OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Pomsta za spravodlivosť - Časť 28.



Pomsta za spravodlivosť - Časť 28.Hra o čas

Časť 28.

Niekde poletovala.

Teda, mala ten pocit, no nevedela určiť, či sa pohybuje aj jej telo. Myseľ sa jej vznášala kdesi vysoko, kde hviezdy boli tak blízko a zároveň tak ďaleko, že nebolo možné sa ich dotknúť. Tie desivé malé bodky jej plávali pred očami a tancovali v divnom rytme, ktorý nepoznala. Spolu s tými chladnými žiariacimi bodmi sa pohyboval aj jej žalúdok. Prelieval sa ako more za divokej búrky a narážal do stien jej tela, akoby sa chcel čoskoro dostať na svetlo. Kaya sa zhlboka nadýchla, aby udržala obsah svojho tela tam, kde mal byť. Netúžila sa so svojou večerou zoznámiť po druhý raz. Značne jej v tom pomáhal aj studený vánok, ktorý jej strapatil vlasy. Keď jej na tvár dopadlo niečo studené a s pľaskotom sa jej to rozbilo o čelo, uvedomila si dve veci.

Nesnívala, ale bola plne pri vedomí, hoci to bola bolestná a veľmi nepríjemná skúsenosť. A nech bola predtým kdekoľvek, teraz na rukách cítila šteklenie stebiel trávy a nad ňou jasne žiarila nočná obloha. V hlave sa jej točilo akoby bola niekde v lunaparku a už len predstava jedla jej spôsobovala kŕče. To musel byť poriadne divoký večierok, keď jej aj po niekoľko hodinovom spánku bolo pod psa. Jediné šťastie bolo, že jej do očí nebodalo ostré slnečné svetlo.

Do riti, nepamätala si, keby naposledy sa takto doriadila.

Opatrne sa oprela o latke, no niečo jej bránilo vo voľnom pohybe. Zarazila sa a a so zlým tušením dokončila svoj zámer. So zatajeným dychom pozrela dole, aby zistila, čo je zdroj toho nepríjemného, ťahavého pocitu. Čakala všeličo, ale ani vo sne by jej nenapadlo, že bude mať ruky spútané hrubou reťazou a nohy na tom nebudú o nič lepšie. Kurva, to musel byť divoký večierok! Očividne si tam našla nejakého sado-masochistického milenca, ktorý sa vyžíva v podobných zvrátenostiach. Alebo sa možno len Sarren chcel hrať a...

Zarazila sa. Sarrenove meno akoby v nej niečo odomklo a v pol sekundovom záblesku si spomenula, kde je a čo sa stalo. Nie, žiadny prekliaty večierok. Len zrada jedného bastarda, ktorému sa naivne rozhodla veriť. Vzkypel v nej hnev a aj napriek svojmu mizernému rozpoloženiu sa rozhliadla okolo. Nemusela byť génius, aby si uvedomila, že je na inom mieste, než predtým. Nebola v budove, ale v otvorenom priestranstve kdesi uprostred spráchnivého lesa, kde by nikto s kúskom zdravého rozumu nikdy v živote nezablúdil.

Bezmocnosť sa premiešala s rozzúrenosťou takou horúcou, až hrozilo, že ju spáli zvnútra. Ničila ju nevoľnosť a celé jej telo bolo slabé, akoby bola nejaké prekliate batoľa. Kmásala masívnymi okami na reťazi, ale čím viac sa snažila, tým viac nasraná a doráňaná bola. Hrubý kov jej odieral kožu pri každom kontaktne, no nebola ochotná len tak sa vydať na milosť a nemilosť nejakému psychopatovi. Pretože si bola viac ako istá, že Chris to nemá v hlave v poriadku.

Len pri spomienke na jeho meno sa jej prsty automaticky zakrivili, akoby si predstavovala, že teraz rukami objíma jeho krk a škrtí ho. Za to, čo urobil, si ho vychutná a to veľmi pomaly. Bude si želať, aby bol mŕtvy, bude prosiť o posledný úder. Ale ona mu ho nedopraje. Hodiny sa bude prizerať tomu, ako si ho berie samotné peklo. Konečne dokončí svoju pomstu a pocíti vytúžený pokoj z vedomia, že dodržala sľub, ktorý kedysi dala sestre. Oči jej doslova žiarli, keď si predstavovala len zlomok toho, čo všetko mu urobí.

Lenže aby sa tak mohlo stať skutočnosťou, bude sa musieť odtiaľto najskôr dostať. Nemala potuchy kde je. Pokojne mohla byť aj na polceste do iného štátu a nebola by si to uvedomila. Tie stromy a lesy boli všade rovnaké. Mozog sa jej aj napriek oparu nevoľnosti snažil pracovať na plné obrátky, ale nič sa jej nepodarilo vymyslieť. Rozkrájala by ho na márne kúsky len pre to, že ju prinútil skončiť v situácii, kde bude čakať na záchranu ako nejaká naivná pipka zo stredoveku.

Zamračila sa a v duchu ešte raz kalkulovala so svojimi možnosťami. Bohužiaľ ich mala až žalostne málo. Domnievala sa, že by bolo takmer nemožné chytiť Chrisa do pasce tým, že by predstierala svoju smrť. Pravdepodobne by ju len dorazil a tým by to pre neho skončilo, hoci bol až prízemne teatrálny. Takisto nebolo možné zaútočiť naňho priamo. Nie keď jej bolo pod psa a ruky i nohy mala spútané. A veľmi pochybovala o tom, že by ho doviedla do šialenstva svojimi rečami. Teda, ostrý jazyk jej vážne nechýbal, ale ako prinútite zblázniť sa niekoho, kto je už dostatočne pomätený?

Takže nie, skutočne nebola cesta, ako sa z tohto dostať bez pomoci. Frustrovane zanadávala a zamykala pevne kovanými okami okolo zápästí. Opäť sa ozvalo len bolestné trenie a akoby jej mizéria nebola dostatočne veľká, hlava ju začala bolieť ešte viac a jej mechúr sa práve rozhodol, že potrebuje vyprázdniť. Ak z tohto vyviazne živá, určite sa zmení na preafektovanú blondínu s IQ vylúskaného orecha.

Ešte viac ako samotné pomyslenie na svoje uväznenie jej prekážala skutočnosť, že tu bude musieť čakať na záchranu ako nejaká princeznička vo vysokej veži. Prekliaty Chris! Keby mohli myšlienky zabíjať, teraz by sa naťahoval na škripci a vyskúšal si, aká bolesť plynie z vykĺbených kostí. Všetkých a naraz.

„Si celkom rozkošná s tým vražedným výrazom na tvári.“

Strhla sa a ostražito vrhla pohľad vľavo, kde našla Chrisa, ako sa opiera o strom a veselo ju pozoruje. Vzkypela v nej žlč. Mala pocit, akoby mohla chrliť oheň. Ten namyslený pako ju celý čas sledoval a ešte sa na nej zabával. Nie je komik, aby sa na nej niekto smial. A s vyrazenými zubami sa mu už nebude chcieť vyškierať.

„Poď bližšie a zistíš, že nie je nič rozkošné na tom, čo ti chcem urobiť.“

Zvrhlo sa usmial. Hoci bola okolo nich pomerne veľká tma, neďaleko miesta, kde sedel, plápolal malý ohníček. Netušila, ako bolo možné, že si to nevšimla predtým. Asi bola príliš zameraná na pokusy o oslobodenie sa. Nebolo nutné dodávať, že sa jej to ani v najmenšom nedarilo, čo spôsobovalo len nárast jej hnevu. V kombinácii s jej nevoľnosťou to bolo veľmi nebezpečné.

„Vieš, vždy som si túto chvíľu predstavoval. Ako ťa konečne dostanem až sem a budem si užívať ten pocit, že som všetkých oklamal. Ale nikdy som si nemyslel, že sa mi to podarí až takto veľmi. Som génius. To musíš uznať.“

Odfrkla si. „Si chorý šialenec a s radosťou ťa udusím touto reťazou.“

„Si pateticky naivná, ak si myslíš, že ťa nezabijem hneď v tú chvíľu, keď sa tu objaví ten tvoju zadubený strážca, ktorý si ani nevidí na špičku nosa. Bolo také ľahké presvedčiť Raphaela, aby sabotoval tú vašu smiešnu ceremóniu. Takto sa vaše puto nikdy nezocelí. Nechceme predsa, aby nám pokazil prekvapenie, no nie?“

Kaya sa prudko nadýchla, keď si uvedomila plný rozsah jeho slov. Sarren nedodržal sľub, čo ju stále vnútorne ničilo, hoci sa tvárila, že je nad vecou. Lenže on bol k tomu násilne prinútený. Nie raz za posledných pár minút si predstavila, ako Chrisa pomaly škrtí.

„Si chorý zkurvysyn,“ vypľula.

Na chvíľu sa jej z dalo, akoby v jeho očiach zahliadla melanchóliu. Potom zatriasla hlavou a v duchu si vynadala, že čo i len na zlomok sekundy premýšľala o jeho dôvodoch. Masaker, ktorým ukončil životy jej rodiny, sa nedajú ničím ospravedlniť. Nikdy.

„Snažím sa. Som rád, že to oceňuješ.“ Takmer chlipne sa zasmial. „Tvoju smrť si užijem zo všetkých najviac. Dokonca ani zabíjanie tvojej drahej sestričky a toho jej nenarodeného bastarda nebolo takou slasťou.“

Kaya sa prudko nadýchla pri zmienke o svojej sestre. Privrela oči a cítila, ako sa jej krv varí v žilách. Ruky sa jej roztriasli a na čelo jej vystúpil studený pot pri snahe potlačiť vlnu kyseliny, ktorá sa jej zodvihla v žalúdku a všetko pohlcovala. Do srdca sa jej zabodli tisíce dýk a odrazu akoby bola opäť o pätnásť rokov mladšia. Bola dospelá žena, no napriek tomu sa teraz cítila presne tak isto ako vtedy, keď ešte bola tým malým dievčatkom. Bolesť jej ochromila všetky údy a nedovoľovala jej bojovať. Oči sa jej zaliali slzami, no odmietala prejaviť takto svoju slabosť.

Ach, Claire... Jej milovaná sestrička, ktorá sa o ňu niekedy starala skôr ako matka, než ako starší súrodenec. Smiali sa spolu, plakali a šuškali si svoje tajomstvá. V ten deň neprišla len o celú svoju rodinu, ale aj kus vlastnej duše. Ten väčší, ktorý v sebe niesol všetko svetlo jej života. Pri zmienke o dieťati, ktoré sa malo narodiť a ona o jeho existencii ani netušila, akoby sa roztrieštil aj ten posledný kus jej podstaty, ktorý v nej bol.

Zaťala zuby a ruky zovrela do pästí. Nedovolí tomu psychopatovi, aby nad ňou takto vyhral. Nedovolí mu vidieť ju zlomenú a zronenú z niečoho, čo sa stalo pred toľkými rokmi a ona sa s stým nikdy nevyrovnala. Chlad ju opäť prestúpil, ale miesto toho, aby sa ním nechala pohltiť, potlačila ho a premenila na hnev. Ak je niečo na svete, čo jej pomôže prežiť, je to jej zlosť. Hoci to bolelo a ničilo to všetko, čím bola, nemohla prestať. Pretože to by bolo to isté, akoby položila hlavu na klát a iba čakala, kedy jej ju niekto odsekne.

Roztrasene sa nadýchla. „Prečo my? Čo sme ti kedy urobili?“

Na chvíľu mu zamrzol úsmev na tvári. „Naozaj sa ma na to pýtaš, ty malá pobehlica? Práve ty, posledný člen tej prekliatej rodiny, ktorá ma o všetko pripravila?“ Zhnusene potriasol hlavou. „Predstieranie nevedomosti ti nepomôže, ale budiš... prečo ti neporozprávať o mojom triumfe?“

„Si psychopat,“ zasyčala Kaya. Cítila sa povinná opäť to zopakovať.

Uškrnul sa. „Možno som, možno nie som. Ale určite mám viac rozumu ako vy všetci dokopy. Keby to tak nebolo a ja by som nemal geniálne myslenie, nikdy by som sa sem nedostal. Veď kto už len dokáže pozabíjať svojich nepriateľov prostredníctvom niekoho iného a urobí si z muža, ktorému vlastnoručne zabil manželku, svojho najbližšieho spojenca? Bol to krásny plán. Všetko zapadlo na svoje miesto. Keby môj otec ešte žil, iste by bol na mňa hrdý. Rovnako ako bude moja matka, keď jej o tom všetkom poviem.“

Kaya sa pri zmienke o Stephanovi a jeho milenke zarazila. To, ako o nich Chris rozprával, veľa vypovedalo o jeho vymletosti. Lenže ani to poznanie nezmiernilo jej nenávisť. Myslela si, že niečo podobné cítila voči Sarrenovi. Teraz chápala, že jej len neskutočne liezol na nervy. Pretože to, čo v nej bublalo po začatí práce v bare a to, čo ňou otriasalo teraz, sa nedalo ani len porovnať. Veď ľadová nenávisť, ktorá jej mrazila vnútro a nútila ju byť bezcitnou bola príliš silná, neporovnateľná s ničím, čo kedy zažila.

„Tak to ty si zabil Mayu,“ povedala a snažila sa znieť, akoby si to uvedomila len teraz. Lenže aj jej omámená myseľ si vedela dať dve a dve dokopy.

Chris prikývol a v očiach mu žiarilo potešenie. „Bol to majstrovský kúsok. Zabil som tú ženskú a vychutnával si jej prosenie o zmilovanie. Bola taká patetická! Doslova akoby ma tým žiadala, aby som to ukončil. A potom, keď Raphael pátral po vrahovi, aby ho mohol zabiť.... Och, to bolo ako dobrá komédia. Takmer som to všetko prepískol len pre to, aby som si užil jeho zúfalstvo. Lenže to nebolo nič v porovnaní s tým, keď som vymyslené dôkazy hodil na krk tvojmu otcovi. A to, čo urobil Raphael. Priznávam sa, zamiešal som do toho FBI, bolo až príliš ľahké presvedčiť ich, že dôkazy, ktoré sa odrazu objavili v ich databáze, boli len dlho prehliadané. Som taký úžasný! Oklamal som aj všetkých úradníkov a prinútil ich myslieť si, že to ja som veliteľ!“

Chris sa schuti smial, akoby celá tá tragédia nebolo ničím iným ako divadelnou fraškou. Kaya zamykala rukami v zúfalej snahe oslobodiť sa, aby ho mohla holými rukami zahrdúsiť, ale bez väčšieho úspechu. Len čo si ešte viac rozodrala kožu. Cítila, ako jej po lakti steká teplý pramienok, no ignorovala to. Pretože vedela, že teraz s tým nič aj tak nedokáže urobiť.

„Ako si mohol?“ S ponížením si uvedomila, že sa jej zachvel hlas. Toľko k jej snahe byť bezcitná. Ešte pred pár mesiacmi by niečo také nemusela predstierať. Teraz len tak-tak zadržiavala slzy. Stal sa z nech slaboch!

Pokrčil ramenami, akoby na niekoľkých zmárnených životoch nezáležalo. „Jednoducho. Ponúkli ste sa mi na striebornom podnose a ja som prijal príležitosť. Bolo až primitívne ľahké nechať niekoho iného plniť moje zámery. A sledovať to! Och, vzrušilo ma to viac ako kedy dokázala aká žena!“

„Ty zvrátený impotent!“ vyhŕkla Kaya. Ten bastard snáď sám seba uspokojoval, keď jej rodina zomierala. Pachuť, ktorá jej stúpla do krku znamenala, že nemala ďaleko k tomu, aby dávila. „Ty si tam bol a všetkému sa len tak prizeral!“

„Iste, že som tam bol. Čo by som z toho mal, keby som to nesledoval v priamom prenose? Hoci som musel byť v bezpečnej vzdialenosti, aby ma nikto nenašiel. Čo v konečnom dôsledku bol aj dôvod, prečo ste ty a Jack prežili. Ale neboj sa, tí idioti mi už zaplatili za svoju demenciu.“ Teraz Chris vyzeral ako hotové slniečko, tak žiarivo sa usmieval.

„Ako je možné, že v našom dome bol Jack a prečo si ho nepamätám?“

„Si taká naivná v tom, až ma to núti mlčať, ale... prečo sa s tebou nepodeliť s debilitou niekoho iného? Jack tam bol, ale ty ho poznáš pod menom Jaques. Dlho mi unikala jeho súvislosť s týmto všetkom a je nažive len pre to, lebo ma bavil tou svojou snahou získať si tvoje srdce. Dobrého zabávača aby človek pohľadal. Ale teraz mi je už na nič, takže ho čoskoro navštívia Raphaelovi muži.“

Pri tom mene si Kaya automaticky spomenula na malého chlapca, ktorý bol vnukom ich kuchárky. Bolo to rozkošné a veľmi hanblivé dieťa, ale dobre si pamätala, ako sa na ňu občas pozeral. Nikdy by jej nenapadlo spojiť si ho s mužom, ktorý ju preťahoval so všetkým, čo v ňom bolo. A nesmelosť to rozhodne nebola. Lenže to zistenie jej bolo na nič, keď čoskoro možno bude mŕtvy.

Vtom Kayu prepadla spásonosná myšlienka. Primkla sa k nej a dúfala, že jej nejako pomôže v tejto otrasnej situácii. „Raz Raphael zistí, že si ho len využíval a potom budeš ľutovať.“

Teda, nie že by Raphaelovi nejako extra záležalo na tom, či ona bude žiť alebo nie. O tom dosť svedčí jeho pokus zabiť ju. Lenže poznala Raphaela dostatočne na to, aby vedela, že len tak nedovolí, aby z neho niekto verejne robil debila. A Chris nielen, že to urobil. On mu doslova nasral na rohožku a ešte mal tú drzosť predstierať, že mu pomôže nájsť toho, kto to urobil. Zvrátenosť má mnoho tvárí. A momentálne všetky mali Chrisove priezvisko.

„Ale on to už vie, holubička. Práve teraz dosť nahlas nadáva a snaží sa zistiť, čo je s jeho drahou dcérou.“

Kaya sa napäla pri spomienke na to, čo Chris urobil Asasii. A to všetko len pre to, aby sa pomstil niekomu, kto mu nikdy nič neurobil. To jeho otec predsa podviedol jej starú mamu, on ju odvrhol. A keď mu to oplatila rovnakou mincou, rozhodol sa ju zabiť, no nepodarilo sa mu to. Tak sa aspoň chcel pomstiť jej potomkom, ale pri tej snahe zomrel. Jeho syn však kráčal v jeho šľapajach. Z celého srdca si želala, aby Chris skončil rovnako ako jeho zvrátený otecko.

Pohla sa, aby nejako odľahčila ruky, ktoré jej začali tŕpnuť a znovu sa porozhliadla okolo. Kvôli stále tmavnúcemu dňu a prichádzajúcej noci toho veľa nevidela, ale už predtým si všimla, že budova, do ktorej pôvodne vošli, tu teraz nebola. Takže kým bola v bezvedomí, musel ich niekam presunúť. Ak Raphael vedel pravdu, znamenalo to, že toto bolo z Chrisovej strany bezpečnostné opatrenie. Bol taký arogantný, že si ani len na sekundu nepriznal zlyhanie. Kaya takmer pocítila škodoradosť. Zastavilo ju len pomyslenie na vlastnú zúfalú situáciu.

„Takže preto sme teraz tu, niekde uprostred lesa? Očividne si sa prerátal a nie si až taký úžasne múdry, ako si myslíš,“ podotkla predtým, než sa dokázala zastaviť.

Chris rozzúrene zreval, ako zranené zviera. Trhla sa pri tom zvuku, ale nijako inak nedala najavo svoje skutočné citové rozpoloženie. „Ja som génius, ty malá kurvička! Génius! Nikto ma nedobehne, nikto! Na tomto mieste sme len pre to, aby mi nikto nepokazil predčasne prekvapenie!“

„Skrývaš sa tu ako taký potkan, pretože vieš, čo robí Raphael s ľuďmi, ktorí ho zradia!“ vyprskla mu do tváre.

Zrazu Chris vyskočil na nohy, v očiach šialený pohľad a v mihu sekundy vykročil jej smerom. Podvedome sa obrnila voči úderom, ktoré ju určite čakali, ale nemienila sa len tak ľahko vzdať. Priznať porážku a bezmocnosť bolo ako vykopať si vlastný hrob. Radšej zomrie vďaka jeho záchvatu hnevu než pomalou smrťou, ktorej by sa musel každý prizerať. V duchu si nahovárala, že tak všetkých ochráni pred bolesťou, najmä Sarrena a Natalie, ale pravda bola taká, že sa striasla už len pri predstave, ako by ju Chris iste mučil. Veď ten chlap bol chlipný až ju z toho mrazilo v chrbte. Proste by si nenechal ujsť šancu, aby z jej smrti urobil krvavé divadlo pre ostatných.

„Ja sa nepotrebujem skrývať! Pred nikým! A už vôbec nie pred tým holobriadkom Sarrenom!“ vykríkol zúrivo. To boli prvé skutočné emócie, ktoré z neho dostala. Teda, ak nerátala jeho zvrátenosti.

Kaya sa uškrnula a na pár sekúnd sa zahľadela na hviezdne nebo. „Byť tebou bojím sa, pretože tentoraz ťa Sarren už skutočne pokrája na maličké kúsky. A vieš čo je na tom to desivé? Raphael mu pri tom bude pomáhať. Takže tvoj plán nie je nakoniec až taký geniálny, keď sa prevalil skôr, ako si zamýšľal. Nič nedokážeš urobiť poriadne. Si babrák.“

Otočila sa v pravý moment, aby videla, ako sa v Chrisových očiach niečo zjavilo. Neodvažovala sa to pomenovať, ale bolo to surové ako najväčšie násilie, ktoré si vedela predstaviť. Ak jej doteraz behal mráz po chrbte z jeho rečí, pri pohľade na jeho tvár v túto chvíľu nemala ďaleko od toho, aby si cvrkla do nohavíc. Nie, že by ju k tomu niekto alebo niečo dobrovoľne prinútili. Momentálna neschopnosť nejako sa brániť alebo zaútočiť ešte neznamenali, že je to pre ňu stratený boj.

Chris s pokojom, ktorý vyzeral hrozivo, podišiel až k nej. Keď s mu pozerala do očí, nevidela nič iné okrem bezodnej priepasti plnej nenávisti. „Ukážem vám všetkým, ako taký babrák všetko naplánoval. Budete sa ma báť a uctievať ma. Konečne si uvedomíte, že som ešte tisíckrát lepší ako môj otec. Bohužiaľ, ty sa toho už nedožiješ.“

Zalapala po dychu pod ťažobou, ktorá odrazu zhustla vo vzduchu. Akoby sa snažila dýchať ponorená v kadi plnej medu. „Vzdaj sa tejto pomsty, kým ešte môžeš!“ varovala ho.

Odfrkol si a schmatol ju za vlasy. „A prečo by som mal? Som tak blízko cieľa. Stačí málo a bude po všetkom.“

„Stačí málo a budeš mŕtvy.“

Sladko sa usmial a zovrel jej bradu, akoby ju snáď chcel pobozkať. „A kto ma zabije? Ten tvoj Sarren? Alebo nebodaj Raphael, či nejaký iný zúfalec? Budem sa baviť na ich pokusoch, ale aby niečo mohli podniknúť, musia ma najskôr nájsť. A to nemôžu. Všakže? Pretože tvoj ochranca s tebou nemá plné puto, nevie ťa vycítiť. A kým ja nerozhodnem inak, budeš tu. Až v pravý okamih im dovolím ťa nájsť – keď už bude príliš neskoro na to, aby ťa mohli zachrániť.“

Kayi pri jeho slovách stúpla žlč, ale nevšímala si to. Pretože si uvedomila niečo, o čom Chris nemal ani potuchy. Dopekla, veď ani ona sama si to poriadne neuvedomovala. V duchu poďakovala Natalie za jej zvedavosť, ktorá ju poháňala, keď čítala otcov denník. Bez nej by teraz prepadla beznádeji. Takto to mohla len predstierať. Nútila sa zachovať si chladnú tvár, kamennú masku plnú rezignácie. Podľa Chrisovho pobavenia sa jej to podarilo lepšie, než očakávala.

„Ešte spolu strávime nejaký čas, neboj sa. Môžeme sa lepšie spoznať, užijeme si kopu zábavy. Možno pre teba to až také príjemné nebude, ale čo je trošku nepohodlia, keď zvážime úžitok pre ostatných?“

Kaya zafučala ako nasrdený medveď. Keby neriskovala zlomenie kosti alebo prudké dávanie, od ktorého nemala ďaleko, teraz by vyskočila na nohy a snažila by sa ho nakopať. S najväčšou pravdepodobnosťou niekde do hlavy, aby sa spamätal.

„Nepodarí sa ti to. Sarren ti to nedovolí.“

Sladko sa usmial a Kaya pocítila, ako vo vzduchu praská hromadiaca sa energia. To mohlo znamenať jediné... „Ja predsa jeho povolenie nepotrebujem, miláčik. Ja som začal aj bez neho.“

S tými slovami a skôr, ako stihla nejako reagovať, vyslal jej smerom mohutný výboj energie. Zazrela, ako skrivil tvár, takže ho to z takej malej vzdialenosti muselo nejako zasiahnuť. Na chvíľu ju to potešilo, ale nie dostatočne na to, aby jej to bolo prospešné. Prudko sa nadýchla, keď sa všetky bunky v jej tele vzopreli tomu nátlaku. Žalúdok sa jej prudko zauzlil a skôr, ako stihla vyvrhnúť aj vlastné vnútro, opäť sa prepadla do temnoty. Lepšie bude, ak sa to nestane jej zvykom. Plánovala Chrisovi nakopať zadok a to mohla urobiť len vtedy, ak bude pri vedomí.

Časť 27. ¦¦ Časť 29.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Pomsta za spravodlivosť - Časť 28.:

5. Perla přispěvatel
25.04.2014 [14:24]

PerlaTak ty to nerobíš jednoduché ani jednému. Vlastne... dokopy nikomu, ak mám pravdu povedať.
No podľa mňa už by tam mohol prísť Sarren. Alebo... možno by som si väčšmi vychutnala, ak by tam došiel Raphael s tým, že vie, že to všetko spravil Chris a chcel by ho za to zabiť. Spolupracoval by teda so Sarrenom a nakoniec by Lily dostali. Celkom dobrý nápad, nie? Emoticon Emoticon
Znova paráda. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

4. PrincessCaroline přispěvatel
23.04.2014 [23:14]

PrincessCarolineTak to som zvedavá, ako z toho Sarren a Lily vykorčuľujú. Dúfam, že pre nás nechystáš nejaký ohromný prevrat Emoticon Ak hej, bude to veeľké
prekvapenie Emoticon Páčilo sa mi, ako bola pernamentne nasraná Emoticon Ja by som si asi ruky sprelámala, aby som na neho dočiahla Emoticon

3.
Smazat | Upravit | 23.04.2014 [14:38]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2.
Smazat | Upravit | 23.04.2014 [11:47]

Hmm, tak to bude ešte zaujímave. SOm zvedavá kto sa bude smiať naposledy Emoticon ... samozrejme že ja Emoticon Emoticon
Skoro som ani nedýchala pri tejto časti. Dúfam, že Sarren ju rýchlo nájdea Chris bude mať veľmi pomalú smrť. Emoticon Emoticon Emoticon

1. Trisha přispěvatel
22.04.2014 [22:00]

TrishaŠup šup ďalšiu kapitolu!!! Neviem sa dočkať pokračovania Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!