OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Slap for Cinderella - 20. kapitola

06.05.2014 (14:00) • PrincessCaroline • Povídky » Na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 931×

Prezliekla som sa v pochmúrnej nálade a zobrala som si veci. Vyšla som zo šatne a začula smiech. Dvoch ľudí. Povzdychla som si a vybrala kľúče. Odchádzala som z čašníčok väčšinou posledná, tak som zatvárala predné dvere. To, čo mi určite nezdvihlo náladu bol pohľad na Natea a Geisele. Podnik sa už zatváral a tak šéf mohol pokojne piť na bare. Gisele pila s ním a na niečom sa skvele bavili. To je v pohode, predsa je pekná. Keď však Nate položil pohár a otočil sa k Gisele, to bolo na mňa moc. Tú hru s vlasmi som už poznala. Proste som vykročila k nemu a než si ma všimol, hodila som do neho kľúče.

„Dnes si to tu zavri, šéfko,“ povedala som mu a otočila sa na päte. Pôjdem cez zadný vchod. Myslím, že Nate ma ešte oslovil menom. Kopla som do dverí, ktoré sa rozleteli. Mala som plnú hlavu toho sprostého pohľadu predo mnou. Nate a jeho prázdny pohľad, ktorý sa chystal zabudnúť. Jeho ruka, ako si obmotáva blonďavý prameň. Do očí mi vyrazili slzy. Bolelo ma to. Smrkla som a zabočila do uličky. Počula som za sebou jeho volanie. Potrebovala som sa mu stratiť. A už nikdy sa neukázať. Čo sa mi podarilo, keď mi niekto zastúpil cestu a ja som do neho narazila. Taška mi vyletela z ruky a dopadla som bolestivo na zadok. Zjajkla som a okolo mňa sa ozval smiech. Pozrela som sa okolo seba a zbadala neznámych mužov, ktorý ma obstúpili.

„Maminka ti nehovorila, že v noci sa nemáš túlať mestom?“ ozval sa jeden z nich a kľakol si ku mne. Teraz na mňa došiel význam tých slov. Dostala som sa do prúseru. Snažila som sa upokojiť, ale podvedomie na mňa revalo, aby som utekala kým je čas.  Boli štyria, statnej postavy a nevyzeralo to na priateľské stretnutie. Zachvela som sa od strachu. Jeden sa natiahol k mojej taške a ja som si vydýchla. Nech si zoberú peňaženku a padám. Škriabala som sa na nohy, keď som dostala bolestivú ranu do hlavy a sklátila som sa k zemi.

„Nikto ti nepovedal, že sa môžeš postaviť,“ ozval sa hlas a mne sa zahmlilo pred očami. Boli to slzy strachu. Nedostanem sa z toho. Bola prílišná tma, bola som v nejakej uličke. Musela som zle zabočiť a stretnúť svoje nešťastie.

„Čo povieš, keby sme si ju nechali? Nemá v peňaženke skoro nič,“ ozvalo sa vedľa mňa a mnou prešla hrôza.

„Je mladá a rozkošná,“ lákal ich hlas nado mnou. V hlave mi pulzovala bolesť, ale aj cez to všetko som pociťovala hrôzu. Niekto ma chytil za pás a ja som inštinktívne zvrieskla. Ďalšia rana do tváre a v ústach som zacítila krv. Potom krik a rev a ja som letela na bok. A potom nič. Cítila som nejaké vibrácie zo zeme, ale nikto sa ma nedotkol. A pritom pri mne niekto kričal nadávky a hrozby, že ho zabije. Vypľula som krv a opatrne si sadla. Ozvalo sa pár rán, nejaké zachrapčanie a bolestné kriky. A potom jedno zasyčanie. A zrazu bolo po všetkom. Na ľavo odo mňa sa ozývali bolestné stony a na plecia mi niečo padlo. Mykla som sa, ale nevydala žiadny zvuk. Bola som omráčená a príliš vystrašená.

„Už je dobre,“ ozvalo sa pri mne jemne a podoprel ma, aby som vstala. Z úst mi vyšla nejaká hromada zvukov a zlomila som sa v páse. Keď som sa narovnala, v očiach ma štípali slzy z vracania a nohy sa mi triasli.

„Skoro si mi ovracala topánky,“ povedal mi Nate s úsmevom a objal ma jednou rukou. Nemohla som tomu uveriť. Cez bolesť v hlave a ústach som ho jasne videla. Blúzniš? Cez plecia som mala prevesené jeho sako a niesol ma preč. Keď sa skláňal po moju tašku, zasyčal a švihom mi zodvihol tašku.

„Si v poriadku?“ spýtala som sa vystrašene.

„Ideme do podniku,“ zamrmlal a pocítila som jeho váhu na pleciach. Zdalo sa mi, že jeho krok bol ťažkopádny. Dotiahla som ho do podniku cez zadný vchod. Pustil ma a oprel sa o stenu. Pustil mi tašku a zosunul sa po stene dole. Nezabudol za sebou zanechať peknú šmuhu.

„Callie,“ zvrieskla som panicky . Vo svetle som zbadala krvavú škvrnu na svetlej košeli. „Callie!“ zjačala som ešte hlasnejšie a kľakla si k nemu.

„Bolí ma z teba hlava,“ prehodil Nate a bolestivo si odfúkol.

„Si ty normálny? Si zranený!“ Môj hlas sa nebezpečne blížil k hystérii.  Callie vybehla z kancelárie a zbledla, keď zbadala Natea.

„Do kancelárie,“ nariadila mi a zmizla. Ten si vzdychol a začal sa šplhať na nohy. Chytil ma okolo pliec. Bola som vystrašená a mala som pocit, že vyskočím z kože.

„Hlavne tu nevykrvácaj,“ vyšlo zo mňa, keď som ho podoprela. Začal sa smiať, ale skrivil tvár.

„Je to len škrabanec.“

„Nehraj sa na Rockyho,“ zasyčala som a vliezla s ním do kancelárie. Tam sa už Gisele s Callie dohadovali a pripravovali veci. Nate sa zvalil do kresla  a pozeral na mňa.

„Ty vyzeráš,“ skonštatoval a ja som si uvedomila, že naozaj musím po tých dvoch ranách vyzerať.

„Čo sa vám dvom stalo?“ spýtala sa Callie a strhla gombíky na jeho košeli.

„To bola moja obľúbená,“ zaprotestoval a zasyčal, keď mu prešla vatou po rane. Mne sa naskytol pohľad na hlbokú ranu. Žalúdok mi urobil ďalší kotrmelec a ja som bola šťastná, že nemám čo vraciať. Gisele priniesla veľa, veľa vecí a ja som si uvedomila, že sa to zmenilo na prenosnú ambulanciu. Nate zo seba vysolil nejakú skomoleninu, čo videl on. Napadli ho nožom. Hlava sa mi zatočila a skoro som sa roztiahla na podlahe. Sadla som si na stôl a snažila sa udržať pri vedomí. Callie postupovala pokojne a začala mu zašívať ranu. Zatvorila som oči a snažila sa vydržať. V hlave mi dunelo akoby mi po nej skákali slony.

„Hej, si v poriadku?“ ozvalo sa pri mne. Otvorila som oči a uvidela Gisele aj s vatou a nejakou tekutinou. Keď som neodpovedala, prirazila mi vatu k ústam až som zavila od bolesti.

„Buď opatrná,“ začula som Nateov hlas, no nevidela som ho. Gisele si zahryzla do pery a skúmavo na mňa pozrela.

„Aký chrapúň udrie bezbranné dievča,“ ozvala sa do ticha a pokrútila hlavou. Ošetrila mi rany a ja som premáhala slzy. Chcela som vidieť Natea. Tá rana vyzerala nebezpečne. Keď ma konečne prestala mučiť, strašila ma, že mi bude musieť zašiť peru. To som sa jej vyšmykla. Nate sedel v kresle so zafačovaným hrudníkom a oddychoval.

„Ďakujem, slečna sestrička,“ povedal Callie, ktorá sa uškrnula. Potom ma zbadal a po tvári mu prešiel tieň. Zodvihol sa a trochu bledý šiel ku mne.

„Keby som videl, čo ti urobili, tak by som ich zabil,“ povedal a natiahol rozrazené obočie.  Pod okom sa mu tvorila nová modrina.

„Keby si nebol blázon, tak by ťa nebodli,“ odvrkla som slabo. Usmial sa na mňa a pritiahol si ma do náručia. Tak neuveriteľne sa mi uľavilo. Prvé slzy mi stiekli po tvári a ja som mala, čo robiť, aby som sa nerozrevala ako malé decko.

„Nie si normálny, skočiť tam medzi štyroch šialencov,“ kárala som ho, no nemalo to žiadne efekt.

„Od toho sú priatelia,“ povedal s úsmevom. Pozrela som sa mu do očí a vedela som to. Že pre ma nikdy nebol, len kamarát. Zložila som si hlavu na jeho hruď a zamočila som mu celé obväzy. A asi to vedel aj on.

--

Vzdychla som si a oprela si hlavu o vankúš. Pozerala som sa dva vzďaľujúcich sa ľudí v policajnej uniforme. Moja mama sedela vedľa na stoličke a bola bledá ako stena.

„Naozaj by mi bolo lepšie doma,“ zaprotestovala som slabo pretože som mala zašitú peru.

„Ostaneš tu cez noc. Som tvoj ošetrujúci lekár,“ odsekla mi mama nervózne a unavene si pomasírovala spánky. Protestne som si vzdychla a odvrátila hlavu od infúzie v mojom predlaktí.

„Podpíšem si reverz,“ skúsila som poslednú možnosť. Začula som nahnevané zadupanie a mama prešla okolo postele. Oprela sa o koniec postele a prepaľovala ma pohľadom.

„Uvedomuješ si, aké šťastie si mala? Čo by sa stalo, keby ťa nenašiel Nate?“ hovorila nahnevane, no v hlase som cítila paniku. Len to nie. Nepotrebujem tu ďalšiu hystériu.

„To bolo žart,“ zahovorila som to a pomrvila sa na posteli.

„Nechám ťa tu na pozorovaní.“ Skúmavo som na ňu pozrela. Nevyzerala práve v najlepšej kondícii.

„Mala by si sa ísť domov prespať.“ Len pokrútila hlavou, zaželala mi dobrú noc a pustila mi do infúzie utlmovák. Vyšla z izby a ostala som sama. Neznášala som nemocnice. Človek je tu pripútaný k lôžku a ešte aj vlastná matka je schopná, strčiť ma na pozorovanie. Uprela som zrak do stropu a dúfala, že zaspím rýchlo. Bola som rada, že mi dala injekciu proti bolesti, pretože aj to tak som cítila nepríjemné pálenie v ústach a o bolesti v hlave nehovoriac. Zatvorila som oči a čakala na spánok. Ten však neprichádzal. Neznášam nemocnice.

Na druhý deň som bola ešte na vyšetrení hlavy a mama mi znovu urobila testy. Príliš sa bála. Keď ma Callie včera doniesla domov, mala som to nešťastie stretnúť mamu. Taký hurhaj som ešte nezažila. Takú hystériu nechytala, ani keď otcovi diagnostikovali posledné štádium rakoviny. Kým som ju presviedčala, že som v poriadku, omdlela som. Zobudila som sa až pri prevoze do nemocničnej izby. Už som nemala argumenty. Proste som musela ostať. Konečne som sa dostala na prepustenie. Policajný výsluch som mala za sebou a matkine vyšetrenie už nechcem zažiť. Ak by ma niekedy mama chcela potrestať za moje správanie, tak odber krvi a očkovanie zaručené mučiace techniky. Najvyššia forma mučenia – zavádzanie infúzie.

Doma som dostala nakázaný oddych a mastičky na svoju tvár. Nepozerala som sa do zrkadla. Fakt som nemala chuť, pozerať sa na svoju vylepšenú tvár. Mama ma utešovala, že mi nezostanú žiadne viditeľné stopy na tvári. Dva štichy z vnútornej strany pery, ofačované čelo a jedeš kámo! Najviac ma prekvapovalo, že ma nepostihol žiadny postraumatický šok. Žiadne zlé sny, nalomená psychika alebo strach z neznámych ľudí. Tú grupu  debilov pochytali a teraz si odpykávajú nejaký trest v nápravnom stredisku pre mladistvých. Boli to ešte mladí chlapci. Nate skopal faganov. Urastených faganov. Mama na nich chcela podať žalobu, ale odhovorila som ju od toho. Nemám náladu hrať užialené dievča, ktoré stratilo ideály dokonalého sveta. Nesmiem na seba priťahovať pozornosť médií. To ma privádza k tomu...kde je Nate a čo moja mama hovorí na titulku?

Napísala som Lizzie, aby mi preposlala všetky materiálny do školy. Mama mi vybavila ospravedlnenie v škole.

„Toto odovzdáš v riaditeľni, keď pôjdeš do školy,“ podala mi papier a doniesla mi rozmixované jedlo. Zobrala som si polievku a sŕkala cez slamku. Chvíľu ma pozorovala a potom sa konečne ozvala.

„Teraz už neviem, či to Nathaniel robí všetko z dobrého srdca, alebo z náklonnosti k tebe.“ Skoro mi zabehol ďalší glg a musela som sa upokojiť. Raz to muselo prísť. Stisla som pery, čo to len dalo a zabodla oči do polievky.

„Snáď si nemyslíš, že som tehotná, len za to, že to písal bulvár,“ vytlačila som zo seba jednu vetu a divila sa, aké ťažké to bolo. Pobavene sa uškrnula.

„Dala som ti spraviť testy a zistila som, že to nie je pravda.“ Chcela som na ňu pohoršene zvolať, či mi neverí, ale uvedomila som si, že sme sa o tom článku ešte nebavili.

„Najpravdivejší fakt,“ odfrkla som sucho a pustila sa do pitia. Chvíľu ma pozorovala, dokonca vyzerala, že mi chce niečo povedať, ale nakoniec sa odišla z izby. Poslušne som dopila polievku a odložila misku. Chcela som si pospať, ale zavibroval mi telefón. Lizzie mi písala na chate.

Elizabeth: Neboj, všetko máš na maili. A teraz mi konečne povedz, prečo si mi nepovedala, že chodíš s Nateom???

Lana: Ďakujem. Lizzie, to je zložité a neviem, či by sa oplatilo veriť bulváru.

Elizabeth: Ale prosím ťa! Vy dvaja ste na tej fotke vyzerali dokonalo.

Lana: Lizz, štveš ma. S tebou si písať je ešte horšie ako ťa počúvať. Keď prídem do školy, môžeme sa o tom porozprávať, ale nie takto! Posielaj mi, prosím ťa, poznámky priebežne, aby som sa mohla naučiť na testy.

Elizabeth: Ty ma sereš a tiež ti to nevyhadzujem na oči! :) Fajn, pripravím si v bodoch otázky, ktoré sa ťa popýtam, len čo ráčiš prísť do školy. A inak by si mi mohla aspoň povedať, kam s Nateom idete?

Lana: Kam by sme mali ísť?

Elizabeth: Nehraj blbú, na to som tu ja. Obaja nie ste už tretí deň v škole! A vraj asi do konca týždňa nebudete! Idete na vyšetrenia s bábom alebo niekam na dovolenku?

Zamračila som sa na display. Od včera som Natea nevidela. Nebol ani v nemocnici a Callie ho tiež nevidela. Aspoň tak to hovorila. Kde teda je?

Lana: Tajomstvo :)

Vypla som chat a zvalila sa do postele. Trochu voľna. Aspoň sa lepšie naučím na skúšky.  Teda ak ma nebude toľko bolieť hlava. Zapla som ešte mail a našla si správu od Lei.

Drahá Lana,

Ešte raz mi povedz, že máš čisté úmysly na večierku pri boku Nathaniela a dobrovoľne vyoblizujem kachličky v kúpeľni! Ty ma takto klameš, že nemáš nič s Nathanielom a pritom ťa pokojne práši snáď na každom rohu a už ste zarobili cesto na malého dediča?! Počúvaj zlatko moje, nabudúce, keď pôjdeš na nejakú podobnú párty, nesnaž sa vyzerať ako bohyňa sexu a možno ti aj uverím, že si nevinná! A zober ma samozrejme so sebou!

P.S. Spolu na titulke, dievča, vyšvihla si sa vysokooo! Som rada, že som tvoja kamarátka :)

P.S.2 Eric z toho zrejme nebol nadšený, že? Do školy prišiel totiž pekne zriadený. Odporučila som mu, aby to bral klíďo-píďo, no poslal ma... to je jedno kam.

P.S.3 Nezožeriem ti, že si tehotná, ale možno začínam mať pochybnosti o tvojom panenstve. A ak ho ešte máš, aj pri takom J.E.B.A.Č.O.V.I ako je Nathaniel, tak sa ho, prosím ťa, rýchlo zbav. Alebo si vypíš prihlášku do rádu mníšok.

So sladkým pozdravom

Tvoja sexy kamarátka

S pobaveným úsmevom som pretočila oči a zatvorila mail. Typická Lea.

Autor: PrincessCaroline (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Slap for Cinderella - 20. kapitola: