OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Nezostať sama - 20. časť

01.12.2013 (15:00) • mima33 • Povídky » Na pokračování • komentováno 11× • zobrazeno 1228×

I am shocked! Nečakala som, že by som sa znova mohla umiestniť v Naj poviedke a vďaka Vám som sa dostala na 1. miesto. Neexistuje hádam žiadne poďakovanie, ktorým by som mohla vyjadriť, ako ma to teší a aká som poctená, že ste pre mňa hlasovali. Ste skvelé a lepšie čitateľky som si ani priať nemohla.

ĎAKUJEM!

20. časť

„Nemykaj sa!“ zareval naštvaný, mužský hlas, plný dominantnosti.

Čiernovlasá dievčina, schúlená na zadnom sedadle terénneho auta od úľaku až nadskočila, no okamžite sa v duchu okríkla a pokúsila sa upokojiť. Už si akosi ani nedokázala spomenúť, kedy sa naposledy cítila tak vydesene.

Teda, aby bola presnejšia – kedy to bolo vedela, no po tých dňoch plných pokoja a dobrého pocitu sa jej pocit strachu a zúfalstva vyplavil z tela von. Zablokovala všetky negatívne emócie, ktoré jej ochromovali myseľ a sústredila sa len na to dobré. Na svojho brata, na Jessieho – predovšetkým na Jessieho.

Bol ako jej strážny anjel a odmietala sa odovzdať predstave, že ju s týmto psychopatom nechá pridlho. Určite urobí všetko, aby ju od neho dostal. Urobí aj nemožné – na sto percent.

„Tak sa mi páčiš,“ vyhlásil ten chlap a uškrnul sa.

Diane sa z neho robilo mdlo, v hrdle jej navrela obrovská hrča a po celom tele sa triasla, no teraz si nemohla dovoliť prestať veriť. Nemohla a nechcela prestať dúfať tak, ako to urobila v lese. To je to najhoršie, čo sa môže človeku v živote stať – keď stratí aj posledné zvyšky nádeje. Od toho momentu je ako telo bez duše.

Diana o tom vedela svoje, pretože presne to urobila, keď ich s Deanom väznili. Uzamkla sa sama do seba, do tej prázdnoty, ktorá v nej panovala, do strachu a necitlivosti. Dokonca aj jej telo zostalo otupené, rovnako ako srdce a rozum.

Ten chlap po chvíli vytiahol mobil, ktorý sa rozozvučal, čo Diane, ktorá sa ponorila do myšlienok, takmer ušlo.

„Ale, ale, ale...“ potešene spustil Mason a Diana sa zamračila.

Nepočula, čo hovoril dotyčný na druhej strane a nemohla ani vedieť, kto volá. Jediné, čo jej zostávalo, bolo dúfať, že sa to čo najskôr dozvie a že je to tá jediná osoba, ktorú v tejto chvíli potrebuje.

„Vieš, pôvodne som si chcel vziať naspäť tvoju sestričku, neukryl si ju najlepšie, mimochodom,“ podotkol a ledabolo mykol plecom, aj keď to človek, na druhej strane nemohol vidieť. „Ale napokon som uvidel túto krásku a spomenul som si, ako si ju bránil na tom parkovisku.“ V jeho hlase sa ozýval posmešný podtón.

Diane to bolo ale v tejto chvíli jedno, lebo si uvedomila, že Mason hovorí s Jessiem, ktorý jej ako jediný môže nejako pomôcť.

„Pozri Jessie,“ jeho meno odporne pretiahol – znelo to doslova ako sykot hada, „chcel som len peniaze, ktoré mi tvoja sestrička dlžila, no teraz sa situácia zmenila.“

Pohľadom zabehol na Dianu, no len na pár sekúnd, pretože sa musel venovať riadeniu auta, ktoré šlo až nebezpečne rýchlo. Diana si všimla, že vyšli von z mesta a nemala poňatia, kam asi mohli smerovať.

„Je to jednoduché, tak sa upokoj!“ zavrčal podráždene jej únosca a Diana si pritiahla nohy tesnejšie k sebe, čo nebolo až také jednoduché, keďže jej spútal ruky. „Chcem jeden milión dolárov.“

Diana vypúlila oči a dych sa jej zasekol niekde na pol ceste von. Ak sa doteraz cítila ako sekundu pred omdletím, nebolo to nič v porovnaní s tým, aký pocit ju prepadol teraz. Jessie nebol chudobný a žil v podstate na vysokej nohe, ale toľko peňazí nikdy nemôže dať dokopy. A to znamená, že ona zhnije s touto karikatúrou človeka a už nikdy sa od neho nedostane.

Z myšlienok ju vytrhol Masonov piskľavý smiech, ktorý sa jej nepríjemne zarezal až niekam do kostí. „Máš na to týždeň,“ s tými slovami zložil, otvoril okienko a telefón vyhodil von.

Diana sa zamračila, čo si Mason vďaka spätnému zrkadielku všimol. Zaškľabil sa a dupol na plyn ešte viac.

„Telefóny sa dajú vystopovať,“ odpovedal a hlavou mykol smerom k okienku, z ktorého pred sekundou vyletel čierny predmet.

Diana sa mierne pootočila, bola tu uväznená pár minút a celé telo mala v kŕči a chvela sa, ako ešte nikdy. V tom lese stratila nádej, no dokázala ju získať späť. Teraz mala strach, že ak sa jej vzdá, už sa z toho skutočne pomätie a nepomôžu jej ani Jessieho modré oči, či Deanov úsmev.

Možno by mohla myslieť na svojich rodičov, na rodinu, o ktorú síce prišla, no ktorú má ukrytú hlboko vo svojom vnútri. A na hviezdy – na príbeh, čo jej starká rozprávala, na to, ako sa každý človek, ktorý na zemi zomrie, zmení na žiarivú hviezdu.

Jasné, je to hlúposť, ale v tomto momente nemohla myslieť na nič iné. Žiadne iné záchranné lano nevedela nájsť a čím viac sa pokúšala, tým viac jej to pripadalo beznádejné a zbytočné.

Čiernymi očami zablúdila k oknu a zapozerala sa na okolitú krajinu, ktorá sa mihala okolo nich a vďaka rýchlosti, akou napredovali, sa stávala viac-menej rozmazanou. Keď bola malým dieťaťom, zbožňovala kolotoče, no jedného dňa ju prepadol strach z rýchlosti a rovnako aj z výšok.

No to všetko bolo teraz irelevantné, pretože bola fakticky uväznená človekom, ktorému z očí nesršal ani náznak po dobre, či láskavosti. Jediné, čo v tých nekonečne zelených očiach zahliadla, bola zloba, pomstychtivosť a obrovská dávka nenávisti, ktorá by bola schopná aj vraždiť.

Ak by mohla, možno by sa ho spýtala, kto mu v živote ublížil, že sa stal takým zatrpknutým. Človek sa nestáva zlým len tak, ľudia chcú byť dobrí, ale niečo ich mení. Niečo, čo býva zvyčajne tak silným, že ich zvnútra poláme a zničí.

Ani si poriadne neuvedomila, že pri týchto myšlienkach jej z očí unikli slzy a žalúdok sa jej nepríjemne zovrel. Nevedela, či strachom alebo bolesťou, ktorá jej pohlcovala celé telo. Úlisne sa po nej plazila, ako plamene ohňa.

Nemala najmenšej potuchy, ako dlho ešte išli a už vonkoncom, kde sa nachádzali, no Mason odrazu zastal a otvoril dvere. Chvíľku zostala v aute sama, no potom sa po ňu vrátil a násilím ju vyvliekol von. Aj premýšľala, že by sa vzpierala, no nemala pocit, že by to mohlo byť účinné. Stály pred akousi veľkou... chatou?

„Modli sa, aby sa ten tvoj Jessie poponáhľal,“ povedal, keď ju ťahal dovnútra, kde ju sotil na zaprášený gauč a strhol jej pásku z úst. „Teraz si pohovoríme!“

No to asi nie, preletelo Dianinou mysľou a pri inej príležitosti by sa možno aj zasmiala, no strach ju obklopoval natoľko, že sa nezmohla na iné, len na zdesené civenie na chlapa, ktorý sa naklonil tesne k nej. Až mohla cítiť jeho dych na špičke nosa.

„Kto si? Aký vzťah máš s Jessiem?“ spýtal sa a očami po nej neprestajne behal.

Diana sa samovoľne stiahla a ani si neuvedomila, že sa telom zosúva dolu, čo najďalej od Masona.

„Hovor!“ zvreskol a rukou tresol do matraca, len pár centimetrov od Dianinej hlavy.

Strhla sa a telom jej prešla vlna vražedného strachu. Ak by mohla, tak by kričala, no predstava bolesti, ktorá sa v nej každým slovom prebúdza ju desila viac, než čokoľvek iné.

„Takže ty so mnou nebudeš hovoriť?“ spýtal sa a z hlasu mu odkvapkával taký hnev, s akým sa Diana za svoj život hádam ani nestretla.

Možno by sa mala pokúsiť nejako odpovedať, no bála sa tak veľmi, až ani nedýchala. Mala dojem, že ak sa čo i len pohne, premení sa v prach, rozpadne sa ako krehký domček z karát, či sa zrúti ako dom so zlými základmi.

„Máš poslednú šancu mi odpovedať!“ vyzval ju a takmer až vrčal, ako nejaký besný pes, ktorý mesiac nežral a teraz striehne na svoju korisť.

Čakal a týčil sa nad ňou ako boh hnevu a hrôzy. Nevedela, či v mytológii niekto taký existoval, no ak áno, Mason bol jeho dokonalou kópiou.

„Strácam nervy, dievčatko,“ upozornil ju a Diana naprázdno prehltla.

Mason si ju ešte pár sekúnd obhliadal a napokon vypenil. Diane nemohla ujsť tá vlna zúrivosti a v duchu sa pripravila na explóziu, ktorá do pár sekúnd prišila. Mason sa rozohnal a jeho ruka dopadla na Dianinu sánku, až to zapraskalo.

„A teraz si tu môžeš aj skapať,“ sykol a zmizol za nejakými dverami, zatiaľ čo Diana sa skrútila do klbka a pokúšala sa neudusiť vlastnou krvou, ktorá jej zaliala ústa.

◊♦◊

„Nenechávaj ma tu,“ prosila zúfalo Sam a ťahala Jessieho za rukáv košele.

Blondiak sa frustrovane otočil na svoju sestru a keď si všimol to zúfalstvo, ktoré jej oči jasne odrážali, nemohol inak, ako povedať dobre.

„Mám ťa vziať domov?“ spýtal sa jej a Sam s nádejou v hnedých očiach prikývla.

„Jessie, ja viem, že si toho pre mňa urobil už nesmierne veľa, no nenechávaj ma tu. Mám strach, on... on tu bol... on chcel vziať mňa... ja... Jessie...“ bľabotala a zdesene civela na zem pod svojimi nohami.

Bola ako malé dieťa, ktoré nonstop potrebuje opateru a aj keď mal Jessie momentálne plnú hlavu Diany a toho zasraného Masona, s jeho debilnou a nesplniteľnou požiadavkou, musel najskôr pomôcť sestre. Nech bola aká bola, stále boli rodina a tá sa neopúšťa, ale pomáha si. I keď je diskutabilné, či si to Sam vôbec zaslúži.

Prikývol a spolu vyšli z bytu. Jessie zamkol dvere kľúčom, ktorý Tiff schovávala v kvetináči pri dverách a rýchlo sa náhlil preč, s blondínkou v pätách.

„Ďakujem,“ pošepla, keď nastúpili do auta a pripútali sa.

Jessie sa neobťažoval jej odpovedať a vybral sa späť domov. Bol rozhodnutý vyložiť Sam a čo najrýchlejšie utekať za Stevom, aby sa s ním dohovoril na nejakom spôsobe, ako dostať Dianu od Masona naspäť a hlavne – ako strčiť Masona za mreže na čo najdlhšiu dobu.

Za to všetko, čo už napáchal by si zaslúžil minimálne elektrické kreslo, ale to by asi Jessie nedosiahol, ani keby bol najlepším právnikom na celom svete.

Myšlienky mu lietali kdesi pri Diane a pri Masonovi, takže si skoro nevšimol cyklistu, ktorý šiel len kúsok od neho a keby nebolo Sam, pravdepodobne by mali o problém na viac.

„Preboha,“ vydýchol šokovane Jessie, keď zastal len milimeter od dotyčného pána a celé telo sa mu od úľaku ocitlo v neznesiteľnej triaške.

„Ste normálny?!“ oboril sa na neho cyklista, ktorý sa zviechal zo zeme, na ktorej vďaka Jessiemu skončil rozčapený.

„Nič vám nie je?“ uisťoval sa Jessie, keď vystúpil z auta.

Cyklista si oprášil oblečenie a zaškaredil sa na blondiaka. „V dnešnej dobe dajú vodičský hocijakému idiotovi,“ frflal si popod nos, keď sa otočil Jessiemu chrbtom a nasadol na bicykel.

Jessie tam len stál, auto bolo stále naštartované, zaparkované krížom cez cestu. Sam vyskočila von a potiahla Jessieho za ruku, čím ho vrátila do reality.

„Šoférujem,“ oznámila, keď do brata strkala, aby ho dostala do auta čo najskôr.

Chcel jej povedať, že to zvládne, ale bol tak vykoľajený z tej situácie, čo nastala, že sa nezmohol ani na jedno slovo, dokonca ani na úbohé potrasenie hlavou. A tak sa nechal naložiť späť do auta a očami hypnotizoval priehradku.

Ani si vlastne nebol istý, či má Sam vodičák, no nenapadlo ho sa jej na to spýtať. Nechal ju, nech si sadne za volant a on sa oddával seba ľútosti a zdeseniu. Vzali mu Dianu! A vzal mu ju ten kriminálnik a násilník. Nehovoriac o tom, že je to drogovo závislý maniak, ktorý už dokázal, že agresivity sa v ňom nachádza na rozdávanie.

„Jess,“ oslovila ho opatrne Sam, keď zastali pred bytovkou.

Pomykal sa a zadivene sa poobzeral dookola. Celá cesta mu ušla – mal by sa uvedomiť, je až príliš mimo.

„Fajn,“ vyjachtal a otvoril dvere. Vyšuchtal sa von a zamračene sa obzrel na sestru, ktorá ho bojazlivo pozorovala.

„Nezjem ťa!“ zavrčal na ňu, až ňou trhlo.

„Ide z teba des,“ poznamenala pološepky a pripojila sa k nemu na ceste ku vchodovým dverám.

Ešte mu strčila do ruky kľúče od auta a Jessie sa v duchu zahriakol. Mason uniesol Dianu, nie Sam, tak by si to teraz nemal začať vybíjať na nej.

„Vážne? Tak ako sa ti darilo tak dlho žiť po boku toho mamľasa?“ zasyčal, aj cez svoje presvedčenie, že sa bude krotiť.

No bolo to ťažšie, než si pôvodne predstavoval a jednoducho sa potreboval na niekom vyventilovať a niekoho z toho všetkého obviniť. Na teraz mu stačila Sam, no keď stretne Masona... nie, rozhodne sa už na uzde držať nebude! A teraz si je istý, že sa nemal ani predtým.

Sam sklonila hlavu k zemi a po zvyšok cesty k bytu ani len nemukla. Vedela pochopiť, čo sa asi v bratovom vnútri odohráva. Nepoznala síce tú Dianu a netušila, aký vzťah spolu majú, no puto medzi nimi bolo očividne silné a Jessieho ten bôľ, ktorý mu Mason jej únosom spôsobil, premáha. A najsmutnejšie bolo, že ani len nevyzeral, že by sa s tým pokúšal nejako bojovať, či to zatlačiť do úzadia.

Keď vošli do bytu, do sekundy sa na chodbe zjavila pani Strettonová a pri pohľade na dcéru zbledla aspoň o desať stupňov.

„Preboha živého!“ zvolala a ruky spojila, ako keď sa človek modlí.

Sam sa zarazila a pohľadom strelila po Jessiem, ktorý sa na oko ľahostajne oprel o dvere a unavene si vydýchol.

„Čo sa stalo?“ Dožadovala sa vysvetlenia pani Strettonová a o pár krokov pristúpila k svojej dcére.

„Ktorú časť chceš vedieť ako prvú?“ odpovedal jej Jessie otázkou a fľochol pohľadom na sestru.

Začínalo to v ňom vrieť a sám sa bál momentu, keď jednoducho vybuchne. Už dávno sa nedostal do situácie, ktorá by bola tak veľmi vypätá, ako tá teraz.

„Nerozumiem,“ odvetila jeho mama a prižmúrila oči. „Kde máš Dianu?“ vyzvedala, keď si všimla, že niekto chýba.

Jessiemu sa pri spomienke na krehké dievča doslova podlomili kolená a zviezol sa po stene na zem. „Uniesol ju Mason.“

„Kto?“ Pani Strettonová sa zamračila.

„Môj bývalý priateľ,“ oznámila Sam a nervózne si zahryzla do spodnej pery.

V očiach staršej panej sa mihol ešte väčší šok a zamračila sa. „To on ťa takto dokaličil?“ Rukou kývla k Saminej tvári, ktorú stále pokrývali modriny a odreniny.

Sam len prikývla, na viac sa v tej chvíli nezmohla. Nikdy, v celom svojom živote, necítila tak veľa hanbi, ako práve vtedy.

„Prečo? Vysvetlite mi, čo sa tu deje.“

Na pár sekúnd nastalo ticho, počas ktorého pani Strettonová striedavo hľadela na svoje deti a čakala na odpoveď, ktorá napokon vyšla z Jessieho úst.

„Mason je kriminálnik a Sam mu dlží peniaze, ktoré chce ten chrapúň odo mňa. Ale ja som mu ich nedal a tak uniesol Dianu,“ skrátil to a pokúsil sa nerozplakať.

Samému sa mu zdalo, že sa jeho hlas chveje akosi priveľmi, no nevedel sa upokojiť, nech sa akokoľvek snažil.

Tvár pani Strettonovej sa stiahla do zamračenej grimasy a prebodla svoju dcéru nečitateľným pohľadom. „Za čo mu dlžíš peniaze?“

Jessieho srdce v hrudi vynechalo jeden úder a keď Sam odpovedala, zabudol aj dýchať. Zmohol sa len na zdesené sledovanie svojej mami, ktorá do sekundy stratila všetku farbu z tváre, ruka jej vyletela k srdcu a tvár sa jej skrivila v bolesti.

Jessie vyskočil na nohy a len-len stihol zachytiť svoju matku, ktorá sa zrútila k zemi. Ak mal dovtedy pocit, že jeho život sa dostáva do akéhosi stavu deštrukcie, tak teraz ho ten pocit doslova premohol.

Za pár hodín sa zničilo všetko.

Mimochodom, máme tu ďalšie gulatiny - už druhé! A pri tejto príležitosti by som chcela rozdať pár poďakovaní. Na začiatok ďakujem Vám všetkým, ktorí moju poviedku čítate, nebyť Vás, nemám dôvod písať.

Ďalej moje menovité ďakujem patrí týmto skvelým osôbkam: Tethys, Deny, LiliDarknight, Blacky, Perla, Kiki1, MaggieLove a DarknessB.

Ani neviete, ako si vážim, že čítate a že aj komentujete. Ďakujem veľmi, veľmi pekne.

Mimi :)

Autor: mima33 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nezostať sama - 20. časť: