OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Nezostať sama - Epilóg

01.01.2014 (16:00) • mima33 • Povídky » Na pokračování • komentováno 14× • zobrazeno 1263×

Epilóg

Brunetka pomaly postupovala chodníkom a dívala sa na domček pred sebou. Bolo zvláštne nekráčať schodmi do bytu, na ktorý bola zvyknutá, ale ísť do nového domu, s novým životom.

Všetko sa zmenilo a nič nebolo ako predtým a zároveň bolo všetko rovnaké. Srdce jej v hrudi poskočilo, keď zatlačila kľučku a dvere sa potichu otvorili. Prekročila prah a zavrela za sebou. Kufor, ktorý si niesla, nechala na chodbe pri stene a vybrala sa dnu do domu. Pripadala si ako nejaké prepadové komando – nikomu nič nedala vedieť, len sa vybrala domov. Chcela brata prekvapiť.

Po tom, čo absolvovala odvykačku a jeden rok v LA pracovala, rozhodla sa, že už je dosť vyrovnaná na to, aby sa vrátila do Denveru. Jej brat ju potreboval a síce o tom nikdy nehovoril, vždy keď ju navštívil, videla mu to na očiach.

„Ak sa tých vecí dotkneš, tak si ma neželaj, Karin!“ ozval sa Jessieho hlas po celom dome a Sam zastala na chodbe a pritlačila sa na stenu.

Ak by len tušila, že tu bude panovať taká atmosféra, nikdy by neprišla - nie bez toho, aby bratovi zavolala a oboznámila ho so svojím plánom. Už jej nepripadalo také skvelé, oznámiť mu, že sa k nemu sťahuje bez toho, aby ho na to aspoň pripravila.

„A načo ich tu chceš skladovať? K čomu to je dobré?“ zvreskol ženský hlas a Sam si zhrýzla od nervozity spodnú peru.

Jej brat mal priateľku, za posledné skoro tri roky už asi piatu, ale so žiadnou nevydržal. Sam veľmi dobre vedela, čo robí. Hľadá niekoho, kto mu pomôže zabudnúť na Dianu a kto si získa jeho srdce, chcel zaplniť tú dieru, čo zostala po jeho čiernovláske. No každým ďalším stroskotaným vzťahom, sa jeho nádej, že sa znova zamiluje len zmenšovala.

Po niekoľkých chvíľach sa Sam odhodlala a vbehla do obývačky, odkiaľ sa ozývali ich hlasy. „Ahojte!“ zvolala a vyčarila široký úsmev.

Jessie prekvapene zamrkal a stotinu sekundy mu trvalo, kým sa spamätal. Prebehol k nej a zovrel ju v pevnom objatí.

„Sam! Čo tu robíš? Ako to, že si tu? Ako dlho zostaneš?“ zasypával ju otázkami, kým ju drvil v náručí a takmer jej vyrazil dych.

„Kyslík,“ zahabkala brunetka a jej brat ju okamžite pustil.

„Prepáč,“ vydýchol a široko sa usmieval. Ako keby zabudol na mračiacu sa Karin, ktorá škaredo zazerala na starú krabicu, plnú spomienok, ktoré boli príliš bolestivé, no ani za nič sa ich Jessie nechcel zbaviť.

„Čo to máš s vlasmi?“ podivil sa a chytil Sam jednu kučeru medzi prsty a skúmal ju zamračeným pohľadom.

„Prefarbené! Nový život, nový účes!“ zvolala nadšene a zastrčila si vlasy za uši. „Páči?“ spýtala sa natešene a Jessie okamžite prikývol.

„Vyzeráš fantasticky,“ prehodil a v očiach mu bolo vidno pokoj.

Nebol bohvieako nadšený, keď Sam odchádzala žiť k otcovi, no bolo to najlepšie riešenie, s akým vedeli prísť. Mason sa stále túlal niekde vonku a Steve soptil, že už sa o neho v podstate nik ani nezaujíma. Polícia sa akosi prestala starať, keď ho celé dva roky hľadali a boli neúspešní. Akoby sa pod zem prepadol, alebo ani nikdy neexistoval.

„M-hm,“ odkašľala si Karin a nespokojne si podupkávala nohou.

Jessie sa na ňu obzrel a Sam nemohla nepostrehnúť to znechutenie a nespokojnosť v jeho tvári. Mal jej plné zuby a bolo otázkou času, kedy to povie nahlas. Chvíľku zvádzali očný súboj, až sa Jessie otočil na sestru a falošne sa uškrnul.

„Bež hore a pusti si televíziu. Ja za chvíľku prídem,“ povedal a Sam ho bez reptania poslúchla.

Nechcela byť svedkom tej hádky, ktorá bude určite obrovská. Keď vychádzala hore schodmi, obzrela sa a videla, ako Jessie chytil tú krabicu a zovrel ju. Až to vyzeralo, že na tých starých veciach závisí celý jeho život. Ale vedela, ako mu na Diane stále záležalo a desila ju predstava, že by na ňu nikdy nezabudol.

Vyšla hore a rozhliadla sa po priestrannej chodbe. Vošla do dvojitých dverí a ocitla sa v menšej a útulnej obývačke, tak sa posadila na sedačku a pozerala von oknom. Bolo to tam pre ňu cudzie, ale cítila sa ako doma.

Keď žila s otcom, mala sa dobre a pán Stretton urobil aj nemožné, aby jej nič nechýbalo a aby sa konečne dostala von zo všetkých tých malérov, ktoré na nej viseli. Ale nebrala ho ako otca, áno, mala ho rada a záležalo jej na ňom, no nepocítila k nemu ten typ lásky, aký cítia deti k svojim rodičom.

O Jessiem nehovoriac. Bol za ňou niekoľkokrát, ale nikdy sa s pánom Strettonom ani nevedel poriadne porozprávať. Ledva sa pozdravili a vždy medzi nimi panovala hustá a napätá atmosféra. Keď boli tí dvaja spolu v miestnosti, kyslík sa premenil doslova na huspeninu.

Pán Stretton sa snažil a to bol možno ten problém. Snažil sa až príliš a Jessie tvrdošijne každý jeho pokus o zblíženie, či nadviazanie konverzácie sabotoval. Nemal v úmysle otcovi len tak odpustiť a tváriť sa, že sa nič nestalo, na to bol príliš... hrdý?

Bolo to hrdosťou alebo zaťatosťou? Jedno však nevylučuje druhé a blondiak sa stoj čo stoj snažil dokázať svojmu otcovi, že ho k životu nepotrebuje a vystačí si aj bez neho. Viackrát mu vyšplechol do tváre, že tam pre neho nebol, keď ho potreboval a vraj teraz, keď ho nepotrebuje, sa chce hrať na starostlivého rodiča. Občas bol prehnane krutý a Sam sa ho snažila pochopiť a vžiť sa do jeho kože.

Ale tá bolesť, čo sa mihala v očiach jej otca a odrážala sa aj v celom jeho postoji ju nútila súcitiť s ním. Nebol dobrým rodičom, ale každý si zaslúži druhú šancu a on tiež.

Zdola sa ozýval krik, no Sam nerozumela ani jednému slovu a rozhodne nechcela načúvať. Jessie jej aj tak všetko vysype a preto si počkala, kým nezačula tresnutie dverí a odchádzajúce auto. Trvalo to zhruba pol hodinu.

Vstala a prešla dolu, kde našla Jessieho sedieť na schodoch, s tvárou skrytou v dlaniach.

„Čo to robíš?“ spýtala sa a blondiak na ňu prekvapene pozrel.

„Čo myslíš?“ nechápal a posunul sa, aby urobil Sam miesto.

Sadla si k nemu a preplietla si prsty s jeho. „Všetky tie tvoje vzťahy, to predsa nie si ty. Nikdy si taký nebol,“ povedala takmer šeptom a Jessie sa zaškeril.

„Nie, ale nikdy som nebol tak veľmi zamilovaný. Tak veľmi až ma to ničí a cítim, ako sa všetko vo mne rozpadá!“ mrmlal a voľnou rukou si šúchal spotené čelo.

Chcela mu povedať, aby sadol na lietadlo a odišiel do Španielska, ale zarazila sa. Už raz to skúšal, kúpil letenku a dokonca aj šiel na letisko. Dvadsať minút pred odletom sa zľakol a utiekol odtiaľ preč. Letenku roztrhal a zahodil – bol naozaj ako malé dieťa.

„Ani si nerozmýšľal, že by si sa jej ozval?“ vyzvedala, aj keď jej bola odpoveď viac než jasná.

Jessie pokrútil hlavou. „Má svoj život. Za celý ten čas sa neozvala a ja jej nechcem pripomínať všetko to zlé, čím si musela prejsť,“ hovoril a hypnotizoval parkety. Neprestajne sa hral s lemom košele a nohou mykal, akoby dostal tik.

„Možno si ona myslí to isté,“ prehodila neisto Sam. „Čo ak aj ty jej chýbaš?“

Jessie si len odfrkol a znova zavrtel hlavou. „Prestaň, nepresvedčíš ma!“ zvolal a znel nekompromisne.

Sam bolo jasné, že táto téma je uzavretá a tak zaklapla ústa a oprela sa o bratovo plece. Chýbal jej tak veľmi, až to ju samú prekvapilo.

„A čo že si sa tu tak zjavila?“ spýtal sa po niekoľkých minútach ticha a odtiahol sa, aby jej videl do tváre.

„Prihlásila som sa do školy, tu v Denveri a napodiv ma vzali,“ pochválila sa, na čo ju Jessie odmenil úprimným úsmevom. „Tak som tu!“ zvolala len a rozhodila rukami.

Jessie našpúlil pery a chvíľu vyzeral, že premýšľa, až napokon pozrel na Sam a povedal: „Bývať budeš tu.“ Najskôr to mienil ako otázku, ale nakoniec z toho bolo len holé konštatovanie. Možno sa dala dokopy, ale nebol si na istom, že by už dokázala žiť sama.

„Jasné,“ pritakala a plesla Jessieho po pleci. „Však prečo by som sa sem inak dovalila s kufrom,“ zamýšľala sa naoko a Jessie sa rozosmial.

Konečne jej pripadal bezstarostne a jeho oči neboli ponorené v depresii. Každý týždeň chodil na cintorín, na hrob ich mami a vždy sa zastavil aj na hrobe Averyových. Upratal tam, ak bolo treba a položil naň čerstvé kvety. Sam nechápala, prečo to robil, ale ani sa nepýtala.

„A čo Karin?“ vyšlo z nej, keď Jessie vstal a prepochodoval k baru s alkoholom.

Nalial si jeden pohár whisky a posadil sa na kreslo, pričom si nohy vyložil na konferenčný stolík.

„Rozišli sme sa,“ odvetil ledabolo a odpil si. Vôbec nevyzeral, že by ho to nejako zasiahlo, či trápilo.

Bol tak ľahostajný ku všetkým ženám, až to bolo zarážajúce. Jedine k Sam a Tiff sa vždy choval starostlivo a láskavo. Ale to bolo pochopiteľné – Sam bola jeho sestra a Tiff jediná osoba na svete, ktorej stopercentne dôveroval. Možno to bolo aj tým, že bola stále sama.

Eddie sa oženil a čakal so svojou manželkou dieťa. Steve bol zasnúbený a okrem toho sa venoval prevažne svojej práci. Takmer na nič iné mu nezostával čas a Jessie bol žiaľ odsunutý na druhú, teda tretiu, koľaj. Ale nikto mu to predsa nemohol zazlievať.

„Mal by som si dať pauzu.“ Počula ho zašomrať a prekvapene povytiahla obočie.

Keď mu to vravela ona, týždeň sa s ňou nerozprával a pri každej príležitosti na ňu kričal, že on nie je sopľavé dieťa, ktoré potrebuje opatrovateľku. Pravdou ale bolo, že po Dianinom odchode mu tak preskočilo, že by sa mu niekto zišiel – niekto, kto ho potiahne vzad, keď sa strmhlav pustí dolu kopcom.

Cítila nutkavú potrebu povedať mu: Ja som ti to vravela, ale zahryzla si do jazyka a len ho sledovala, ako sa intenzívne mračí na stenu pred sebou. Nebol v poriadku a bolo to vinou tých dier, ktoré zostali po pani Strettonovej a Diane. Obe ich stratil prakticky naraz a príliš nečakane.

„Vo februári to budú tri roky,“ prehodil konverzačným tónom, no popravde sa len pokúšal zakryť fakt, že je deprimovaný.

Čas letel šialene rýchlo, doslova mu pretekal pomedzi prsty, no jeho jazvy zostávali nezacelené a nedajú sa dokopy, kým nebude mať Dianu pri sebe. To vedel viac než isto.

Je mi jasné, že to nie je koniec, aký ste si zrejme predstavovali, ale je to koniec, ktorý - dá sa povedať - ulahodil mne (pôvodne to malo dopadnúť oveľa horšie - aj Diana mala zomrieť!). Poviedku som začala písať 15. júla 2013, no prvá časť bola publikovaná až 21. septembra 2013. Poviedka má 77 179 slov.

Nad týmto príbehom som zatiaľ strávila najviac času a dal mi veľmi zabrať - neviem, či to je aj vidno. A občas ma naozaj poriadne potrápil, pričom som niektoré kapitoly aj trikrát prepisovala. Nemôžem však povedať, že som spokojná, pretože nie som. Mohlo to byť lepšie, malo to byť lepšie. 

Nakoniec by som rada POĎAKOVALA všetkým milým čitateľom, ktorí poviedku prečítali a ak ste prišli až sem, tak Vám gratulujem. 

A poďakovanie patrí osôbkam, ktoré mi zanechali aj nejaký ten komentár:

Blacky, naozaj sa mi páčilo, ako si poviedku prežívala a ako si mi takmer vždy napísala prvý komentár. 

Tethys, vždy som sa desila tvojich teórií, lebo zakaždým si trafila to, čo som ja zamýšľala. Či už pri tejto poviedke, alebo tých predchádzajúcich.

MaggieLove, očakávam ťa v Seattly - ale ešte nehádž flintu do žita a ten odboj odvolaj! :)

Deny, tvoje komentáre mi vždy vyčarili úsmev na tvári a hlavne to, s akou vášňou si nenávidela Masona. Kvôli tebe som ho musela nenávidieť aj ja.

Kiki1, páčilo sa mi to nadšenie s akým si príbeh čítala. Vždy som sa na tvoje pripomienkdy tešila a poháňali ma vpred.

LiliDarknight a Perla, zakaždým ma potešili komentáre od Vás, dievčatá. I keď ste s nimi občas meškali, vedela som, že sa predsa len objavia.

Domi99, aj za tvojich smajlíkov, samozrejme, veľmi pekne ďakujem.

A pokiaľ sú tu nejakí inkognito čitatelia, máte poslednú šancu dať o sebe vedieť. Of course, moja vďaka patrí aj Vám.

Aby som nezabudla, dve poviedky naraz stíhať nebudem a preto sa musíte rozhodnúť pre jednu. Chcete anketou zvolený To bude osud alebo pokračovanie s názvom Len porozumieť, kde sa ústrednou postavou stane Sam, ale Jessie tiež bude zastávať dôležitú úlohu. Obsah je na mojom zhrnutí a postavami, ktoré som vymenovala sa zatiaľ nezaoberajte - budú pribúdať.

Tak ja s mojím mega ďakovaním končím, lebo zrejme to nikoho nebaví čítať (:D). Teším sa na Vás pri mojich ďalších poviedkach, ktoré Vás hádam aspoň trochu zaujmú.

Vaša Mimi :)

Autor: mima33 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nezostať sama - Epilóg: