OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » The Guardians - 26. kapitola

Povídka se umístila na druhém místě o Nej povídku měsíce listopadu/novembra. Na den ji umisťujeme na titulní stranu. Gratulujeme!

06.12.2013 (14:00) • MillieFarglot • Povídky » Na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 1191×

 

Celá scéna sa zrazu zmenila. Stála som pri aute a Samuel bojoval s oboma mužmi. Bolo to, akoby som mala nejakú vidinu. Zamrkala som očami a pozrela sa za seba. Marius bol v poriadku a snažil sa nenápadne dostať k Millaris. 

Bola som zmätená, ale aj napriek tomu som sa rozbehla k bratovi. Keď som sa dostala bližšie, zistila som, že je tam presne ten istý muž, Aiden. Presunul sa ku mne a na perách sa mu pohrával úsmev. 

„Pridaj sa ku mne, Adriana. Zváž túto ponuku. Môžeš mať čo len chceš," povedal. Síce som bola rozklepaná a nevedela čo robiť, meč som stále držala v ruke. Netrvalo dlho a nabrala som odvahu, aby som sa ním zahnala po Aidenovi. Nechcela som prijať jeho ponuku. Chce predsa zničiť Mariusovu rodinu len pre to, aby sa dostal k moci! 

Aiden sa však uhol a zaútočil na mňa. Okamžite som pustila meč z ruky a vytiahla dýku. Prekvapila ma rýchlosť, s akou som to urobila. Celou silou som mu ju vrazila do hrude. Lenže jeho obrysy sa začali strácať. Aiden mi pred očami zmizol. Ja som stratila rovnováhu a skončila na zemi. Rukoväť dýky sa mi nepríjemne zabodla do dlane. Hrot dýky bol však od krvi. 

 

„Adriana? Andy, si v poriadku?" ozval sa za mnou Sam. Počula som, ako ku mne pristúpil. Chytil ma za ruky a pomohol mi na nohy. Ešte stále som sa celá chvela. „Si zranená?"

Nesúhlasne som pokrútila hlavou. „Som v pohode. A čo ty?"  

„Žijem." Usmial sa a odkašľal si. „Dali mi teda zabrať. Kto to bol?"

„Mayerovci." Sam sa na mňa spýtavo pozrel, ale o niekoľko sekúnd neskôr som doslova počula, ako si to dal v hlave dokopy. 

 

O malú chvíľu k nám prišli aj Marius a Millaris. Millaris sa okamžite vrhla Samuelovi okolo krku a ten ju pevne objal. Niečo si šeptali. Boli jednoducho zlatí. Ja som bola hlboko ponorená do svojich myšlienok, takže som Mariusovi nevenovala veľa pozornosti. 

Konečne som zistila, kto mohol za moje sny. Nevedela som však pochopiť, ako sa ku mne mohol dostať aj po tom, ako som získala schopnosti. Očividne som k svojej mysli mala stále dvere otvorené. Budem sa o tom musieť s niekým porozprávať. Bolo by dobré, keby na to poznali nejaký liek. 

„Adriana, je všetko v poriadku?" opýtal sa ma zrazu Marius. Stál predo mnou a obe ruky mal položené na mojich ramenách. 

„Asi nie," šepla som. Rozhliadol sa okolo seba. 

„Odplašili ste ich. Aj to je úspech." Jeho ruky sa posunuli z ramien na môj krk. Donútil ma, aby som sa naňho pozrela. „A iste si si toho vedomá. Ale čo sa deje?" V duchu som zanadávala. Prečo mi musí vedieť tak dobre čítať z tváre? 

„Ten jeden muž, opäť sa mi dostal do mysle. Tentoraz ale bez toho, aby som spala. Bol to ten istý, čo sa mi zjavoval v snoch, no tentoraz mi povedal aj svoje meno - Aiden. Chcel, aby som sa k nemu pridala." Marius si vzdychol a sklonil hlavu. „Je to vaša rodina, však? Ale chce vás zničiť."

„Máš pravdu. Ale teraz preč a myslím, že sa skoro nevráti." Pohľad mu padol na moju dýku. 

„Bolo to len škrabnutie."

„Ale ak si mu tým dala rýchlu odpoveď na jeho ponuku... myslím, že ťa chvíľu nechá, aby si si to nechala prejsť hlavou." Mala som pocit, že chcel ešte niečo povedať. Prečo som mala pocit, že sa ma chce opýtať na to, či sa chcem k Aidenovi pridať? 

„Nie je o čom premýšľať, Marius. Nech ma bude akokoľvek prehovárať a mučiť, takú radosť mu neurobím."

„On nechce teba, Andy. On chce tvoje schopnosti."

 

Všetci štyria sme šli do Centra, aby sme nahlásili útok. Pripadalo mi to ako na nejakej polícii. Ian nás postupne všetkých vypočúval. Ja som však vynechala tú vidinu. Nemala som potrebu, aby to ďalej riešil. Neskôr si ma spolu s Mariusom dal zavolať André. 

 

„Bola tu mama, Marius," začal a pri tom sa naňho pozrel so zúženými očami. Jeho pohľad jasne naznačoval, že Marius mu niečo zamlčal. „Ak sa nič nezmení, James sa ešte na pár týždňov vráti. Ak s tým bude problém, pridelíme ti k Adriane ešte niekoho iného."

„Ó, môj bože. Všetci z toho robíte vedu, akoby som mal umrieť," vzdychol a oprel sa o sedačku. Zívol si a jednou rukou ma objal okolo pása. „Tak sa budem radšej zdržiavať na bezpečných miestach a bude."

André nesúhlasne pokrútil hlavou. „Ak sa ti niečo stane..."

„Čo by sa mi malo stať?" prerušil ho. André zatvoril oči a zhlboka sa nadýchol. 

„Marius, budem kontaktovať Jamesa či sa ti to páči, alebo nie." Marius zrejme pochopil, že hádať sa s bratom nemá žiadnu cenu, no aj tak som cítila, že zaťal päsť.

 

Rozhodli sme sa, že túto noc zostaneme v Centre. Bola som zo všetkých udalostí, ktoré sa stali v poslednom čase, dosť vystresovaná. Celkom som sa tešila na to, ako príde James. Začal mi chýbať. A tiež by to znamenalo, že by sme s Mariusom mali menej času pre seba. No bolo by to len na čas, tak by sa to dalo zvládnuť. Aspoň celá zodpovednosť zaňho nezostane len na mne. 

 

Ako sa ukázalo, nemala som vôbec pojem o čase, takže kým sme sa dostali do Mariusovej izby, ktorú mal v Centre, zotmelo sa. Konečne som si mohla oddýchnuť a spamätať sa zo všetkého. Preto som si napustila vaňu a Mariusovi prikázala, nech nevychádza z apartmánu. 

Keď som vyšla z kúpelne, dala som si na seba župan a posadila sa vedľa Mariusa, ktorý práve pozeral televízor. Hlavu som si prela o jeho rameno a on ma objal. Zrazu mu však zazvonil mobil. 

 

„Kámo, ja som vedel, že to bezo mňa viac než týždeň nevydržíš," zasmial sa James. Marius nastavil hovor na reproduktor a položil mobil vedľa seba, takže si mohol ruky dať opäť okolo mojich ramien. 

„Veď ma poznáš."

„Caroline tým vôbec nie je nadšená, ale celkom rýchlo sme sa dohodli, že so svadbou ešte chvíľu počkáme."

„To je skvelé." Chvíľu bolo ticho.

„Marius, môžeš mi, prosím ťa, vysvetliť, čo sa stalo? André znel dosť naliehavo a rozrušene." Marius si len povzdychol a ja som pred očami mala opäť banshee. Pri pomyslení na to, čo to naozaj znamenalo, ma striaslo. 

„Nič, ale každý z toho robí vedu. Zajtra ti to vysvetlím."

„Dobre teda," vzdychol James, „kde sa stretneme?"

„Wellington, Brixhamova ulica. Je tam jeden náš sklad, ľahko ho nájdeš."

Potom sme sa s ním rozlúčili a vrátili sa k tomu, čo telefonát prerušil. Marius si so mnou preplietol prsty a hlavu si položil na moje rameno. Po chvíli však jednu ruku odtiahol a donútil ma vystrieť pravú ruku. Na dlani som mala ranu, ktorú mi spôsobila rukoväť meča. Spomínala som už, že neznášam zdobené meče? Nie? Odo dneška ich začínam priam nenávidieť.  

„Čo sa ti stalo?" opýtal sa. 

„Spadla som... s mečom v ruke. Ten diamant sa mi zaryl do zápästia. Nebolí to však."

„Dnes? Hojí sa ti to veľmi dobre. Možno si to nevedela, ale jedna ďalšia schopnosť je aj rýchle samo-uzdravovanie. Tak to získali strážci. Mayerovci kedysi vedeli uzdravovať iných, ale to sa zmenilo. Ale párkrát sa mi to podarilo." Odtiahla som sa od neho tak, aby som mu videla do tváre. Toto ma úplne zaskočilo, lebo som o tom vôbec nevedela.

„Je ešte niečo, o čom neviem?"

Nesúhlasne pokýval hlavou. „Nie, toto je jediné, o čom si nevedela.„

„Takže," povedala som, „sila, rýchlosť, samo-uzdravovanie, teleportácia. A to je všetko?"

Prikývol. 

 

Potom sme sa ešte chvíľu rozprávali. Snažila som sa uvoľniť a nemyslieť na všetky veci, ktoré sa momentálne diali. Taktiež som sa bála zaspať, pretože som mala pocit, že ak zaspím, znovu sa mi Aiden dostane do snov. Ctila som, sa veľmi slabá, čo ma naozaj ničilo. 

„Čo ťa trápi?" opýtal sa zrazu Marius a pozrel sa mi priamo do očí. „Opovážiš sa povedať, že nič. Vidím na tebe, ako nad niečím premýšľaš."

„Nad Aidenom a snami," priznala som. Nemala som dôvod na to, aby som mu klamala. Marius si len vzdychol a dlane položil na moju tvár. 

„Andy, nedopustím, aby sa to zopakovalo. Nedovolím Aidenovi, aby ťa takto ničil a uvidíš, že nájdeme spôsob, ako to zastaviť." Povzbudivo sa na mňa usmial, no v jeho očiach som videla aj kúsok bezmocnosti. Vedela som však, že môže ovládať sny a dokáže prerušiť Aidenovo ovládanie. 

Marius sa ku mne priblížil bližšie a naše čelá sa o seba opierali. „Ľúbim ťa a nedopustím, aby ti ktokoľvek ublížil." Sklonil sa a jemne ma pobozkal na pery. 

„Aj ja ťa ľúbim, Marius." Ako som vyslovila tie slová, uvedomila som si, že som mu  po prvýkrát dala priamo najavo, čo cítim, odkedy som jeho strážca, odkedy odišiel Zachary. 

 

---

---

Mám pre vás jednu otázku. Chceli by ste bonus k tejto poviedke? Týkala by sa Samuela a Millaris. :)

No a nakoniec vám ďakujem za hlasy v naj poviedke. :) 

Následující díl »

Autor: MillieFarglot (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování



Sdílet

Diskuse pro článek The Guardians - 26. kapitola:

Asi vás sklamem, ale bonus pravdepodobne nakoniec nebude.

No fuj!!! Vieš o tom, že sa mi z Mariusa robí zle? Naozaj ale naozaj ho nenávidím.
Ale zato sa mi páči predstava Millaris a Sam. Aspoň jedna pozitívna vec, keď už Marius... ach, nič. Nebudem zlá.
Gratulujem k umiestneniu

Nuž konečne! Som veľmi vďačná za túto kapitolku. Ani nevieš, ako mi spadol kameň zo srdca, keď som si prečítala, že sa to stalo akoby len v jej hlave. Naozaj.
No a Samuel a Millaris... ja som za, nakoľko sa mi začínajú páčiť ešte viac ako predtým.
A ten koniec... Finally! I am in love with them!
Nedokážem ani popísať, aká som za nich dvoch rada. Neviem prečo, ale stále si pripadám ako jediná, ktorá má tento pár rada, ale vôbec mi to nevadí.

Hlavne, aby bola čím skôr ďalšia.

No tak za prvé, za bonus som všetkými desiatimi!! No a priamo ku kapitole, asi sa musím s Mariusom nejako zmieriť, keďže si ma zrušila, že Janshai sa už asi do konca dielu nevyskytne Plačeeeeem!!! Ale tak ok, ja sa s tým dáko zmierim

Přidat komentář:

Nick:

Text: