OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Nepotrebujem ťa! - 17. kapitola

24.11.2014 (10:00) • PrincessCaroline • Povídky » Na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 705×

Pustila som si rádio a vybaľovala si tašky do jedinej komody, čo som mala. Pohmkávala som si pesničku a keď som sa otočila k dverám a zbadala Erica, ktorému sa okolo nôh preplietal kocúr v duchu som zanadávala od ľaku, ale jeho pobavený pohľad ma zastavil, aby som mu čokoľvek povedala. Za to kocúr sa rozhodol, že preskúma moju skromnú izbu.

„Neopováž liezť na posteľ,“ pohrozila som mu, ale mačky si vždy robia, čo chcú. Bez hanby mi vyskočil na posteľ a okamžite sa tam rozvalil, akoby mu to tam patrilo. „Paráda,“ zaúpela som a šla ho vyhnať z postele.

Guľa sa ani nepohla a v oranžových očiach som videla ironickú otázku: „Čo hodláš urobiť malému kocúrovi?“ Hnevlivo som prižmúrila oči. Vychcaná mačka.

„Zlez inak nedostaneš granule,“ povedala som výhražne, načo sa kocúr nervózne pomrvil. „Hybaj!“ zavelila som a kocúr napaprčene zliezol dolu. Ha, vyhrala som! Avšak z môjho víťazného pocitu ma prebral Ericov smiech, na ktorého som úplne zabudla.

„Myslím, že ťa zbožňuje,“ podpichol ma a ďalej sa opieral o zárubňu.

„Viem ako na Čičina,“ povedala som naoko namyslene.

„Tak Čičino?“ spýtal sa so zdvihnutým kútikom.

„Máš pre neho aj nejaké meno?“ spýtala som sa zvedavo a otvorila ďalší šuplík a dala si tam nohavice.

„Ani nie, nikdy som nerozmýšľal o jeho mene. Čičino môže byť,“ ozvalo sa zamyslene od dverí.

Len som sa usmiala a ďalej som si ukladala veci. Cítila som na sebe jeho pohľad, ktorý ma znervózňoval. Ale bola som ticho pretože som bola rada, že sme v pohode a nemala som v úmysle ho teraz ničím štvať. A určite by sa mi to nejako podarilo.     

„Varila si niečo?“ spýtal sa zvedavo a nakoniec prelomil ticho medzi nami, ktoré mi napočudovanie vôbec nevadilo.

„Je to v trúbe, aby to nevychladlo,“ povedala som, keď zrazu niekto zazvonil.

Spýtavo som pozrela na Erica, ktorý sa len uškrnul. Šiel k dverám a ja som ho zvedavo nasledovala. To som bola teda zvedavá, kto prišiel za Ericom. Avšak, keď som na prahu videla opretého a vyškereného Adama, len som si vzdychla.

„Počul som, že Lea navarila,“ povedal a vošiel dnu bez pozvania. Eric sa na mňa potmehúdsky usmial a ja som sa na nich zamračila.

„Teba som tu naozaj nečakala,“ povedala som ironicky a zamierila do kuchyne.

„A koho si čakala? Nejakú slečnu, čo si tu zabudla nohavičky?“ ozval sa za mnou škodoradostne Adam. Otvorila som trúbu a hodila po ňom utierku.

„Ak nechceš, aby po tebe poletela horúca misa, zdrž sa komentára,“ povedala som popudene, pretože mi ľahostajný tón nevyšiel.

„Ach, ty žiarlivka jedna,“ nedopustil si Adam so smiechom.

Buchla som s misou linku a zdržala sa akéhokoľvek komentára. Nebudem robiť pred Ericom scény, aj keď Adam až nechutne dobre trafil moju zvedavosť. V duchu som ho preklínala, že vôbec má nejaký postreh.

Naložila som im lasagne a s kamennou tvárou som im hodila na stôl taniere. Chudák Eric, ktorý za nič nemohol, sa otočil k Adamovi a zamračil sa na neho. Ten si ho nevšímal a nadšene sa pustil do môjho diela. Zamračene som ich pozorovala a vyhodnocovala, že za ďalšiu poznámku Adama strčím do drvičky.

„Je to vynikajúce,“ zatiahol Adam s plnými ústami a vychutnával si jedlo.

Eric sa na mňa uznanlivo usmial. „Nevedel som, že vieš tak dobre variť,“ povedal obdivne a moje ego vyletelo do vesmíru.

„A čo si si myslel? Že pitie je jediná vec, ktorú viem?“ odfrkla som si a snažila sa neusmievať.

Potešili ma ich úprimné reakcie na jedlo. Pripomenulo mi to dva roky dozadu, keď som sa učila variť. Otec bol prekvapený a každé jedlo, ktoré som navarila mi vynachválil do nebies. Dobre som vedela, že niektoré jedlá zjedol nasilu, aby mi urobil radosť, ale vždy ma zahrialo na duši ako s úsmevom čaká, čo som navarila. Z rozmýšľania ma vytrhol Adam, ktorý mi doniesol tanier a chcel prídavok. S úsmevom som mu nabrala a podala tanier.

„Za odmenu,“ povedal podpichovačne a pobozkal ma na líce.

Ostala som trochu vykoľajená, ale Adam si z toho nič nerobil. Tak som to zakryla úškrnom a prstom ho štuchla pod rebrá, aby sa odpakoval k stolu. Pohľadom som zaletela automaticky k Ericovi, ktorý si oprel bradu o ruku a až sem som videla, ako mu to v hlave šrotuje.                                                    

„Nevedel som, že máš pre kamarátky odmeňovací systém,“ povedal Adamovi, ktorý sa spokojne napchával.

„Len pre Leu,“ odbil ho Adam a škodoradostne sledoval, ako Ericovi prestáva chutiť.

„Naozaj ste vy dvaja spolu...“ začal s nechuťou, keď sme ho úplne jednohlasne prerušili.

„Nespali!“ 

Spražil nás pohľadom a vstal od stola. „Idem sa prezliecť,“ zamrmlal a poďakoval za jedlo, aj keď tam zbytok nechal. Adam sa zbytku ujal.

„Teba chcem za ženu,“ vydýchol nahlas, keď dojedol a spustil sa na stoličku.

Bez slova som si zobrala taniere a hodila ich do umývačky. Otočila som sa k Ericovej izbe, keď som videla ako odtiaľ vychádza. Celý v čiernom so zachmúreným pohľadom. Prešla som si ho celého a spomenula si, ako mi raz robil na chvíľu striptíz v sklade a prešla mnou triaška.

„Poď už,“ oboril sa Eric na Adama a obul sa. Chcela som sa ho spýtať kam ide, ale potlačila som svoju zvedavosť a ostala ticho. Adam sa ešte obúval, keď Eric vyšiel von.

„Čo sa to s vami dvoma deje?“ spýtal sa ma Adam na rovinu a pozrel na mňa.

„Nič,“ odvrkla som a chcela, aby už aj on vypadol.

„To už nie je sranda,“ pokrútil hlavou a zobral si kabát. „Nemôžem sa ťa dotknúť bez toho, aby mi neodtrhol hlavu. Urob s tým niečo,“ povedal a kývol mi na pozdrav.

Tak ma prestaň vyvádzať z rovnováhy a bozkávať na líce! chcela som mu zakričať z plných pľúc. Sadla som si na sedačku a zhlboka sa nadýchla. Nikdy mi nevadili škádlivé poznámky od Adama, ešte som bola tá, ktorá pritvrdzovala. S Adamom som sa predsa skoksovala, chcela som s ním mať kurevsky divoký sex, mala som ísť s ním na Floridu. Nikdy mi nevadili jeho dotyky. 

Kým si nezistila, že je to Ericov kamarát. 

Nič som s Adamom nemala, po posledných dňoch sa mi obaja dostali pod kožu, ale tie pocity, ktoré mnou teraz lomcovali po jeho bozku na líce a Ericovej nálade boli zvláštne.

Nechápala som, čo a so mnou deje. Bola som z toho podráždená. Neznášala som tieto stavy, keď si väčšinou emócie robili so mnou, čo chceli. Aj preto som pila a užívala si nezáväzný sex. Bola som predsa otvorený človek, nikdy som nemala s týmto problém. Keby ma pobozkal Adam pred mesiacom na líce, možno by som mu bozk opätovala, ale na pery.

Prešla som si prstami po líci a zreteľne cítila, ako ma odtlačky jeho pier pália. Bola som z toho rozladená. Prečo ma jeden bozk na líce vykoľajil? Bolo to kvôli tomu, že som si zvykla, že Adam pre mňa ostane len kamarát? Alebo tým, že pri tom bol aj Eric a ja som vedela, ako Eric reaguje na všetky veci okolo mňa? Žiarlil na svojho kamaráta? Zamyslela som sa nad tým a uvažovala či sa mohol cítiť podobne ako ja, keď som si predstavovala Lanu s Ericom. Potom ma však napadla ešte jedna otázka. A za tú by som svojmu svedomiu dala najradšej jednu do oka.

Kvôli ktorému z nich ťa ten bozk vykoľajil?

V hlave som z toho mala miš-maš a popravde som bola dosť zúfalá z toho, ako to celé dopadlo. Naštvala som sa na Adama, že robil takéto veci a na Erica, že si to všetko berie osobne. S tým odhodlaním som vstala a pozrela sa von oknom. Slnko práve zapadalo a ja som zo svojich činností mala skoro všetko hotové.

Zistila som, že mám kúpeľňu hneď vedľa svojej izby a potom som sa pozrela na Ericove dvere. Tie dvere boli pre mňa tak trochu tabu. Dôverne som poznala jeho izbu pretože som tam pár nocí strávila. Veľmi príjemných nocí. V duchu som si dala facku a stačila kľučku od jeho dverí. Pre istotu som sa pozrela k bytu či sa nevráti, ale jediné oči , ktoré ma sledovali patrili kocúrovi. Rozhodol sa, že pôjde so mnou.

Zavrela som dvere a s nadýchnutím som sa otočila do izby. Všetko to tam vyzeralo ako pred rokom. Oprela som sa o dvere a rozmýšľala či chcem spomínať na tie noci alebo nie. Nakoniec som to zamietla a zvedavo som si prezrela všetky poličky. Nič sa nezmenilo okrem učebníc zo školy a televízoru, ktorý tam pred tým nemal. Kocúr skočil na jeho posteľ a ja som skočila za ním, aby som ho vyhnala. Kocúr si však predsavzal, že tentoraz ho nevystrašia ani granule. Napaprčene som padla hore znakom na posteľ a zacítila som jeho vôňu. Nostalgicky som sa usmiala a ešte chvíľu som si dovolila poležať si v mäkkej posteli. Z príjemného ticha ma vytrhlo zvonenie telefónu až ma skoro chytil infarkt.

Vyškrabala som sa na nohy a utekala do obývačky pre telefón. Na telefóne svietilo otcovo meno. Všetko vo mne stuhlo a potom som sa upokojila. Nič zlé mi predsa povedať nemôže.

„Ahoj,“ povedala som ľahostajne a snažila sa v tom tóne ostať.

„Lea, si v poriadku?“ spýtal sa otec úzkostlivo, čo ma skoro až prekvapilo. Teda, prekvapilo ma to.

„Som, prečo sa pýtaš?“

„Helen mi oznámila, že si zdrhla z nemocnice a keďže som mal nakázaný pokoj a držali ma bez kontaktu, nevedel som, čo s tebou je,“ hovoril a v jeho tóne som začula úľavu.

„Naozaj som sa nechcela zúčastniť toho cirkusu na poschodí. Myslím, že aj tak matka schytala pár dobrých mierených slov od teba a pozerať sa na ňu ako reve, to už dávno nie je moja parketa,“ odfrkla som sarkasticky a posadila sa na sedačku.

Spomenula som si na tú scénu v nemocnici a nemohla som si nevšimnúť, ako na seba obaja hľadeli. Nebyť toho hnevu okolo mňa. Absolútne sa k sebe výzorom hodili a to puto, že majú spolu dieťa tam stále bolo cítiť. Neboli to len vyhasnuté city a nezáujem.

„Prosím ťa, preber sa,“ ozval sa mi sarkastický hlas v hlave a ja som ho s radosťou poslúchla. Neviem, kde ma napadli také keci, čo vypustila moja hlava.

Otec sa zrejme k tejto téme odmietal vyjadriť alebo proste len nevedel, čo mi má povedať. Vedela som, že to bolo skôr tým, že som vždy ťala do živého.

„Dobre, tak mi povedz to, kvôli čomu mi voláš,“ vyzvala som ho s povzdychnutím a sypala si na hlavu popol. Naozaj sa nikdy v týchto rečiach nezmením?

„Chcel som ti len povedať, že môžeš prísť domov,“ zaznel z druhej strany jeho tichý hlas.

Reči o domove ma vždy zabolia. Pohľadom som zaletela okolo seba a vo mne sa bili dve strany. Chcela som ho mať pod kontrolou, ale na druhej strane to nebolo to, čo som presne chcela. Len som sa po kúsku nechcela pustiť svojej minulosti a radšej som sa jej pridŕžala, pretože som bola zbabelá vrhnúť sa do neistej budúcnosti.

„Tak to som rada, že máš strechu nad hlavou, ale ja tiež. Chcela by som začať samostatne,“ prehovorila som po chvíli. Zdalo sa, že ostal zarazený.

„Dávaj na seba pozor, adresu ti pošlem. Budem rád, keď ma prídeš niekedy navštíviť,“ povedal po dlhom čase mlčania. Usmiala som sa sama pre seba.

„Postav sa realite,“ hlesla som do telefónu a chystala sa zložiť.  Myslím, že teraz sme si už povedali všetko.

„Neutekaj už,“ ozval sa potichu a zložil.

Ostala som s telefónom pri uchu pozerať do neznáma. Vedela som presne, čo tým chce povedať. Položila som telefón na stôl a zamyslene si pustila televízor. Ani som ho nevnímala, pretože som bola zahĺbená v myšlienkach. Tie mi totiž veľmi intenzívne pracovali na predstavách, čo by sa stalo ak. 

Pohľadom som nevedomky zašla k dverám od jeho izby. Cítila som sa v tomto byte po zotmení strašne osamotene. Až teraz som si uvedomila, aké následky na mňa má sťahovanie. Chcela som svoje vlastné súkromie, ale chcela som ho s niekým zdieľať. Eric väčšinou cez noc bude robiť a ja sa nemôžem utápať v alkohole zakaždým, keď bude v byte ticho. U Lany tam bola buď ona alebo pani A. Zvykla som si na ten byt. Ale teraz som mala problém sedieť v tme pri telke.

Znovu som sa zahľadela k jeho dverám a rozhodne vypla telku. Vošla som do jeho izby a sľúbila si, že sa nikdy nedozvie o tom, že sa tam vkrádam. Zvalila som sa na posteľ ku kocúrovi, ktorý tam spal a pustila si nejaký film. Zobrala som si podušku, aby som sa o ňu mohla oprieť a kocúr mi vyliezol na chrbát. Chvíľu mi po ňom krúžil a potom sa rozhodol, že to je vynikajúce miesto na spánok. Prevrátila som očami a tak som ležala na bruchu, s kocúrom na chrbte a užívala si dôvernosť tejto izby.

Mala som dosť zvláštny sen. Adam s Ericom stáli pri mojej posteli a strašne sa smiali. Chcela som im niečo odvrknúť, ale nemala som silu. Na chrbte som mala stále kocúra, ktorému sa tam zrejme páčilo. Zacítila som, ako sa posteľ zhupla a kocúr s mraučaním spadol z môjho chrbta. Vyzeral veľmi naštvane, keď šiel okolo mňa a ja som sa smiala s nimi. S mojimi dvoma anjelmi, ktorých mi do života poslal sám osud. Stiahla som ich oboch so sebou a odmietala ich pustiť.

A vlastne ráno bolo veľmi divné. Ruku som mala stŕpnutú, na boku ma niečo ťažilo a nevedela som sa rozpamätať, kedy som zaspala. Potom som zacítila alkoholový opar a bleskovo som otvorila oči. Slnko sa mi zarezalo do očí, keďže nikto nezastrel a keď ma prešlo chvíľkové oslepnutie, pozerala som sa Ericovi do tváre.

Oblial ma šok. Spal na mojej ruke a hlboko oddychoval. Ako... kurva však som mu zaspala v izbe. Chcela som sa pohnúť, ale za mnou niečo zašuchotalo a zacítila som niečo na svojom chrbte. Najprv som zbadala len prehodenú ruku cez môj bok, ale keď som pootočila hlavu viac, pozerala som sa do rozospatých modrých očí.

„Moc sa v spánku hmýriš,“ zamrmlal Adam a natiahol sa bez toho, aby ma pustil.

Chvíľu som na neho nemo civela. Čo to kur... a prečo sme všetci v posteli?! Snažila som si vyvliecť ruku Ericovi spod hlavy, ale obaja boli tak blízko. V hlave mi začali splašene pobehovať myšlienky. Čo som mala iné robiť, keď mi ešte mozog nepracoval a ja som bola natlačená medzi dvoma chlapskými telami. Nerobí sa to naopak?

„O čo sa snažíš?“ zamrmlal Adam, keď som štuchla do Erica, ktorý sa ani nehol.

„Chcem ho dostať z mojej ruky,“ zavrčala som a snažila sa posunúť od Erica. Do Adamovho tela. Celé zle!

„Nabok,“ zívol Adam a naklonil sa cezo mňa, aby zatriasol Ericom.

Jeho tvár bola blízko mojej. Cítila som jeho vôňu. Všetko vo mne hučalo, aby som na neho skočila. Ranný sex, najlepší sex. Nevedomky sa o mňa obtrel a ja som zacítila jeho rannú pohotovosť. Vypleštila som oči, čo si toho všimol a zachechtal sa.

„Som len chlap,“ prehodil so zívaním, ale v očiach sa mu zaiskrilo, keď sa ku mne úmyselne pritlačil.

„Do riti!“ zvolala som a strčila ho, aby sa odsunul. Sadol si na kraj, zatiaľ čo ja som sa v rekordnom čase dostala z postele na nohy. Pozrela som sa na oboch a potom som sa prehmatala či mám všetko oblečenie. Mala som. Vydýchla som si, zatiaľ čo sa na mne Adam zabával.

„Čo ti je smiešne?“ zahrmela som a Eric sa zo spánku mykol.

„Len to, že nepoznám takúto Leonu Annu, ktorá sa zdesene spakuje z postele, keď tam ležia dvaja nažhavení chlapi,“ smial sa a pustil ešte väčší smiech, keď som sa naježila pri mojom mene.

„Nikto ti nedovolil oslovovať ma celým menom,“ zaprskala som a tam som skončila. Pretože mal pravdu. Lea nikdy nevyskakuje z postele, keď tam má dvoch sexošov. S radosťou tam predsa skáče. Tak, čo sa to so mnou, kurva, deje?!

„Prečo hučíte?“ zamrmlal Eric a otvoril jedno oko. Niekto sa nám tu včera trochu opil. Vyzeral pokrčene, ale mooooc.... Zadrž myšlienkové posuny.

„Slečna sa zľakla, keď sa zobudila medzi nami,“ povedal Adam a zvalil sa znovu na posteľ. A vlastne, ako sme sa tam zmestili všetci traja? Keď som zbadala tú mini medzeru, kde som bola medzi nimi napakovaní, ostalo mi veľmi horúco.

„Prečo vlastne všetci spíte v jednej posteli?“ spýtala som sa a založila si ruky na hrudi.

„Ty si nás sem stiahla,“ prehodil ospalo Eric a prevalil sa na brucho, aby pokračoval v spánku. Huba mi skoro vyletela z pántov.

„Vy dvaja kreténi!“ zaprskala som a vyrazila som z izby, ako by mi za pätami horelo. Z izby som počula len smiech, ktorý ma o to viac naštval.

Leona, čo sa to s tebou deje?

„Neoslovuj ma celým menom!“ zahulákala som na svoje škodoradostné svedomie.

Autor: PrincessCaroline (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nepotrebujem ťa! - 17. kapitola: