OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Nezostať sama - Epilóg

O dva a pol roka neskôr.
Snáď sa bude páčiť.

01.01.2014 (16:00) • mima33 • Povídky » Na pokračování • komentováno 14× • zobrazeno 1268×

---

Epilóg

---

 

Brunetka pomaly postupovala chodníkom a dívala sa na domček pred sebou. Bolo zvláštne nekráčať schodmi do bytu, na ktorý bola zvyknutá, ale ísť do nového domu, s novým životom.

Všetko sa zmenilo a nič nebolo ako predtým a zároveň bolo všetko rovnaké. Srdce jej v hrudi poskočilo, keď zatlačila kľučku a dvere sa potichu otvorili. Prekročila prah a zavrela za sebou. Kufor, ktorý si niesla, nechala na chodbe pri stene a vybrala sa dnu do domu. Pripadala si ako nejaké prepadové komando – nikomu nič nedala vedieť, len sa vybrala domov. Chcela brata prekvapiť.

Po tom, čo absolvovala odvykačku a jeden rok v LA pracovala, rozhodla sa, že už je dosť vyrovnaná na to, aby sa vrátila do Denveru. Jej brat ju potreboval a síce o tom nikdy nehovoril, vždy keď ju navštívil, videla mu to na očiach.

„Ak sa tých vecí dotkneš, tak si ma neželaj, Karin!“ ozval sa Jessieho hlas po celom dome a Sam zastala na chodbe a pritlačila sa na stenu.

Ak by len tušila, že tu bude panovať taká atmosféra, nikdy by neprišla - nie bez toho, aby bratovi zavolala a oboznámila ho so svojím plánom. Už jej nepripadalo také skvelé, oznámiť mu, že sa k nemu sťahuje bez toho, aby ho na to aspoň pripravila.

„A načo ich tu chceš skladovať? K čomu to je dobré?“ zvreskol ženský hlas a Sam si zhrýzla od nervozity spodnú peru.

Jej brat mal priateľku, za posledné skoro tri roky už asi piatu, ale so žiadnou nevydržal. Sam veľmi dobre vedela, čo robí. Hľadá niekoho, kto mu pomôže zabudnúť na Dianu a kto si získa jeho srdce, chcel zaplniť tú dieru, čo zostala po jeho čiernovláske. No každým ďalším stroskotaným vzťahom, sa jeho nádej, že sa znova zamiluje len zmenšovala.

Po niekoľkých chvíľach sa Sam odhodlala a vbehla do obývačky, odkiaľ sa ozývali ich hlasy. „Ahojte!“ zvolala a vyčarila široký úsmev.

Jessie prekvapene zamrkal a stotinu sekundy mu trvalo, kým sa spamätal. Prebehol k nej a zovrel ju v pevnom objatí.

„Sam! Čo tu robíš? Ako to, že si tu? Ako dlho zostaneš?“ zasypával ju otázkami, kým ju drvil v náručí a takmer jej vyrazil dych.

„Kyslík,“ zahabkala brunetka a jej brat ju okamžite pustil.

„Prepáč,“ vydýchol a široko sa usmieval. Ako keby zabudol na mračiacu sa Karin, ktorá škaredo zazerala na starú krabicu, plnú spomienok, ktoré boli príliš bolestivé, no ani za nič sa ich Jessie nechcel zbaviť.

„Čo to máš s vlasmi?“ podivil sa a chytil Sam jednu kučeru medzi prsty a skúmal ju zamračeným pohľadom.

„Prefarbené! Nový život, nový účes!“ zvolala nadšene a zastrčila si vlasy za uši. „Páči?“ spýtala sa natešene a Jessie okamžite prikývol.

„Vyzeráš fantasticky,“ prehodil a v očiach mu bolo vidno pokoj.

Nebol bohvieako nadšený, keď Sam odchádzala žiť k otcovi, no bolo to najlepšie riešenie, s akým vedeli prísť. Mason sa stále túlal niekde vonku a Steve soptil, že už sa o neho v podstate nik ani nezaujíma. Polícia sa akosi prestala starať, keď ho celé dva roky hľadali a boli neúspešní. Akoby sa pod zem prepadol, alebo ani nikdy neexistoval.

„M-hm,“ odkašľala si Karin a nespokojne si podupkávala nohou.

Jessie sa na ňu obzrel a Sam nemohla nepostrehnúť to znechutenie a nespokojnosť v jeho tvári. Mal jej plné zuby a bolo otázkou času, kedy to povie nahlas. Chvíľku zvádzali očný súboj, až sa Jessie otočil na sestru a falošne sa uškrnul.

„Bež hore a pusti si televíziu. Ja za chvíľku prídem,“ povedal a Sam ho bez reptania poslúchla.

Nechcela byť svedkom tej hádky, ktorá bude určite obrovská. Keď vychádzala hore schodmi, obzrela sa a videla, ako Jessie chytil tú krabicu a zovrel ju. Až to vyzeralo, že na tých starých veciach závisí celý jeho život. Ale vedela, ako mu na Diane stále záležalo a desila ju predstava, že by na ňu nikdy nezabudol.

Vyšla hore a rozhliadla sa po priestrannej chodbe. Vošla do dvojitých dverí a ocitla sa v menšej a útulnej obývačke, tak sa posadila na sedačku a pozerala von oknom. Bolo to tam pre ňu cudzie, ale cítila sa ako doma.

Keď žila s otcom, mala sa dobre a pán Stretton urobil aj nemožné, aby jej nič nechýbalo a aby sa konečne dostala von zo všetkých tých malérov, ktoré na nej viseli. Ale nebrala ho ako otca, áno, mala ho rada a záležalo jej na ňom, no nepocítila k nemu ten typ lásky, aký cítia deti k svojim rodičom.

O Jessiem nehovoriac. Bol za ňou niekoľkokrát, ale nikdy sa s pánom Strettonom ani nevedel poriadne porozprávať. Ledva sa pozdravili a vždy medzi nimi panovala hustá a napätá atmosféra. Keď boli tí dvaja spolu v miestnosti, kyslík sa premenil doslova na huspeninu.

Pán Stretton sa snažil a to bol možno ten problém. Snažil sa až príliš a Jessie tvrdošijne každý jeho pokus o zblíženie, či nadviazanie konverzácie sabotoval. Nemal v úmysle otcovi len tak odpustiť a tváriť sa, že sa nič nestalo, na to bol príliš... hrdý?

Bolo to hrdosťou alebo zaťatosťou? Jedno však nevylučuje druhé a blondiak sa stoj čo stoj snažil dokázať svojmu otcovi, že ho k životu nepotrebuje a vystačí si aj bez neho. Viackrát mu vyšplechol do tváre, že tam pre neho nebol, keď ho potreboval a vraj teraz, keď ho nepotrebuje, sa chce hrať na starostlivého rodiča. Občas bol prehnane krutý a Sam sa ho snažila pochopiť a vžiť sa do jeho kože.

Ale tá bolesť, čo sa mihala v očiach jej otca a odrážala sa aj v celom jeho postoji ju nútila súcitiť s ním. Nebol dobrým rodičom, ale každý si zaslúži druhú šancu a on tiež.

Zdola sa ozýval krik, no Sam nerozumela ani jednému slovu a rozhodne nechcela načúvať. Jessie jej aj tak všetko vysype a preto si počkala, kým nezačula tresnutie dverí a odchádzajúce auto. Trvalo to zhruba pol hodinu.

Vstala a prešla dolu, kde našla Jessieho sedieť na schodoch, s tvárou skrytou v dlaniach.

„Čo to robíš?“ spýtala sa a blondiak na ňu prekvapene pozrel.

„Čo myslíš?“ nechápal a posunul sa, aby urobil Sam miesto.

Sadla si k nemu a preplietla si prsty s jeho. „Všetky tie tvoje vzťahy, to predsa nie si ty. Nikdy si taký nebol,“ povedala takmer šeptom a Jessie sa zaškeril.

„Nie, ale nikdy som nebol tak veľmi zamilovaný. Tak veľmi až ma to ničí a cítim, ako sa všetko vo mne rozpadá!“ mrmlal a voľnou rukou si šúchal spotené čelo.

Chcela mu povedať, aby sadol na lietadlo a odišiel do Španielska, ale zarazila sa. Už raz to skúšal, kúpil letenku a dokonca aj šiel na letisko. Dvadsať minút pred odletom sa zľakol a utiekol odtiaľ preč. Letenku roztrhal a zahodil – bol naozaj ako malé dieťa.

„Ani si nerozmýšľal, že by si sa jej ozval?“ vyzvedala, aj keď jej bola odpoveď viac než jasná.

Jessie pokrútil hlavou. „Má svoj život. Za celý ten čas sa neozvala a ja jej nechcem pripomínať všetko to zlé, čím si musela prejsť,“ hovoril a hypnotizoval parkety. Neprestajne sa hral s lemom košele a nohou mykal, akoby dostal tik.

„Možno si ona myslí to isté,“ prehodila neisto Sam. „Čo ak aj ty jej chýbaš?“

Jessie si len odfrkol a znova zavrtel hlavou. „Prestaň, nepresvedčíš ma!“ zvolal a znel nekompromisne.

Sam bolo jasné, že táto téma je uzavretá a tak zaklapla ústa a oprela sa o bratovo plece. Chýbal jej tak veľmi, až to ju samú prekvapilo.

„A čo že si sa tu tak zjavila?“ spýtal sa po niekoľkých minútach ticha a odtiahol sa, aby jej videl do tváre.

„Prihlásila som sa do školy, tu v Denveri a napodiv ma vzali,“ pochválila sa, na čo ju Jessie odmenil úprimným úsmevom. „Tak som tu!“ zvolala len a rozhodila rukami.

Jessie našpúlil pery a chvíľu vyzeral, že premýšľa, až napokon pozrel na Sam a povedal: „Bývať budeš tu.“ Najskôr to mienil ako otázku, ale nakoniec z toho bolo len holé konštatovanie. Možno sa dala dokopy, ale nebol si na istom, že by už dokázala žiť sama.

„Jasné,“ pritakala a plesla Jessieho po pleci. „Však prečo by som sa sem inak dovalila s kufrom,“ zamýšľala sa naoko a Jessie sa rozosmial.

Konečne jej pripadal bezstarostne a jeho oči neboli ponorené v depresii. Každý týždeň chodil na cintorín, na hrob ich mami a vždy sa zastavil aj na hrobe Averyových. Upratal tam, ak bolo treba a položil naň čerstvé kvety. Sam nechápala, prečo to robil, ale ani sa nepýtala.

„A čo Karin?“ vyšlo z nej, keď Jessie vstal a prepochodoval k baru s alkoholom.

Nalial si jeden pohár whisky a posadil sa na kreslo, pričom si nohy vyložil na konferenčný stolík.

„Rozišli sme sa,“ odvetil ledabolo a odpil si. Vôbec nevyzeral, že by ho to nejako zasiahlo, či trápilo.

Bol tak ľahostajný ku všetkým ženám, až to bolo zarážajúce. Jedine k Sam a Tiff sa vždy choval starostlivo a láskavo. Ale to bolo pochopiteľné – Sam bola jeho sestra a Tiff jediná osoba na svete, ktorej stopercentne dôveroval. Možno to bolo aj tým, že bola stále sama.

Eddie sa oženil a čakal so svojou manželkou dieťa. Steve bol zasnúbený a okrem toho sa venoval prevažne svojej práci. Takmer na nič iné mu nezostával čas a Jessie bol žiaľ odsunutý na druhú, teda tretiu, koľaj. Ale nikto mu to predsa nemohol zazlievať.

„Mal by som si dať pauzu.“ Počula ho zašomrať a prekvapene povytiahla obočie.

Keď mu to vravela ona, týždeň sa s ňou nerozprával a pri každej príležitosti na ňu kričal, že on nie je sopľavé dieťa, ktoré potrebuje opatrovateľku. Pravdou ale bolo, že po Dianinom odchode mu tak preskočilo, že by sa mu niekto zišiel – niekto, kto ho potiahne vzad, keď sa strmhlav pustí dolu kopcom.

Cítila nutkavú potrebu povedať mu: Ja som ti to vravela, ale zahryzla si do jazyka a len ho sledovala, ako sa intenzívne mračí na stenu pred sebou. Nebol v poriadku a bolo to vinou tých dier, ktoré zostali po pani Strettonovej a Diane. Obe ich stratil prakticky naraz a príliš nečakane.

„Vo februári to budú tri roky,“ prehodil konverzačným tónom, no popravde sa len pokúšal zakryť fakt, že je deprimovaný.

Čas letel šialene rýchlo, doslova mu pretekal pomedzi prsty, no jeho jazvy zostávali nezacelené a nedajú sa dokopy, kým nebude mať Dianu pri sebe. To vedel viac než isto.

---

 

Je mi jasné, že to nie je koniec, aký ste si zrejme predstavovali, ale je to koniec, ktorý - dá sa povedať - ulahodil mne (pôvodne to malo dopadnúť oveľa horšie - aj Diana mala zomrieť!). Poviedku som začala písať 15. júla 2013, no prvá časť bola publikovaná až 21. septembra 2013. Poviedka má 77 179 slov.

Nad týmto príbehom som zatiaľ strávila najviac času a dal mi veľmi zabrať - neviem, či to je aj vidno. A občas ma naozaj poriadne potrápil, pričom som niektoré kapitoly aj trikrát prepisovala. Nemôžem však povedať, že som spokojná, pretože nie som. Mohlo to byť lepšie, malo to byť lepšie. 

Nakoniec by som rada POĎAKOVALA všetkým milým čitateľom, ktorí poviedku prečítali a ak ste prišli až sem, tak Vám gratulujem. 

A poďakovanie patrí osôbkam, ktoré mi zanechali aj nejaký ten komentár:

Blacky, naozaj sa mi páčilo, ako si poviedku prežívala a ako si mi takmer vždy napísala prvý komentár. 

Tethys, vždy som sa desila tvojich teórií, lebo zakaždým si trafila to, čo som ja zamýšľala. Či už pri tejto poviedke, alebo tých predchádzajúcich.

MaggieLove, očakávam ťa v Seattly - ale ešte nehádž flintu do žita a ten odboj odvolaj! :)

Deny, tvoje komentáre mi vždy vyčarili úsmev na tvári a hlavne to, s akou vášňou si nenávidela Masona. Kvôli tebe som ho musela nenávidieť aj ja.

Kiki1, páčilo sa mi to nadšenie s akým si príbeh čítala. Vždy som sa na tvoje pripomienkdy tešila a poháňali ma vpred.

LiliDarknight a Perla, zakaždým ma potešili komentáre od Vás, dievčatá. I keď ste s nimi občas meškali, vedela som, že sa predsa len objavia.

Domi99, aj za tvojich smajlíkov, samozrejme, veľmi pekne ďakujem.

A pokiaľ sú tu nejakí inkognito čitatelia, máte poslednú šancu dať o sebe vedieť. Of course, moja vďaka patrí aj Vám.

 

Aby som nezabudla, dve poviedky naraz stíhať nebudem a preto sa musíte rozhodnúť pre jednu. Chcete anketou zvolený To bude osud alebo pokračovanie s názvom Len porozumieť, kde sa ústrednou postavou stane Sam, ale Jessie tiež bude zastávať dôležitú úlohu. Obsah je na mojom zhrnutí a postavami, ktoré som vymenovala sa zatiaľ nezaoberajte - budú pribúdať.

Tak ja s mojím mega ďakovaním končím, lebo zrejme to nikoho nebaví čítať (:D). Teším sa na Vás pri mojich ďalších poviedkach, ktoré Vás hádam aspoň trochu zaujmú.

Vaša Mimi :)

« Předchozí díl

Autor: mima33 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování



Sdílet

Diskuse pro článek Nezostať sama - Epilóg:

Domi, ďakujem

Lili, veľmi pekne ti ďakujem tvoje komentáre si veľmi cením, pretože si autorka, ktorej príbehy milujem Keď ma asi v polovici príbehu napadlo pokračovanie v hlavnej úlohe so Sam, tak som uvažovala, aký koniec zvoliť. Či Dianin a Jessieho koniec uzavrieť, alebo to jednoducho nechať tak a keďže mi tam zostalo veľa nezodpovedaných otázok, rozhodla som sa aj ich príbeh doriešiť v druhej sérii. Aj keď musím nesúhlasiť s tým, že Di a Jess si HE asi nezaslúžili - skôr to vidím tak, že som bola nefér, keď som im ho odoprela. Ale uvidíme, kam ma to dovedie v pokračovaní Ešte raz ti pekne ďakujem

Izzie a ty si úžasná čitateľka. Ďakujem veľmi pekne

Tak,konečne som sa dostala k tomuto príbehu. Tri dni mi to trvalo, tak som hltala tento príbeh... So ùžasná autorka

Dlho po prečítaní som len tak sedela a rozmýšľala, čo ti k príbehu napísať. Posledné kapitoly som zhltla ako malinu a ani sa neobťažovala niečo k nim napísať (za čo sa ospravedlňujem), pretože som stále čakala, že sa Jessie nejako rozhodne. Že bude proste chlap, zoberie sa a pôjde za Dianou. Nie hneď, ale aspoň neskôr. Alebo jej zavolať. Ale on to neurobil. Nemám rada tvrdohlavosť.
Od určitého bodu bolo jasné, ako príbeh skončí. Pravdepodobne to bolo pre postavy najlepšie, ale aj tak ma to hnevá. Živo je sviňa, s nikým sa nemazná, tak by si aspoň svojim postavám mohla dopriať to, čo sa niektorým ľuďom nedostáva. Šťastný koniec. Asi si to Di a Jess nezaslúžili. Nuž, budem dúfam, že ich dáš dokopy.
Príbeh sám o sebe bol skvelý a hoci sa tam občas objavilo niečo, čo trošku pokrivkávalo, na celom kontexte sa to neodrazilo. Dynamické, plné emócií, zvratov a osudov toľkých ľudí, až to človek občas nestihol sledovať. To milujem.
A ktorý príbeh písať? Osobne som hlasovala za To bude osud, ale to v čase, keď tento príbeh dokončený nebol. Teraz by som si zvolila Len porozumieť, pretože dúfam, že okrem Sam dáš konečne šťastný koniec aj iným ľuďom. Ale ostáva to na tebe. Oba príbehy by som si rada prečítala.

Tethys, tak ti znova veľmi pekne ďakujem No - Dianin odchod mi prišiel ako správne riešenie a keďže do poslednej chvíle som nevedela, čo bude s Jessiem, keďže som vybočila zo svojich plánov, nechala som ho, nech si urobí po svojom Pri písaní epilógu (mala som napísané 2 epilógy!) som uvažovala o tom, ako by na človeka mohlo pôsobiť, keby za krátky čas stratil všetky milované osoby a jednoducho zostal sám. Nikto by už nebol rovnaký a Jessie tiež nie. Hľadal spôsob, ako sa vymotať z toho prázdna, ale žiaľ sa nepodarilo. Ale zasa, pokiaľ by sa k nemu Diana vrátila, prospelo by mu to (ak sa vráti). Má stále tie isté priority, ale začal sa na svet pozerať čiernobielo. A to s človekom dokáže urobiť divy - sama som toho bola raz svedkom

Tak jo, fajn. Jen pro informaci, musela jsem si Epilog přečíst třikrát, než jsem se konečně odhodlala ke komentáři (a bude sentimentální, neboj!).
Opravdu jsem nečekala, že mě tolik vezme, že už je konec. Vážně. Ani při konci Spárů minulosti (a Dráčka), ani při Hvězdné katastrofě, ani při jakékoli povídce, kterou jsem kdy četla, jsem po dočtení posledního slova zůstala tupě zírat na obrazovku a zmateně hledat pokračování. Takhle to přece nemůže skončit, ne?
Když Diana odjížděla, říkala jsem si: fajn, má to něco do sebe, získají nějaký odstup, čas na přemýšlení. A já nevím, popravdě mi to přišlo trochu realističtější, než kdyby mu Di rovnou odpustila a skočila by mu do náruče.
Ale teď? Beru to zpátky, omlouvám se. Jessie se změnil, změnil se prakticky k nepoznání a to je... zarážející. To přece není ten člověk, do kterého se Di zamilovala. Takže já se opravdu moc těším na druhou sérii, která bude mít (doufejme) trochu šťastnější konec. Ale na druhou stranu, šťastné konce podle mě neexistují a Jessieho změna se už pravděpodobně nedá zvrátit.
Z šoku mě vytrhla tvá poznámka pod čarou, která mě taky pořádně pobavila. Vždy ses děsila mých teorií? A za mé komentování nemáš vůbec zač - to já jsem moc ráda, že mám možnost číst tvé dokonalé povídky.
Jak se tak dívám, ten komentář vůbec není takový, jak jsem si ho představovala, ale snad to moc nevadí. To, co jsem chtěla říct/napsat, jsem řekla - tedy to, že se ti celé Nezostať sama doopravdy povedla a že na sebe můžeš být hrdá.

Black, no epilóg má len okolo 1800 slov, je to najkratšia kapitola poviedky A čo sa Jessieho týka - človek sa po toľkom čase zmení. Žil sám, nemal Sam a ani mamu. Dianu stratil tiež a v podstate jediný, kto mu zostal bola Tiff, ale tá sa mu nemohla venovať dvadsaťštyri hodín denne. Skôr som nepokladala za správne nechať ho takého aký bol. Prežil si toho veľa No a Sam - tú ešte čaká pár problémov
Ja ďakujem tebe za skvelé komentáre, ktoré ma vždy potešili. Neviem, čo by som si bez vašich pripomienok počala

mima to ja ďakujem tebe, dávno som nečítala dielo,ktoré by ma upútalo na tolko, ze by som bola nutená o nom premyslat aj po precitani kapitoli. pri tebe to bolo pri kazdej kapitole. takze este raz: ja dakujem za tak krasny cas pri tvojej tvorbe. a tesim sa na pokracovanie , vravela som,ti uz ze sam si nezasluzi zly koniec, vzdy som ju obhajovala. tak moj hlas v anketke si zaskrktni pri kolonke porozumenia, lebo chcem to a k epilogu, no bol kratky som sa zacitala a bol koniec, ale to som mavala pri kazdej tvojej kapitolke, tak to bude asi moja vina jess a jeho bolest je tak na pytel. Ach ja som ani nemohla uverit, že sa snazil zabudnut v naruci inej, nejak mi to nepasovalo k jeho stale rozumnemu nadhladu. Ale samozrejme bolest cloveka meni a snazi sa najst cestu ako sa blesti vyhnut. Ach ja naozaj dufam, ze pridas co najskor davam ti dva tyzdne... doba co budem mimo čr... a zacinam bombardovat profil! a k tym pvrvym komentom ked ma zaujme dielo, som trosku psychopat nemozem za to

Kiki, no začnem tým, že ja ďakujem tebe za skvelé komentáre, ktoré mi vždy vyčarili úsmev na tvári. Táto poviedka je pre mňa veľmi dôležitá a preto si niekoľko násobne cením vašich komentárov a pochvál Viem presne, ako myslíš to, že si rada za Jessieho utrpenie, ale hádam ste si nemysleli, že by na svojho anjela zabudol na to ju príliš miloval, aj keď s tým tak dlho bojoval. Sam sa polepšila - ona bola vždy ten nepochopený človek v ústraní a v druhej sérii sa zameriam hlavne na ňu, tak hádam si ju obľúbíš ešte viac Ďakujem ešte raz veľmi pekne

Takže, co říct... Mrzí mě, že je tu konec. Tahle povídka mi za tu dobu hodně přirostla k srdci. Troufám si říct, že nebyl den, kdybych na ni nemyslela a netěšila se na další kapitolu. Určitě se mi po ní bude stýskat, ale uklidňuje mě ta představa, že bude pokračování. S našimi postavami se nadobro neloučíme a to je fajn.
No, k epilogu... Možná to bude znít krutě, ale jsem ráda, že se Jessie i po dvou a půl letech trápí. Znamená to, že na Dianu nezapomněl a stále ji stejně miluje. Teď jde o to, jestli je tomu tak i u Diany. Ale já pevně věřím, že jo. Že Jessieho pořád miluje a nezapomněla na něj.
Tak co se týče Sam, je určitě dobře, že se snaží začít žít nový život. Já Sam nejdřív neměla ráda, ale postupem času jsem si na ni tak nějak zvykla. Ona přece jenom není tak špatná, jak jsem si nejdřív myslela.
Jsem hodně zvědavá, jak s příběhem v druhé sérii zamíchá Masen. Jak jsem viděla na tvém shrnutí, chce se Sam pomstít, takže to bude asi tóčo.
Na závěr ti chci poděkovat za nádhernou povídku, moc jsem si ji užila a už teď se nemůžu dočkat pokráčka.

Maggie, to je jasné - sebakritikou oplýva takmer každý človek na svete a ja jej mám na rozdávanie Som naozaj rada, že si poviedku čítala a že si mi aj písala komentáre - vy ste tie, ktoré ma poháňajú dopredu a kvôli ktorým mám chuť písať Mne je tiež ľúto, že je koniec, ale všetko sa raz musí skončiť a čaká nás druhá séria, ktorá vás, dúfam, aspoň spolovice zaujme tak, ako prvá. Ešte raz ti ďakujem

Perlička, veľká poklona tebe, že si to dočítala občas som si pri písaní trhala vlasy a niekoľkokrát ma napadlo, že to vzdám, ale dobojovali sme to s Jessiem do konca a teraz nás čaká ďalšia dlhá cesta. S Di sa to má asi podobne ako s Jessie, na jednej strane jej chýba, ale na druhej má strach, že by ju odmietol. Predsa len prešlo veľa času, aj keď sa v podstate v jeho citoch k nej nezmenilo nič. Veľmi pekne ti ďakujem Perlička

Deny, no ja ďakujem tebe! A ty rozhodne nemáš za čo K poviedkam - priebežne sa budem venovať obom, s prvou začnem s Len porozumieť a časom, keď budem mať náskok - aspoň malý, budem pridávať aj TBO - hádam sa nič nepokašle.
Karin bola nepodstatná, podstatné bolo ukázať spôsob, akým sa Jessie vyrovnáva so stratou Diany a myslím, že je očividné, že je totálne v koncoch a nevie, čo so sebou Ale predpokladám, že v druhej sérii sa dá dokopy, aj keď ešte ani sama neviem, ktorou cestou ho pošlem. Zatiaľ mám plán iba pre Sam a čiastočne uvažujem o Di, ale to len okrajovo. Ešte raz ti ďakujem

Tak ja ti veľmi pekne ďakujem za tvoje milé venovanie a poďakovanie - to si píš, že som Mansona nenávidela, a stále sa to nezmenilo - a samozrejme, že budem čítať aj tvoje ďalšie poviedky Epilóg bol krásny a fakt, že totálne otvorený koniec. Toto si proste doslova žiada pokračovanie, to inak ani nejde...Neviem síce, kto bola Karin (a ani nechcem, keď už sme pri tom) ale ak dobre počítam, tak spolu asi dlho neboli a dáma už hneď chce všetko meniť, to si fakt myslela, že Jessie sa len tak vzdá minulosti, nech je hociako bolestivá?? Ale kdeže... Človek je tvor, ktorý nezabúda, a aj keby tie veci vyhodil, spomienky by zostali, nič by sa tým nezmenilo Možno po čas, ale určite nie po troch rokoch... A veľmi ma prekvapilo že Diana sa vôbec neozvala, ale možno len nemala číslo, alebo ešte stále nemôže rozprávať... A Jessie by sa konečne mal správať ako chlap a fakt nasadnúť na to lietadlo, veď jeho sestra má zrejme väčši guráž než on Teším sa na drhé sériu, a tomu rozhodovaniu, ja by som navrhovala, aby si písala obidve (áno, ja viem, som náročná) ale aby si ich striedala, čiže raz by si uverejnila kapitolu z jednej poviedky, raz z druhej, podľa toho, ako by si to stíhala

Tak pekne po poriadku. To už je koniec? Nemôžem tomu uveriť! A nemôžem to rozdýchať.
Tak tento epilóg ma už naozaj zabil, nakoľko môj Jessie... on je taký chudáčik, prečo len za ňou, do šľaka, nejde?!!! Hoci na druhej strane ho aj chápem. bojí sa, že by jej to všetko pripomenul, no ja dosť pochybujem, že by na neho Diana nemyslela každý deň za posledné roky. Podľa mňa sa mu aj chcela ozvať, ale Nicolas jej to rozhovoril alebo niečo podobné... alebo si ona myslela, že je bez nej v pohode keď sa neozýva... Každopádne teórii by bolo dosť.
Som zvedavá na pokračovanie a rozhodne ho chcem, takže bude hlasovať za poviedku Len porozumieť.
A čo dodať na záver? Asi to, že som veľmi rada, že som otvorila prvú časť tejto poviedky, lebo som si ju zamilovala od začiatku. Teraz len dúfam, že som nezabudla nič pripísať. Snáď len to, že ma prekvapilo, že Jessie mal toľko priateliek a že bol ku Karin nanajvýš nepríjemný. Hoci si to určite zaslúžila.
Takže veľká poklona za tento príbeh, ktorým si naozaj dokázala strhnúť čitateľa.

Takže jsem to tu pořád sledovala, kdy přidáš epilog a už je tu! Konečně. Ani nevíš jak jsem se těšila, i když jsem smutná z toho, že už to končí. No, alespoň není úplný konec.Těším se na to pokráčko
Čtu si takhled prolog a říkám si "Jo to bude dobrý, to se určitě po těch letech potkají" No a nic.
Ale nevadí. Když jsem si pak přečetla dodatek pod čarou, jsem ráda že to nakonec tak skončilo.
Flintu do žita nehážu, ale plány s odbojem rozhodně ještě nezahodím , protože jestli ti v pokračování napadne udělat špatnej konec, nebo něco podobného, tak se těš protože se v Seattly určitě potkáme
Super povídka a přeju ti, abys měla dál tak skvělé nápady a psaní ti šlo stále tak dobře, jako teď.
Měla bys s být spokojená, protože všechny komentáře ukazují, že jsi ve psaní velmi dobrá. Navíc si myslím, že žádný ator není se svou tvorbou na 100% spokojený.

Přidat komentář:

Nick:

Text: