OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Sunset - 18. kapitola



Sunset - 18. kapitolaNessa ide na pohreb, no všetko sa tým ešte zhorší.

POHREB

Ráno sa mi stávalo hrozne ťažko. Obloha bola pochmúrna, vietor mrazil až do kostí. Za celú zimu som nevidela takýto škaredý deň- je však možné, že to tak vnímali len moje oči. Keď som sa chcela obliecť, musela som poriadne prehľadať skriňu, aby som našla niečo čierne. Mala som pocit, že keby som si vzala na seba farby, ignorovala by som to, čo sa stalo. Neobťažovala som sa ani prísť na raňajky do kuchyne- vedela som, že by som nič nezjedla. Môj žalúdok v takýchto situáciách odmietal pracovať. Sadla som si teda do obývačky a čakala na Shana. Nevedela som si predstaviť, ako budem stáť nad jej hrobom, pozerať sa na jej truhlu.

„Môžeme?“ ozvalo sa pri mojom uchu.

Chcela som povedať nie, zakričať to, no ledva som zvládla prikývnuť.  Zdvihla som sa zo sedačky a odšuchtala sa za ním k môjmu autu. Nasadla som a prsty si vsunula medzi kolená. Ako malá som to robievala v kostole, pretože som nevedela, kam dať ruky, no teraz to bolo skôr z nervozity. Londýnsky cintorín nebol ďaleko od nášho domu. Možno tak dvadsať minút- ak bola zápcha tak tridsať. To miesto ma vždy dosť deprimovalo. Pamätala som si, ako tam chodili divný ľudia v čiernych plášťoch- miestny blázni.  Vraj vyvolávali diabla- naozajstní blázni. Úplne ma odpudzoval. Ani zapaľovať sviečky na hroby som tam nechodila.

Ani som sa nenazdala, už sme stáli pred mohutnou, čiernou bránou. Železo na nej bolo už posypané hrdzou a farba z nej sa olupovala. Stromy pri nej boli sklesnuté- nepáčilo sa im, že musia rásť na takomto mieste. Shane pravdepodobne videl, ako nerozhodne stojím, preto ma chytil za ruku, silno mi ju stisol a vykročil vpred. Ako sme kráčali cestičkou, ktorá viedla k hrobom, život okolo nás akoby šibnutím zmizol, všade bolo nepríjemné ticho- niekedy som mala pocit, akoby nás mŕtvi počúvali, no asi mi len začalo šibať. Keď sme dorazili do parku, zbadala som Katieinu mamu. Bola celá v čiernom- ako inak- na hlave mala krátky klobúk a cez tvár prehodený závojček. Pri nose si držala vreckovku a v rukách kŕčovito zvierala kyticu. Okolo nej bola ešte ďalšia rodina. Dokonca tam boli aj naši spolužiaci. Pridali sme sa k nim a počúvali reč kňaza.

„Katie bola veľmi dobrý človek, milá osoba, šikovná, ktorá mala plány do budúcnosti. Boh však mal nejaký dôvod, prečo si ju k sebe povolal. Verme, že jej tam hore bude dobre. Katie od nás neodišla, navždy bude v našich srdciach. Nezabudnime na ňu.“

Po tých slovách mi bolo ešte horšie. Zrazu mi pohľad zakotvil na jej masívnu, červenohnedú truhlu. Na veku mala veľký veniec z gerber- jej obľúbené kvety. Ani som si neuvedomila, že všetci okrem jej mamy odišli. Roztrasene som podišla k okraju jamy. Kolená sa mi skoro podlomili, a keby nie Shana asi by som spadla za Katie alebo skôr za jej telom. Pevne ma držal okolo pása a hlavu mi položil na jeho rameno. Po lícach mi opäť tiekli slzy, no stále som na tom bola lepšie ako pani Mingová.

„Vanessa, som rada, že si prišla. Viem, že by Katie chcela, aby som ti toto dala,“ povedala a podala mi hrubú obálku. „Neviem, čo v tom je, no pravdepodobne ty budeš vedieť, čo s tým.“ Vtedy začali truhlu spúšťa dolu do jamy. Ticho sme sledovali, ako ju zasypávajú hlinou až sa nadobro stratila z našich očí. Pani Mingová so vzlykmi položila veľkú kyticu na jej hrob a odišla.

„ Si v poriadku?“ spýtal sa ma ticho Shane.

Jemne som prikývla. „Mohla by som byť chvíľu sama?“

„Samozrejme,“ odvetil a odišiel.

Stála som tam, čumela na náhrobný kameň.

„Vravela som ti, aby si sa do toho nemiešala,“ vyriekla som pomaly- asi som sa už zbláznila. „Budeš mi chýbať.“

Zrazu som za sebou počula tiché šuchotanie. Obzrela som sa a pri mne stál Joe. Ten hnusný kretén sa odvažuje prísť na jej hrob?

„Chudák Katie, takto kruto zomrieť,“ vzdychol si a položil ku kyticiam tú svoju.

„Zomrieť?“ neverila som vlastným očiam. „Ty si ju zabil.“

„To je trošku rýchle obvinenie, nemyslíš?“ spýtal sa a ja som mala pocit, že som v jeho hlase začula výsmech.

„Viem, že si to urobil. Mám na to dôkazy.“

„Naozaj?“ Bolo vidieť, že ho to zaujalo. Tvár si posunul bližšie k mojej.

„Čo, chceš zabiť aj mňa?“

„Bola by to škoda, no urobím všetko, aby som odpratal z cesty prekážky.“

„Tak potom ma budeš musieť zabiť,“ odvetila som rozhodne.

„Bude ma to mrzieť, ale čo už,“ povedal a ja som videla, že niečo vyťahuje z vrecka kabáta.

„Nessa?“ ozvalo sa. Vedľa mňa zrazu stál Shane a na tvári mal výraz zabijaka. „Pôjdeme už?“

„Uhm,“ prikývla som a nespúšťala som zrak s Joea. Okamžite ma oblapil okolo pása a ťahal ma preč. Keď sme boli v aute, trhane sa nadýchol a spustil:

„Asi si neuvedomuješ v akom nebezpečí si bola.“

„Viem to,“ odvetila som pokojne, čo sa o mojom priateľovi povedať nedalo.

„Preboha, čo si čakala? Aby zabil aj teba?“

„Na toto nemám náladu,“ povedala som a obrátila tvár k oknu.

Nahnevane naštartoval a vyrazil domov. Celú cestu bolo ticho. Vedela som, že mu nie je príjemné, keď ma vidí čeliť nebezpečenstvu, no zdalo sa mi to prehnané. Keby ma Joe naozaj chcel zabiť, mala som svoje schopnosti, bola by som schopná ubrániť sa. Keď sme dorazili, vybehla som do svojej izby, pretože som chcela byť sama. Z toho pohrebu som bola trochu rozladená. Shane však išiel za mnou.

„Nemôžeš sa vystavovať neustálemu nebezpečenstvu.“

„Mám svoje schopnosti, ubránila by som sa. Som si istá, že to on zabil Katie.“

„Preboha, Nessa, nemáš na to žiadne dôkazy.“

„Och, ďakujem, že vo mňa veríš,“ odvrkla som mu. „Naozaj si myslíš, že by som dokázala niekoho len tak obviniť, ak by som ho nepoznala. Bývala som tu pätnásť rokov, jediný, kto by to mohol urobiť, je Joe.“

„Ale po svete predsa behá veľa vrahov. Nemusel to byť akurát on.“

„Do kelu, na koho strane si?“

„Na nikoho.“

„Fajn, tak ja dokážem, že to bol on.“

„Nie, nechcem, aby si sa vystavila ďalšiemu nebezpečenstvu. Nedokázal by som žiť bez teba.“

„Kriste, ty si hrozný sebec. Nedovolíš mi kamarátiť sa s Lucasom, pretože sa bojíš, že by som ťa mohla opustiť. Nemôžem objasniť vraždu mojej najlepšej kamarátky, pretože sa bojíš, že by som zomrela a teba by to zlomilo. Normálne pochybujem, či ti ide o môj život, alebo o tvoj,“ vykríkla som na neho. Už ma začal štvať. Choval sa hrozne. Takého som ho ešte nevidela. Vôbec som nechápala o čo mu ide.

„Chceš objasniť vraždu svojej najlepšej kamarátky, no doposiaľ si si na ňu ani nespomenula. Kedykoľvek, keď si bola na prázdninách v Londýne si ju mohla vyhľadať, no ty si to neurobila. Keď som sa pýtal na tvoju minulosť, nikdy si ju nespomenula, nepísala si jej, vyhodila si ju zo svojho života,“ vysypal. Tie slová ma zaboleli- asi preto, že to bola pravda.

„Hej? Ak ma tak chceš ochraňovať, tak prečo nenájdeš svoju sestru a jednoducho ju nezabiješ. Ak by ti naozaj záležalo na mojej bezpečnosti, držal by si sa odo mňa čo najďalej,“ ziapala som v návale hnevu. Videla som, že tie vety ho udreli ako dobre mierená facka. Možno som to tak ani nemyslela, no v tej chvíli som neuvažovala nad svojimi slovami.

„Nikdy presne nevieš, kde ťa môžu chytiť tvoje pudy, máš pocit, že by si dokázal odolať. Si presvedčený, že si dosť silný? Nakoniec ma možno nezabije nikto iný ako ty. Čo potom urobíš? Nemyslíš, že namiesto toho, aby si ma chránil pred Lucasom a Joeom, mal by si ma chrániť pred sebou?“

Jeho tvár odrazu skamenela. Teplo z jeho očí sa razom vytratilo.

„Počúvaš, aké hovadiny trepeš?“ spýtal sa pokojne, no v jeho hlase som cítila tú tvrdosť a ostrosť. Naháňal mi väčšiu hrôzu, ako keby na mňa reval.

„Hovadiny? Pre teba sú to hovadiny? No, nikto si nechce priznať pravdu, pretože tá občas bolí. Neštve ťa náhodou to, že v Lucasovej spoločnosti som vo väčšom bezpečí?“

„Hej? A čo teba štvalo na Barbare?“

„Barbaru z toho vynechaj.“

„Prečo? Pamätám si, ako si kvôli nej šalela. Urážala si sa každú chvíľu ako rozmrnčané decko, ktorému berú hračku.“

„Trhni si Shane.“

„Naozaj si myslíš, že by si mohla takto provokovať Lovca duší? Mohla by si skončiť zle,“ uškrnul sa priblížil sa ku mne. Tá temná stránka jeho ja ma desila.

„Vypadni.“

„Jeden jediný pohyb a bolo by po tebe.“

„Vypadni!“

„Iba by som sa natiahol rukou a splnil by som, čo som mal splniť už dávno.“

„Povedala som ti vypadni. Nechcem ťa vidieť.“

„Pohyb, ktorý by navždy zmenil naše životy.“

„VYPADNI DO FRASA!“ zaziapala som naňho.

„Fajn,“ ohrnul perou, „ako si dáma želá.“

Otočil sa a zamieril k dverám. Bola som tak naštvaná, že som chytila prvú vec, ktorú som našla a hodila ju po ňom. Nanešťastie stihol zatvoriť dvere. Hneď na to som sa nervovo zrútila. Nikdy som sa s ním takto nepohádala. Na druhej strane som bola taká zaťatá, že som si nedokázala predstaviť, že by som sa mu ospravedlnila.

Je to jeho vina rovnako ako moja, pomyslela som si.

 

Zhlboka som sa nadýchla a zišla dolu, aby som mame pomohla s obedom. Otec s Eddiem sa zhodli na tom, že by sa nemala veľmi namáhať, no ona ich aj tak nepočúvala- robila ako sa jej páčilo.

„Ahoj, ako bolo na pohrebe?“

„Smutno,“ odvetila som stručne a snažila som sa, aby nebolo počuť v mojom hlase hnev.

„Stalo sa niečo?“

Márne som sa snažila, mama aj tak všetko vedela lepšie ako ja.

„Nič len... sme sa so Shanom pohádali.“

„To rýchlo prejde,“ povedala  so smiechom a opäť krájala mrkvu.

„Pochybujem,“ odvetila som tak, aby to nepočula. V tej chvíli som naozaj nemala náladu na ďalšie otázky, ktoré by viedli pravdepodobne do môjho sveta. „Môžem ti pomôcť?“

„Áno, môžeš miešať tú omáčku k mäsu.“

Práca ma aspoň trochu rozptýlila a ja som nemyslela na to, ako sa Shane choval v mojej izbe. Ešte vtedy som z neho mala strach. Nepripomínal mi môjho priateľa, ale niekoho iného........ Lovca duší. Keď sme prestierali na stôl, uvedomila som si, že budem musieť sedieť vedľa neho.

Nejako to vydržím alebo na neho použijem svoje schopnosti rovno pred Davom a Eddiem, pomyslela som si, no keď som si predstavila otcov pohľad, až ma zamrazilo. Tak to asi nepôjde.

„Choď zavolať otca a Shana na obed,“ povedal mi nevlastný otec, ktorý pomáhal mame s misami.

„Hm,“ prikývla som a vliekla sa po schodoch. Najprv som zamierila do otcovej izby, bolo to jednoduchšie. A potom do Davovej, kde spal aj On.

„Obed,“ oznámila som nevrlo.

„Aká si milá,“ poznamenal sarkasticky.

„Vieš čo ma môžeš.“

„Pobozkať?“ spýtal sa s úškrnom.

„Bozať v riť,“ odvetila som a odišla do kuchyne.

Neochotne som si sadla na svoje miesto a naložila si na tanier. Ani presne neviem, ako som to pretrpela. Shane sa mi totálne protivil, ako  keby to bol niekto úplne iný. Po tej hádke bol protivný a neznesiteľný.  Našťastie, druhý deň sme sa vracali do Lutonu. Bola som zaťatá a nechcela som s ním prehovoriť, no v hĺbke duše som dúfala, že sa čoskoro udobríme.

„Dnes ste akosi ticho,“ prehovoril otec cestou domov.

„Nehovorím s ním,“ odvetila som.

„Nehovorím s ňou,“ povedal v tej istej chvíli.

„Ušlo mi niečo?“ spýtal sa otec zmätene.

„Chce ma zabiť,“ odpovedala som ľahostajne.

„Dobre vieš, že to nie je pravda,“ vybafol na mňa Shane.

„Nie, vôbec,“ hovorila som sarkasticky. „A hrozne ma obmedzuješ.“

„Len preto, že chcem, aby si prežila,“ vysvetľoval.

„Možno preto, aby si prežil ty, že?“

„To je blbosť,“ odvetil ostro.

„Dobre, záleží ta na tom, aby som prežila, ale ty sám ma chceš zabiť,“ povedala som protivne.

„Ešte raz to povedz a niečo tu rozbijem.“

„Túžiš po mojej duši,“ hovorila som a každé jedno slovo som poriadne zdôraznila. Na jeho tvári som videla hnev.

„Dobre, dobre, prestaňte. Neviem, čo sa medzi vami stalo, ale mali by ste s tým prestať, pretože mám strach, že moje auto neskončí dobre. Takže si to vybavte, až keď dorazíme.“

„Si hrozne protivná,“ povedal Shane a zlostne si prekrížil ruky na prsiach.

„Si hrozne sebecký,“ odvetila som a otočila sa k oknu, aby som sledovala prírodu, pretože som vedela, že sa tak aspoň trochu upokojím.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Sunset - 18. kapitola:

4. Moonlight přispěvatel
09.09.2011 [22:15]

MoonlightSafira som rada, že sa ti kapitoly páčili :) tvoj komentár ma veľmi potešil :)
Daynera: ďakujem, som rada, že sa páči :)
Annaliesen: ďakujem, som rada, že sa páči :)

3. SafiraDarkfire přispěvatel
03.09.2011 [13:27]

SafiraDarkfireNo tak konečně jsem přečetla všechny kapitolky, co mi chyběli, omlouvám se, že jsem ke každé něco nenapasala, ale nechtěla jsem se komenty zdržovat, protože pak bych to asi nestihla dočíst a opět by mi to trvalo fejst dlouho. Takže všechny kapitolky byly opět dokonalé, obraty žoviální, prostě super, dokonalé. A tenhle dílek, ty hádky, no prostě bomba, já se řechtala jako kůn moc se mi to libilo:) Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

04.08.2011 [18:25]

Daynera Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. annaliesen
04.08.2011 [12:38]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!