OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Potomkovia anjelov - Kapitola 21.



Potomkovia anjelov - Kapitola 21.Nechá sa Darren presvedčiť?

Kapitola 21.

Darrenovi v tom momente bolo úplne jedno, čo mu Aeon hovorí. Vlastne jej ani nerozumel, dokonca nevnímal. V tejto chvíli bol schopný vnímať len jej mäkučké krivky tisnúce sa k tým jeho a hebké pery, ktoré sa mu ešte stále obtierali o ucho. Pod váhou pocitov, ktoré ho zavalili ako lavína, musel privrieť oči, vzápätí ju stisnúc v náručí ešte pevnejšie. Až neskoro si uvedomil, že to, čo urobil, sa jej asi nepozdáva, pretože stíchla.

Riskoval rýchly pohľad na jej tvár. Pri tom, čo uvidel, musel zalapať po dychu. Aeon ani v najmenšom nevyzerala, že jej prekáža, ako silno ju objíma. Oči jej svietili temným plameňom, pery zvodne pootvorené, akoby sa jej nedostávalo dostatok kyslíka. Ak si niekedy myslel, že je krásna, nebolo to nič v porovnaní s tým, ako neuveriteľne vyzerala teraz.

Opatrne posúval jednu ruku smerom nahor po jej chrbtici, až sa zastavil na šiji, pohladiac jemné pierka na krídlach. Prenádherný pocit, keď sa mu jemnučko preplietali pomedzi prsty, nedokázal k ničomu prorovnať. Druhú jej automaticky vplietol do vlasov. Keď si ju k sebe začal priťahovať, čakal, že ho zastaví. No to sa veľmi mýlil. Aeon, akoby zdieľala jeho nedočkavosť, pritúlila sa k nemu bližšie a položiac mu ruky na hruď, pritisla pery na jeho. V tom jedinom dotyku bolo toľko emócií, až sa celý roztriasol.

Akoby vnútorne cítil jej potrebu dotknúť sa ho, mať ho len pre seba. Do bozku dával všetko, čo pri nej cítil. Všetko zúfalstvo, ktoré ho ničilo posledné dni vyplávalo na povrch. V snahe pripútať ju navždy k sebe, pritiahol si ju ešte bližšie, až nebolo možné rozoznať, kde sa začína on a kde končí ona.

Pery im tancovali v rovnakom rytme, akoby nerobili nikdy nič iné. Keď pocítil, ako mu zviera tričko, musel sa usmiať. Tešilo ho, že cíti rovnako zúfalú túžbu, aká jeho napĺňa už celé týždne. Zrazu však zacítil, že sa chce odtiahnuť. Prudko otvoril oči, zovrúc ju silnejšie. No aj tak ju nedokázal zastaviť, aby sa neodtiahla od jeho pier. Zaplavil ho pocit až iracionálneho zúfalstva. No len dovtedy, kým svoje pery nepresunula na jeho krk. Až potom si uvedomil, ako zrýchlene obaja dýchajú.

Opatrne ju pohladil po líci, aby jej tak bez slov vyjadril čo cíti. Aj taký letmý dotyk ho dokázal totálne poblázniť.

„Chýbala si mi,“ pošepol jej do ucha, obtrúc sa oň perami.

Aeon sa pri tom dotyku zachvela. „Aj ty mne. Len spomienka na teba ma držala pri zdravom rozume,“ priznala rovnako ticho.

Zatajil dych, keď začul to úprimne vyznanie. Odstrčil ju od seba, ale len preto, aby sa jej mohol uprene zadívať do očí. Ani netušil, čo tam hľadá, ale keď tam uvidel tie prenádherné iskričky a hlboké emócie, prepadol ho zvláštny druh dojatia. V hrdle mu navrela hrča. Pokúšal sa prehltnúť, aby sa jej zbavil, no mal neodbytný pocit, že to vôbec nepomáha.

Pohladil ju po líci, nechajúc ruku na tom istom mieste. O chvíľku ju Aeon prikryla svojou. „Ľúbim ťa,“ vyhŕkol skôr, ako sa stihol zastaviť. Cítil, ako mu opäť stuhla v náručí.

Naliehavo sa mu zadívala do očí. „Aj ja ťa veľmi ľúbim, ale... ja... Darren...“

Jej rozpačitosť úplne prerušila silu jej vyznania. „Áno?“ pobádal ju k odpovedi, márne sa snažiac prekryť neistotu v hlase.

Zhlboka sa nadýchla. „Ja len... čo matka tvojej dcéry? Viem, že si hovoril, že je mŕtva, ale...“ Na konci jej hlas znel tichšie ako šepot.

Takmer sa zasmial, no nakoniec sa ovládol. „Aeon, Sorina matka pre mňa nikdy nič neznamenala. Páčila sa mi, to áno, no nebola v tom žiadna láska, iba veľa alkoholu a spoločne strávená noc. Keď za mnou prišla s tým, že je tehotná, prisahal som, že sa o ňu aj svoje dieťa postarám. Lenže Nellie bola veľmi sebecká žena. Bezpochyby krásna, no prázdna. Nevedela kým som, no keď sa to dozvedala, chcela zabiť moju dcéru, hoci ešte stále rástla v jej lone. Aj napriek tomu som chcel obe zachrániť. No prežila len Sora,“ povzdychol si.

Nepodarilo sa mu skryť bolesť, ktorú vždy pri tej spomienke cítil. Nemohol sa zbaviť pocitu, že to všetko je len a jedine jeho vina. Keby jej bol povedal pravdu, mohla ešte žiť.  Panebože, veď bola taká mladá! A nielen v porovnaní s ním.

Aeon, opäť odhadnúc jeho rozpoloženie, ho pohladila po líci. „Neobviňuj sa. Tá žena bola príliš slabá na to, aby to zvládla. Radšej volila útek ako boj. Je síce veľká škoda, že zomrela, ale ty si na tom neniesol ani najmenšie zrnko viny. Veď keby ťa nebolo, zomrela by aj Sora.“

Darren sa na ňu nežne usmial. „Si tá najneobyčajnejšia žena akú som kedy v živote stretol, Aeon,“ sklonil jej poklonu.

Pod rukou zacítil, ako sa Aeon po lícach šíri zvláštne teplo. Keď sa zadíval na jej červenejúcu pokožku, ihneď mu všetko bolo jasné. „Ďa-ďakujem...“ šepla placho so sklopeným pohľadom.

Namiesto ďalších zbytočných slov si ju opäť pritiahol k sebe, nežne ju pobozkajúc. Tento bozk nebol taký prudký, bol pomalý a všetko spaľujúci. Aeon mala pocit, že sa pri ňom rozplynie ako obláčik pary. Ešte nikdy predtým sa necítila taká výnimočná. Popravde si to ani nemala prečo myslieť. Žila s bytosťami, ktoré boli presne také isté ako ona a každučkú schopnosť brali ako súčasť ich osobnosti. Ale zrazu sa v jej živote zjavil niekto ako Darren, kto jej každým pohľadom vyjadroval svoj obdiv. Netušila, ako sa k niečomu takému postaviť.

Nakoniec svoje teplé pery pritlačil na jej čelo. „Nechcem ťa stratiť, Aeon. Nedokázal by som tú hrôzu opäť prežívať,“ šepkal, v jeho očiach smrteľne vážny výraz.

Aeon sa mierne zachvela. „Nestratíš ma. Nikdy. To ti prisahám,“ sľúbila mu.

Mierne sa na ňu zamračil. „Ak je to tak, prečo, preboha živého, sa chceš vracať do Pardenu?“

Aeon ustrnula v strede pohybu, keď začula obvinenie v jeho hlase. Iskričky hnevu, ktoré mu plápolali v očiach, jej dávali jasne pocítiť, že z tohto sa tak ľahko nedostane. S porazeným povzdychom sa začala pomaly zberať z jeho tela. Tušila, že to bude ťažký a dlhý rozhovor, tak sa radšej posadila na posteľ. Keď Darren aj naďalej len tak posedával na zemi, potľapkala na miesto vedľa seba. No on odmietavo pokrútil hlavou.

No čo, pokrčila si sama pre seba plecami, možno mu sedenie na zemi pripadá pohodlnejšie.

„Darren,“ začala opatrne, „ja musím ísť naspäť pre svojich súrodencov. Nielen preto, aby sme dali dohromady všetky spomienky, ale aj pre niečo iné. Keď som otvorila svoju myseľ, malo to rovnaký účinok aj na nich. Na okamih sa naše myšlienky spojili. V tom krátkom momente som zistila, že im hrozí bezprostredné nebezpečenstvo. Musím ich odtiaľ dostať,“ presviedčala ho tichým, no o to rozhodnejším hlasom.

No Darren sa len zamračil. „Nebezpečenstvo? Aké nebezpečenstvo im môže hroziť v tom... väzení?“ spýtal sa pochybovačne.

Aeon pokrútila hlavou nad jeho skepsou. „Viem, že je to neuveriteľné, ale je to pravda. Elizabeth do Akadémie poslala svojich hrdlorezov. Predpokladám, že v strachu, aby sme na niečo neprišli. Je ti jasné, že sa stihla dozvedieť ako som odtiaľ odišla. Bojí sa, že niečo nájdem... ale ešte som neprišla na to, čo by to mohlo byť. Aj preto tu potrebujem Lili. Veď vieš, že vie predvídať budúcnosť. Musia byť v bezpečí. Všetci,“ vysvetľovala trpezlivo.

No on len krútil hlavou. „Nie, aj tak ťa tam nepustím. Práve si povedala, že je to nebezpečné. Myslíš, že ťa opäť len tak vystavím nebezpečenstvu?!“ vyhŕkol s bolestným podtónom v hlase.

Aeon sa k nemu automaticky vrhla, aby ho upokojila. Zastavil ju však zodvihnutím ruky. „Ale teraz žiadaš, aby som tomu nebezpečenstvu vystavovala vlastnú rodinu,“ smrkla takmer zúfalo.

„Prepáč,“ ospravedlňoval sa rýchlo, keď zbadal slzy v kútikoch jej očí, „to som nechcel. Iba... veď vieš, že by si musela cestovať skrz Mráciu, pretože nikto netuší, či ešte niekde existuje nejaký portál. Jasné, vytvoriť ho možno nebude taký veľký problém, ale...“ Naraz stíchol. Až príliš neskoro si uvedomil, že jej nechtiac dal návod ako sa odtiaľto dostať.

Darren, ty si vážne nenapraviteľný idiot! počastoval sa v duchu.

„Povedal si to, čo si myslím, že si povedal?“ vyhŕkla neveriaco Aeon.

Porazenecky sklonil hlavu. „Hej, počula si dobre. Skutočne existuje spôsob, ako sa aj človek, čo sa nevie prenášať, môže dostať do iných svetov.“

Aeon skočila k nemu. Kľačiac pred ním, začala mu naliehavo mykať ramenom. „Ako? Ako sa dá vytvoriť ten portál?“ dožadovala sa odpovede.

Vedel, že prehral. Cítil tú trpkú pachuť pod jazykom. Prečo len si nemohol dávať pozor na tie svoje prekliate ústa?! „Dobre, ukážem ti, kde nájdeš odpovede. Ale dovoľ mi, aby som išiel s tebou. To jediné žiadam.“

Aeon sa potichu zasmiala, ťahajúc ho na nohy. „A kto hovoril o tom, že ty by si tu ostal? Ja som predsa od začiatku tvrdila, že to my sa musíme vrátiť do Pardenu. Kde si zobral takú hlúposť, žeby som tam išla sama?“ prehodila, veselo podskakujúc vedľa neho, keď ju viedol späť k Julianovmu domu.

Síce nepovedal nič, ale sám pre seba sa začal usmievať. Je pravda, že to povedala tak. Prečo si potom z toho vyvodil, že chce ísť sama? Občas by naozaj mohol počúvať všetko, čo mu hovorí a nielen to, čo on považuje za správne, či dostačujúce. Správa sa ako hlupák.

„My ideme späť k Julianovi?“ spýtala sa odrazu Aeon, prerušiac tak jeho úvahy.

Bez zastavenia k nej pootočil hlavu, jej ruku vo svojej dlani zovrúc pevnejšie. „Ideme. Spôsob, ako vytvoriť portál, sme našli vo vašej knihe kúziel. Nikto z nás ale nevie, ako mohli už vtedy vedieť, že budeme niečo také niekedy potrebovať. Veď to bolo v čase, keď ešte svety boli... otvorené,“ zauvažoval.

Aeon sa mierne zamračila, no on to nemohol vidieť, pretože hlavu opäť obránil na cestu pod nohami. „Nemyslím, žeby to vedeli, hoci možno aj hej. Čarodeji vedeli veľmi dobre predpovedať budúcnosť.“

„Tomu rád verím, veď niečo podobné vie aj tvoja sestra, ak si dobre spomínam, ale toto...“ rozhodil rukami, „toto by nedokázal predpovedať nikto. Nikdy.“

Namiesto odpovede len pokrčila plecami. Netušila, čo iné by mohla povedať. V kútiku duše aj tak vedela, že má pravdu. Dokonca ani takí mocní čarodeji, akými jej predkovia bezpochyby boli, by nedokázali vidieť všetky ohavnosti budúcnosti. V spomienkach videla také nechutnosti, ktoré by nepriala vidieť ani najhoršiemu nepriateľovi. Aj preto tu potrebovala Lili. Vedela, že len spoločne nájdu v tom chaose odpovede. Ona sama teraz vedela len jediné – Elizabeth vždy išlo o moc. Len o toto jediné. A to je príčina tohto všetkého.

„Už sme tu,“ budil ju zo zamyslenia Darrenov hlas. Pokrútila hlavou a uvedomila si, že je to pravda a oni dvaja stoja pred tým istým bielym domom ako predtým, len s tým rozdielom, že teraz na nikoho nečakali a proste vošli za plôtik z kríkov.

„Nemali by sme zaklopať?“ spýtala sa s obavami. Cítila sa ako nezvaný hosť, keď tam proste len tak vstupovali. Mali by dodržiavať niečie súkromie.

Darren sa zasmial. „Neboj sa, Julianovi to nebude prekážať. Už nás určite čaká.“

Kým stihla niečo povedať, dvere domčeka sa naozaj otvorili a medzi nimi stál sám Julian. Spokojne sa na nich usmieval, akoby mu dokázali skrášliť deň len svojou prítomnosťou. Aeon sa, ani nevedela prečo, zahanbila. Určite to však nebolo kvôli pohľadu, ktorý venoval ich prepleteným rukám. Bolo to niečo iné v jeho pohľade. Akoby skutočne... vedel, čo sa v nej odohráva. Tá predstava ju poriadne desila.

„Tak poďte dovnútra, hrdličky. Som si istý,  že kniha je presne tam, kde ste ju nechali,“ pokynul im, zároveň otvárajúc dvere na znak, že sú uňho vítaní. Aeon len sklonila hlavu, no ešte predtým zachytila Darrenov spokojný úsmev.

Ani nevedela ako a zrazu sa ocitli v tej istej miestnosti, v ktorej boli pred sotva pár hodinami. Len s tým rozdielom, že teraz pred nimi stál čajník s pariacim sa čajom a dve šálky. Dokonca tam bol aj cukor! Aeon mala pocit, akoby  zaspala nejakú časť ich cesty a až teraz sa prebrala. Alebo je to všetko len príliš divoký sen. O pár sekúnd ju Lili zobudí s tým, aby ju prestala kopať.

„Aeon?“ oslovil ju potichu Darren, potriasajúc jej plecom. Pokrútila hlavou, aby sa prebrala.

„Áno?“ vyhŕkla na znak, že ho počula.

Potiahol ju za ruku, čím ju dostal vedľa seba. Všimla si, že stará kniha kúziel bola otvorená takmer v strede. Na prvý pohľad ju zaujalo zvláštne rozloženie. Ako prvé videla zaklínadlo na vytvorenie portálu, ale to ju teraz ani najmenej nezaujímalo. Svoj pohľad stočila na druhú časť, ktorá bola napísaná jazykom čarodejov. Staré runy mohli pre takmer každého, hlavne pre toho, kto ich nikdy nevidel, predstavovať len nezmyselné čarbanice. No nie pre ňu. A to, čo si tam prečítala, ju skutočne prekvapilo, až musela zalapať po dychu.

„Čo sa stalo?“ strachoval sa hneď Darren.

Aeon zabodla prst priamo na stránku, kde bola časť textu napísaná v starom jazyku. „Predpokladám, že nevieš, čo je tam napísané.“

Darren sa zamračil. „Napísané? Myslel som, že sú to len nejaké ornamenty na ozdobenie strany,“ prehodil nechápavo.

Opäť prstom poklepala po papieri. „Nie sú to len ornamenty. Moji predkovia tam popísali ako vytvorili Parden.“

Odrazu nadobudol pocit, že vlastnú sánku musí hľadať po zemi. „Oni... čo?“ dostal zo seba nakoniec.

Aeon sa na jeho výraze musela zasmiať. „Oni vytvorili Parden, Darren. Nie je to krajina ako sme si mysleli, je to len dômyselné kúzlo. Ten svet vlastne vznikol ako útočisko pre čarodejov a ich potomkov. Elizabeth nám to miesto vzala a založila tam Akadémiu Čierneho Draka. Vedela, že sa odtiaľ nedostane nikto, kto nevie ako. A my sme to nevedeli, hoci je to jednoduché. Stačilo vysloviť jednoduché kúzlo a brána, ktorou by sa dalo vychádzať, by sa zjavila,“ vysvetlila mu, v duchu sa zabávajúc nad tou iróniou. Prečo všetko, čo vyzerá komplikovane, je úplne jednoduché?

„Dobre, ale netuším, ako by nám to mohlo pomôcť. Aj tak tam budeš musieť ísť,“ prehodil len tak mimochodom.

No ona len pokrútila hlavou. „Nemusíme tam ísť. Dokonca ani nikto nemusí odísť odtiaľ sem. Keďže bol Parden len vytvorený, môžem si s ním robiť čo len chcem, ak viem ako na to.“

Darren ju chytil za ruku, keď konečne pochopil jej slová. „Chceš povedať, že...“

Kývla mu hlavou. „Presne tak. Keď nepôjdeme tam, prinesieme Parden sem.“

„Ale to je nemožné...“ pošepol si viac pre seba ako pre Aeon.

Už-už otvárala ústa, že mu odpovie, ale niekto ju predbehol: „Nič nie je nemožné.“

Kapitola 20. ¦¦ Kapitola 22.

 


 

Dúfam, že sa vám kapitola páčila. Ak nie, pokojne ma zničte, mne sa totiž táto vôbec, ale vôbec nepáči.

S pozdravom Lili D. :)



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Potomkovia anjelov - Kapitola 21.:

5. semiska přispěvatel
05.02.2012 [14:27]

semiskaKrásné, jsem ráda, že si sdělili své city k sobě. Emoticon Jsem zvědavá na Panden a co všechno v něm bude. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

4. blotik přispěvatel
31.01.2012 [23:03]

blotikJe to úžasné. Jak jsem už psala, bylo tam úplně na začátku místečko, kde jsem měla náš pocit, ale to jsem ti už vysvětlila, no ne?
Tak, teď dál... Darren je někdy vážně trdlo, ne takové milé jako ty, ale možná časem... kdo ví. Emoticon Měl by lépe poslouchat, nebo ke mně může přijít a dám mu vypláchnout uši, to je další možnost. Kdyby poslouchal, ušetřili by si tu dlouhou debatu a do téhle kapitolky se mohlo vlézt, jak ten Parden přenesou k nim. Ale kvůli němu to tady samozřejmě není. Ach jo, ale fajn, odpustím mu to.
Navíc, to přenesení Pardenu a to, že je to vlastně jenom virtuální místo... Tak to byl teda šok. Jsem ráda, že umí číst to woodoo písmo, protože jinak by byli v háji. Emoticon Emoticon A třeba... já nevím, ale jenom třeba, kdyby ho příště místo pohlazení pořádně majzla křídlem, třeba by se mu rozsvítilo a - jsme zase tam, kde jsme byli - v téhle kapitolce by bylo přenesení PArdenu.
No jo, moc kecám, ale tak fajn, fajn, už jenom zhodnocení. Je to úžasné, moc se mi to líbilo a kromě pár chyb, které jsem zaznamenala, to bylo dechberoucí.
Jediná chyba, nemá to pokráčko. Bohužel až v sobotu.
P.S.: Vidíš, nejsem nemocná, zmůžu se i na delší koment. Emoticon Emoticon (Nojo, už schovávám, ať si neuděláš překusek.) Emoticon Emoticon

3. BJaneVolturi
29.01.2012 [18:49]

Taky mě první napadlo, že je předběhli... Nebo by to mohla být Darrenova sestra... Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. MillieFarglot admin
29.01.2012 [15:10]

MillieFarglotA z Pardenu ich nakoniec predbehli, nie? Emoticon
Sistr, kapitola bola pekná, taká sčasti oddychová. Som zvedavá, čo bude ďalej.
Nemám k tomu čo viac povedať, asi len to, že sa mi to páčilo. Emoticon

1. Nerissa přispěvatel
28.01.2012 [19:36]

NerissaNic není nemožné... Mě se tahle kapitola líbila. Teda, ubrala bych příště trošku cukru na začátku. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!