OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Slap for Cinderella - 18. kapitola

29.04.2014 (17:00) • PrincessCaroline • Povídky » Na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 898×

Nateov šofér mi otvoril dvere a pomohol mi vystúpiť, aby som si náhodou nepribila tvár o podlahu. Znavigoval ma na recepciu, kde si nechám kabát. A čo ďalej? To som sa nedozvedela. Ruky sa mi potili od nervozity a tak som s predstieraným sebavedomím vykročila na recepciu. Tam sa pri mne pristavil pikolík a zobral mi kabát. Poobzerala som sa dookola a uvidela pár známych tvári, ako nastupujú do výťahu. A potom som zbadala Natea.

Vyšiel z výťahu a niečo hovoril ľuďom kým sa nezatvorili dvere. Už zozadu mal v tom smokingu neuveriteľnú postavu. Keď sa otočil a zbadal ma, zastal. Videla som, ako na mňa nepohnute pozerá. Ja som na tom bola rovnako. Bol nahodený, vlasy mal upravené a ten smoking... Čistá kvalita, jebač na pohľadanie, ako by povedala Lea. Ako prvá som sa odvážila vykročiť, pretože som sa spamätala.

„Dobrý večer, prezident,“ prehodila som s úsmevom, ktorý mi ležérne opätoval. 

Musela som uznať, že mu to nehorázne seklo. Ale že mooooc. Akej farby to mám spodné prádlo? Lana!

„S vami bude lepší, vice,“ zatiahol a pobozkal ma na vrch ruky. Všetko mi príjemne zabrnelo a nasávala som jeho korenistú vôňu. Ponúkol mi rameno a zaviedol ma k výťahu. Nastúpili sme do neho len my dvaja a keď sa dvere zavreli, videla som v zrkadlovom odraze jeho pohľad.

„Si naozaj nádherná,“ povedal za mnou a mne sa rozbúchalo srdce. Aké nosí spodné prádlo on? LANA! Stačil jeden deň s Leou. „Skoro ako v tej rozprávke o škaredom káčatku,“ neodpustil si a ja som pretočila oči, čo videl.

„To hovoríš o sebe?“ spýtala som sa ho, no neotočila sa. Uškrnul sa a keď som sa tvárila, že si kontrolujem obsah kabelky, pohľadom skĺzol po mojom tele.

„Ja ťa vidím,“ ozvala som sa škodoradostne, že som ho prichytila. Zodvihol ku mne pobavený pohľad a v jeho očiach to zaiskrilo.

„Som rád, že zo mňa nevieš spustiť zrak.“ Kým som sa k nemu stihla otočiť, dvere sa otvorili a ja som zbadala interiér bytu. Uchvátila ma výzdoba a taktiež modely niektorých šiat. Nebolo tu až toľko veľa ľudí. Spoznala som pár spolužiakov, no nikde som nevidela Lizzie. Nate ma zaviedol potajme k baru, kde sme si rýchlo vypili.

„S alkoholom sa vždy dá vydržať dlhšie na týchto akciách,“ zamrmlal a štrngli sme si. 

Nesľúbila som si, že dnes bez alkoholu?

„Som rád, že si dnes prišla. Priznávam sa, že som si myslel, že to odvoláš,“ ozval sa po chvíli vážne.

„Kvôli čomu?“ spýtala som sa prekvapene. Pokrčil plecami a zobral od čašníka dva poháre šampanského s jahodou. Ako vo filmoch. Prijala som od neho pohár a napila som sa.

„Nebol som včera príjemný. Chcem sa ti za to ospravedlniť,“ povedal po chvíli. Pozrela som na neho, ale nevidela žiadny skrytý žart. Vyzeral, že ho to naozaj mrzí. Nepáčil sa mi smutný Nate.

„Však sa nič nestalo,“ upokojovala som ho a položila ruku na plece. Švihol očami k mojej ruke a ja som ho zarazene pustila. Vlastne ani neviem prečo som to spravila.

„Som rád, že sa na mňa nehneváš,“ prehodil a venoval mi nesmelý úsmev. Mala som chuť ho chytiť za ruku a prinútiť ho, aby na mňa vystrúhal ten jeho krásny úsmev. Potom niekoho za mnou zočil a úsmev pohasol. Vystriedal ho strojený a potiahol ma k sebe.

„Nate,“ ozvalo sa za mnou a mňa striaslo. Chloe sa pri nás zastavila a keď ma spoznala, nezdala sa byť o nič viac nadšenejšia než Nate.

„Pekný večer,“ ozvala som sa rezervovane a napodobnila Nateov úsmev.

„Nečakané, nájsť ťa zrovna na takejto akcii,“ prehodila nezaujato, no pohľad stočila na Natea. Jeho obočie zhuplo dohora a potom si vzdychol.

„Nečakal som ťa tu,“ poznamenal a ja som zrazu mala pocit, že som tam navyše. A nebolo to príjemné.

„Prekvapenie,“ zazubila sa umelo, no pohľadom prepaľovala niečo medzi nami. Keď som nasledovala jej pohľad, zbadala som, že ma Nate stále drží za lakeť akoby bol  pripravený stiahnuť ma za seba, ak by chcela vytiahnuť pazúre, či nedajbože zbraň. Vzchop sa trúba!

„Príjemné,“ prehodil Nate a bolo z toho cítiť sarkazmus. Pretočila očami a vypýtala si šampanské.

„Vidím, že sme nezačali po príjazde najlepšie. Tak si dajme prípitok. Na lepší začiatok, možno aj na to utajované dieťa,“ zašvitorila a žmurkla na mňa. Pokojne som k nej natiahla ruku so šampanským a štrngla si s ňou. Spokojne sa usmiala a odpila si.

„Možno by si chcela byť utajovaná krstná mama,“ neodpustila som si.  Zrejme jej zabehlo, keď sebou trhla a rozkašľala sa. Začula som vedľa uchechnutie, no tváril sa, že mu zabehlo tiež.

„Budeme nad tým rozmýšľať,“ prehodil neutrálne a začal ma vliecť ďalej. „Nezbláznila si sa?“ Jeho pokojný tón ma vyviedol z miery.

„Trochu, ale na to si si mohol zvyknúť,“ prehodila som, čo mu vyvolalo pobavený úsmev.

„Nathaniel,“ ozvalo sa niekde pri nás a my sme zrazu zastali. Vyklonila som sa spoza neho a zbadala pôvabnú dámu. Bola dokonalá od hlavy až po päty a tie tmavé oči by som spoznala kdekoľvek.

„Mama,“ potvrdil mi moju teóriu Nate a ustúpil tak, aby stál vedľa mňa.

„Nechceš nás predstaviť?“ spýtala sa so záujmom, keď ma zbadala.

„Lana, toto je moja matka. Mami, Lana. Viceprezidentka, moja pravá ruka a kamarátka,“ predniesol pokojne a usmial sa na mamu.

„Teší ma, Lana,“ oslovila ma a podala mi ruku.

„Aj mňa, pani Grantová,“ vyjachtala som zo seba a stisla mi srdečne ruku. Mohla mať okolo tridsaťsedem, bola pre mňa krásna. Ani sa nedivím, že má takého dokonalého syna.

„Suzzane. Hovor mi menom. Necítim sa potom tak staro,“ prehodila rukou a usmiala sa na mňa.

„Nemáte dôvod sa tak cítiť. Vyzeráte ako Nateova sestra,“ povedala som pobavene a zachytila jeho úškrn. Suzzane sa zasmiala, keď sa pri nej pristavili ďalšie osoby.

„Veľmi rada som ťa spoznala, Lana. Som rada, že Nate má konečne niekoho, kto ho dá do laty. Alebo päsťou do oka.“ To boli jej posledné slová a potom nás už nechala samých. Bol to pekne divný koniec rozhovoru. Pri zmienke vrazení som docela zbledla. No Suzzane sa už začala rozprávať s ďalšími ľuďmi. Zacítila som jeho pohľad.

„Čo je?“ spýtala som sa trochu nervózne.

Len pokrútil hlavou a zobral ma ďalej so sebou. Predstavil ma svojmu strýkovi, ktorý vládol zbrojárskemu priemyslu. Jeho manželke, ktorá bola módnou ikonou v celom štáte. Svojmu známemu, ktorý pôsobil v politike a dokonca aj so starostom mesta. Všetci pôsobili tak kultivovane a elegantne, že som z toho luxusu bola vyhúkaná.

„Zdravím,“ ozval sa za nami povedomý hlas a na obzore sa zjavil Lance. V duchu som zaúpela. Myslela som, že na dnes už stačilo. Nate sa s ním pozdravil a keď ma Lance spoznal, len mi venoval chvíľkový úsmev.

„Môžem tento krásny párik vyfotiť?“ spýtal sa kým nastavoval fotoaparát.

„Prečo nie,“ ozval sa Nate a pritiahol si ma k sebe. Ostala som trochu v šoku a jediné, na čo som sa zmohla bol úsmev.

„Krásna fotka. Bola by to super titulka v bulvárnom časopise,“ vtipkoval, no mne to vtipné neprišlo.

„Za to by som ťa stiahol z kože,“ poznamenal pobavene Nate a rozlúčil sa s ním.

„Prečo tu fotí?“ spýtala som sa trochu znepokojene.

„Je to charitatívna akcia. Budú tu vyhlasované tomboly a Lance vďaka nášmu priateľstvu dostal ako jediný prístup na túto akciu. Treba sa trochu ukázať aj v dobrom svetle,“ neodpustil si poznámku. Štuchla som ho až sa mykol. „Nebuď zlá,“ zamrmlal pobavene a poobzeral sa dookola. „Hneď sa vrátim.“

Pozerala som, ako mizne niekde v diaľke a začala vo mne rásť panika. Som tu sama medzi neznámymi ľuďmi. Ignorovala som zvedavé pohľady a zaujímala sa interiér.

„Ahoj,“ ozvalo sa mi znovu za chrbtom a ja som musela pretočiť oči.

„Utrpenie ma prenasleduje všade?“ spýtala som sa ironicky a otočila sa. Na to som sa zarazila a natočila hlavu do boku. Adamov hlas som poznala vždy, ale jeho výzor nie. Tak ako Nate, aj Adam bol nahodený. Keď ma spoznal, otvoril na prázdno ústa a znovu ich zavrel. Spokojne som sa na neho zazubila.

„Aj som si hovoril, že tá irónia mi je známa,“ povedal ešte zarazene a prehliadol si ma.

„Dám si ju patentovať,“ vrátila som mu to a bavila sa na jeho pohľade. Nehovorím, že ja som si v duchu obdivne nepískla.

„Keď som ťa zbadal, ako tu stojíš, povedal som si, že ťa dnes pretiahnem. To som ale ešte netušil, že si to ty,“ odvrkol mi sucho a objednal si od čašníka pitie.

„Povedala by som, že je to urážka.“ Pretočil očami a hodil do seba pohár šampanského.

„To nebola urážka. Vyzeráš v tom fakt rajcovne. Rád by som ťa pretiahol, ale to by mi Nate zrovnal fasádu.“

„Nerob zo mňa násilníka,“ ozval sa Nate s úškrnom a zastavil pri mojom boku. Adam len pokrčil plecami a frustrovane si zobral objednávku od čašníka.

„Tak som ju nespoznal, tam je toho,“ zamrmlal a upil si dúšok. „Vy ste tu dnes ako pár alebo čo za komédiu sa tu deje?“

„Odpáľ už,“ odvrkol Nate a podal mi ďalšie šampanské. Štrngol si so mnou a díval sa mi pri tom do očí. Uhla som pohľadom, aby som to mohla pokojne vypiť. Robila som sa, že si to všetko prezerám.

„Je to tu pekné,“ poznamenala som. Prikývol a nasledoval môj pohľad.

„Chceš to tu vidieť celé?“ spýtal sa ma zrazu ako natešené dieťa. Len som prikývla a nechala sa viesť. Rozprával mi, že to je mamin obľúbený byt. Zaviedol ma cez chodbu a vyšli sme hore po schodoch.

„Doteraz sme boli v hale, obývačke a spoločenskej miestnosti a tu hore máme izby.“ Otvárali sa mi ústa nad tým, ako obrovské to tu bolo. Zaviedol ma na balkón, čo bola podľa mňa skôr terasa. Mali byt až hore, čo znamenalo veľkú plochu teda bazén. Oprela som sa o zábradlie a pozerala na pokojnú hladinu.

„Máte to tu fakt úžasné,“ ozvala som sa potichu.

Predstavila som si, aké by to bolo, keby som tu bývala. Každý deň by som bola v bazéne. To by mi stačilo. Poobzerala som sa po okolí a kochala sa výhľadom. Zbadala som, že ma pobavene sleduje.

„Čo je?“ ozvala som sa neisto.

„Pre človeka, ktorý tu trávi väčšinu času to je prirodzené. Len ma baví pozorovať, ako ťa to tu očaruje.“ Vyplazila som na neho vzdorovito jazyk, načo sa zasmial.

„Ukáž mi svoju izbu,“ ozvala som sa panovačne.

„A to už kvôli čomu?“ zaujímal sa s úsmevom, no odlepil sa od zábradlia.

„Ty si moju videl, tak aj ja chcem vidieť tvoju.“ Logika nie?

Len pokrčil plecami a viedol ma do svojej izby. Neviem prečo som čakala nejakú typickú, chlapčenskú izbu. Nejaké plagáty alebo rozhádzané veci.

„Nejako som ťa sklamal?“ ozval sa pobavene, opierajúc sa o rám. Poobzerala som sa po strohej a čistej izbe.

„Tak trochu hej,“ pripustila som a zamierila k polici. Videla som fotky a bola som náramne zvedavá. Jednu z nich som zobrala dolu a zadívala sa na mladšieho Natea, ako sa nie práve nadšene usmieva, pričom ho objímala blondína.

„To je moja sestra Claire,“ ozval sa pri mne až ma myklo. Uškrnul sa a pozrel sa na fotku. Trochu ma zneistila jeho blízkosť a tak som uprela pohľad na fotku.

„Nevyzeráš, že by sa ti páčilo jej objatie,“ rypla som do neho. Zasmial sa a pozrel sa na ďalšie fotky.

„Keby si ju poznala, zmenila by si názor. Škoda, že tu nie je.“ Položila som rámček naspäť a pozrela sa na ďalšie fotky. Na niektorých bol s Adamom a na jednej bol s mužom, ktorý vyzeral podobne. Musel to byť otec. Ak dobre viem, brata nemá. Skoro by som aj zabudla na jeho prítomnosť, keby sa nenahol spoza mňa a nevytiahol jednu z fotiek.

„Túto všetci obľubujú,“ poznamenal a zbadala som štrbavého chlapca, ako sa škerí do fotoaparátu.

„Máš tam okúzľujúci úsmev,“ neodpustila som si.

Vydal zo seba nejaký pobavený zvuk a stíchol. Zreteľne som cítila jeho dych pri mojej šiji. Keby som tú fotku držala ja, určite by sa mi triasli ruky. Pomaly položil rámik a chytil ma za plece. V hlave mi hučalo od slabosti a jeho dotyk so mnou zamával. Otočil si ma k sebe. Zodvihla som k nemu hlavu a pozrela mu do očí. Pohľad mal zastrený, no neistý.

To bolo prvýkrát, čo som videla Nathaniela Granta neistého. Pohľadom skĺzol na moje pery a pritiahol si ma k sebe bližšie. Zacítila som, ako sa mi trasú kolená a všetky ostatné myšlienky mi vyfučali z hlavy. Mala som pred sebou len jeho a pery, ktoré ma volali. V izbe panovalo úplné ticho, ktoré musel prehlušovať môj divý tlkot srdca.

Naklonil sa ku mne a intenzívne som zacítila jeho vôňu. Zavrela som oči a zacítila, ako sa obtrel perami o tie moje. Trhane som sa nadýchla. Náš bozk bol... krátky. Pretože sa zrazu ozvalo nejaké ajéje a my sme sa od seba odtrhli, akoby do nás udrel blesk. Vo dverách stál udivený Adam a okolo krku mal zavesené nejaké dievča. Vtom momente som mala chuť hodiť do neho prvé, na čo siahnem. Deja vú.

„Zdá sa, že tu nie je voľné,“ ozval sa Adam a rýchlo vycúval, kým sa mu mohlo niečo stať. 

Autor: PrincessCaroline (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Slap for Cinderella - 18. kapitola: