OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Povedz mi to tancom, prosím - 23. part

07.09.2013 (14:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1184×

Bea mlčala doposiaľ, ale smer tejto konverzácie sa jej veľmi pozdáva. Fakt veľmi: „Vyzlečieš sa celý? Nechcem vstupovať do vašich mútnych vôd, ale to by som brala okamžite! Do prdele, taká možnosť! Dievča, hej, ponúkol sa sám! Nebuď hlúpa, keď už nechceš pre seba, sprav to pre mňa. Ivica, vyzlečme ho na Adama, no tááák! Ja chcem.“

„Bea, zachránila si mi život, som tvojou dlžníčkou, viem...“ Ivica hľadí na Luka pri stene.

Chalan odhodlane stojí, čaká len na jej potvrdenie, či odvolanie zákazu priblíženia. Potom zatancuje čokoľvek a zhodí zo seba všetky handry, čo má. V mihu, bez problémov. Veď chce k nej! Chce sa jej dotýkať!

Ivica sa nadýchne: „Bea... nemôžem. Priblíži sa ku mne a má ju! Zasa schytá šajbu! Zasa ho škaredo zraním, som pre neho nebezpečná, sama vidíš čo sa deje... nemôžem. Vezmi si ho bokom a vyzleč sama mimo mňa. Nemôžem. Sorry, nie.“

Na pacientku zaľahol smútok, rada by sa pozrela na Luka bez šiat, ale nie za takúto cenu. Stočila sa znova do klbka, hlava medzi kolenami, Nezábudka v dlaniach, tvár zaryla do plachty.

Všetci onemeli.

„Hmm, škoda, mali sme šancu. Dobre, musím za pacientkami. Potrebuješ niečo, Ivica?“

„Nie, dobrú noc, obom.“

„Dobrú aj tebe, Kitty, dobre sa vyspi. Počkaj, Bea, idem s tebou,“ zlomený Luke neochotne opúšťa izbu. Prehral na celej čiare. Shit! To nečakal!

Beatrix na chodbe vytiahne Lukovu vizitku, študuje, číta: „Počkaj, počkaj, toto je pracovná vizitka, kontakt na agentúru. Chcem tvoje súkromné číslo.“

„Načo? Tu o mne vždy vedia, dostanem tvoj odkaz, nájdem ťa,“ Luke nerád rozdáva súkromné číslo cudzím len tak.

„Hráš sa na pána tajomného?“

„Nie, len pros...“

„Sakra, náš primár je tu. Do riti, už ťa videl,“ Bea zúfalo skučí.

Nečakaná kontrola? Prečo prišiel v noci? Bea musí dajako vysvetliť cudzieho chlapa na oddelení po pol noci.

„Dobrý večer, Beatrix.“

„Dobrý, pán primár. Stalo sa niečo? Môžem pomôcť?“ Bea bledne, Luke stojí tesne pri nej, primár nevrlo pozoruje.

„Áno, potrebujem skontrolovať pani Hanku na štyristodeviatke. Kto je to?“

„Aha, pardon, to je môj priateľ Luke, zabudol si ráno kľúče a nevie sa dostať do našeho bytu. Prišiel si pre ne. Tu máš, ty trdlo, raz si zabudneš doma hlavu,“ Bea vytiahne svoje kľúče z vrecka, vloží Lukovi do ruky.

„Ďakujem, si môj anjel spásy. Dobrý večer, pán primár, prepáčte, nechcel som rušiť. Už pôjdem. Si na mňa zlá, hlavu som stratil, keď som ťa stretol, srdiečko. Vyprevadíš ma k výťahom, prosím?“ Dancer sa dravo usmeje, vezme Beatrix majetnícky okolo pása, vtisne krátky bozk na zarazené pery.

Primár pokýva hlavou, namosúrený face zmizne. Uverí divadielku?

„Choďte a potom mi prineste jej kartu na izbu.“

„Dobre, pán primár, hneď som pri vás,“ špitá sestrička.

„Dovidenia, pán primár. Už sa neviem dočkať rána, kedy prídeš domov, láska,“ Luke zamilovane hrkúta, v silnom objatí si odvádza Beu k výťahom. Na konci chodby sa obzrie a primár ich ešte stále sleduje.

„Shit! Bea, chyť ma okolo pása, váš starý stále čumí.“

Sestričke ako na povel vystrelí ruka hore, druhou si pritiahne Luka k sebe za bok a nový bozk. Zakliesnení do seba dokráčajú až za roh.

Luke vráti kľúče, obaja sa začnú ticho smiať.

„Tvoj priateľ?... hm, ok. Máme spoločný byt, spoločné kľúče... je čas ti dať moje číslo. Ale len pre teba,“ nový tichý výbuch smiechu. Pokyvuje hlavou, dopíše desať čísel na vizitku, privolá výťah.

„Ty si prešibané kvítko. Daj pozor na Ivicu, možno sa ešte uvidíme.“

Bea sa chechce: „Dám. Aké možno, veď si povedal, že sa nevieš dočkať rána, kedy prídem domov.“

„Wow, odvážna Beatrix! Domov ku mne, či k tebe? Koho by som u teba ráno našiel?“ Luke samozrejme hneď pristúpil na roztopašnú hru sestričky.

„Len seba, mňa a veľkú Čiri-diri.“

„Čiri-diri? To nebude pes, ani mačka. Lemur? Kobra kráľovská? Puma? Dikobraz?“ pobavenie Luka rastie.

„Ježiši, čo si o mne myslíte, doktor Krehký! Čiri-diri je papagáj korela,“ Bea capla Luka po ramene. 

„Papagáj? Som sklamaný, predstavoval som si... ako ležíme v posteli a okolo nás krúži čierna puma Čiri-diri. Nie, to nie je meno pre pumu.“

„Pekná predstava, stačila by aj korela Čiri-diri, je na mňa dosť majetnícka. Priblížiš sa, ona vzlietne z klietky, pristane ti na hlave a začne štípať zobákom, trhať vlasy.“

„Au, dobre vedieť, uvidíme sa teda ráno u mňa doma, daj vizitku dopíšem ti adresu,“ Luke to povedal vážne a Bea zaváhala na pár sekúnd.

Fakt by chcela prísť k Lukovi? Nemusela by skončiť v posteli, stačilo by vedieť a vidieť, ako to u neho vyzerá. Tajomný sexi Luke je magnetom pre každú babu.

Luke pobavene čaká, povedal to schválne vážne, presvedčený, že Bea odmietne.

Sakra! Ale ona o tom začala uvažovať! A do riti! Z nezáväzného flirtu problémik?

Vystretá ruka s vizitkou, ohníky v očiach, sestrička nesmelo šepne: „Končím po veľkej vizite, niekedy okolo deviatej.“

No, chlapče, čo teraz? Budeme hrať ďalej? Nemáme na výber!

„Ok, láska, máš to mať. Praješ si na raňajky aj jedlo, alebo len mňa?“ Dopisuje adresu, temne hľadí na Beu.

„Netuším, prekvap ma,“ Bea blysne očami.

„Rada sa hráš? To som už zistil... tvoje sérum pravdy a vlásenka na mojom zadku! Pche. Ach, Bea, Bea, čo ja s tebou urobím? Hm? V nijakom prípade nenos ku mne korelu, nemohol by som sa k tebe priblížiť... mám rád svoje vlasy,“ Luke s tajomným úsmevom podáva kompletnú vizitku.

Otvoria sa dvere výťahu, vystupuje ďalší lekár z ich oddelenia.

„Beatrix, je tu primár?“

„Áno, na štyristodeviatke, u Hanky.“

„Ok. A vy ste?“ lekár vzhliadne k Lukovi.

„Môj priateľ Luke, práve odchádza.“

„Dobre, Beatrix, prineste mi jej kartu,“ lekár sa vzďaľuje.

„Musím zmiznúť, drahá, lebo ma tu ešte dnes v noci s tebou oženia! Tak pá, ráno. Zvoň dvakrát krátko, dvakrát dlho. Až potom ti otvorím.“

Luke sa posledný raz načiahne po svojej „novej priateľke“, objíme okolo pása oboma rukami, zdvihne k sebe hore, vtisne bozk na krk a sám zacúva do výťahu. Nemá problém hrať jej zádrapčivú hru. Už zažil zopár silných samičiek, čo napokon cúvli v rozhodnej chvíľke. Uvidíme...

Vyvalená Beatrix sa spamätáva pár sekúnd pred výťahom.

„Himlhergot! Čo to bolo?! Som normálna? Čo robím, ježiši! Leziem Ivici do kapusty?“

Sestrička beží pre kartu.

Tri otázniky visia nad výťahom a nikto na ne nevie odpovedať... len dnešné ráno, ktoré nastane tak o sedem hodín.

- - -

Dve hodiny po pol noci, Luke vybieha z nemocnice, Beatrix nateraz vypustil z hlavy. Jej zádrapčivá hra so sexuálnym podfarbením stráca akýkoľvek význam pre neho, je to len prázdna bublina, ktorú dokáže kedykoľvek odfúknuť, prasknúť a hru ihneď ukončiť.

Pred ním sa vynára obraz Andyho, ako mučí Kitty na chodbe nemocnice, ako sa musela sama brániť násilníkovi, spomienka na piatkový večer, ako jej drvil zápästie.

Dnešný pohľad na strachom zničené dievča, jej vydesené oči, keď zbadala Luka, na stovky flastrov po jej tele, na nočnú moru a zlý spánok... nie, už nemôže ďalej spomínať!

Lukov hnev rastie do obludných rozmerov, krv vrie pobúrením, pomsta je hotová a nevyhnutná vec! Andy dnes v noci zaplatí! Kruto zaplatí!

Za všetko utrpenie Kitty, pridá mu aj za ďalšie baby, ktoré mu určite prešli rukami. Ivica nebola prvá, to vie Luke na sto percent.

Telefón zasvietil v postaršej čiernej Honde.

„No tak, Fil, zdvihni to. Fuck! Zober ten posratý telefón!“

„Ahoj, Michael. Si normálny, len pred chvíľou som zaspal,“ Filip mátožne melie.

„Sorry, buddy, potrebujem pomoc. Súrne a len tvoju. Môžeš? Prosím, Filip.“

„Máš dosť nervózny a naliehavý hlas. Nemá význam ti odporovať, ani sa pýtať ďalej. Ok... daj mi... ehm, desať minút.“

„Díky, vedel som, že je na teba spoľahnutie. Máš pätnásť, počkám u teba pred domom.“

Rozospalý Fil nastúpil do auta, pohladil Michaela po ruke: „Ahoj, krásavec. Do prdele! Nový flaster na tvári a ofačovaný krk! Zasa Kitty? Už ma začína srať!“

„Ahoj, nič sa nepýtaj. Poviem ti všetko najnutnejšie čo potrebuješ vedieť, ale až u mňa. Bol si dlho na skúške? Ako ste na tom?“

„Láska moja, s tebou sa jeden nenudí! Nechal si ma spať asi dvadsať minúť, som ako mechom drbnutý. Unavený. Skúška dobre, rýpali sme do Paťa, až nakoniec upravil posledných tridsať sekúnd. Ok, ešte pár detailov a sobota bude v suchu. Chýbaš mi na skúškach, miláčik. Tamara ťa zdraví a čaká s otvorenou náručou.“

„Asi tak zostarne, mňa sa už nedočká.“ Michael prudko zaparkoval pred jeho domom, chalani vybehli ako srnky k bytu.

Kľúče rachotia vo dverách, Michael sa hrnie do spálne, Fil za ním, sadne si na okraj postele a len čumí.  

„Áno, bol som za Kitty a schytal nové rany,“ Michael sa pousmeje,  z najspodnejšej zásuvky vyťahuje dve čierne veľké mikiny s kapucňami, tri čierne šatky, kožené rukavice, sťahovaciu pásku, dva divné valce, malú ampulku s tekutinou.

Vezme do ruky jeden z valcov, zaženie sa s ním mimo Fila, z valca sa prudko vysunú ďalšie dieliky.

„Kurva! Nič sa nepýtam, ale asi ideme na zaujímavú výpravu. Teda pokiaľ to nechceš použiť na mňa, Michael,“ Fil len čumí, už mu dochádza, čo asi potrebuje priateľ.

„Fil, Kitty včera v nemocnici zasa napadol Andy. Už som ti o ňom hovoril. Na drzovku ju chytil na chodbe, mučil bolesťou a dievča je v prdeli s nervami. Ten chuj jej zničil život, musí prerušiť školu, zničil jej zdravie, poškodil zrak, ona je samá rana, šitie, modrina, bojí sa aj dýchať, nevie odkiaľ znova príde útok. Ideme za ním domov, sledoval som ho, viem čo a ako. Toto je vysúvací gumený obušok. Vo vnútri kovový mechanizmus, na povrchu špeciálna tvrdená guma. Vysunieš takto a späť cez poistku. Tu. Vylákam ho von, omráčim, zviažem, zapchám ústa, zmlátim ho celého do fialova, ty nemusíš robiť nič, si len moja poistka, keby som ho nedokázal zvládnuť sám. Ak sa pridáš, budem rád. Vyhýbaj sa jeho hlave a krku. Budeme úplne ticho, len posunky. Vybavíme vec, postarám sa o jeho prežitie a padáme domov. Obliekaj sa.“

„Dobre. Bez pár odpovedí to nepôjde,“ Fil prišiel pred Michaela, objal okolo pása, hľadia si do očí.

„Myslel som si,“ Michael je pripravený.

„Spravíš mi ešte niekedy Vianoce? Prosím.“

„Čo?! To je k veci?“ Michael rátal na sto percent s otázkami k výprave.

„Pre mňa to je k veci, láska.“

„Samozrejme, spravím.“

„Ďakujem, môžem ťa pobozkať?“

„Fil, toto sme uzavreli pri súboji ráno.“

„Nie, Michael, vydieral som ťa a preto si privolil. Mám ešte asi minútu, kým stratíš trpezlivosť, odpovedz mi sám. Môžem?“

„Môžeš a dodržuj pravidlá.“

„Rád. Ďakujem, miláčik, chcel som na krk, no Kitty mi kríži plány. Tak  pod uško, ľúbim ťa,“ Filip ho vzal do mocnej náruče, jemne pritisol pery na rozhranie líca, krku, pod ucho, zotrval pár sekúnd.

„Voniaš prekrásne. Ok. Do práce, lenivec!“ Fil sa vrhol po mikine, je skôr oblečený ako Michael, šatka cez tvár, kapucňa na hlave, predvedie pár hip hopových pohybov pred zrkadlom.

A zrazu si spomenie na slová Henryho - Vydrbaný úchyl Andy napadol moje dievča. Dlho sme spolu, záleží mi na nej, milujem ju, sľúbil som sa jej.

Shit! Kitty je Henryho! Fuck!

Oznámiť vôbec túto jóbovku Michaelovi? Ak áno, kedy? Teraz? Nie, nie, teraz nie, mohol by sa vytočiť a prizabiť Andyho. Necháme to na... do riti, na neurčito!

Filip podráždene vytiahol obušok, zavrčal, švihol bokom, akoby tam stál Henry a prásk, prásk, švihá o dušu do vzduchu.

Michael postáva za ním, zdvihne obočie do výšky: „Povedal by som, že mlátiš niekoho konkrétneho. Ha?“

„Poďme už, veľa zbytočne melieš, mladý!“ Fil sa zakabonil, surovo zložil obušok, vrazil do vrecka, uteká k autu.

Cesta k Andymu môže trvať dvadsať päť minút, chalani sú ticho, zamyslení.

Prvý zlomil ticho Michael: „Prekvapil si ma, čakal som otázky iného typu. Nepýtaš sa, ale mal by si to vedieť. Filip, potreboval som prachy na kurevsky drahé kurzy tanca a drahú školu v Londýne. Otec robil čo mohol, ale bolo to málo a ja som chcel dokončiť rok. Skrátka... bol som k dispozícií na telefóne, chodili sme vymáhať podlžnosti. Naučil som sa zopár užitočných vecí, udrel si, zarobil a dokončil ročník. Nebol som ani raz zavretý, šťastlivo som sa vyhol akýmkoľvek policajným záznamom. Nikoho som nezabil... iba zmlátil, drsne. Občas sa ušlo aj mne. Rýchle tvrdé prachy. Skončil som náhle, keď na mňa maník vytiahol búchačku.“

„Už dosť, láska. Načo mi je tvoja minulosť? Ľúbim ťa roky, odišiel si na dlhú dobu, vrátil, dočkal som sa ťa a som šťastný. Trápi ma len jedna vec. Michael, aké máš plány? Zostávaš tu, alebo natrvalo opustíš domov?“

„Neviem, som tu krátko, závisí to od projektov, možnosti sa uplatniť. Niečo sa mi rysuje tu, niečo dobieha vonku. Budem pendlovať hore dolu, ale zatiaľ ostávam, ešte minimálne týždeň,“ Michael vyprskol smiechom, Fil mu praštil po ramene. 

„Rob si riť z tvojej starej matere, jebisimo!“   

„Sme tu. Je to o dve ulice nižšie. Auto zostane tu, odomknuté, kľúče nechám za predným kolesom vodiča.“

„Prečo?“

„Pre prípad blbec. Poď už,“ štekol Michael.

Ticho, tma, príjemný nočný vánok, občas brechne pes... dva tiene sa kĺžu popri plotoch... ruka dosiahne na zvonček pri dome Andyho... 

Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Povedz mi to tancom, prosím - 23. part: