OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Nepotrebujem ťa! - 14. kapitola

03.11.2014 (18:00) • PrincessCaroline • Povídky » Na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 760×

Zavrela som dvere na Laninej izbe a hodila vankúš na sedačku. Pred chvíľou, keď som otvorila dvere, skoro som dostala infarkt. Čakala som, že ešte nebude doma alebo bude spať. A nie, že bude stáť v tme ticho a bez slova. Možno by som len mala prestať pozerať toľko hororov. Padla som na sedačku a privrela oči. Vrátila som sa o tretej ráno, triezva a sama. Docela zmena.
Aj cez tú znepokojujúcu situáciu s Lanou som sa cítila spokojná. Vnútorne vyrovnaná. Aspoň na chvíľu. Pretože sa mi aspoň na chvíľu začalo v živote dariť. Po tých držkopádoch. Spomenula som si na dnešný večer a na tvári sa mi usadil úsmev.

---
Ťahal ma naspäť do podniku, aj keď som si zaumienila, že tam už nevkročím. Chvíľu som sa vzpierala a robila mu napriek, ale na Adama nič nezaberalo. Kým sme prišli pred podnik, znovu som sa smiala. Povedal mi, že chvíľu tu medzi nami bude vypäté. Kvôli tomu, že som Lea. To bolo proste jeho odôvodnenie. Stále si mýlil moje mená a mňa to bavilo.
„Môžeš ma volať Anna, keď ti to urobí radosť. Je to moje druhé meno,“ prehodila som smejúc sa. Pozastavil sa a pozrel na mňa.
„Naozaj?“ spýtal sa pochybovačne a premeriaval si ma. Prekrútila som očami.
„A čo si si myslel? Že som sa pomenovala ako tá ryšavá ženská zo Zeleného domu? Inak, keď už som pri tom. Prečo zelený? Pestovala trávu?“ zamyslela som sa nad tým a pokúšala, spomenúť si na tú knihu. Ale to by sa Adam nemohol rehotať. Chvíľu som ho pozorovala kým som sa k nemu nepridala. Nenávidela som ho a zároveň neskutočne milovala. Nevedela som analyzovať svoje pocity, ale svojim spôsobom som na ňom bola závislá. Potrebovala som ho ako soľ pretože s ním som sa cítila tak bezstarostná. Mali sme podobný humor a pár vlastností. Šli sme k podniku a ja som pozerala na moju ruku v jeho paprči. Keď ku mne obrátil pohľad, mala som pocit, že sa pozerám do zrkadla. Niekedy som v ňom vedela perfektne čítať pretože mi bol podobný. Pery sa mu zvlnili v bezstarostnom úsmeve, ale v jeho očiach bola starosť a nepokoj.

„Niečo ťa trápi,“ povedala som a prestala som na neho pozerať.
„Niečo áno,“ odpovedal zamyslene a potiahol ma spoza rohu. Možno by som sa ho aj spýtala na príčinu, ak by sa mi nedostalo pohľadu pred sebou. Ťažko by sa mi vtom momente opisovalo, čo ma zaujalo či zhrozilo viac. Či zarazilo. Potešilo?
Eric, stojaci pokojne a chladne nad Thomasom alebo Thomas s rozbitým ksichtom, sediaci na zemi.
„Čo za parchanta môže urobiť niečo ako si urobil ty?" spýtal sa ho pokojne Eric a napriahol ruku k ďalšej rane. Thomas sa absolútne nebránil, keď dostal do držky. Chvíľu som ich bez slova pozorovala.
„Na toto by sa dáma nemala pozerať," ozval sa Adam vedľa mňa a pustil moju ruku. Eric k nám šľahol pohľadom. Neviem prečo, ale niečo v jeho pohľade ma držalo na mieste. Bol plný hnevu a možno aj bezradnosti. Cítila som, ako ma tá bezradnosť zadúša. Pohľadom som ho hypnotizovala a nevedomky prosila. O čo? Ani som sama nevedela. Možno vedela, ale nechcela si to pripustiť. Nepúšťal sa môjho pohľadu a ja som sa cítila tak nepokojne. Mala som pocit, že mu musím všetko povedať. Požiadať ho o odpustenie. Ospravedlniť sa mu. Cítila som nádej. Na lepší zajtrajšok.
„Asi by som sa mal vytratiť," ozval sa náš tretí spoločník čím ma absolútne vytrhol zo zízania na Erica a skoro som poskočila od ľaku.

„Pôjdem za Callie," povedal Eric a vošiel do podniku. Rozbehla som sa za Ericom, docela ignorujúc, dobitého Toma a prinútila ho zastaviť.
„Nemôžeš len tak vbehnúť do kanclu a povedať Callie, aby ho nechala!" Ako ťažko sa mi tá veta vyslovovala.
„Prečo by som to nemal urobiť? Prečo si to neurobila ty?" Vyhýbal sa môjmu pohľadu presne tak, ako ja jeho. Privrela som oči a nechala si to celé prejsť hlavou. Nebola som najlepšia v hádkach, vysvetľovaniach alebo nedajbože, v prehováraní niekomu do duše. Na to som mala ostatných.
„Callie si to nezaslúži," vyslovila som dôkladne a zhlboka sa nadýchla. "Ona si to nezaslúži. Nezaslúži si to jej dieťa. Nemôžu obaja trpieť za jeho minulosť."
„Mala si plné právo jej to povedať. Callie to má plné právo vedieť," oboril sa na mňa trochu v nevhodnom duševnom rozpoložení a otočil sa mi chrbtom. Nasupene som na neho zazrela a okamžite mu skočila do cesty.
„Nevrč ako besný! Neviem prečo si z toho taký nasraný. Stalo sa to mne a nie tebe ani Callie. Nemám právo jej to hovoriť." Dala som dôraz na každú vetu. Z časti som chápala jeho hnev. Tiež som sa v ňom pred chvíľou dusila. Nemôžem povedať, že čarovne zmizol a všetko je v poriadku. Cítila som sa uľahčene a radostne, keď som videla ako ho zrovnal. Aj teraz jedna moja časť súhlasila s Ericom. Zamračene sa mi zadíval do očí a ja som sa skoro nechala uniesť jeho názorom.

„Prestaň"! zavrčala som podráždene a buchla do do hrude. Ani to ním nepohlo.
„Čo nemám robiť?" spýtal sa trochu zarazene, ale už o kúsok pokojnejší. Váhavo som na neho pozrela a potom sa mu otočila chrbtom. Čo som mu mala povedať? Že tie jeho psie oči na mňa stále platili?
„Nehovor jej to," zašepkala som už trochu zúfalo. Mala som toľko argumentov prečo by mal držať hubu, ale práve teraz ma ani jeden nenapadal.
„Prečo?" spýtal sa a otočil si ma k sebe. Odmietala som sa na neho pozrieť a pohľad na jeho hruď tiež nebola najlepšia voľba.
„Ľudia si zaslúžia druhú šancu."Keď som sa pozrela, v jeho očiach ma vítali otázniky. Zdalo sa mi, že moje slová mali hlbší dopad. Aj keď som si nebola istá, kde sa také slová vo mne vzali, jeho pohľad ma utvrdzoval vtom, že to bolo presne to, čo som povedať mala. Alebo nemala? Myslela som tým nás alebo Thomasa?
„Takúto ťa nepoznám," povedal po chvíli a odmietal ma pustiť z pohľadu. Už by toho stačilo.
„Ľudia sa menia," pokrčila som plecami a vyčarovala zo zásob ľahký úsmev. Sĺz bolo dosť. Chytil ma okolo pliec a šli sme okolo baru.
„Potreboval by som ľad," zahlásil uvoľnene a sadli sme si na stoličky. Tessa po nás šľahla pohľadom a samoľúbo sa usmiala.
„Bil si sa pre lásku?" začvirikala nevinne a podala mu ľad v sáčku. Vložila som si tvár do dlaní a snažila sa ju neuškrtiť.
„Vždy máš nevhodné hlášky alebo si ich šetríš pre mňa?" spýtala som sa odovzdane a prijala fľašu minerálky.
"Pestujem si ich doma v kochlíku špeciálne pre teba," zaškerila sa a otočila sa k nám chrbtom. Vzdychla som si a radšej sa venovala minerálke. Na neho som sa ani nepozrela. Dávno som sa v niečej spoločnosti necítila trápne. Odkedy si si prišila späť svedomie? Alebo len vstalo z mŕtvych?

„Môj nový obľúbený pár," zaznel za nami veselý hlas a na rameno mi padla laba toho kreténa. To som si sama privolala.
„Nový?" nadvihla som obočie, keď sa vyšvihol na stoličku a objednal si rum.
„Selena a Justin ma už omrzeli," prehodil bezstarostne a mne nezostávalo nič iné, len sa smiať.
„Nevedela som, že sleduješ detské hviezdy," rýpala som do neho.
„Detské? Selena je od teba staršia," odfrkol urazene.
„Selenu zbožňoval, odkedy sa zjavila na scéne," bonzol ho Eric.
"To sa nehovorí," zahroždil Adam a prostestne buchol pohárom o stôl. „On zas zbožňoval Justina," povedal na kamaráta.
„Kecy," zafrflal Eric a objednal si Colu. Tessa nevedela otvoriť chladničku pretože sa prehýbala od smiechu a ja som ho ledva zadržiavala.
„No, niekde by som mohol vytiahnuťstaré plagáty Spice Girls. Pamätám si, ako si si ich stále púšťal," nedal sa odbiť Adam a s mykajúcimi kútikmi sa napil.
„Podaj mi tú Colu než ho zabijem," požiadal pokojne Eric Tessu, ale tiež ho ťahalo do úsmevu.
„Chlapci, dajte pohov testosterónom. Sedím medzi vami, nechcem schytať ďalšie farebné oko," vrkočila som im do debaty a pobavene sa uškŕňala.

„Alebo ti narastie strnisko," podpichol ma Adam.
„To by si mi potom závidel, keďže ty žiadne nemáš," vrátila som mu to rovnakým merítkom. Eric sa začal rehotať a Adam sa odul.
„Toto kolo vyhráva Lea," parodovala Tessa hrubý hlas a ťapli sme si.
„Takže niekto tu chce vojnu?" spýtal sa Adam s pobavenám v hlase.
„Už som jednu bitku vyhrala. Poď do toho, Rambo," povedala som provokačne, napla svaly na rukách a pobozkala si bicepsy.
„Vy dvaja ste sa našli," pobavene sa oprela Tessa o pult a pozorovala nás. "Všetky nezhody vyriešené?"
Každý tu dnes pokladá nevhodné otázky.
„My sme pre seba ako stvorení," zasmial sa Adam a objal ma okolo ramien. "Niekedy by som jej dal cez ústa, ale je to môj nový anjel strážny v dohliadaní na Lanu." Uprela som na neho vyvalené oči.
„Nehovor mi, že sa tu všetci pohybujeme v jednej spoločnosti," zafrflala som podráždene.
„Som jej spolužiak," vyceril zuby v úsmeve. „Možno ti už povedala, čo sa deje." Chvíľu som na neho len pozerala a potom pobavene potriasla hlavou. Toto mesto je tak kurevsky malé.
„Myslíš odvtedy, čo prišla z prázdnin? Nedostala som z nej ani slovo. Akurát je len protivná," zafrflala som. „Nathaniela nakopem do riti za to, že ju rozmaznal."
„Postav sa do rady, je nás tu viac," odfrkol si Eric a zodvihol pohár k ústam. Ignorovala som jeho poznámku a otočila sa k Adamovi. Takže Lana je zdrojom jeho starostí.
„Tiež sa ti zdá, že sa v Európe niečo stalo?" spýtala som sa ho znepokojene. Len prikývol.
„Dnes tu bola a vyzerala v pohode," vložila sa do toho Tessa zvedavo. Eric ju odpálkoval a prišla Elle s objednávkami takže musela odísť robiť.

„Mám pocit, že Nathaniel sa tak skoro nevráti naspäť," ozval sa Adam zamyslene po chvíli.
„Počkaj, neprileteli spolu?" ozvala som sa zarazene.
„Nie, ale mal som s ním divný telefonát. Povedal mi, aby som na ňu dával pozor, ale hovoril to takým tónom, akoby..." nedokočil vetu a zamyslene pokrčil obočie. „Nedáva mi to zmysel."
„Uvidíme, však z Lany to raz vytiahnem," kývla som rukou a snažila sa zmeniť tému. "Chlapci, začne školský rok, na ktorý sa neuveriteľne teším. Lana sa vrátila a ja nutne potrebujem ubytovanie."
„Môžeš bývať u mňa," navrhol Adam so šibalským úsmevom a uhol sa letiacemu vrchnáku z Coly.
„Určite by som si rozumela s tvojou mamou," zatvárila som sa pobavene a ignorovala som ten hlasný povzdych za mojim chrbtom. Adamov ksicht sa doztiahol do kyslého úškľabku.
„S mojou matkou by si zrejme rozumela len vypatlaná hus s poriadnym bankovým kontom. Za to sa mi zdá, že Eric má u seba jednu izbu voľnú, či?" spýtal sa a významne pozrel na môjho suseda.
„Už to tak vyzerá," vzdychol si Eric.

„A nevadilo by ti to?" spýtala som sa trochu pochybovačne. Bývať v jednom obytnom priestore s Ericom. Trochu ma to zneistilo. Bude ma mať pod dohľadom ako foter a v kuse mi bude vyčítať moje správanie.
„Keď mi budeš platiť polovicu nájmu tak to prežijem," prehodil ironicky za čo som ho buchla do pleca. Chvíľu sme sa na seba dívali, keď nám do toho znovu skočil Adam.
„No nie som úžasný dohadzovač? Kto sa na tie vaše žiadostivé pohľady mal stále pozerať?"
To už letel celý pohár.
„Zajtra ti pomôžem preniesť veci do bytu," zafrflal Eric a zodvihol sa zo stoličky. S mrzutým rozlúčením odišiel a nechal ma, pokochať sa na jeho pozadí. Sakra, som si istá, že toto zvládnem stretávať každý deň? Predstavila som si ho len v uteráku a v hlave sa mi rozblikal alarm. Do tohto prúseru už spadnúť nechcem.
„Ste tak priehľadný," vzdychol si Adam a utieral si z kabáta Colu.
„Nie som priehľadná," zamrmlala som naježene a ľutovala, že nemám vo fľaši nejakú minerálku. Len sa zasmial a zodvihol sa.
„Chceš hodiť domov?"

Páni, takéto samovraha som za volantom ešte nezažila.

Ospravedlňujem sa, že mi to tak dlho trvalo, ale môj počítač nejakým spôsobom krachol. Urobil to asi naschvál, pretože deň predtým som si pozerala nový počítač. Takže som nezachránila polovicu rozpísanej kapitoly. Druhá vec, čo ma vytočila, že som nemala Word.

Takže som sa vykašľala na pôvodnú kapitolu a napísala to cez WordPad. Yes!

Dúfam, že sa vám kapitola páčila a neprišla vám na Leu prisladká, pretože som dnes mala trochu zvláštnu náladu. A sľubujem, že sa polepším s tým pridávaním kapitol. :)

Autor: PrincessCaroline (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nepotrebujem ťa! - 14. kapitola: