OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Nepotrebujem ťa! - 15. kapitola

09.11.2014 (11:00) • PrincessCaroline • Povídky » Na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 686×

Ďalší deň som sa nikam nesťahovala. Eric mi volal, že musí niečo súrne vybaviť a Lana sa ráno zdekovala s Adamom ku Grantovej mamke. Ako za starých čias. Lana mala mať večer privítaciu párty a keďže robím pomocné práce na bare, budem môcť s nimi piť. Poobede som sa vybrala na cintorín navštíviť Ryanov hrob. Bolo to skôr zo zvyku ako z nejakej bolesti. Bola som vtedy odrovnaná, keď Ryan umrel. Lana stále tvrdila, že lekári vedia, čo majú ďalej robiť. Držala som mu palce pritom ako som fajčila crack a potom zrazu len prišla novina, že je mŕtvy. S Lanou som sa nevidela celý mesiac, aj keď bývala vedľa nás. Nikto mi neotváral a aj keď som vedela, ako sa dostať dnu, rešpektovala som ich rozhodnutie. Potom sa presťahovali. A vtedy mi to definitívne došlo. Ryan je mŕtvy, Lana sa odsťahovala a ja som ostala sama so svojim otcom v dome, ktorý sa nedal považovať za obývateľný. Alebo skôr za bezpečný.

Pozorne som si prezrela jeho hrob a prekvapili ma čerstvé kvety. Pani A alebo Lana tu už museli byť. Chvíľu som len tak zadumane stála a spomínala na moje pekné spomienky z detstva. Začala som cúvať stále s pohľadom uprený na náhrobok a keď som sa zvrtla na päte, do niekoho som narazila. Trochu som sa otriasla a pozrela sa hore. Prekvapene na mňa pozeral postarší muž, ktorý si zrejme zmýlil cestu. Hroby vojakov a hrdinov boli na druhej strane.

„Pardón,“ zamrmlala som, obišla muža vo vojenskom obleku a zamierila si to k zadnej bráne. Asi šiel za niekým známym. Neďaleko mňa som periférnym pohľadom zbadala pohyb a zastala som. Nechápavo som sa otočila a uvidela dievča s dlhými čiernymi vlasmi, zapletenými do vrkoča. Šla k mužovi, ktorý stál pri Ryanovom hrobe. Bol to Ryanov hrob, pretože ten by som vedela nájsť aj z lietadla, akoby vycítila môj pohľad a prevŕtala ma zeleným pohľadom. Okamžite som odvrátila zrak a šla preč. Ryan mal asi divných známych a ja som mala tú česť ich spoznať. Pustila som ich z hlavy a šla radšej do Cosmopolisu.

--

Lana, mierne podnapitá, tancovala na diskotéke a ja som sa na nej zabávala od baru. Bol to vtipný pocit, väčšinou to bolo naopak. V podniku som sa dozvedela, že pokojne môžem robiť ďalej pretože Callie predala celé vedenie podniku Lane, ako Nathanielovej priateľke. Takže sa vlastne zapíjala nová pozícia manažérky a taktiež a zdravie dievčatka, ktoré Callie nosila. Hrdo nám ukazovala fotky zo sona. Nikto nevedel rozoznať, čo tam vlastne je tak nám to vysvetľovala. Musela som prehltnúť kyslý úškrn a snažila som sa tešiť s ňou. Ale ten skrytý faktor, že kto je otcom dieťaťa, mi tam stále svietil. Potom, aby baby mohli robiť väčší randál, sme nasáčkovali do podniku, kde Eric robil SBS-kára.

A tak som teraz sedela pri bare, pila Kapitána s Colou a strážila svoju novú šéfku. Vyzerala, že sa baví, ale to, ako do seba hádzala panáky ma utvrdzovalo v domnienke, že sa len pretvaruje. Nemala som náladu na divokú chlastačku, aj keď ma baby lámali. Stále mi vŕtal v hlave ten obraz z cintorína. To som jej radšej ani nepovedala. Ale za to som sa veľmi dobre zabávala na Adamovi, ktorý si prisadol ku mne a jastril po chlapcoch, ktorí sa moc obšmietali okolo Barb a Lany.

„Dnes nepiješ?“ začal ma buzerovať, keď si všimol, že ho pobavene pozorujem. Len som pokrčila plecami a upila si z pohára.

„Dnes nemám chuť,“ odfrkla som si a videla Erica, ako sa blíži k nám.

„Hraješ sa dnes na dozor?“ rýpol si aj on do mňa.

„Ešte chvíľu a budete ma musieť zoškrabávať z podlahy,“ vyhrážala som sa im, ale nikto ma nebral vážne. „A čo, zajtra prídeš pre mňa? Keďže si to dnes zrušil,“ rýpla som si do Erica.

„On to zrušil kvôli tomu, aby dal do poriadku byt,“ bonzol ho Adam a rýchlo zoskočil zo stoličky, aby bol z dosahu Ericovej ruky. Pobavene som sa zaškerila. Nevedela som si predstaviť Erica, ako upratuje. Jeez, to bolo vtipné. So zásterou a prachovkou v ruke. Vyprskla som od smiechu a nevšímala si ich zmätené pohľady.

„A prečo dnes nepiješ?“ spýtal sa Adam, keď si sadal z druhej strany vedľa mňa.

„Kto by ma chcel s takým okom?“ spýtala som sa ironicky. Prevrátil očami a nekomentoval to.

„Myslím, že Lana by na dnes mala aj dosť,“ zahlásil po chvíli a pozrel do davu. Sledovala som jeho pohľad a zbadala, ako sa k nej blíži nejaký chlapec.

Lana mala už riadne naliate na to, aby si uvedomovala, že je ľahká obeť na obchytkávanie. Obaja chlapci vedľa mňa sa napli, keď sa k nej dostal. Povzdychla som si a zoskočila zo stoličky. Vedela som, že nechcú štartovať ako agresori, ale obaja si o ňu robili starosti. A ja snáď nie? Pretlačila som sa k nim, keď sa akurát Lana otáčala k tomu chlapcovi. Niečo jej hovoril, ale odmietavo krútila hlavou. Zdalo sa, že to nechce tak ľahko vzdať. Barb sa bez okolkov vrhla na jeho sexy kamaráta a tak si týpek myslel, že uspeje rovnako. Zabudol, že nadbieha magnátovej frajerke. Slušne som ho poklepala po pleci, a keď sa otočil, „slušne“ som mu naznačila, aby šiel do p.. Tam niekam.

Bol síce odo mňa vyšší (vlastne, všetci boli odo mňa vyšší), ale posilnený alkoholom sa zrejme nechcel vzdať a skúsil to na mňa. Vážne? Chytil ma za boky a pritiahol si ma k telu. Vážne, vážne, vážne som dnes nemala náladu na doťahovačky. Pokynula som mu, aby sa nahol ku mne a vrazila mu takú, že sa chudák potkol o svoje vlastné nohy a padol na zem. Ponaučila som sa od Roya, že nosiť prstene má svoje výhody. Schytila som Lanu a ťahala so sebou. Videla som Erica, ako sa prediera k nám a na tvári mal vraždený výraz. Len som sa spokojne usmiala a šla s Lanou k nemu. Čakala som, že mi začne mindžovať, že mu robím bordel v podniku, ale ako by ma to trápilo.

Keď robí v takejto stoke, tu sú bitky samozrejmosťou. Avšak som sa k nim ani nedostala, keď ma za rameno chytila čiasi ruka a prudko so mnou trhla naspäť. Postrčila som inštinktívne Lanu k Ericovi a nechala sa tiahnuť preč. Cítila som ako mi tá sila drtila rameno takže som vedela, že bojovať proti tomu by ma len pripravilo o silu. Niekde na konci celého podniku sa mi podarilo aspoň, otočiť sa a uvidela som neznámeho chlapca, ktorý ma vytiahol za podnik bočným vchodom.

Zbadala som toho chlapca s rozrazenou hubou a dvoch, ktorý zrejme patrili k nim. A čuduj sa svete, jeden z nich bol môj obľúbený chlapec s medzerou medzi zubami. Toto mesto je nehorázne malé. Takže traja chlapci, čo si vytiahnú dievča z podniku. Hrdinské.

„Znovu sa stretávame,“ nadhodil potešene, ale v očiach mal pomstu.

„Hm, u zubára si ešte stále nebol, čo?“ nemohla som si odpustiť poznámku, za ktorú som od toho pred sebou dostala prekvapujúcu facku, ktorá ma poslala na zadok. Naozaj som nečakala, že ma niekto udrie. Ani nepiješ a zas si v sračkách.

„Mama ťa neučila, že dievčatá sa nebijú?“ spýtala som sa pichľavo a potlačila túžbu pošúchať si boľavé líce.

„Hej, to dievča poznám,“ vyhŕkol ten s rozbitými ústami a odpľul si krv. „S tebou som spal asi pred rokom.“ No, skvelé. Čo viac si priať. Pozrela som na všetkých troch, ktorí sa pre istotu pozreli na seba. Z toho som už vôbec netušila nič dobré. Mala som však pocit, že po stretnutí s Royom mi už skoro nikto taký strach ako on, nahnať nemôže. Pozbierala som sa na nohy a oprášila si nohavice.

„Tak to som rada, že si to nepamätám,“ kývla som rukou na pozdrav a rázovala si to naspäť k dverám. Asi mali na to iný názor, keď po mne začali kričať. Zobrala som nohy na plecia a obehla celý podnik. Už som skoro dobehla pred podnik, keď ma jeden z nich dobehol a stiahol ma na zem. Odrela som si lakte a teraz neviem či pritom, ako som ho bila do tváre, alebo z malých kamienkov na betóne. Uštedrila som mu kopačku do tváre a rýchlo sa pozviechala, keď som zbadala ďalšieho neďaleko mňa. Zachytil ma za ruku, ale kopla som ho medzi nohy, ukázala som mu prostredník a bežala ku vchodu. Vpredu medzi toľkými ľuďmi mi nemohli nič spraviť. Našťastie som zbadala Adama, ktorý podopieral Lanu a Erica, ako sa rozhliadajú o okolí. Dobehla som k nim a oprela sa o kolená, ledva lapajúc dych.

„Lea, ty nezbednica! Kde si bola?“ zvrieskla na mňa Lana, ktorá zrejme už ani nevedela, koľká bije.

„Tak by sme sa už mohli zdekovať, nie?“ spýtala som sa zadýchane a vyhla sa skúmavým pohľadom od chlapcov.

„Si v poriadku? Neublížil ti?“ spýtal sa ma Eric a urobil krok ku mne.

„Ani traja na mňa nemajú,“ kývla som rukou a zaškerila sa. To som asi ani nemala spraviť, keďže okamžite zachytil moje predlaktie a vo svetle lámp som zbadala krvavé škrabance na nich. Tie som si ani nevšimla. Vtom adrealínovom stave som nevnímala bolesť. Adam zbledol a Eric sa zadíval na mňa. Keď som sa otočila, zbadala som všetkých troch, ako postávajú na rohu. Dvaja s rozbitým ksichtom a tretí s prekríženými nohami. Adam posadil Lanu na schody a prikázal jej, aby tam poslušne sedela. Potom ma schytil do náručia a vybral sa smerom k nim.

„Myslím, že som chytil niečo, čo patrí vám,“ zakričal k nim a tiahol ma k nim. Chvíľu som nevedela či sa mám vystrašiť z toho, čo chce urobiť alebo nie. A chlapci ani nestihli urobiť krok vzad, keď sa okolo mňa mihla Ericova ruka a vrazila tomu tretiemu. Len som ho pozorovala, ako ich zrovnal a vyhrážal sa im, že ich zabije.

„Šikovné dievča,“ pochválil ma Adam, stále ma držiac, keď skúmal dobité tváre na zemi. Eric stál medzi nimi a bol by ich asi naozaj prizabil, keby sme ho s Adamom nezačali upokojovať. Konečne sme sa pohli k autu, vyzdvihli Lanu, ktorá sa nám skoro stihla stratiť a nasadli sme do auta. Eric cestou k autu, hodil veci do jedného zo svojich kolegov a zavrčal, že končí.

Lanu sme usadili dopredu a ja s Ericom sme si sadli dozadu. Ani sme nevyšli z parkoviska a Lana spala. Adam pustil rádio, aby prekryl to ticho a ja som sa pozerala z okna. Cítila som totiž Ericov pohľad, ale odmietala som sa na neho pozrieť. Prechádzali sme križovatkou, keď sa Lana zobudila.

„Bola by som vám veľmi vďačná, ak by som mohla vystúpiť. Je mi zle,“ oznámila nám sucho a na dôkaz ju naplo.

„Do môjho porsche nie!“ zaskučal Adam a zabrzdil. Vyskočila som pohotovo z auta a vytiahla ju z neho skôr, než ho celé oblve. Držala som jej vlasy, kým vracala.

„Daj to všetko von,“ povzbudzovala som ju veselo a škerila sa na Adama, ktorý sa oprel o volant, akoby práve zázračne prežil nehodu. Eric vyšiel von, aby nás skontroloval.

„Všetko fajn?“ spýtal sa úsečne.

„Zvládam to, môžeš zaliezť do auta,“ odpálkovala som ho. Vedela som, že je na mňa nasraný, ale nemala som náladu riešiť jeho náladu.

„Aspoň niečo,“ odfrkol a otočil sa naspäť.

„Čo tým myslíš, aspoň niečo?“ zaprskala som naštvane.

„Čo si to zas stvárala v tom podniku?“ vybehol na mňa z druhej strany cez Lanu.

„Čo som stvárala? Zabránila som vám obom, aby ste sa pobili v strede podniku!“ zvolala som pohoršene. Zaťal zuby a zočí mu lietali blesky.

„Bol som tam vyhadzovač! Mal som plné právo ich vyhodiť do piče! Namiesto toho ťa odtiahli von cez ľudí a ty si mi hodila Lanu, aby som ťa nestihol zachytiť? Kde máš mozog?!“ zhúkol nasrane čím ma akurát tak viac vytočil. Čo si nevie spočítať dva a dva? Nie som malomocná! Kurva, koľko krát mu to mám ešte povedať?

„Pretože som potrebovala, aby si Lanu zobral, čo je na tom tak zlé? Boli traja a nič sa mi nestalo! Nepotrebujem mať za prdelou babysitterku, aby ma chránila!“ zajačala som na neho.

„Nepotrebuješ?! Ty stále nikoho nepotrebuješ! Uvedomuješ si, že od seba stále odstrkuješ ľudí, ktorí ti chcú pomôcť? Vieš, ako ma vytáčaš s tým, keď sa len tak vrháš po hlave do sračiek a potom ťa odtiaľ vyťahujem? Už ma to nebaví Leona!“ hulákal na mňa. Úplne mi s tým zobral vietor z plachiet. Stáli sme oproti sebe, medzi nami Lana ako prekážka, ktorú som nemohla pustiť do vlastných grciek, aby som mu aspoň jednu pleskla.

„Neoslovuj ma celým menom, neznášam to a ty to vieš,“ zavrčala som výhražne a celá sa triasla. Akurát, že neviem či od jedu, zlosti, bezmocnosti alebo od čoho vlastne. Mohol to byť aj šok, že som sa zase zamiešala do prúseru. Od toľkých pocitov, ktoré sa vo mne miešali, som mala pocit, že vybuchnem, ak neprestane.

„Tak sa prestaň správať ako malé decko,“ precedil pomedzi zuby, už zrejme napoly pokojný.

„Ty sa prestaň správať ako moja pestúnka,“ odbila som ho a vytrhla som Adamovi z rúk minerálku, ktorú doniesol a tváril sa, že sa okolo neho nič nedeje. Eric prebehol očami na mňa a na Adama a potom zodvihol ruky do vzduchu na ústup.

„Fajn, rob si, čo chceš,“ odfrkol si a strčil ruky do vreciek. Otočil sa nám chrbtom a šiel preč.

„Kam ideš?“ zvolal za ním Adam.

„Naspäť.“ To bola jediná odpoveď, ktorú od neho Adam ozval hoci na neho volal ešte veľa krát.

„Kašli na neho,“ zašomrala som mrzuto a pomohla mu naložiť Lanu do auta. Zapadla som na sedačku a v tichosti sme šli k bytu. Aj keď som vyhrala hádku, necítila som sa ako víťaz. Cítila som sa ešte horšie. Adam to nekomentoval, len vyniesol Lanu hore a položil ju na posteľ.

„Bude v poriadku?“ spýtala som sa, keď vyšiel von z bytu.

„Budem sa modliť, aby neprevrátil celý podnik naruby,“ povedal potichu a poprial mi dobrú noc.

Celú noc som nespala.

Vidíte, čo so mnou robia vaše komentáre? :D Blacky, to čo som ti písala na fb, tak to je polovica 16. kapitoly. Chcela som ju začať prepisovať do pc, ale vymklo sa mi to z rúk a vznikla táto kapitola. Dúfam, že ste si ju užili. :)

Autor: PrincessCaroline (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nepotrebujem ťa! - 15. kapitola: