Povedz mi to tancom, prosím - 24. part • OurStories.cz ~ naše povídky

Bude o Andyho postarané?
Michael, či Luke hýri nadšením, podarilo sa mu nafotiť pikantné obrázky Filipa a Beatrix.

12.09.2013 (10:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 1222×

24.part

Cesta k Andymu môže trvať dvadsať päť minút, chalani sú ticho, zamyslení.

Prvý zlomil ticho Michael: „Prekvapil si ma, čakal som otázky iného typu. Nepýtaš sa, ale mal by si to vedieť. Filip, potreboval som prachy na kurevsky drahé kurzy tanca a drahú školu v Londýne. Otec robil čo mohol, ale bolo to málo a ja som chcel dokončiť rok. Skrátka... bol som k dispozícií na telefóne, chodili sme vymáhať podlžnosti. Naučil som sa zopár užitočných vecí, udrel si, zarobil a dokončil ročník. Nebol som ani raz zavretý, šťastlivo som sa vyhol akýmkoľvek policajným záznamom. Nikoho som nezabil... iba zmlátil, drsne. Občas sa ušlo aj mne. Rýchle tvrdé prachy. Skončil som náhle, keď na mňa maník vytiahol búchačku.“

„Už dosť, láska. Načo mi je tvoja minulosť? Ľúbim ťa roky, odišiel si na dlhú dobu, vrátil, dočkal som sa ťa a som šťastný. Trápi ma len jedna vec. Michael, aké máš plány? Zostávaš tu, alebo natrvalo opustíš domov?“

„Neviem, som tu krátko, závisí to od projektov, možnosti sa uplatniť. Niečo sa mi rysuje tu, niečo dobieha vonku. Budem pendlovať hore dolu, ale zatiaľ ostávam, ešte minimálne týždeň,“ Michael vyprskol smiechom, Fil mu praštil po ramene.

„Rob si riť z tvojej starej matere, jebisimo!“

„Sme tu. Je to o dve ulice nižšie. Auto zostane tu, odomknuté, kľúče nechám za predným kolesom vodiča.“

„Prečo?“

„Pre prípad blbec. Poď už,“ štekol Michael.

Ticho, tma, príjemný nočný vánok, občas brechne pes... dva tiene sa kĺžu popri plotoch... ruka dosiahne na zvonček pri dome Andyho...

Michael pred bránou postáva zámerne v tieni, zasa zvoní. Po dlhej chvíli sa rozsvieti, pootvorí okno, Andyho obrys, prehrabuje si vlasy.

„Kto je tam?“ Ospalý tón, mierne podráždenie v hlase.

„Dobrý večer, Andy. Potrebujem s vami súrne hovoriť, je to privátne, môžete ku bráne, prosím?“ tichší, naliehavý hlas znie od bránky.

„Kto ste?“ Podráždenie v hlase sa stráca, prevláda prekvapenie a záujem. A že baby sú zvedavé, pche!

„Andy, ponáhľa to, prosím, nechcem kričať na celú ulicu,“ Michael je presvedčivý, jeho hlas znie pevne, nestrpí zamietnutie. A on to vie.

„Stalo sa niečo? A... tak... ok... idem.“ Buch oknom.

Andy nie je prvý, kto doplatí na zvedavosť. Nič iné ho totiž nezvedie ku bráne, rozhodne ho nezaujíma problém blížneho svojho, nie je filantrop. Má iné prednosti, pardon úchylky.

Michael sa spokojne usmeje, postaví na svoje miesto Fila, sám preskočí bránu, schová sa vedľa vchodových dverí do domu a keď Andy vykročí von, dostane ranu obuškom.

Zvyšok je rýchly a desivo tichý. Andy len v tielku a boxerkách sa zviezol k zemi, Michael ho zachytil, vtiahol pri plot do tmy, zapchal šatkou ústa, zviazal ruky za chrbtom.

Spokojný úsmev Michaela nahradil zlovestný úškľabok, oči zahoreli spravodlivou pomstou, výsuvný obušok cvakol a vyrazil do práce.

Treba napraviť krivdu sveta, neskonalú nespravodlivosť, čo sa pritrafila Kitty a pôvodca všetkého zla je teraz v jeho rukách. Začal ho celou silou systematicky mlátiť obuškom. Všetky svaly a kĺby, prsty, okrem hlavy, krku. Dlhé minúty...

Fil tiež preskočil bránu, nerozhodne postáva v tieni, načúva noci, pozoruje okolie, sleduje priateľa, ako usilovne melie do zamdletého chlapa, ako mu nemilosrdne vracia všetku bolesť a des, čo spôsobil Kitty a pridá aj za cudzie obete, čo nepozná... nocou počuť len pravidelné tupé údery obušku a Michaelov rýchly, unavený dych.

Ale niečo je zle, Michael sa narovnal, chytá si tvár... začal mu krvácať nos, cievka praskla od veľkej námahy. Doktor mu to vravel.

Fil odtiahol priateľa bokom, oprel o plot, skokom je späť pri Andym... rozrobenú prácu treba dokončiť.

Cvakol druhý výsuvný obušok. Udrie si aj Fil, hoci Kitty ešte nepozná osobne, vie dosť o jej utrpení a bije sa aj za Michaela.

Počkať... prečo len dobiť do fialova? Kitty má nalomený malíček. Ok, aké požičaj, také vráť. Fil pustil obušok do trávy, vykrútil Andymu spútané ruky, kosť nepríjemne praskla... a možno by mohol niečo aj s nohou. Fil roky zápasil, vie ako treba chytiť a vzpriečiť kosť, aby povolila. Presný chmat... až povolila. Nepríjemný praskavý zvuk preťal noc, Michaelom prebehol pocit zadosťučinenia.

Stačí.

Michael si už natlačil tampóny do nosa. Zastavuje usilovnú prácu priateľa. Vykasá úchylovi tielko, spraví zopár fotiek s bleskom, detail i celok.

Ó, áno, obušok vyčaril neopakovateľnú kresbu na koži, ktorá sa farbí podliatou krvou, hrubé pásy násilia fialovejú... desivý pohľad, Andy je surovo zmlátený, s dvoma zlomeninami navyše. Nocou blysne spokojné pokývanie hlavou, Michael nedokáže potlačiť dravý úsmev. Fil sa pridá, pohľady sa spoja, palec ruky letí hore, priatelia sú zajedno.

Michael pritiahne Andyho pri dom, prezerá mu celé telo, uloží ho do stabilizovanej polohy, skontroluje tep, vyslobodí ruky, ústa, vyloví ampulku, rozlomí a dá pri nos Andymu. Bezpečne sa preberie.

Andy konečne naberá vedomie, veľmi bolestivé vedomie.

Noc je tichá, skrýva tajomstvo života, poskytla ochranný plášť súkromnej spravodlivosti, ale nečakajte jej sympatie. Je neosobná, no mlčanlivá, nikto sa nič nedozvie... nikdy.

Chlapci už sú za plotom, ponáhľajú sa k autu.

Fil skočil za volant, Michael ľahol na zadné sedadlo, celú cestu domov nepadlo ani slovo.

Vchodové dvere bytu Michaela tíško dosadli do zárubne, chlapci sa zviezli v chodbe na zem, tak ako prišli, v mikinách, šatkách, rukaviciach, obutí. Obaja ležia, fyzicky i psychicky vyžmýkaní. Michael si vymenil nové tampóny v nose. Rukavice letia bokom.

„Prežije to?“

„Jasné, je len zmlátený a polámaný. Hlava, krk aj chrbtica sú ok.“

„Michael, nemám také skúsenosti ako ty, praštil som ho aj po chrbte.“

„Všetko som videl, neboj sa, je ok.“

„Andy si to asi nemyslí.“

„Tomu ver, najbližší mesiac bude pre neho slasť na zemi. Jediný pohyb neurobí bez bolesti! Chuj vyšinutý. Nech sa dá liečiť, jebo!“

„Nechal si tam krv, keď zavolá políciu, sme v prdeli.“

„Neboj sa, po prvé nezavolá, po druhé nie som v žiadnej databáze. Nenájdu ma.“

„Prečo nezavolá?“

„Pretože on vie, prečo dostal nakladačku, akurát netuší, za ktorú obeť a kto si ho našiel. Nič sme neukradli, nerozbili, bez problémov pochopí. Nemaj boja!“

„Verím ti, láska. Poď ku mne, otoč sa mi chrbtom. Dík. Padám dole papuľou od únavy.“

„Ja tiež, adrenalín sa odbúra z krvi a zasa budeme čulé rybičky. Ale teraz nespravím ani krok navyše, zostanem tu spať.“

Fil sa načiahol pre bundy na vešiaku, zmuchlal do klbka, jednu dal pod hlavu Michaelovi, druhú sebe, natlačil sa k priateľovi na chrbát, objal okolo pása.

„Ľúbim ťa, láska, pre teba vytlčiem aj polku mesta.“

„Ďakujem, si jediný skutočný priateľ, ktorého tu mám.“

„Som tvoje dievča, nezabúdaj.“

„Heh, videl som, ako lámeš Andyho. Fuck! Ako zápalky... Fil, už budem poslušný,“ uchechtol sa Michael.

„Niečo podobné som cítil pri pohľade na teba, keď si Andyho cepoval ako teppich. Nebudem ťa už hnevať. Spi, láska, ustlal si nám v chodbe, medzi topánkami. Milujem tvoj zmysel pre humor.“

Zničení priatelia vyprskli smiechom, Fil pobozkal Michaela pod ucho a za pár chvíľ obaja driemu, až zaspia.

Zvoniť dvakrát krátko, dvakrát dlho – opakuje si Beatrix, keď vystupuje z taxíku po nočnej.

Slnko je už vysoko, ale ona je zbitá ako pes. Hanka zo štyristodeviatky im dala fajn zabrať. Do samého rána sa okolo nej točil personál, ale žije. Beatrix by si najradšej ľahla pod prvý strom a zaspala.

Zvoní a čaká.

Fil sa strhne, mátožne obzerá chodbu, Michaela má stále pred sebou chrbtom.

„Kto je to?“

„Sestrička Beatrix.“

„Otvorím jej?“

„Keď chceš.“

„A ty?“

„Chcem spať.“

„Ja tiež... ale otvorím.“ Fil nemotorne vstáva, sliepňa, otvorí, zamáva rukou, akože poď ďalej a zaraď sa.

„Ahoj, som Fil.“ Chalan sa skladá späť k Michaelovi na zem, no ten sa ani nepohne. Vôbec si nevšíma sestričku, spí ďalej.

Beatrix stojí v chodbe, tesne pri vchodových dverách, sánka nízko visí prekvapením, nemá slov. Pri nohách jej ležia dvaja rovnakí chalani celý v čiernom, ako dvojičky. Fil sa zložil späť k Michaelovi ale už bez objatia, nie sú v súkromí a pravidlá treba dodržiavať.

Fil jej venuje ešte jeden pohľad: „Si unavená? My dosť. Chceš sa pridať?“

„Ehm... som Beatrix... a vieš, že hej, pridám sa, som mŕtva po nočnej.“

„Ok, kam sa zložíš?“

„Pred Luka.“

„Jasné, že hej. Bracho, zacúvaj, slečna by rada pred teba.“

„Hmm,“ zavrčí Michael, posunie sa kúsok vzad.

„Dík.“ Bea zhodí lodičky, kabelka letí do kúta, rozpustí husté vlasy, povolí zips na sukni, zloží svetrík pod hlavu. Natlačí sa zadočkom Michaelovi do náruče, uvoľní telo, driemoty majú otvorenú cestu.

pmt24a

„Dobrú noc, páni, prosím, nechajte ma spať aspoň do druhej,“ tíško žobre Bea.

„Hmm. Ahoj, priateľka moja, voniaš slnkom. Sorry, dostaneš ma na raňajky inokedy,“ Michael prehovorí, konečne sa pohne, pevne objíme Beu okolo ramien.

„S tým počítam, Lucifer, zábudlivosťou netrpím.“

Filip len tíško zavije do zátylku priateľa: „Do prdele, ďalšia, ktorá nevie, ako sa voláš?!“

„Zdá sa. Spi už,“ tvárou Michaela preletí letmý úsmev, rád prekvapuje Fila a v poslednej dobe sa mu skutočne darí.

Piatkové popoludnie, druhá hodina nečujne klope na dvere. Naša trojica tíško spí.

Až na Michaela, ktorého zobudil plný močový mechúr. Proti prírode sa ísť nedá. Olovené viečka nedokážu odkryť očiam situáciu. Hlava sa musí spoľahnúť zatiaľ na zvyšné zmysly. Dancer cíti teplo na chrbte, ale aj na bruchu, čo ho prinúti otvoriť oči.

Aha, pološero, chodba, Beatrix v jeho objatí, zdá sa, že spí v tej istej polohe ako si ľahla. No jasne, vzadu Filip natlačený na Michaela. Ako von z pelechu?

Po kúskoch získava slobodu, už sedí, nechce spáčov budiť, ale oni sa postupne mrvia.

Tíško zatvára dvere.

O pár minút vykukne z kúpeľne a obraz čo ho čaká v chodbe mu vyrazí dych. Ale v dobrom... toto si nesmie nechať ujsť.

Foťák s bleskom v obyvke zabzučí, ready na zachytenie historického okamihu. Najprv pár fotiek bez blesku s nastavením na tmavé prostredie, potom krátke video nasnímať s foťákom, ďalšie s telefónom a napokon zapojí blesk, spustí automatické fotenie na najvyššiu rýchlosť, kde foťák stíha plynulo fotiť desiatky obrázkov, až pokiaľ nezaplní pamäť a nevytrieska baterku.

Michaelovi svietia oči radosťou ani vianočný stromček, úsmev od ucha k uchu, ako prasknutý orech. Hrozí mu, že vrch hlavy prepadne vzad, ak sa nerozvážne zakloní.

Dnes nafotil pikantné fotky Fila s neznámou, sexi ženou. A tie stoja za to!

Totižto, aby ste rozumeli, vážení čitatelia, Michael zanechal v chodbe spať dvoch ľudí, ktorí boli na meter od seba, ale keď sa vrátil z kúpeľne... Beatrix sa cítila asi osamelá, podvedome vyhľadala najbližšie telo, zacúvala k nemu.

Fil v polospánku dovolil slečne, aby mu priľahla bok, zložila hlavu na ľavé rameno.

Jeho ľavá ruka objíma Beu poza krk, smeruje vpred nad jej rameno a dlaň s prstami kotví na oboch vyvinutých prsiach sestričky. Pravá ruka krížom cez jej bok, bruško a druhá dlaň Fila tróni na venušinom pahorku slečny.

Bea nie je pozadu v pikantnej polohe. Svoju pravú ruku pôvodne položila Filovi na bok, ale sa mierne posunula a roztvorená ruka aj s prstami sa jej zviezli do rozkroku dancera, kde ostala nehybne ležať.

Slečna obsiahne dlaňou s prstami celé prirodzenie Fila.

Obaja spia, netušiac, čo Michael vyvádza.

„Ok, potešili ste ma, zaslúžite si odmenu.“

Michael si hundre popod nos, dá nabíjať foťák, skočí pod sprchu. O pár minút sa už zvŕta v kuchyni, chystá raňajky, či neskorý obed pre všetkých.

„Sú tri hodiny, spachtoši, spravím vám budíček,“ ticho prehodí pre seba, opäť nazrie do chodby a beží pre nabitý foťák.

Beatrix sa otočila tvárou v tvár vo Filovej náruči, teraz je takmer celá vylezená na ňom, noha prehodená cez jeho panvu.

Fil spokojne oblápa rukami žieňa, má jej plnú náruč, tvár vrazenú v jej vlasoch.

A zasa chodbou cvaká foťák, Michaelovi svietia zuby v širokom úsmeve. Schová telefón, schová foťák, sadne si na lavičku nad objímajúcu dvojicu, zvrchu pozoruje zdravý spánok.

„Dobré popoludnie, tajomní milenci, budíček, jedlo máte v kuchyni,“ hlasno zahlaholí.

„Hmm,“ Fil reaguje prvý, zacúva z vlasov Bei, zbadá Michaela nad sebou, vytreští oči, keď mu dôjde význam slov a že leží pod niekým, netuší pod kým.

„Ako si sa vyspal v sladkej náruči našej Beatrix?“ Michael sa chichúňa, roztopašné ohníčky prskajú v očiach.

„A do riti! Prestaň sa mi rehotať,“ prskne Fil.

Beatrix konečne naberá vedomie, zdvihne hlavu, pár sekúnd nemo hľadí do blízkych očí Filipa, premeriavajú sa.

„Ahoj, mala by som ťa poznať?“ zavrčí v pomykove.

„Filip, predstavil som sa ti, keď si si prišla k nám pospať.“

„K nám? Do mrne! Lucifer!“ Už sa spamätala. Zlieza z Fila, pretočí sa na chrbát, zavadí pohľadom o veselú tvár Michaela nad sebou.

„Dobrý deň, priateľka moja. Prídeš ku mne prvý raz a hneď ťa nájdem v náruči najlepšieho priateľa! Som tolerantný človek, ale toto si fakt prehnala. A to nespomínam tie polohy spred hodiny! Nič sa nebojte, všetko mám presne zdokumentované!“ Michael sa kráľovsky baví na dvoch vytreštencoch.

Ako vravím, ešte dlhé dni a týždne si bude Michael doberať Filipa i Beatrix, posielať im občas náhodnú MMS-ku, či krátke video z dnešného dňa. Ale iba im dvom, žiadne zverejňovanie na webe.

O pol hodinku neskôr, po rýchlej sprche a výbornom jedle, opúšťa Bea Michaelov byt. Predstavovala si to inak, ale Fil zmenil jej úmysly, tak sa aspoň dobre vyspala. Nebola to najmäkšia posteľ, to nie, ale krátke spomienky na horúcu náruč Luka stáli za pár hodín nepohodlia. Aj keď na chodbe, heh.

„Luke, dnes už dosť srandy na môj úkor!“ varuje Bea.

„Dobre, dobre. Kedy máš službu a ako to vyzerá s Ivicou? Kedy ju prepustíte?“

„Nie skôr ako v pondelok, ale to nie je ešte isté. Ja slúžim nočnú v sobotu, ehm, zajtra. Prídeš v tvoje obvyklé nočné návštevné hodiny?“

„Pokúsim sa. Do nemocnice mám voľný prístup, som teraz oficiálne tvoj priateľ, nezabúdaj. Videl to sám primár. Čauko zatiaľ,“ Michael si nemôže pomôcť, škodoradostný úsmev nedokáže skryť. Jemne pobozká Beu na líce, podrží dvere výťahu a schytá výchovný buchnát do pŕs od nasupenej sestričky. Kabína klesá na prízemie.

„Ja musím tiež padať na skúšku. Michael, kedy tým babám povieš, ako sa voláš skutočne? Máš dokonalé meno... tak prečo Luke, Lucifer?“ Fil sa hnevá, aj nerozumie.

„Nerieš, buddy. Pre teba som Michael, pre Kitty a Beu zatiaľ Luke i Lucifer. Nechaj tak... máme dosť iných starostí... hm.“

„Ok. Dík za jedlo. Prečo nie si kuchár, to ti ide lepšie ako tanec!“ Fil pleskne Michaela po ramene, kričí už na chodbe, rehoce sa, letí do tanečného štúdia.

„Pozor na reči a papuľu, môžeš schytať panvicou, alebo kopačku od rýchlej nohy dancera!“ vyštekne za ním Michael.

„Hovno! Vždy len sľubuješ!“ Fil pre istotu berie schody po troch, keby sa náhodou Michael rozhodol dnes slniť slovo.

Michale zarazene stojí vo dverách bytu, neprítomne čučí do zeme: „Sakra... veď Bea má moju vizitku s menom, tak prečo mi stále vraví Luke a Lucifer? Hm... divné.“

- - -

Dancer pozoruje svet za oknom, rozhutuje o Kitty, o poškodenom šperku Nezábudke, až sa rozhodne. Telefón vyzváňa.

„Ciao, il mio amico! Come stai? Come posso aiutare?“

„Ciao, Giacomo! Mi dispiace, ho bisogno di un favore.“

„Ako inak! Michael sa ozve, len keď potrebuje láskavosť.“

„Krivdíš mi, priateľu. Naposledy som sa ozval a...“

„Viem, boli sme tri dni nezvestní pre rodinu. Ó, Dio Mio! Ale tie dni s tebou stáli za to! Spomínam rád a často. Tak čo potrebuješ?“

„Giacomo, si teraz v dielni?“

„Ako vždy, stav sa.“

„Ok, vyrážam a díky.“

Honda parkuje v strede mesta, Michael vplával do zadnej dielne zlatníctva. Obišiel predný obchod, nechce sa stretnúť s Juliannou, sestrou Giacoma. Slečna po ňom pasie od prvej chvíle a Michaelovi nikdy nevoňala, nepriťahovala ho, skôr naopak. Ale Giacoma má rád, nechce rozbroje.

„Si rýchly, Michael. Ó Dio Bastardo! Pobil si sa?“ Prekvapené oči kĺžu po obviazanom krku, prelepenej brade a fialovom nose.

„Ani nie, bije ma život, sú to len škrabance. Veľmi sa ponáhľam. Giacomo, potrebujem do zajtra večera vyrobiť tento šperk. Môj nápad, v rýchlosti kreslený. Prosím ťa, čisté striebro, jemne zafarbiť a vložiť nápis. Retiazku akúkoľvek striebornú, továrenskú, aspoň štyridsaťpäť cm. Pozri.“

pmt24b

„V rýchlosti? Koľko času si mu venoval?“

„Prepáč, viem, nie je dobrý. Je to len zbežný náčrt, asi päťdesiat minút. Chcem, aby prívesok pôsobil dojmom čerstvo natrhaných nezábudiek. Giacomo, ty to dokážeš, prišiel som za najlepším v meste. Prosím ťa.“

„Vaffanculo! Necelá hodina práce a vytvoríš nádheru! Michael, prečo nenavrhuješ šperky! Pridaj sa ku mne! Máš talent, cit, nápady! No tak! Už sme o tom hovorili.“

„Aha, myslel som, že návrh nie je postačujúci.“

„Postačujúci? Stronzo! Je skvostný. Tak čo? Pridáš sa?“

„Nie, to nie je pre mňa, trčať v dielni. Potrebujem pohyb. Sorry, Giacomo, nie.“

„Ó, culo! Rozmysli si to ešte. Šperk per una bella signora? He? Máš novú lásku? Povedz!“

„Mám, len ešte neviem, či sa dohodneme.“

„Ty?! Vždy! Dobre teda, bene allora! Ale nebude to zadarmo.“

„Ako inak! Čo môžem pre teba spraviť?“

„Kedy zasa pôjdeš do Amsterdamu?“

„Porco Dio! Giacomo! Zasa mám brať balíček?! Cornuto, stronzo, minule ma skoro chytili!“

„Scusate la mia amica, ty potrebuješ mňa a ja teba! Dohodneme sa?“

„Giacomo, ty raz budeš moja smrť! Dobre, ale najskôr môžem až o dva týždne. A beriem si tvoje auto! Ha?“

„Ok, concordato, o dva týždne, moje auto. Kedy ti stačí ten šperk?“