OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Nepotrebujem ťa! - 16. kapitola



Nepotrebujem ťa! - 16. kapitolaČo vlastne ďalší deň? Ako je to s tým sťahovaním?
Keď sa človek dozvie konečne viac a keď sa ironická predstava pomaly stáva realitou.
A vlastne, čo sa so mnou deje?

Keďže som celú noc nespala, musela som vyzerať priamo na odstrel. Celú noc som hľadela do stropu a rozmýšľala nad našou hádkou. Vedela som, že Eric je výbušný, aj ja som výbušná, ale skôr som sa obávala, čo urobil potom a či naozaj šiel naspäť do toho podniku.

O piatej ráno som si dala sprchu a umyla si vlasy. O hodinu neskôr prvé raňajky a konečne si vydezinfikovala rany na predlaktí. Boli to len škrabance, takže nič vážneho. O ďalšiu som si pustila správy v telke a o ôsmej som odprevadila pani A do roboty.

Rozprávala som sa s ňou o tom rande, ktoré zatiaľ vyzerá veľmi sľubne. Primár je hotový gentleman a absolútne na ňu netlačí. Keď sa konečne stratila v nemocnici, hlava mi šla odletieť. Cestou späť som bojovala sama so sebou. Chcela som zavolať Ericovi, ale moja hrdosť mi to nedovoľovala.

A čo, ak by som zavolala Adamovi? On by niečo mohol vedieť. Potom mi však napadlo, že možno je u Erica.  Nakoniec som sa v metre zmierila s tým, že sa určite nikam nesťahujem. Čert mi bol dlžen moje prúsery a Ericove nálady. Došla som domov o pol desiatej a kriticky pozrela na tie štyri kufre, čo predstavovalo všetko, čo som si stihla zobrať z baráku. Tak budem Lane píliť nervy ešte o niečo dlhšie.

„Tak budeš sa sťahovať či podávaš žiadosť o rozvod?“ ozvalo sa ospalo a prekvapene som vzhliadla na Lanu. Nečakala som, že sa zobudí tak skoro.

„Vtipná hneď z rána,“ zazubila som sa na ňu a posadila sa na barovú stoličku.

„Po včerajšku mi je fajn,“ kývla rukou a šla si robiť čaj. Uprene som ju pozorovala a rozmýšľala o jej včerajšom excese.

„Myslím, že po včerajšku tu ešte chvíľu skysnem,“ povedala som ľahostajne, „takže láskavo si vyprac skriňu nech si mám kam dať veci.“

„No tak to určite,“ ohradila sa dotknuto a vybrala telefón z vrecka. Vyťukala nejaké číslo a kým to niekto na druhej strane nezdvihol, rozhodovala sa medzi čiernym a zeleným čajom.

„Vstávaj a príď Lei pre tašky,“ vyštekla do telefónu, keď si zalievala čaj. Vyvalila som na ňu oči, ale nevšímala si ma. Nevedela som či jej mám ten telefón vytrhnúť alebo začať robiť hukot.

„Nehraj urazeného. Tieto veci si vyriešte, ale príď pretože si to sľúbil,“ uťala debatu a zložila telefón.

„Ty si volala Ericovi?“ spýtala som sa neveriaco.

„A kto má vystáť tie vaše hádky? Hádajte sa u neho,“ povedala nasupene a prepálila ma pohľadom. „Možno som sa včera zliala, ale vašu hádku si pamätám veľmi dobre. To proste už nemôžete ukončiť to vaše pretvarovanie?“ nakladala mi a lúhovala si pri tom čaj.

Bez slova som na ňu civela, neschopná slova. Zdalo sa mi, že práve nastala tá epická chvíľa, kedy Lana Adamsová nechala svoju najlepšiu kamarátku bez slova.

„Kde sa to v tebe berie? Kde je Lana a čo si s ňou urobila?“ spýtala som sa udivene. Len mykla plecom a vyhodila sáčok do koša. Pozorne som si ju prezrela a všimla si, ako sa mi vyhýba pohľadom.

Fajn, teraz idem čistiť žalúdok ja.

„Prečo si sa včera tak sťala? Si predsa šťastne zadaná.“ Pri slove zadaná sa mykla a ja som zistila, že som kopla do niečoho citlivého. „Čo sa deje?“ spýtala som sa neoblomne a týrala ju röntgenovým pohľadom. Ošívala sa, bola nepokojná a čaj si presladila. Keď sa ho napila, zanadávala.

„Čo chceš počuť?“ spýtala sa útočne. Najlepšia obrana je útok. Niečo sa odo mňa priučila.

„Tvoje malé tajomstvo,“ povedala som na rovinu a privlastnila si jej čaj. Bez slova si zaliala ďalší a hrala o čas.

„Tak už si sadni na prdel a vyklop to,“ prikázala som jej podráždene, keď mi došla trpezlivosť. Vzdychla si a sadla si oproti mne.

„Poslednýkrát ti hovorím...“ hlas jej začal preskakovať a zrazu vybuchla do revu. Zložila sa na linku a revala.

Úprimne, skurvene som sa zľakla toho výbuchu a už druhýkrát som na ňu bez slova hľadela. Absolútne som to nečakala. Od kedy sa zamilovala do toho pracháča, neustále ma prekvapuje. V hlave mi vírili všelijaké možnosti. Že je tehotná a preto prišla skôr. Potom, že je tehotná a kvôli tomu sa rozišli. Potom, že od neho chytila nejakú kvapavku alebo že to chytil on. A kvôli tomu sa rozišli?

Napadalo ma milión rôznych variácií a nebyť jej prehovorenia, asi by ma tie sprostosti napadali ďalej.

„Som v koncoch, Lea. Neviem, čo sa okolo mňa deje. Ani sme sa nerozlúčili,“ vzlykala a podala mi telefón. Bol to mail od Nathaniela. Keď som si ho prečítala, cítila som sa divne. Na jednej strane som mu mala chuť zakrútiť krkom, na druhej som bola absolútne zmätená.

„Jeho číslo už neexistuje, nekontaktoval ma odkedy som prišla a toto je jediné, čo mi od neho prišlo,“ hovorila zachrípnuto, keď sa trochu upokojila.

Z toho mailu sa nedalo vyčítať či sa lúči, ale niečo som z neho cítila. A nemalo to dopadnúť šťastne. Pýtala som sa Lany, aký mal k tomu dôvod, ale ani ona nevedela.

Celé prázdniny sa nehádali a ani deň pred tým, ako odišla, nič nenasvedčovalo tomu, že by bolo niečo zle.

Chytila som ju za ruku a stisla jej ju. Pretrhol s ňou akékoľvek kontakty. Nemohla som uveriť, že by sa práve on rozišiel s Lanou takýmto spôsobom. Nebol to práve ten typ človeka, či? Miloval predsa Lanu. Videla som to v jeho očiach vždy, keď sa na ňu pozrel.

Týmto bohatým tuším jebe z tých prachov.

„Pamätáš si, keď som ti povedala, že som tvoja realita? Ja tu s tu s tebou budem vždy, aj keď ostatní odídu,“ povedala som a zistila, že keď som tie slová vyriekla, chutili horko. Bola to realita a ja som jej to veľmi nešetrne povedala. „Pozri, nebudem ti klamať, vieš, že mne nejdú tieto kecy,“ snažila som sa napraviť svoje slová, „nemôžem ti povedať, že to bude dobré. Ale určite ti môžem zaručiť, že sa to vyjasní. Neviem, o čo mu ide, ale má ťa moc rád na to, aby ťa nechal takto v sračkách.“ Prosím ťa, už buď ticho.

Ale účel to splnilo. Usmiala sa na mňa pomedzi slzy a vyfúkala si nos.

„Nevieš, ako si vážim, že ťa mám, Lea. Možno ti to utešovanie nejde, ale si moja realita,“ povedala pobavene a utierala si slzy. „Kde by som ja len bez teba bola?“ A kde ja?

„Nebyť mňa, možno by si bola teraz s Ericom a neprežívala túto drámu,“ vyhŕkla som bezmyšlienkovo.

Lana sa rozosmiala, ale ja som ostala prekvapená, ako moc sa mi tá predstava prieči. Boli si podobní, určite by im to klapalo. Zobrali by sa po vysokej, zobrali by si domček na hypotéku, mali štyri deti, psa a mačku. Rozkošné. Zamračene som sa pozrela na Lanu, ktorá vyskočila na nohy, keď sa ozval zvonček.

„Snáď by si nežiarlila?“ ozval sa vo mne zlomyseľný hlas.

„Drž si hubu,“ poradila som mu napaprčene a pozrela k dverám. Kto by si pomyslel, že my o vlku...

„Príjemný budíček,“ zavrčal Eric na Lanu a opieral sa o rám dverí.

„Musela som ti to oplatiť za ten včerajšok, keď ste sa všetci museli zúčastniť môjho striezvenia,“ odbila ho milo a pozvala ho dnu.

„Mohla by si, prosím ťa, prestať hovoriť o včerajšku?“ zafrflala som podráždene a uprela zrak do čaju. Lana síce docielila toho, že sem dotiahla Erica, ale nemala som záujem s ním byť v jednom byte, ak bude na mňa v kuse nasraný.

„Vyzeráš hrozne,“ okomentoval môj výzor Eric a ledva som sa ovládla, aby som po ňom ten hrnček nehodila.

„Celú noc nespala a dovolím si tvrdiť, že kvôli tebe. A pýtala sa Adama či budeš v poriadku,“ skočila mi do toho Lana skôr, než som mu stihla niečo pekné odpovedať.

Nasrdene som na ňu pozrela. Zasraná zradkyňa! Ako to, že všetko počula? A ako vie, že som bola hore? Keď bolo chvíľu ticho, odhodlala som sa pozrieť na neho. Pozeral na mňa s kamennou tvárou a potom pozrel na moje tašky.

„Moja batožina, James,“ zašvitorila som trochu rýpavo. Uchechtol sa a šiel k nim. Zrazu, švihnutím prútika, mal dobrú náladu.

„Ak toto budem mať každý deň, nechám ťa spať pred dverami,“ povedal mi a zobral všetky tašky.

„To bolelo,“ uškrnula som sa a položila hrnček do umývadla. „Ak toto budeš praktikovať viac, možno sa zamknem vo svojej izbe a už z nej nikdy nevyleziem.“

„Tak to ešte počkaj, však mňa niečo napadne,“ povedal veselo a venoval mi podrazácky úsmev. 

„Nerada vám skáčem do vašej slovnej hry,“ prerušila nás Lana a ignorovala moje ironické „robíš to s radosťou“ a pokračovala. „Mám pre ňu ešte nejaké veci, ktoré som jej cez leto kúpila.“ A nielen, že nám prekazila chvíľkovú pohodu ešte aj zdrhla, aby sme vtom boli sami.

„Môžeš ísť napred. Ja tie tašky donesiem,“ zamrmlala som a vyhýbala sa jeho pohľadu.

„Počkám ťa pri aute,“ odvetil neutrálne a odpochodoval preč. Lana sa vyrútila s nechutne veľkou kopou tašiek a ovešala ma ako vianočný stromček.

„Vždy, keď som si na teba v obchode spomenula, čo bolo naozaj vždy, tak som ti niečo kúpila,“ zašvitorila veselo a hodila sa mi okolo krku.

Prebojovala som sa cez tri tašky a objala ju tiež. Zadržala som všetky ironické poznámky a naozaj si užila toto objatie. Odchádzala som od nej práve v čase, keď ma potrebovala najviac. Keď som schádzala dolu po schodoch, v duchu som sa uškŕňala. Ojebávala s tým taškami až sa jej z huby prášilo. Povedala by som, že polovica tých tašiek bola jej, ale vzdala sa ich. Aby ho nemusela mať na očiach.

Keď som došla k autu, skoro ma oslepil ten pobavený úškrn, ktorý sa mu rozlial po debilnom ksichte hneď, ako ma zbadal.

„Nešker sa ako dement, ešte ti to ostane. Otvor radšej dáme kufor,“ povedala som namrzene a hodila tašky do kufra.

„Odkedy sa radíš medzi dámy?“ spýtal sa naoko udivene a mohol byť rád, že je na druhej strane auta.

„Zdá sa, že Adamova debilita sa začína prejavovať aj na tebe. Ako odborník ti radím, aby si obmedzil stretávanie s ním. Škodí to tvojmu IQ a zdraviu,“ odvrkla som a nasadla do auta.

„Dám na vaše slová, pani odborníčka,“ povedal vážne, začo si vyslúžil jednu ranu do pleca. V očiach mal smiech, aj keď sa snažil nesmiať. Ja som tiež ledva zachovávala kamennú masku. Nechcela som si pripustiť, že sa mi toto doťahovanie páčilo. A že som sa neskutočne tešila na vlastnú izbu. Aj keď za to platím daň v podobe Erica, ako spolubývajúceho. A ešte polovicu nájmu.

„Spalo sa ti dnes dobre?“ spýtal sa ma po chvíli trochu škodoradostne, ale rozhodla som sa neodpovedať mu. „Naozaj si nespala celú noc?“ spýtal sa po chvíli vážne. Otočila som sa do okna, aby som sa na neho nemusela pozerať.

„Načo sa ma to pýtaš, keď to už vieš,“ zafrflala som podráždene a ignorovala jeho tichý smiech.

„V tebe sa človek naozaj nevyzná, vieš to?“ ozval sa pobavene a zaparkoval pri tehlovom dome.

Len som mu venovala zlostný pohľad a oduto vystúpila z auta. Nemá sa čo rýpať v mojej osobnosti. Rozdelili sme si veci a vyšli sme po schodoch na tretie poschodie. Bez slova otvoril dvere a vošli sme do vnútra. S úsmevom som sa prechádzala po obývačke a mala som čo robiť, aby som sa neusmievala ako idiot. Konečne trochu súkromia!

„Páči sa ti to?“ spýtal sa za mnou. Prikývla som a otočila sa k nemu. Tiež stál uprostred obývačky a neisto ma pozoroval. Samozrejme, bolo to v chlapskom štýle, len najpotrebnejší nábytok, ale vôbec mi to nevadilo.

„Je to tu perfektné,“ uistila som ho s úsmevom. Zdalo sa, že sa mu hneď ľahšie dýcha.

„Tak teda, vitaj doma,“ povedal a oplatil mi úsmev. Z tej vety som si možno zobrala viac, ako som mala a zrazu sa mi obývačka zdala príliš malá pre nás dvoch.

„Takže, ktorá z nich je moja?“ spýtala som sa a otočila chrbtom. Samozrejme som vedela, ktorá je voľná, ale musela som prejsť na inú tému. Zaviedol ma do prázdnej izby, kde bola jedna komoda a posteľ.

„Ten, čo tu býval pred tým, si všetok nábytok zobral, takže som ti musel včera vyriešiť aspoň základný nábytok,“ ozval sa za mnou a zložil tašky na zem. Ani som sa na neho nepozrela a priala si, aby vypadol z izby. Prečo mi hovorí také veci?

„Ehm,“ odkašľala som si po chvíli trápneho ticha. „Ďakujem za ten nábytok. Z výplat ti to potom preplatím,“ povedala som vyhýbavo a vyšla z izby. Radšej som sa šla pozrieť, v akom stave je kuchyňa. Keď som otvorila chladničku, skoro ma zabili polotovary, čo sa vysypali z hornej poličky.

„Nechce sa mi variť, tak si kupujem polotovary,“ pokrčil ospravedlňujúco plecami, ale zabával sa na mojom vražednom pohľade.

„Zabudni na polotovary, to je nezdravé,“ vyhlásila som a otvorené krabice som hodila do koša. Niečo namietal, ale nepočúvala som ho.

„Daj mi kľúče, idem nakúpiť,“ požiadala som ho a nastavila ruku.

„Dúfam, že nebudeš chcieť urobiť tabuľku s upratovaním,“ prevrátil očami a podal mi kópiu kľúčov.

„Samozrejme, ženská ruka tu chýba,“ vyhlásila som vážne a keď som zbadala jeho zhrozený výraz, začala som sa smiať.

„Nerob mi infarkty!“ vyhrážal sa mi dotknuto, kým som za sebou nezavrela dvere. Cestou do obchodu, ktorý som mala pár metrov od seba, som sa náramne tešila z toho, že mám vlastné kľúče.

Nakúpila som potraviny, sebe zubnú kefku a nejaké uteráky. Nebudem si predsa požičiavať od Erica. Je toho dosť, keď sa na mňa úprimne usmeje a nie ešte byť zamotaná v jeho uteráku. Na chvíľu som sa v tej predstave stratila, kým mi stará, unudená a hnusná predavačka nevynadala, že mám zaplatiť. Spokojne som si kráčala von zo supermarketu, keď som si spomenula, že som mohla kúpiť aspoň nejaké víno, nech to oslávime, nie? Tak v norme, že sme spolubývajúci. Otočila som sa ešte raz, že pôjdem dovnútra, ale oblial ma ľadový šok, keď som pri zelenine zazrela Roya.

Srdce mi šlo vyskočiť z hrude a ruky sa mi roztriasli. Jeho tvár vyzerala v poriadku až na tie tmavé odtlačky, ktoré mu po prsteňoch zostanú už asi navždy. Jediné, na čo som sa zmohla bolo, že som sa otočila a utiekla.

„Stretla si cestou ducha?“ spýtal sa Eric, keď som tresla dverami. Akurát bol na odchode, takže sme sa skoro zrazili.

„Keby to bol duch, bola by som najšťastnejší človek na svete,“ precedila som pomedzi zuby a položila tašky na linku.

„Si v pohode?“ spýtal sa opatrne a vošiel do kuchyne.

To vážne nemôže byť nevšímavý, keď to potrebujem? A keď som mu niečo chcela odseknúť, na linku mi niečo vyskočilo a ja som s jačaním pustila tašky a veci sa mi rozkotúľali po linke.

„Ty máš mačku?“ zaprskala som na neho naštvane, kým sa na mne Eric smial.

„Prepáč, odišla si skôr, než som ti to stihol oznámiť,“ povedal s prestávkami a zazubil sa na mňa. „Páčiš sa mu,“ dodal, keď sa mi sivé klbko začalo obtierať o ruku. „Snáď nie si alergická na mačky. Ten týpek, čo tu býval pred tým mi ho tu nechal a už som si na neho zvykol,“ povedal, keď sa obúval. 

Inými slovami, nemal si srdce vyhodiť ho na ulicu. Odišiel s tým, že ide na pracovný pohovor a nechal ma v kuchyni s rozhádzaným nákupom a kocúrom. Zobrala som si ho do náruče a skúmavo si ho prehliadala.

„Fajn, mačku už má. Stačí hypotéka, dom, pes a štyri deti, nie?“ spýtala som sa kocúra. Uprel na mňa oranžové oči a ako na súhlas zamňaukal. Poškrabkala som ho za ušami, čo sa mu veľmi páčilo. Na jeho pradenie ma dostal.


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Nepotrebujem ťa! - 16. kapitola:

4. PrincessCaroline přispěvatel
18.11.2014 [11:26]

PrincessCarolineSmile, zdá sa mi, že čím ideme ďalej tým viac si odtrhnutá z reťaze Emoticon Téda, za ten tvoj dlhočizný komentár ti ďakujem Emoticon
k 7. bodu, Roy býva v tom istom meste, ale kde presne, to je pre nás tajomstvom Emoticon
Ja som s pochvalou veľmi spokojná, len ma veľmi nepreceňuj, aby si ma potom nechcela zaškrtiť Emoticon

domi, ďakujem Emoticon

Blacky, ale si ty zničená dievča mojo Emoticon
Lana je predsa len trošku panovačná Emoticon
A s tým bývaním....na tom som sa riadne vybláznila Emoticon

3. Blacky
17.11.2014 [23:13]

No nakoniec to enbude taká katastrofa. Má tam maznáčika. :p a Erinco je miláčik aby si vedela. Lana sa zachovala akoby sa jej chcela zbaviť, z prvu :p no vieme, že to tak nie je a len ich už chcela po kope.. bývanie im pomôže ak to samo nebude rovno na kazajku :p

Letím do postele, bo ste mi dnes dievčence naložili.

2. domi99
17.11.2014 [21:08]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. Smile
17.11.2014 [19:23]

Wuááá! Wuááá! Ty koksooooo! Asi vyskočím až po plafón!! :D
Ale nie, fakt od toho nemám ďaleko :D
Takže:
1. Och, to je také romantické, že kvôli nemu nemohla spať! No proste, juchúúú!
- aby si vedela, za to môžu tie romantické filmy, čo som pozerala celý víkend, inak som úplne v poriadku! .. no, skoro :D
2. Lana Lana Lana. Mám chuť Nathanielovi vyškriabať oči. Proste, aj keď ju nechal pre dobrú vec, aj tak je kretén!
3. I love you, Eric!
No bodaj by nie, keď je taký úžasný. Aj keď aj on je kretén. Ale aj tak je úžasný :D
4. Sťahujeme saaa! Juchúúú! Božéé! Ja... ja nemôžem! Ja som taká šťastná, proste, že ak nezačnem plakať, tak na ten plafón fakt dočiahnem :D
5. A budú si žiť ako malá rodinka. :D Už len Adam tu chýba jako ich decko a definitívne sa môžem od toľkého návalu šťastia odstreliť na Mars :D
6. On má kocúrika! Juj! Milujem kočky, ale kocúri sú lepší, tí sa nechajú furt hýčkať, nie jak mačky - chápeš, prvý rok, že jaké sú zlaté a potom prídu koťátka a potom sú to už len náladové mršky :D
7. Čo myslíš tým, že stretla Roya? Veď on nebýva v tej časti mesta, ak vôbec býva v tom istom meste (som trochu zmetená, to si ale vôbec nevšímaj :) ). Každopádne, budeme sa mu oblukom vyhýbať. Však? VŠAK?
Áno, budeme sa mu vyhýbať, ale čo by toto bol za krásny krutý svet, keby nebol sviňa?
Takže sa určite mám na čo tešiť, čo? :D
8. A znovu k spolubydliacim! Ja z nich asi umrem! Som takáá šťastná! Toto si presne trafila! Hovadoo, juchúúú! :D
- ako som povedala, som úplne v poriadku.
Skoro. :D

Bola to - a teraz dávaj pozor! - totálne-maximálne-neuveriteľne-prekvapujúca-ale-úžasná-časť-fakticky- vydarená- nadpozemská-pre-ľudí-nechápajúca-dych-vyrážajúca-kapitola-plná-super-úžasných-scén-pri-ktorých-som-nedýchala!!!
Ja viem, tu už nie je toľko prídavných mien. Pri budúcej kapitolke použijem Google, ten to vždycky istí :D

No, hlavné som už povedala, s pochvalou som spokojná, hádam budeš aj ty ;)

Vidíme sa u ďalšej :)
P.S. Nech si ten spoločný byt pekne UŽIJÚ :) :D

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!