OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Slap for Cinderella - 15. kapitola

19.04.2014 (09:00) • PrincessCaroline • Povídky » Na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 942×

V momente som skĺzla zo stoličky a šla do druhej časti podniku.

„Nepamätám si, že by som ti dávala svoje číslo znovu,“ prehovorila som mierne prekvapene do telefónu. Eric sa uchechtol na druhej strane.

„Mám pocit, že včera sme to trochu prehnali, ale každopádne by som sa divil, keby si si niečo pamätala.“

„Máš pravdu. Mám totálne okno.“

„Škoda, že si nepamätáš, ako si vrazila svojmu spolužiakovi. Poviem ti, to bol pohľad.“ Zamyslene som stiahla obočie.

„Nemal by si byť v škole?“ zmenila som náhle tému.

„Mal by som byť. Ale vzhľadom na včerajšok som nebol schopný ani poriadne vstať.“

„Niečo mi hovor,“ vzdychla som si a sadla si na operadlo. „A prečo mi voláš v takúto hodinu? Čo ak si ma práve vyrušil na hodine?“

„Nemyslím, že by si bola schopná ísť do školy. Ak áno, tak ťa obdivujem.“ Zasmiala som sa a ignorovala pohľady z baru.

„Nie, nie som v škole. Som v Cosmopolise a liečim si opicu,“ priznala som sa pobavene

„Ja viem lepší liek na opicu,“ povedal tajomne.

„Aký?“ vyzvedala som už len z princípu.

„Kino.“ Uchechtla som sa do telefónu.

„Tak fajn. Kedy sa stretneme?“

„Som tam za chvíľu.“ Prekvapene som zložila telefón a zamierila naspäť k baru.

Zobrala som si kľúč z baru a otvorila si šatňu. Jediné moje šťastie, že som si tu včera nechala tašku. Hodila som sa do riflí a svetru. Kriticky som sa na seba pozrela do zrkadla a usúdila, že je to lepšie ako chodiť v školskej uniforme. Vyšla som k baru a zavesila sa na oboch.

„Rada som vás poctila svojou prítomnosťou, páni, ale môj ľud ma volá,“ prehodila som ľahostajne a zazubila sa na nich oboch. Nate na mňa vykoľajene pozrel, hoci účinky trávy sa už prejavovali. Dokonca aj na mne. Cítila som, ako mi nejaká neviditeľná sila ťahala kútiky úst do hora. Nedalo sa mi, neusmievať sa.

„Kam sa chystáš?“ spýtal sa ma Adam zvedavo a oprel sa o bar.

„To poviem iba farárovi na spovedi pred našou svadbou,“ odbila som ho ironicky a pustila ich.

„Pokojne s vami strávim ďalšie dni za školou, ale dnes mi do toho niečo došlo. Sorry, chlapci,“ zvolala som a vykĺzla von.

Naproti cez ulicu som zbadala Erica so slnečnými okuliarmi. Pochválila som ho v duchu za rozumný nápad. Slnko ma bodalo do očí, až som mala chuť vrátiť sa späť do podniku. Zakýval mi a ja som prešla na druhú stranu do tieňa. Bez slova mi ponúkol okuliare a ja som ich prijala. Moje oči jačali radosťou a moja hlava menej bolela.

„Na aký film to teda pôjdeme?“ spýtala som sa zvedavo, keď ma objal okolo pliec a vyrazili sme.

„Uvidíme,“ pokrčil plecami a usmial sa na mňa.

Šli sme pešo do neďalekého kina. Vyhádal si, že zaplatí lístky a to len vďaka tomu, že som nemohla tvrdohlavo opakovať dookola svoj názor. Ono z toho občas aj rozbolí hlava. Zakryl mi oči pri vyberaní filmu a ja som dievčati na pokladnici len ťukla do obrazovky.

„To si trafila neuveriteľne,“ zasmial sa Eric, keď mi pustil ruky z očí. Zaškúlila som na obrazovku. Krista, jeden horor na celom programe a mne sa to podarí trafiť.

„Nechoďme na horor,“ skúšala som nevinný hlas a psie oči.

Očividne to zabralo na Erica, ale na predavačku nie. Popriala mi veľa šťastia pri vyberaná filmu do budúcnosti a strčila mi lístky do ruky. Ďalšie doťahovanie som zažila pri občerstvení. Nakoniec som sa všetkého vzdala. Vzhľadom k mojej situácii, nerátam s tým, že budem hladná. Minimálne do zajtra. Možno do pozajtra. Kúpil pukance a pitie. S radosťou som sa pustila do jeho pitia. Napila som sa a spokojne sa usmiala na Erica.

„Na to, že máš opicu, máš neuveriteľne dobrú náladu,“ skonštatoval pobavene, keď sme sa posadili. Boli sme prví a trúfam si povedať, že aj jediní. Len som pokrčila plecami a oprela sa o neho. Čo mu budem rozprávať, že som fajčila trávu?

„Určite to nie je kvôli tvojej prítomnosti,“ podpichla som ho.

„To bolelo,“ povedal naoko ublížene a chytil ma za ruku. Prešiel mi prstami po hánkach a mňa to zabolelo. Až vtedy som si uvedomila, že aj ja som poškodená.

„Keď sa naučíš správne udierať, tak nabudúce si už neporaníš ruku,“ zamrmlal mi do vlasov.

„Nepotrebujem už nikoho udierať,“ zafrflala som oduto.

Zasmial sa a pritiahol si ma do objatia. Páčili sa mi jeho silné paže, ktoré ma dokonale chránili. Povedzme si to otvorene, Eric bol svojou postavou trochu väčší ako Nate s Adamom. Pozrela som na neho a skúmala jeho tvár. Trúfla by som si chodiť s človekom, ktorého veľmi nepoznám? 

Hlavne, že ste sa po sebe včera lepili. Spomienka na včerajší večer mi nahnala teplo do tváre. Znovu si sa predviedla. Ja a alkohol, to je jedna veľká katastrofa. 

Ktorá skončí s Nateom v mojej izbe. Po chrbte mi prešiel mráz. Daj sa dokopy, si tu s Ericom! Ako som mohla premýšľať teraz nad Nateom?! Našťastie zhasli svetlá a obrátili sme sa k plátnu. Po chvíli začatia filmu som si odprisahala, že na žiadny horor už v živote nepôjdem.

„Neboj sa,“ smial sa mi, keď som sa skryla za jeho rameno.

„Nemôžem za to, že neznášam duchariny,“ protestovala som a zjačala, len čo začala hulákať hudba alebo niekto vo filme. Pustil sa do smiechu. Tak sa na mne zabával, až sa miestami za brucho chytal.

„Poviem ti, Lana, že ani na komédii sa toľko nenasmejem ako dnes,“ povedal medzi smiechom, keď som ho spražila pohľadom.

„Takže som ti na smiech, hej?“ rypla som do neho provokačne. Vydýchol si, aby sa upokojil a pozrel na mňa. Ruku si dal na moje operadlo a natočil sa ku mne. Chvíľu mi napadlo, či by som nemala prelomiť tú chvíľu.

„Nie si na smiech. Si na zožratie,“ povedal mi pri uchu a vzápätí ma pobozkal na krk.

Zacítila som, ako mi naskakuje husia koža a doširoka som otvorila oči na plátno. Na plátne sa práve dve postavy blížili k posteli. Jasné sex a krv, to je pravý horor. Eric mi prešiel nosom popri uchu a mne sa od slabosti zatočila hlava. Radšej som sa otočila k nemu, ako sa pozerať na plátno. V očiach mal otázku a keď sa ku mne nahol, sálu preťal ďalší ohlušujúci výkrik.

 --

Nasadila som si okuliare, keď sme vyšli z kina.

„Dnes určite nebudem spať,“ prehodil Eric pobavene a chytil ma za ruku. Bolo to docela zaujímavé, chodiť ruka v ruke cez mesto. Nechcela som sa vtom moc rýpať, nevedela som ani v akom štádiu sme. Popravde sa mi to vôbec nechcelo riešiť. Nech to plynie samo.

„Nabudúce žiadne sprosté nápady typu, vyber film na slepo. S mojím šťastím trafím dokumentárny,“ zafrflala som a pobavene sa na neho usmiala. Nebolo mi sním zle.

„Môžem to na budúce skúsiť ja,“ snažil sa byť vtipný.

„Určite nie,“ schladila som ho. Chvíľu ostal zarazený, no kráčali sme ďalej. 

Asi proste nie je naladený na tú istú iróniu.

„Tak som to nemyslela, pokojne môžeš,“ ozvala som sa chlácholivo. Hodil po mne úsmev a potiahol ma pred Cosmopolis.

„Dnes pracuješ?“ spýtal sa ma a omotal si okolo mňa ruky. Len som prikývla a natiahla sa na špičky. Jemne som ho pobozkala a on si ma pritisol ešte bližšie.

„Možno ťa prídem dnes pozrieť,“ zamrmlal medzi bozkami. Vyrušilo nás hlasité odkašľanie. Prekvapene som pozerala na Natea, ako stojí vo dverách a uškŕňa sa na nás.

„Potrebujem s tebou niečo prebrať,“ povedal ľahostajne a ignoroval Ericovu prítomnosť. Už len to, že nás dvoch videl spolu mi bolo proti srsti.

„Zastav sa,“ prehodila som k Ericovi a opustila svoj dočasný prístav pohodlia. Vedela som, že jeho oči sa mi zavŕtavajú do chrbta.

„Čo potrebuješ?“ spýtala som sa ho, predstierajúc ľahostajnosť. Nepáčilo sa mi, že nás Nate videl. Dokonca mi to prišlo, akoby ma pristihol pri niečom zlom. A to predsa nebola pravda! Pokrčil plecami a sadol si k barovému pultu. Zbadala som, že si nalieva už niečo iné ako je džús. Adam medzičasom asi odišiel.

„Už som aj zabudol,“ povedal nezaujato a vypil svoj pohár.

„Nate, kroť sa!“ ozvala sa Callie a vyšla zo skladu. „Ahoj Lana,“ pozdravila ma milo a znovu sa otočila k svojmu šéfovi. „To sa tu chceš nalievať od obeda? Neudrel si sa náhodou? Ako v takomto stave chceš fungovať?“ vyčítala mu a mne sa z toho zdvíhali kútiky úst.

Nestáva sa každý deň aby som videla, ako Callie nakladá Nateovi. Ten len mávol rukou a tým to skončilo. Callie si povzdychla a otočila sa na päte.

„Ako chceš,“ ozvala sa pred tým, ako odišla naspäť do kancelárie. Zanechala nás tam v tichu, čo neveštilo nič dobré. Pustila som vodu a začala umývať poháre, čo chalani vytiahli, kým som tu nebola. Urobili tu riadny bordel.

„Takže, ty s ním chodíš?“ ozval sa Nate zrazu a mne skoro vypadol pohár z ruky.

„Nie... neviem,“ pokrčila som plecami a vyhýbala sa jeho pohľadu.

„Nechodíš s ním, ale oblizuješ sa s ním v bare, opitá na mol.“ Zamračila som sa a hnevlivo na neho pozrela. Nebola to jeho vec, aj keď som sa za to hanbila.

„Viacej alkoholu,“ precedila som cez zuby a utierala pult.

„A mne za to vrazíš,“ vytkol mi chladne, čo ma úplne dopálilo.

„Už som sa ti ospravedlnila, tak čo ešte viac chceš?“ vybehla som na neho a hodila utierku na pult.

„Prečo?“ spýtal sa pokojne, čo ma vyviedlo z miery. „Čím som ti ublížil, že si plakala, keď som ťa bral domov? Čo som ti urobil?“ Stála som za pultom a bez slova som na neho pozerala. Pozeral na mňa, už trochu skleným pohľadom a v očiach mal príliš veľa otázok.

„Nepáči sa ti, že chodím s Ericom?“ spýtala som sa ho úplne mimo tému. Prekvapene zaklipkal očami a pozrel do pohára.

„Prečo by ma to malo zaujímať?“ spýtal sa ľahostajne a načiahol sa pre fľašu za pultom.

Z jeho odpovedi ma zamrazilo a v hlave sa mi rozozvučali zvony. Otočila som sa na päte a bez slova odkráčala do šatne. Sadla som si pred stolík a neprítomne pozerala na seba. Prečo ma vždy zabolia jeho slová? V očiach sa mi zaleskli slzy, ktoré som potlačila. Prečo by som kvôli tomu mala plakať? Zložila som si hlavu do dlaní a snažila sa upokojiť si myšlienky. Zaboleli ma jeho slová, ale prečo? Eric je predsa dobrý chalan. Odkiaľ to vieš? Nepoznáš ho. Ozvalo sa zaklopanie na dvere a do vnútra vošla Callie aj s dlhým šatníkom.

„Pomôžem ti?“ spýtala som sa, no pokrútila hlavou.

„Nate ti pred odchodom odkázal,  že nemáš zabudnúť na zajtrajšiu akciu.“ Zložila som si hlavu do dlaní a zaúpela. Úplne som na to zabudla. Kedy si pôjdem pozrieť šaty? Zúfalo som sa otočila na Callie a uvidela šatník. Prišli nejaké nové kúsky. Veľmi pekné kúsky.

„Callie?“ ozvala som sa zrazu plná elánu. „Myslíš, že by som si zajtra cez deň mohla požičať jedny šaty?“ Pozrela na šatník a zasmiala sa.

„Je ich tu toľko, že ti dávam dve hodiny, kým si vyberieš šaty na skúšku.“ Zamierila som k šatníku a obzrela si ich. Krátke som vylúčila, všetky jasné farby tiež a prílišné trblietavé som poslala ta tam. Vybrala som dvoje šiat. Jedny boli saténovo modré s čipkou a druhé čisto biele. Jednoduchý strih, zlaté zdobenie na hrudníku. Callie na mňa pozerala s neveriacim úsmevom.

„Dievča zlaté, odteraz mi budeš objednávať šaty,“ povedala so smiechom a ukázala na kabínku, aby som sa do nich prezliekla. Ako prvé som na seba navliekla modré. Vyzerali krásne. Na ramenách bola priesvitná čipka, ktorá končila až na hrudníku a dolu mali veľký rozparok.

Ukázala som sa Callie, ktorá na mňa kriticky pozrela. „Sú krásne, ale tento odtieň ti veľmi nesadne.“

Hodila som na ňu zmučený pohľad a zobrala si od nej druhé šaty. Prezliekla som sa a pozrela do zrkadla. Tie šaty mi vyrazili dych. Horný diel bol zdobený zlatými ornamentmi a cez pás bol zlatý opasok. Biely spodok sukne voľne padal až k zemi. Odhrnula som záves a pritiahla pozornosť.

„Vyzeráš nádherne,“ vyšlo z nej po chvíli, keď na mňa bez slova civela. Potešene som sa usmiala a otočila sa k zrkadlu. Boli nádherné.

„Nathaniel bude mať najkrajšiu priateľku na večierku,“ povedala spokojne Callie a dávala modré šaty naspäť na vešiak.

„Nie som jeho priateľka. Idem ako doprovod,“ zaprotestovala som a otočila sa k šéfke. Tá pokrčila plecami a usmiala sa.

„Vtom prípade musíš byť taká krásna, že Nathaniel bude mať čo robiť, aby odohnal všetkých tvojich nápadníkov.“ Na pery sa mi dral úsmev. To bol ten najlepší nápad. Vytriem Nateovi zrak. Prezliekla som sa zo šiat a zamyslene chytila telefón. Je na čase zavolať Lei a oznámiť jej, že budeme musieť preložiť pyžamovú párty.

Autor: PrincessCaroline (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Slap for Cinderella - 15. kapitola: