OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Slap for Cinderella - 19. kapitola

02.05.2014 (13:00) • PrincessCaroline • Povídky » Na pokračování • komentováno 10× • zobrazeno 834×

Prečo, prečo, prečo, prečo, prečo práve Adam? Vypaľovala som dieru pohľadom do priestoru, kde pred chvíľou stál. Nemohla som sa otočiť naspäť. Nechcela som sa otočiť naspäť. Chcela! Pripadala som si skazene. Najprv Lance, potom Eric a teraz sa budem oblizovať s mojim kamarátom. Ako sa ti to páčilo!

„Mala by som sa vrátiť naspäť,“ zamrmlala som a vykročila. Chytil ma za ruku, čo ma prinútilo zastať.

„Nechoď,“ ozval sa potichu. Myslela som, že sa roztrhám na kúsky kvôli svojim hlasom v hlave. To bolo samé, choď a nechoď. A stále dookola. Prinútila som sa pozrieť na neho pričom na mňa skúšal výraz osamelého šteniatka. Poznámka: Nechať si vypichnúť oči.

„Nemôžeme ostať tu v tvojej izbe potom, čo nás Adam videl,“ zaprotestovala som, hoci to nemalo žiadny účinok.

„Prečo by sme nemohli? Záleží ti na tom, čo videl Adam alebo na tom, že sa to dozvie Eric.“ Jeho slová zamrazili, pretože mal pravdu. Odkiaľ by sa to vlastne mal dozvedieť?

„Nechodím s Ericom, ale nemyslím si, že je normálne, aby si toto robili kamaráti.“ Trhlo mu kútikom úst a pustil ma.

„Kamaráti?“ spýtal sa tichšie. Zrazu vo mne vybuchla neistota. Ak odpoviem áno, čo sa stane? A čo by sa stalo, ak poviem nie?

„Ja neviem,“ vybuchla som nervózne, čo ho prekvapilo. „Ty si po mne chcel, aby sme boli kamaráti a potom robíš takéto veci. Kto sa v tom má vyznať?!“ Vybehla som z izby, pretože som nechcela vedieť jeho reakciu. Alebo skôr som nechcela, aby videl moju reakciu? Mala som v hlave obrovský zmätok a nepomáhal mi vtom fakt, že Adam nás videl. Zbehla som dolu po schodoch a chystala sa odísť.  Je mi jedno, ako sme sa dohodli. Kašlem na všetko, aj na túto sprostú dohodu.

„Lana,“ ozvalo sa predo mnou a skoro som nabrala Chloe. Teraz už mala aj kamarátku. Zaťala som ruky a snažila sa vyzerať fajn. Čo mi veľmi nešlo.

„Sorry Chloe, nemám náladu na tvoje doťahovačky tak uhni,“ zavrčala som a chcela ju obísť. Keďže však ku mne vykročila s pohárom v ruke, niečo mi tu nehralo. A prestalo mi to hrať v momente, keď sa jej drink dostal na moje šaty. Niekde okolo to zašumelo a ja som našla Adamovu tvár, ako zbledol.

„Oh, prepáč,“ vzdychla si a uprela na mňa smutné oči.

„Tvoje výrazy sú leda na Zlatú malinu,“ zamrmlala som sucho a obišla ju. Tak veľmi málo chýbalo, aby som jej nevrazila. Tak veľmi máličko chýbalo, aby som po nej nezačala ziapať. Vyrovnane som nastúpila do výťahu a zaprisahala sa, že niekto ma neuvidí zlomenú. Keď sa dvere zavreli, naskytol sa mi pohľad na zúbožené šaty. Tie krásne šaty, ktoré mi požičala Callie. Tie šaty budem musieť preplatiť. Nohy sa mi triasli a mala som pocit, že sa zrútim k zemi. Všetci videli, ako ma ponížila. Všetci na recepcii videli tie krásne šaty zničené. Nechala som sa navliecť do plášťa a zahalila sa. V momente som mala pristavený taxík.

„Cosmopilis,“ povedala som duto a oprela sa o sedačku. Bolo to jediné miesto, na ktoré som teraz myslela.

Vkročila som do podniku a pár hláv sa ku mne otočilo. Videla som Tessu aj Dianu. Videla som Barb a nejaké neznáme čašníčky. Bez mihnutia oka som zamierila do kancelárie. Bez zaklopania som otvorila dvere a videla Callie, ako telefonuje. Zamračene si trela spánky a keď ma zbadala, rozžiarila sa. Bez rozlúčenia zložila telefón a vstala. Niečo v mojom výraze ju však zarazilo.

„Môžem ísť do vnútra?“ opýtala som sa potichu, načo len kývla. Zavrela som dvere a dala si dole plášť. Jej oči skĺzli na šaty a ja som privrela oči. Nemohla som sa jej pozrieť do očí. Boli to drahé šaty, mala som za ne zodpovednosť a úplne som to pokašľala. Cítila som sa tak strašne unavená. Prišlo mi toho strašne veľa na myseľ.  Nate robil divné veci. Eric na mňa tlačil so vzťahom. Adam mi zničil najkrajšiu chvíľu v mojom živote. Lea sa vyspala s Ericom. Chloe mi zničila drahé šaty, ktoré neboli ani moje. Prečo sa mi to deje? Z očí mi padali slzy. Zacítila som jej dotyk a vykoktala zo seba niečo na ospravedlnenie. Posadila ma na stoličku a na chvíľu zmizla. Keď došla, vtlačila mi do ruky nejaký pohár.

„Pi! Pomôže to,“ prikázala mi a ja som to bez zbytočných rečí vypila. To, že to bol alkohol som sa dozvedela po chvíli, keď ma to zaštípalo v krku a Callie dala fľašu na stôl. Rozkašľala som sa, ako ma to pálilo v krku.

„Čo sa stalo?“ spýtala sa pokojne a sadla si na okraj stola. Nechala som si naliať druhý pohár.

„Skurvený večer,“ zamrmlala som a kopla ho do seba.

Toľko k môjmu prísľubu, že dnes nepijem.

--

Prebudil ma telefón. Tá otravná, hnusná a vtieravá melódia sa mi zarezávala do mozgu. Zašmátrala som rukou okolo a narazila do niečoho tvrdého. Zasyčala som od bolesti a otvorila oči. Našla som telefón a konečne zodvihla.

„Kde si?!“ zahrmelo z druhej strany až sa mi to zavŕtalo do mozgu. Zmätene som zaškúlila na tmavý interiér a odhadla, že doma to nebude.

„Mami?“ spýtala som sa tupo, keď mi mozog spracoval informácie.

„Nie, ježiš,“ odbila ma sucho a až cez telefón som cítila, že je naštvaná. „Tak povieš mi, kde si? Nedala si mi vedieť, že neprídeš domov a keď ťa prišiel hľadať Nathaniel, bola som z toho docela v šoku!“ Nate ma hľadal?  Môj mozog našiel konečne odpoveď, ktorú som hľadala. Spala som na sedačkách v Cosmopolise. Znovu som sa spila.

„Som u Lei,“ zaklamala som bez mihnutia oka a natiahla si nohy.

„U Lei? Tam si nikdy nechodila. Nešla si včera na večierok?“ Jeez, prestaň sa pýtať.

„Z večierku som šla k Lei.“

„Kedy sa vrátiš?“ spýtala sa rezignovane a mne odľahlo.

„Už som na ceste.“

Znovu som skončila na trosky. V hlave som cítila tlak a žalúdok som mala na vode. Callie ma zliala. To jej nezabudnem. A potom ma nechala spať na sedačke. Aspoň, že si včerajšok pamätám. Doma som zaliezla do postele a po hádke s mamou, som odtiaľ odmietala vyjsť. Už len z myšlienky, že sa musím dohodnúť s Callie na odškodnení sa mi robilo zle. A z pohľadu na učebnice mi urobil žalúdok malý premet. Do toho ma pochytil strach zo školy. Za chvíľu máme testy a ja som sa do toho ani nepozrela. A nehovoriac o tých vynechaných  dňoch v škole. Aj keď Nate hovoril, že je to vyriešené. Nate. Pri myšlienke na neho, sa mi pred očami zjavil včerajšok. Prešla som si prstom po perách. On ma pobozkal. Naozaj ma pobozkal.  Vo svojej izbe.  P-O-B-O-Z-K-A-L. Chceš sa zblázniť z jednej pusy? Nathaniel Grant, dedič obrovského impéria, si ma obtočil okolo prstu a pobozkal ma. Mňa, úbohú Lanu, z malého bytu, ktorá pracuje v jeho podniku. Cítim v tom nejaký háčik. Nie je možné, aby mal o mňa záujem. On má predsa na lepšie. Tomu sa hovorí sebavedomie. Otočila som sa na chrbát a nemo pozerala do stropu. A čo ak... Moje myšlienkové pochody prerušilo zvonenie telefónu. Pozerala som na volajúceho a rozmýšľala, či to chcem zodvihnúť.

„Ahoj,“ ozvala som sa nakoniec.

„Čau,“ ozval sa Eric na druhej strane a mlčal. Povytiahla som obočie. Čo mu dnes sadlo na nos?

„Deje sa niečo?“ spýtala som sa, keď stále mlčal. Na druhej strane si odfrkol.

„Neviem, čo sa deje. Vlastne, asi viem. Len  neviem prečo ti volám.“ Na to som sa zamračila a nepokojne si stiahla k sebe nohy.

„Dobre, dostaneme sa už aj k pointe?“ vzdychla som a nepokojne poklepkávala nechtom po kryte. Nemala som rada, keď mi ľudia nepovedali na rovinu, čo chceli.

„Len som ti chcel povedať, že ma to mrzí. Teraz sa už nedivím, že máš za kamarátku Leu.“ S tými slovami mi zrušil hovor a nechal ma úplne vykoľajenú. Chvíľu som pozerala na display telefónu, že mu zavolám naspäť a nahulákam na neho, ale vzdala som sa tej myšlienky. Bola som rozladená z jeho slov, pretože som nechápala situácii. Hodila som telefón na posteľ a zavrela oči. Nebudem to teraz riešiť. Je mi zle, nie som naučená a moje duševné rozpoloženie je úžasné. Okrem toho, Eric nie je môj priateľ, aby som musela riešiť jeho nálady.  Bohvie, čo mu sadlo na nos.

--

Sedela som na barovej stoličke a mala pocit, že vyšklbnem barový pult a hodím ho Tesse do usmiateho ksichtu. Nikdy v živote som nebola neviditeľnejšia ako dnes v škole. Vyhýbala som sa Adamovi, Chloe a najviac Nateovi. A teraz sa na mňa Nate usmieval na druhej strane baru aj so mnou po boku. A nad tým titulok jak hovado: NATHANIEL GRANT S NOVOU PIATEĽKOU! Zasraný Lance!

„Kuriatko, nemrač sa toľko. Alebo ti mám hovoriť šéfová?“ doberala si ma Tessa a zložila noviny. Vyšlo zo mňa nasrané vrčanie. Sadla si za bar a oprela si hlavu o ruku.

„Nechceli ste s tým vyjsť na verejnosť?“

„Ja s ním nechodím,“ zavrčala som nazúrene a zoskočil zo stoličky. Nemala som chuť na ďalšie doťahovanie. Čo to malo byť za titulku?!  Ráno ma skoro je...prekotilo v metre, keď som zbadala ten článok, kde figurovala naša fotka.

„Nathaniel po rozchode chodil na akcie sám. Zrejme ho bolel rozchod s jeho dlhoročnou priateľkou. Avšak všetkých prekvapil, keď si na vlastný večierok doniesol doprovod. Spoznali sa v škole a podľa dostupných zdrojov je ich vzťah vážny. Jeho nová priateľka s ním už čaká  dieťa.“

Zaškrípala som zubami a vytrhla Barbare noviny, aby nemohla čítať ďalej.

„Naozaj ma začínate srať. Všetky,“ zahrmela som a šla za zákazníkmi. Pár z nich mi zablahoželali, niektorí sa pýtali prečo robím, keď som tehotná. Po dvoch hodinách som to vzdala. Skoro mi odletel dekel a prisahala som si, že za to zaškrtím Natea a potom to schytá Lance. Konečne sa to začalo prerieďovať,  keď z kancelárie nečakane vyšiel Nate. Zbadala som ho síce až potom, no srdce sa mi zastavilo niekde v krku. Nevidela som ho ani prichádzať. A teraz si to rázoval rovno ku mne. Utierala som stoly utierkou a snažila sa, aby sa mi netriasli ruky. Videla som, že je naštvaný a ja som bola tiež.

„Lana,“ ozval sa pochmúrne a mňa vystrelo do pozoru.

„Ahoj,“ pozdravila ho a otočila som sa mu chrbtom k ďalšiemu stolu. Nemala som chuť to teraz celé rozoberať.

„Kde si preboha včera zmizla? Hľadal som ťa snáď všade,“ vybuchol zrazu až mi od ľaku vypadla utierka z ruky.

„Asi si nehľadal dostatočne, keď si ma tu nenašiel,“ zavrčala som podráždene a kľakla si pre utierku.

„Ja som vedel, že nemám veriť Callie,“ povedal podráždene a vzdychol si. „Počul som, čo ti včera vyviedla Chloe. Je mi to ľúto.“ Pokrútila som hlavou a hodila utierku na stôl.

„Je mi z toho zle. Z Chloe, zo mňa, z celej tejto situácie. Musím zaplatiť za šaty, pretože je to moja chyba.“ Zamračene na mňa pozrel a potom pokrútil hlavou.

„Nemusíš za ne platiť. Nie je to tvoja chyba.“

„Jasné, aj to, že s tebou čakám dieťa nie je moja chyba,“ odfkla som sarkasticky a otočila sa mu chrbtom. „Som rozmazávaná po všetkých bulvároch. Tvoj úžasný kamarát mi privodil obrovské problémy.“  Chytil ma za ruku, aby som sa otočila. Spravila som to s obrovskou nechuťou. Práve vo mne všetko bublalo a nepotrebovala som, aby to schytal on.

„Neboj sa. Ten problém sa už vyriešil. Za týždeň si na to nikto nespomenie.“ Pozrela som na neho akoby spadol z jahody.

„Nikto? A čo tak celá škola? Moja mama, Lea, Eric, Tessa, Callie a ostatný? Ako sa im mám pozrieť do očí?“ vybuchla som až ho myklo.

„Teba netrápi, čo ti na to povie Tessa ani Callie. Teba trápi, čo ti na to povie Eric.“ Jeho hlas bol chladný, čo ma zarazilo.

„Ten už mi na to včera povedal svoj názor. Nemienim riešiť dohady a ani neviem, ako by som mu to vysvetlila.“

„Tak mu jednoducho povedz, že je to pravda,“ povedal a vykročil ku mne. Jeho oči boli neústupné a päste mal zaťaté.

„Prečo by som mu to mala hovoriť? Aby sa ešte viac nasral?“ O čo mu ide?

„Tak sa už konečne rozhodni,“ zodvihol hlas a mňa myklo, „či ťa trápi alebo nie. Už ma nebaví počúvať tvoje rozporuplné názory na neho.“ Vykoľajene som na neho pozerala. Bol naštvaný, nie, nazúrený. Ale prečo na mňa zvýšil hlas?

„Prečo sa bavíme o ňom?“ zaprskala som obranne a zmačkala utierku v ruke. „Nemám dôvod mu hovoriť to, čo nie je pravdivé!“

„Chceš s ním byť?“ spýtal sa pokojne. Predýchavala som tieto prudké zmeny nálady. Chcem byť s Ericom? Ako by som s ním mohla byť po tomto fiasku? Ale s ním by si sa nemusela ukrývať pred novinármi a čítať o sebe v bulvároch. Keď som mu neodpovedala, zakrútil hlavou.

„Som kretén,“ zavrčal a otočil sa na päte. Pozerala som na jeho chrbát, ako sa vzďaľuje a vo vnútri som ostala sklamaná. Naozaj sklamaná. Zo seba.

Autor: PrincessCaroline (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Slap for Cinderella - 19. kapitola: