OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Nepotrebujem ťa! - 18. kapitola

11.12.2014 (20:00) • PrincessCaroline • Povídky » Na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 782×

Neuveriteľne som si užívala tieto chvíle pod vodou. Vo vode som sa proste cítila úžasne. Neviem, či to malo niečo spoločné s mojim znamením, ale bola som ako ryba vo vode. Práve som zbožne stála pod vodou a zmývala si šampón, keď sa z teplej vody stala ľadová a zrevala som z plného hrdla. Samozrejme mi do otvorených úst natiekla voda takže môj výkrik znel desivo divne. Naslepo som šmátrala po kohútiku a vypľula som vodu. Vyletela som zo sprchy a celou cestou k dverám som hlasno nadávala. Bola som vrcholne vytočená. Už druhý týždeň mi blbla sprcha. Omotala som si okolo tela uterák a skoro vyrazila dvere. Chcel som začať jačať hneď ako vyjdem z dverí, ale zarazil ma pohľad na Erica a Adama ako sa hrajú na PS-ko. Ak si dobre pamätám, keď som liezla do sprchy, Adam tu ešte nebol. To sú taký dosraní, že keď zajtra začne škola, nebudú mať na seba čas?

Obaja sa otočila ku mne, keď som s dupotom vyšla z kúpeľne.

„Už ste v takej fáze, že tu chodíte v uterákoch?“ ozval sa Adam a uškrnul sa.

„Kedy opravíš tú zasranú sprchu? Nepotrebujem vedieť, kedy suseda púšťa práčku,“ zahrmela som na Erica, úspešne ignorujúc Adama.

„Kedy prejdeme do fázy bez uteráku?“ ozval sa Adam znovu. A znovu som ho ignorovala. Po tom ráne a svojej debilnému rozpoloženiu som sa proste správala tak ako doteraz. Žiadne pochyby, žiadne hľadanie náznakov tam, kde nie sú. Proste obyčajný spôsob žitia, ktorý sme doteraz mali.

„Pozriem sa na to,“ pokrčil ospravedlňujúco plecami Eric a znovu sa zahĺbili do hry. Zlostne som zvrčala a rázovala si to do izby. Na Adama som si pomaly zvykala pretože tu bol varený pečený. Prisahám, že ak sa tu nevyskytol každý druhý deň tak ani raz.  Osušila som si vlasy uterákom a hodila sa do oblečenia. Pôvodne som chcela ostať trucovať v izbe, ale vzhľadom k tomu, že som sa stále nedokopala a nekúpila si aspoň telku, nemala som tu nič na robote. Vyšla som teda von a oprela sa lakťami o sedačku. Hrali futbal. Bože, tí chlapi.

„Čo robíte?“ spýtala som sa len tak na oko, aby neviazla reč. Teda, mne sa nechcelo ostať ticho.

„Rozmýšľam, ako ťa dostať z  uteráka,“ ozval sa Adam neprítomne a usilovne ťukal do tlačítok. Buchla som ho po pleci, čo nečakal a vďaka tomu, mu Eric prebral loptu. A po chvíli skóroval.

„Hej! To, že ste spolubývajúci ešte neznamená, že mu musíš pomáhať,“ zvolal napaprčene Adam a potiahol ma na sedačku. Takže, vlastne som bola hore nohami.

„Adam!“ zahučala som a snažila sa zliezť dolu. Nepustil ma a ešte mi robil zle. Kopla som ho nohou do pleca, ale chytil mi ju a stlačil. Na chodidlá som háklivá. Sú to moje slabiny.

„Prestaň! Urobím, čo len chceš!“ zvolala som a snažila sa mu vytrhnúť nohu. Lišiacky prižmúril oči a šibol k môjmu chodidlu. Ukazovákom mi prešiel po prstoch a potom nižšie. Zvrieskla som pretože to zašteklilo a začala som sa hmýriť.

„Tak a teraz ťa mám vo svojej moci,“ zvolal Adam a pošteklil ma znovu. Preklínala som ho, prosila som ho, ale bol to hajzel a nedal sa.

„Malé deti,“ povzdychol si Eric a nato sme obaja prestali. Pozrela som na neho ako na nás pozerá s pozdvihnutým obočím.

„Chceš sa pridať do trojky?“ spýtal sa pobavene Adam a periférnym zrakom som videla, ako sa uškŕňa.

„Kretén,“ oborila som sa na Adama a vytrhla sa z jeho zovretia.

„Kam zdrháš?“ ozval sa Eric a schmatol ma, aby som nestihla utiecť. Nemala som veľa času na nejakú odpoveď, keď ma stlačil za moje citlivé boky. O ktorých veľmi dobre vedel. Najprv mnou prešla triaška, ale keď ma začal štekliť, veľmi rýchlo ma to prešlo.

„Zabijem ťa!“ kňučala som na Erica a Adam sa len smial. „Prečo mi robíte zle?“

„Inokedy nemáme takú vynikajúcu šancu ti vrátiť všetky tvoje rečičky,“ zašvitoril Adam a zodvihol sa zo sedačky. Našťastie už nemal chuť, robiť mi zle. Eric ma prestal štekliť a pobavene sledoval, ako lapám vzduch.

„To si hovoríš gentleman? Keď si v prevahe?!“ nedala som sa a vypľúvala zo seba tie slová. Skúmavo na mňa hľadel a stále ma pri tom držal rukou za bok. Ako vtedy, keď sme to robili odzadu... Vypleštila som na neho oči a dúfala, že si nevšimol tok mojich myšlienok. Naklonil hlavu do boku a jemne mi stisol bok čím mnou prešla triaška. Myslel na to tiež?

„Si si istá, že nemáš?“ spýtal sa potichu a jeho pohľad mi nahnal teplo do tváre. Bola som zhypnotizovaná jeho pohľadom. A bohvie, čo by sa stalo ďalej, ak by nezaznel buchot a Adamov veselý hlas, že našiel večeru. Rýchlo som sa otočila a vstala zo sedačky. Cítila som sa divne. Určite nie vo svojej koži. Nemala som ani chuť odvrknúť Adamovi, aby nezožral celý plech. Zaliezla som do izby a vychádzala z nej, len príležitostne.

„Poď už!“ zaznel Ericov hlas a ja som len prevrátila očami. Skontrolovala som sa naposledy v zrkadle a vyšla z izby. Bol krásny slnečný, školský deň a najradšej by som škrípala zubami. Obula som sa a zišla dolu po schodoch. Už na mňa čakal v aute. Aspoň to má jednu výhodu. V zime sa budem zohrievať v autíčku. Oprela som sa o okno a chcela si ešte zdriemnúť. Od včerajška sme sa ešte nebavili a mala som pocit, že panuje trochu hustá nálada. Skončili sme v meste a ja som zahliadla logo kaviarne.

„Nedáš si kávu?“ spýtala som sa ho. Odpoveďou mi bola vyhodená smerovka na zastávku. Vybehla som von a došla dovnútra. Pristavila som sa pri pulte a vypýtala si ranné menu. Spokojne som sa ládovala muffinom kým som čakala na kávy. Pohľadom som zaletela k novinám, ktoré boli položené na pulte a zabehol mi kúsok. Rozkašľala som sa, keď mi priniesli kávu a mala som, čo robiť, aby som sa nenatiahla na zem. Keď som to konečne ustála, ustarostená predavačka mi podala pohár vody. Hltavo som sa napila a hodila jej nejaké drobné navyše.

„To je aj za noviny,“ zvolala som cez plece a brala kávy aj s novinami. Niečo za mnou volala, ale ja som priam letela do auta. Podala som Ericovi kávu a svoju som šlahla do stojanu. Zaradili sme sa do premávky a ja som zízala na titulku.

„Čo to máš?“ spýtal sa zvedavo Eric a pozrel na ňu tiež. Stúpol na brzdu silnejšie než chcel a to ma vytrhlo z tranzu.

„To je nejaký zlý vtip, že?“ zašepkala som a nalistovala si stranu. Grant a jeho snúbenica v Európe. Až na to, že to nebola Lana.

„On to naozaj urobil,“ začula som neveriaci hlas a otočila sa k nemu.

„Ako to myslíš? Ty o tom niečo vieš?“ zavrčala som popudene. Ako to, že Eric o niečom takom vedel? A odkiaľ? Adam. Zaškrípala som zubami. Toho hajzla zabijem! Ako to mohol dovoliť Grantovi? Hlavne po tom, čo sa Lana tápa sama?Ako to mohli urobiť jej? Lane, ktorú všetci zbožňovali, všetci s ňou chceli chodiť?

„Adam sa len zmienil, že Nathaniel zrejme urobí niečo, čo sa nám nebude páčiť. Nevedel som, že to bude toto,“ zavrčal a pevne stisol volant. Bola som vytočená dožerava a to som len videla titulku a stále sa nedostala k textu. Keď som sa do neho konečne začítala, hnev pominul a prepadol ma strach o Lanu. Videla to? Ak hej, ako na to reagoval? Ak nie, mám jej zavolať? A čo jej poviem? Zlatko ser na chlapa, ktorý s tebou chodí. Našiel si snúbenicu. Ako... Kurva! Zízala som na fotku ich dvoch, neschopná slova či nejakého pohybu. To dievča bolo nádherné. A to...Kurva!! Ja som videla Amelle Boscotovú v našom meste. Pri Ryanovom hrobe.

„Lea?“ ozval sa starostlivo Eric. Pozrela som na neho s otvorenými ústami. Mám mu povedať, že som sa stretla s Nathanielovou snúbenicou, ktorá je mimochodom v našom meste? Čo sa tu kurva deje?

Akoby sa Lana cítila, kebyže vie, že  Boscotová bola na hrobe jej otca? Ako? Čo? Mala som v hlave poriadny chaos a toto vôbec nepomáhalo. Mám zavolať Lane a spýtať sa jej, ako sa cíti? Či to vie? Zistila som, že sa desím toho okamžiku, keď sa budem musieť s Lanou stretnúť. Neviem si predstaviť, čo s ňou táto správa urobí. Nikdy nedostala takto ponižujúce kopačky. Teda, ak beriem v úvahu, že takýto vzťah pred tým ešte nemala. Nevedomky som vytočila jej číslo. Potrebovala som ju počuť a usitiť sa, že je v pohode. Nezdvíhala ma. Hypnotizovala som telefón a dúfala, že mi zavolá naspäť.

„Myslíš, že bude v poriadku?“ spýtal sa starostlivo Eric.

„Nebodaj sa o ňu bojíš,“ povedala som sarkasticky. Neviem, prečo ma to tak naštvalo. Myšlienka, že by Eric mal byť ten, ktorému bude Lana plakať na pleci. Keď ti bývala za chrbtom plače na kamarátovom ramene, bude to jeho vták, na ktorom bude jazdiť.  Trhla som so sebou a v duchu som si dala facku. Prečo sa mi takéto myšlienky vynárajú v hlave, keď mi ide o Lanine šťastie?

„Bojím sa o teba,“ zaznel jeho hlas načo mi skoro druhý krát dnes zabehlo. Čo povedal?

„Ja tu nie som tá, ktorá potrebuje psychiatra,“ ohradila som sa zmätene.

„Lana nepotrebuje psychiatra,“ odfrkol si, „ona potrebuje teba a ty potrebuješ ju. Ak som sa o tebe niečo naučil, tak to bolo to, že by si za Lanu položila aj život,“ hovoril pokojne a celý čas sa pozeral dopredu. Neviem, čo bolo zaujímavé na tej zápche, ale rozhodla som sa, že tam budem civieť aj ja. Nebolo to príjemné, vedieť, že ma má tak dobre prečítanú. Kým sme neprišli ku škole ani jeden z nás neprehovoril. Nebolo treba. Vytočila som Adamove číslo a vystúpila z auta. Nevšímala som si pohľady okolitých ľudí na parkovisku. Bola som tu známa už dosť. Kráčala som po školskej chodbe, kde sa to hemžilo ľuďmi takže som skoro ani nepostrehla, že mi to zodvihol. Až kým sa neozval.

„Odkiaľ to vieš?“ zaprskala som a otvorila si skrinku.

„Teraz nie je vhodný čas, riešiť to,“ ozval sa opatrne skoro až stroho. Udivene som sa pozerala do útrobia svojej skrinky a rozmýšľala, prečo tam je toľko papierikov. Zodvihla som jeden zdrap a otvorila ho. Ty nakazená suka!  Zamračene som pozerala na ten papierik. Čo som zasa komu urobila? Vybrala som ďalší a otvorila ho. Vychutnaj si to.

„Adam,“ začala som trochu napaprčene, ale prerušili ma ďalšie dva hlasy. Katy a Zoe.

„Lea!“ zvýskli obe načo som prevrátila očami.

„Za chvíľu sa vám venujem,“ zamrmlala som a chcela niečo povedať do telefonu, ale tie dve jebliny ma nepustili k slovu.

„Prečo si nám nepovedala, že sa stretávaš s tak skvelými ľuďmi? Paktuješ so smotánkou!“ prekrikovali sa obe, ale obsah bol zrovna rovnaký. Ostala som na ne udivene pozerať. Katy mi strčila noviny pred tvár a celý svet sa mi otočil. Adam Wright a jeho utajová láska! Keď som zaostrila na fotky, prebehol mnou ľadový šok. Boli to fotky mňa a Adama. Asi štyri fotky, ktoré ani neviem, kto mohol cvaknúť. Ako? Kedy? Niekto nás špehoval? Prečo? A prečo som na titulke?!

„Si tam?“ ozval sa Adam v telefóne.

„Myslím, že teraz je tá pravá chvíľa na to, aby sme sa stretli. Hneď,“ ozvala som sa smrteľne vážnym hlasom. Na druhej strane chvíľu ostalo ticho.

„O pol hodinu v Cosme,“ zaznel a zložil.

„Máš na neho číslo?“ ozvala sa neveriaco Zoe a skoro pretancovala popri mne, aby mi nakukla do telefónu. Vložila som ho do vrecka a zobrala Katy noviny.

„Ak ti to nebude vadiť, požičiam si ich,“ povedala som potichu a zavrela dvierka na skrinke.

„Ahoj Eric!“ zvolala Katy a nadšene mu začala mávať. Zaškrípala som zubami a zložila noviny. Mala som práve dosť plno myšlienok v hlave a zároveň kvôli titulke s Adamom som sa cítila úplne vygumovaná.

„Dnes nebudem v škole takže si to tu bezo mňa užite,“ zamrmlala som babám a chcela sa oočiť na päte. Avšak za mnou stál už Eric.

„Počul som zvláštne reči,“ povedal a zvedavo na mňa pozeral.

„Eric, keď dnes Lea nebude v škole,  môžeš si sadnúť ku mne,“ zašvitorila Zoe. Eric nadvihol obočie a nepustil ma z pohľadu. Zatvárila som sa kyslo a prerušila očný kontakt. Obišla som ho a začula, ako sa mu Katy podlizuje. To vždy boli tak nechutné? Kráčala som von zo školy a úpenlivo rozmýšľala, prečo prepierajú dnes všetkých v mojom okolí. Vedela som, že bulvár je kurva, ale toto bolo na mňa moc. Viem, že Eric je háklivý na moju reputáciu a moja známosť s Adamom mu musela zodvihnúť krvný tlak, ale tie fotky... Znovu som otvorila noviny a pozrela sa na tie fotky. Z tohto sa nikdy nevylížem. Fotka v továrni, keď som bola v jeho náručí. Keď sme nastupovali do auta. Keď vychádzal z nemocnice. Ako sa kurva dozvedeli, že ma bol pozrieť?!

„Lea!“ ozval sa Ericov hlas a prudko som zaklapla noviny. To nesmie vidieť.  Všimla som si pohľady okoloidúcih ľudí. Teraz som ich už chápala. Bola som teraz ako výstavný exemplár. Lacná kurva Greenová to dotiahla ďaleko. Nech sa pojebú a závidia.

„Kam ideš?“ spýtal sa nechápavo, keď ma dobehol na parkovisku.

„Do Cosmopolisu,“ odpovedala som cez zatnuté zuby. Vzdychol si a pozrel na školu. V duchu som dúfala, že bude za dobrého chlapca a nebude blicovať. Avšak vytiahol kľúče a otvoril mi dvere.

„Nasadaj,“ prikázal mi a musela som si zahryznúť do jazyka, aby som si porazenecky neodfrkla. Na nič sa nepýtal, za čo som bola neskutočne vďačná. Nechcela som, nie nevedela som, akoby som mu vysvetlila, čo sa teraz deje. Prekvapivo sme sa bočnými uličkami k podniku dostali relatívne v dobrom čase, ak pozriem na tie zápchy všade okolo. Nechala som Erica s Tessou a ľuďmi, ktorí nešli do školy a ja som priam bežala hore. Zadýchane som sa oprela o zábradlie hore a dala si chvíľu oddych.

„Lea?“ ozval sa prekvapený hlas. Stuhla som a pozrela na Lanu, ktorá stála vo dverách kanclu a prekvapene na mňa pozerala. Nevedela som, ako mám reagovať ani, čo mám robiť. Len som tak stála a lapala dych.

„Čo tu robíš?“ spýtala sa prekvapene. Damn, to jej Adam ešte neoznámil tú radostnú novinu? Callie sa zjavila vo dverách tiež a zakývala mi. Tá sa vôbec nedivila, že jej tu behujú školopovinný ľudia, ktorí by mali byť v škole. Niečo povedala Lane a vtiahla ju do kanclu. Nuveriteľne sa mi uľavilo a pokračovala som k baru. Našla som tam sedieť Adama, v školskej uniforme a prekvapene som zaklipkala očami. Tým, že som ho spoznala cez prázdniny, nikdy som ho nevidela ešte v niečom, čo sa podobalo obleku. U nás väčšinou trávil čas v rifliach alebo teplákoch. Prešla som ho pohľadom a musela som uznať, že mu to neskutočne seklo. Prišla som k nemu a vyšplhala sa na stoličku vedľa.

„Čo sa stalo, že si znela tak vážne v telefóne? Dosť si ma vyľakala. Čo sa týka Lany, je v poriadku,“ povedal unaveným hlasom a nalial mi džús. Na to, že je neskoré ráno, vyzeral, akoby už prežil namáhavý deň. Však on aj namáhavý ešte dlho bude.

„Lanu s tebou budem riešiť neskôr. Povedz mi, čo je toto za skurvený vtip,“ povedala som ľadovo a hodila mu skrčené noviny na bar. Ostala som prekvapená, keď som zbadala jeho reakciu. Najprv sa tváril nezaujato a však zrazu spozornel, keď našiel svoje meno, a zbledol, keď zbadal fotky.

„Čo to má znamenať?“ zavrčal a schmatol noviny, aby sa presvedčil, či to nie je nejaká fraška. Vyskočil zo stoličky a začal sa prechádzať pri bare. Bez slova som ho pozorovala, keď zobral telefón a začal do neho štekať ako besný pes. Hulákal pomaly na celý bar. Ohúril ma s tým správaním. Vždy som ho poznala, ako bezstarostného chlapca, ktorý má celý svet u prdele. Ale teraz sa tváril vážne a stál vzpriamene, akoby hľadel na celý svet z výšky. S touto náladou by ho asi spálil. Pozorovala som mladého muža, ktorému z očí lietali blesky a vyzeral zrazu tak vyspelo.

Adam je len Adam, tak nekecaj.

Chvíľu počúval niekoho na druhej strane a potom bez rozlúčenia vypol hovor, a zamieril ku mne.

„Je možné, že to nebola náhoda, že sme sa zjavili na titulke,“ povedal zamyslene a oprel sa o bar vedľa mňa.  „Možno nám chcel niekto uškodiť. Na internete môžeš nájsť veľa fotiek mňa a mojich slečien, keď ma niekto spozná tak to hodí na net. Je možné, že niekto z toho urobil koláž a chcel nám uškodiť.“

„Uškodiť? A čím?“ odfrkla som si ešte stále nazúrene.

„Neviem,“ pokrčil plecami a otočil sa ku mne, „napríklad, zhoršiť tvoju reputáciu v škole, vyhodiť to tvojim rodičom na oči. Čítala si ten článok? Je to pekný príbeh o tom, ako sa kúpeš v mojich peniazoch a užívame si nechráneného sexu, čo ťa vlastne priviedlo do nemocnice. Niekto ti chce naozaj ublížiť,“ zamrmlal a zovrel pohár v ruke.

„Útoky na moju osobu ma nijako nerania. Ani sa nedivím, že mi tie podlízavé suky v škole závidia,“ odfrkla som si sarkasticky, ale v duchu som sa modlila, aby sa tá titulka nedostala do rúk otcovi.

„A čo ti závidia, tie peniaze alebo nechránený sex?“ rýpol do mňa Adam a vyceril zuby v zlomyseľnom úsmeve. Prižmúrila som oči. Ten hajzel si všimol, že som k nemu viac odmeraná ako zvyčajne. Nenechám ho vyhrať toto kolo.

„Podľa mňa obe, dokonca aj tvoju návštevu v nemocnici,“ zapriadla som roztopašne a oprela sa o ruku. Zodvihol jeden kútik dohora a naklonil hlavu na bok.

„Už som sa bál, že tá malá líška Anna odišla,“ mľaskol spokojne a odtiahol sa odo mňa. Prekvapene som zaklipkala očami a vzpriamila sa.

„Ty špina,“ zavrčala som znechutene a opila si z džúsu. Zasmial sa a sadol si na stoličku.

„Musel som sa uistiť či ťa priťahujem. Stále totiž neviem pochopiť jednu vec. Ako to, že Leonka mi nedala,“ zašvitoril a veselo sa na mňa usmieval. Naježila som sa pri svojom mene, ale zahryzla si do jazyka.

„Nie je v tvojej kompetencii, špárať sa vtom. Nebodaj som ti zašliapla ego, keď si sa mi nedostal pod nohavičky,“ prehodila som uštipačne a prepálila ho pohľadom. Pri poslednom slove sa uškrnul.

„Nezabúdaj, že som sa ti nemohol v továrni dostať pod nohavičky keďže si žiadne nemala. Teda mala, tie nitky ak nazývaš tangáče,“ hovoril zamyslene a na tvári sa mu pohrával úsmev. Zabehlo mi riadne džúsu až som sa rozkašlala. Adam sa rozosmial a pobúchal ma po chrbte. Ako vedel, že som mala tangáče? Však, som s ním nič nemala..? Mala?

„Ty si to zrejme nepamätáš,“ skonštatoval, keď zbadal môj zmätený pohľad. Pokrútila som hlavou. Dala si dnes smrtka predsavzatie, že ma dostane do hrobu? Uprene ho sledovala. Kedy sme, čo sme, ako sme?!

„Vtedy v tej továrni, keď si si to šňupla. Zdalo sa, že ťa z toho vyplo, ale po chvíli si bola na mňa veľmi aktívna. A...,“ poškriabal sa po hlave a rozpačito na mňa pozrel. „Je to pekne kokotné ti to hovoriť, keď si to nepamätáš. Bozkávali sme sa a omotala si si nohy okolo mňa. Tak asi vtedy som zistil, čo máš pod sukňou,“ zaškeril sa na mňa a ja som odvrátila zrak. „ Mal som v pláne s tebou zájsť do auta, ale skôr než som ťa vyviedol von, vrazila si mi fľašu do ruky a vytratila si sa do davu. A potom som ťa stretol až vonku.“

Nemo som na neho civela. Naozaj som to spravila? Ako to, že si nepamätám ani len zasraný bozk od neho?

A chcela by si veľmi vedieť, ako chutná? Ozval sa zákerný hlas v mojej hlave.

„Prečo nie? Som Lea Greenová, mám rada chlapcov,“ odfrkla som mu na odpoveď a lovila v pamäti. Niečo sa mi marilo, ale zrejme toľko drog mi naozaj uškodilo. Spomenula som si na tie otlačky na aute.

„Neviem, ale mám pocit, že je fajn, že sme spolu nespali. Cítil by som sa docela divne, keby som sa tak mal pozerať Ericovi do tváre,“ ozval sa znovu po chvíli. Len som zamyslene kývla, ale potom sa zarazila.

„A to už kvôli čomu? Nie som Ericove dievča, aby si sa kvôli mne musel cítiť ako blbec,“ ohradila som sa.

„Vieš, že je na teba háklivý,“ pretočil očami a pozrel na mňa, „a je pravda, že medzi vami ešte niečo je. Je to cítiť z vašich pohľadov.“

„Medzi nami už nikdy nič nebude,“ zavrčala som popudene. Sralo ma, že ma stavia do pozície jeho frajerky. Nie som ničia prateľka a môžem si robiť, čo chcem. Môžem si s Ericom zašukať kedy chcem, ale keby som chcela, môžem ísť von niekoho zbaliť. Eric nemá právo ma súdiť za to. To, že sa pri ňom cítim trochu divne... To je následok celej minulosti a toho celého okolo.

„Lea, nerob to,“ povedal Adam napäto a v hlase som cítila výstrahu. To ma nasralo ešte viac.

„Prečo by som mala skákať tak ako vy pískate?“ zaprskala som naštvane a buchla pohárom o bar. „Mám nervy v kuse, keď sa Eric naserie len kvôli nejakej sprostosti, ktorú mi povieš. Nebaví ma, že sa na mňa mračí vždy, keď sa ma dotkneš. Nič mi nepovie, v kuse filozofuje o mojom živote. Áno, ja som mu vďačná za všetko, čo pre mňa urobil a vážim si ho. Ale mala som ísť s tebou na Floridu. Mala som ti povedať áno na všetko, čo si chcel. Potom by som sa nedivila každému jednému pohľadu, ktorým by ma zahŕňal v tvojej blízkosti.“ Môj hlas sa dosť nebezpečne zvyšoval.

 Pozeral na mňa bez slova. V jeho očiach som mohla čítať. Takže takto to robí Eric? Bol priveľmi zmätený. Zavrela som oči a chcela, aby všetko okolo zmizlo. Aj ten hnev prechádzal. Znovu som povedala niečo, čo by som normálne nepovedala.

„Prepáč, nemala som to hovoriť, len...“ nedokázala som dopovedať vetu. Nechcela som ju dopovedať.  Bála som sa hovoriť o tom nahlas. Bála som sa, že ak to poviem nahlas už to nikdy nebude tak ako pred tým. Zacítila som dotyk na tvári a preľaknuto som otvorila oči. Stál pri mne a pohladil ma po tvári. Pozerala som do zrkadla. Pozerala som sama na seba.

„Vieš, že ti rozumiem. Môžeš mi povedať čokoľvek,“ povedal a oprel sa o bar. Pokrútila som hlavou, ale donútil ma, aby som sa pozrela na neho. Kývol hlavou, aby som pokračovala.

„Nejde to Adam. Zamotávam sa vo vlastných problémoch,“ zašepkala som rezignovane. Zamračil sa a nalial mi ešte džús.

„Neviem o tom, že by si bola teraz v problémoch. Teda, ak nerátam tento malý škandál s novinami.“

Zhlboka som sa nadýchla a pozrela znovu na neho.

„Zamotávam sa vo vlastných pocitoch k tebe,“ vyšlo zo mňa nakoniec. Hodnú chvíľu bolo ticho. Až také, že ma to desilo. Je možné, že s touto vetou, som mu zobrala vietor z plachiet? Avšak, keď som zazrela v jeho očiach paniku, oľutovala som to. Nemala som mu nič hovoriť. Mala som držať hubu, tak ako vždy.

„Neruším?“ ozval sa hlas neďaleko nás a obaja sme sa strhli.

Konečne som sa rozpísala a vyšla z toho na môj údiv dosť dlhá kapitola. Pôvodne bola oveľa dlhšia, ale na pokoj mojej duše a vašej, som ju rozdelila. Pretože nič sa nekončí a práve sme len začali :)

Btw, zatiaľ moja najdlhšia kapitola z tejto série. Dúfam, že ste si ju užili!

Autor: PrincessCaroline (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nepotrebujem ťa! - 18. kapitola: