OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Nepotrebujem ťa! - 11. kapitola

26.09.2014 (09:00) • PrincessCaroline • Povídky » Na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 828×

Nenechal ma dlho samotnú. Cítila som, ako si ma k sebe obrátil a zrejme bol mojím rumázganím rovnako zaskočený ako ja. Schytila som ho za tričko a pevne ho držala. Niekde pri tom som sa rozhodla, že nemá cenu ho od seba teraz odstrkávať. Nechcela som ho vo svojej blízkosti, ale zároveň som potrebovala niekoho, kto ma práve teraz podrží. Plač bol oslobodzujúci, ale ak ho človek praktikuje stále osamote, bolí to stále rovnako. Poskytol mi svoju náruč a ja som ju vďačne prijala. Muselo to ísť zo mňa von. Všetko. Fľašu alkoholu som pri sebe nemala a dobre som vedela, že by som to tým zhoršila. Oveľa viac mi pomohlo objatie, v ktorom som sa skryla a zamokrené tričko. A čo z toho mal on? Zas len mňa a moje problémy na krku. Neviem, koľko som vyvádzala, ale keď som sa pomaly upokojovala, zistila som, že sa kolíšeme zo strany na stranu.

„Už si v poriadku,“ mrmlal tichým hlasom. 

Nikdy nebudem v poriadku. 

Pohladil ma po vlasoch a neuveriteľne ma to upokojovalo. Spomenula som si na jeho náruč v jeho posteli, kam sme padli. Pamätám si, ako ma hladil po chrbte. Bez upozornenia ma chytil a odniesol ma do Laninej izby. V hlave sa mi premietlo asi šesť rôznych scenárov, ale potlačila som akékoľvek myšlienky, ktoré patrili môjmu starému ja. Položil ma na posteľ a sadol si na kraj.

„Teraz by si sa už naozaj mala vyspať. Nechám otvorené dvere, ak by si niečo potrebovala,“ povedal a chcel sa zodvihnúť.

Okamžite som ho chytila za tričko a kŕčovito zvierala lem jeho trička. Prekvapene sa na mňa pozrel, no dívala som sa na neho s nemou prosbou v očiach. Nemohol ma tu teraz nechať samú. Nechcem ostať sama. Bez slova sa posunul viac k stredu a ja som si ľahla k nemu. Neprestávala som držať jeho tričko. Bála som sa, že sa prebudím uprostred noci sama. Nevedela som, kde sa to vo mne berie. Vždy som preferovala samotu. Alebo si to len predstierala.

„Je mi to ľúto,“ zamrmlala som po strašne dlhej chvíli do ticha, no neotvárala oči.

„Čo ti je ľúto?“ ozval sa po chvíli.

Len som zavrtela hlavou a neodpovedala mu na to. V tomto smiešnom dni si so mnou pocity robili čo chceli. Práve teraz som sa cítila pokojnejšie, ako za posledné mesiace.

„Tu sme!“ zakričala mi Zoe a kývala mi. Odpojila som sa od hlúčiku ľudí a šla za ňou k autu. Stáli na parkovisku pri jednom z pajzlov, z ktorého nás ešte nechceli vyhodiť. Zoe ma objala a zahučala niečo do auta. Sklonila som sa a zbadala zhúleného Toma, ako sa na mňa škerí.

„Dáš si?“ spýtal sa ma a podával mi jointa. Vedela som rozoznať trávu a práve teraz tak smrdelo celé auto. Ešte stále som na neho bola nahnevaná, ale cigaretu som mu z ruky vytrhla.

Potiahla som si zhlboka a dýchacie trubice sa mi rozpálili dožerava. „Kurva, čo tam je?“ kašľala som a snažila sa nepogrcať.

„Malé vylepšenie,“ zaškerila sa Zoe a zobrala si odo mňa cigaretu. „Uvidíš, je to super.“

Konečne som sa prestala dusiť, no horká pachuť ma neopúšťala. Nevedela som rozlúštiť, čo to bolo. Taká zbehlá som vtom nebola. Len tri mesiace. Vlastne, odkedy sa mi to celé posralo. Konečne som sa v niečom cítila užitočná... Dostala som sa znovu k cigarete a skúrili sme ju do minúty.

Potrebovala som sa dať dole. V škole to šlo do prdele a pohľad na Erica to len zhoršoval. Nevšímal si ma, vyhýbal sa mi a ja som sa cítila úplne na hovno. Nevedela som prečo, nikdy som to s ním nemyslela vážne. Brala som to ako hru a naozaj sa s ním hrala. Ale potom...som to kolosálne posrala. Tom viac. Mala som na tom svoj podiel viny, ale dokurvil mi to. Prestala som na to myslieť. Jeden chlapec hore dole, to je jedno.

Tak prečo ma to tak bolelo?

„Hej, vnímaj,“ lúskla mi pred očami Katy a zavrela dvere na aute. „Ideme do vnútra, nie? Dnes som dostala výplatu, tak to zapijeme.“

„Komu si zas pofajala?“ spýtala sa pobavene Zoe a mierili sme do krčmy.

Bola dosť ďaleko od mojej štvrte, dosť ďaleko od Lany, takže šanca, že niekoho stretnem bola minimálna. Vrazila som cez dvere v dobrej nálade. Crack v tráve, ako som sa dozvedela, zvyšoval účinky dobrej nálady a taktiež energiu. Vo vnútri sa veselo chlastala prvá liga, pretože sa sem zliezali všetky decká, ktoré neboli dospelé a naliali im. Policajtov tu nebolo vidieť, pretože to tu bolo dosť husté. Strielačky na uliciach a tak. Katy si zvliekla bundu a odhalila priesvitné tričko. Poznala som ich už dlho, ale nechodila som s nimi von. Až ma do toho zatiahol Tom. Do týchto všetkých vecí. Sadli sme si k baru a objednali chlast. Pridávali sa k nám pozvania na ďalšie kolá a Katy sa nechávala obchytkávať nejakým robotníkom. Pustili nám našu skladbu a Zoe si vysadla na bar.

„Už znovu?“ zamrmlal pobavene Billy za barom a stiahol nám poháre z baru.

Zoe sa len zaškerila a vytiahla ma hore na bar. Billy nás už poznal a vedel, že prichádzajú tance nadšených teenagerov. Už sa mi stihlo urobiť na čiernych silonkách zopár dier a v tričku mi bolo teplo. Strhla som zo seba tričko, načo sa ozval Billyho smiech a nadšený rev publika. Zacítila som ruky na svojich bokoch a vedela som, že Zoe tancuje nalepená na mne. Tom sedel rovno pod nami a pohľad si plne vychutnával.

Zoe ma začala bozkávať po krku a ja som odlepila svoj pohľad z davu. Našla som oči, ktoré ma prepaľovali a pobavene nadvihla obočie. Pri jednom zo stolov sedel on. Sám s pohárom piva. Opieral sa o stoličku a zaujato si nás prehliadal. Mala som za sebou štyri poháre Jacka a druhú cigaretu cracku. Moje srdce bilo o závod a ja som sa skurvene dobre zabávala.

Nechala som, nech mi Zoe prejde po bokoch a vyzývavo som na neho vzhliadla. Povytiahol jedno obočie a zodvihol pohár k ústam. Bol mladší ako moja matka a bohatší ako obaja rodičia dohromady. Keby som ho nepoznala a stretla by som ho v bare, šla by som po ňom cez mŕtvoly. Potiahla by som ho na bar a urobila s ním porno v priamom prenose. Ale ja som ho poznala. Pretože dal prednosť mojej matke predo mnou. Pretože karma je kurva. Pretože ma pojebal, ojebal a odjebal.

Krásne, stručné a výstižné. Musela som sa tomu nahlas zasmiať. Mohlo mi to byť úplne jedno. Bola som maximálne v riti. Už nejaký čas som si proste fičala svojou cestou. Chlastom, sexom a drogami. To bolo jediné, čo ma udržalo pri živote. Alebo som vtom videla zmysel života.

Zoskočila som z barového pultu a razila si cestu k nemu. Celý čas ma pozoroval a nič nepovedal. V hlave som nevedela nájsť jediný rozumný dôvod, prečo by som ho mala nenávidieť.

Sadla som si na neho obkročmo a pritisla sa k nemu. Ak si vybral moju matku tak nech vie o čo prichádza. Stisol mi pevne boky a ja som sa na ňom zhúpla. Prisal sa mi na pery a prstami mi zašiel pod nohavičky, aby mi stisol zadok. Dráždivo som sa o neho obtrela až zavrčal. Zodvihol sa so mnou a posadil ma na stôl. Potrhal mi silonky, ale absolútne som to neriešila. A bolo by to pokračovalo, keby nás nevyrušil hlasný smiech. Strhla som sa a odlepila sa od neho. Kto ma vyrušuje práve v načatej situácii? Bol to Tom, ktorý sedel vedľa a pozoroval nás.

„Odpáľ,“ zavrčala som na neho a zahnala sa po ňom. Podarilo sa mi prevrhnúť pohár s pivom a obliať ho. Odsunul sa a s úškrnom vstal.

„Nemyslel som si, že budeš jazdiť po manželovi svojej matky,“ prehovoril a kontroloval škody na svojom oblečení. Stuhla som. Aj cez to všetko som nechápala odkiaľ to vie. Nikto to nevedel.

„A ty si tiež dobrý jebo,“ povedal môjmu úlovku.

„Thomas, práve mám rozrobenú prácu tak zmizni. Svoje si si s ňou už odjebal, keď som ti dal crack pre ňu,“ zavrčal nado mnou, ale odsunul sa odo mňa. Nechápala som, čo to malo znamenať s tým crackom.

„Odkiaľ sa poznáš s Royom?“ spýtala som sa Toma. Môj hlas znel prázdne a duto. Čo to bolo za konverzáciu? Myslel to na mňa? Pozrela som na Roya, ktorý prevrátil očami. Zdalo sa mi, že sa mi začalo rozjasňovať pred očami.

„Ty si mu predal crack pre mňa? Kedy?“ otočila som sa neveriaco na Roya. Prečo to robil? Nahol sa ku mne a zrazil ma k stolu.

„A čo som mal asi tak robiť, keď mi celé mesiace na rodinných obedoch pílil uši, že ťa chce pretiahnuť?“ zavrčal a stisol mi hrdlo. Zalapala som po dychu a snažila sa vyslobodiť z jeho zovretia. Bastard jeden skurvený! Nie, obaja!

„Pusť ju!“ povedala Thomas zmierlivo a siahol mu na ruky. Roy ma po chvíli pustil a prebodol ma pohľadom.

„Ak budeš chcieť niekedy dobre pretiahnuť, moje číslo si pamätáš. Myslím, že môj bratranec to zas tak dobre nevie,“ povedal nezaujato, keď si bral bundu zo stoličky a odišiel preč. Tom na mňa pozrel, aby sa uistil či som v poriadku.

„Kedy si mi dal crack?“ spýtala som sa ho. Nervózne sa ošil.

„Na Katynej narodeninovej oslave,“ prehovoril po chvíli. Vtom momente mi telom prešiel elektrický výboj.

„Lea,“ oslovil ma a natiahol ku mne ruku.

„Nedotýkaj sa ma,“ zavrčala som ľadovo. Zarazene na mňa pozrel a potom urobil krok ku mne. „Nedotýkaj sa ma inak ťa zabijem!“ zvreskla som po ňom, čím sme na seba pritiahli viacej pozornosti.

Zosunula som sa dolu a vyšla z baru. Hlava sa mi točila, v očiach ma štípali slzy a žalúdok sa mi chvel. Po chvíli som otyčkovala stenu krčmy a šla som odtiaľ ďalej. Potkýnajúc som prešla na parkovisko, kde som sa zložila pri jednom z áut. Tak veľmi to bolelo. Zistenie, že Tom mi dal crack v jeden večer, kedy sa to s Ericom začalo zaujímavo vyvíjať. A tá hrôza, ktorá prichádzala s triezvením. Obtierala som sa o Roya. O toho parchanta, ktorý urobil z mojej matky trosku, závislú na alkohole. Prečo som to urobila? Prečo sa mi to všetko deje?

Chcem umrieť.

Tvárou mi prešla bolesť a strhla som sa. Otvorila som oči a oslepili ma slnečné lúče, ktoré sa predierali cez otvorené žalúzie. Prespala som celú noc. Zahnala som ten odporný sen niekam do úzadia. Nebol to len sen, boli to spomienky. Nemohla som sa diviť, že po včerajšku sa mi to snívalo. Otočila som sa na brucho a zistila, že ležím Ericovi na bruchu a do líca sa mi tlačí jeho spona na opasku. Trochu som sa posunula a zvedavo sa pozrela hore. Spal na chrbte s jednou rukou prevesenou cez okraj postele. Samozrejme, že bol natlačený úplne na kraji. Divím sa, že som ho nevytlačila úplne dolu. Ten pohľad mi vyčaroval ten najväčší úsmev, ktorý som dokázala vykúzliť na tej prihriatej tvári. Spomenula som si na včerajší večer, ako ma neodmietol a ostal so mnou.

To bol Eric, akého som ho poznala. Akého ho skoro všetci poznali. Bol to dobrák, ktorý by sa rozdal pre dobro ostatných. A potom na to doplácal. Pre ľudí s dobrým srdcom na svete už niet miesta. Zničia ich dokonale zamaskované supy tejto spoločnosti. Prešla som mu rukou tesne pod lemom trička po pevnom bruchu. Ale toto telo nepozná každá. Posadila som sa a pomaly som si pravú ruku zo šatky. Zatiaľ som necítila žiadnu bolesť. Znovu som si k nemu ľahla a zamyslene sa na neho pozerala.

Ako mu môžem oplatiť celú jeho láskavosť? Vytiahla som mu tričko vyššie a prešla mu po ňom rukou. Naklonila som sa a jemne pritisla pery na jednu z tehličiek. Juj!  Našla som jemnú cestičku chĺpkov, ktorá pokračovala pod opaskom aaaaaž... Vždy sa mi to na ňom páčilo.

Prečo sa to medzi nami vlastne skončilo? V posteli nám to šlo dobre. Aha, už si spomínam. Prestala som na to myslieť a prešla som mu perami okolo pupka. Začula som jeho hlboký nádych, keď sa preberal a videla som, ako otvoril oči a zbadal ma. Upieral na mňa tmavý pohľad a zrejme nevedel, čo robím. Alebo vedel a nevedel, ako zareagovať. Vedela som, ako sa mu odvďačím. Tak, ako som to vedela najlepšie. Provokatívne som ho pobozkala pri pracke od opaska až zatajil dych. Pravú ruku som natiahla k opasku a zatiahla som možno viac, ako som chcela. Prudká bolesť v ramene mi naštartovala spätný chod, keď som sykla a posadila sa. Podráždene som zanadávala a snažila si ruku vopchať naspäť do šatky.

Jeho ruky mi však zabránili v ďalších zbrklých pohyboch. Pomaly a trpezlivo mi s tým pomohol.

„Ďakujem,“ zamrmlala som a vyhýbala sa jeho pohľadu.

„Nie som síce doktor, ale pri tej tvojej trpezlivosti... Lepšie ako s tebou znovu behať po nemocnici. Koľko myslíš, že si schopná držať sa od nemocnice?“ spýtal sa ma pobavene a vstal z postele. Oduto som sa od neho otočila a zízala radšej na skriňu. „Lea,“ oslovil ma pobavene.

Obzrela som sa k nemu, no videla som len rýchlu ruku, pred ktorou som sa inštinktívne uhla. Oneskorene mi došlo, že mi podával masť na tvár. Stiahol ruku naspäť a zamračil sa.

„Prepáč, to bol inštinkt, aby som nedostala ranu,“ zamrmlala som ospravedlňujúco.

„Nepáči sa mi to,“ zamrmlal nesúhlasne a otvoril tubu.

Potom pomalšie ku mne natiahol ruku a začal mi to rozotierať po tvári. Bolelo to ako sviňa, ale tak, lepšie ako tŕňom do oka. Cez to všetko som sa stále odmietala pozerať do zrkadla. Lenže týmto som svoj problém nevyriešila. Do práce nemôžem nakráčať len tak, že som zletela zo schodov.

„Budem musieť zavolať Callie, že si dávam PN. Nie si hladný?“ spýtala som sa ho, keď som sa zdvíhala z postele. Nepoďakovala som mu znovu, ale on vedel, že je to odo mňa bežné.

Otvorila som chladničku a samým prekvapením sa skoro zadrhla. Ironicky, samozrejme.

„Môžeš si vybrať z desiatich druhov jogurtov. To je luxus, čo?“ zvolala som pobavene a tresla dverami od chladničky.

Je tá ženská vôbec niečo iné? Otočila som sa a zbadala ho, ako ma pozoruje, opretý o zárubňu. Z toho pohľadu mnou prebehla príjemná triaška. Uškrnul sa a odlepil sa od zárubne.

„Pozývam ťa na raňajky,“ prehlásil a zodvihol sveter z gauča. Najprv som sa potešila, no potom som len podvihla obočie. Jedno z obočí, pretože to druhé som mala rozrazené.

„V takomto stave?“ spýtala som sa ironicky a otočila sa k nemu. Zamračil sa a zobral si doklady.

„Myslel som, že si spokojná sama so sebou,“ podpichol ma a obúval sa pri dverách, „prinesiem nejaké raňajky.“

Prepaľovala som ho hraným pohľadom kým za sebou nezabuchol dvere. A vlastne ich ani nezabuchol, pretože sa vo dverách stretol s pani A. A tá pozrela spýtavo na mňa, kým som sa ja škerila ako debil na barovom pulte.

„Myslela som, že do večera sa obesí z tvojej spoločnosti,“ poznamenala a zhodila na zem igelitku s lekárskym oblečením.

„Mám aj svetlejšie chvíľky,“ uškrnula som sa milo a odlepila sa z pultu.

„Kam to šiel? Už ťa tá chvíľka prešla?“ rypla si do mňa škodoradostne a šla otvoriť chladničku.

„Ona ešte pretrváva!“ zvolala som na ceste do kúpeľne. „Len neprišiel na chuť tým vaším špecialitám v chladničke!“

Zatvorila som dvere a počula cez to tlmené: „Tak nech si trhne.“

Zasmiala som sa a zhodila zo seba šaty.  Šla som smerom k sprche a automaticky otočila hlavu doprava. Nemala som to robiť. Nepohnute som pozerala na svoj odraz v zrkadle. Tmavá, takmer až čierna, podliatina sa mi ťahala od spánku až ku koncu nosu po celom líci. Obočie som mala zalepené, ale od čoho som nevedela odtrhnúť zrak, bolo moje pravé oko, kde sa modrá dúhovka kúpala v krvavom mori. Skríkla som tak hlasito, až som seba samú vyľakala. Vonku som začula buchot a dovnútra vbehla pani A. Tvárila sa vydesene a keď zbadala, že stále civiem do zrkadla, vydýchla si.

„Žiadne poznámky k mojej vizáži,“ prehovorila som chrapľavým hlasom a zhlboka sa nadýchla. „Vyzerám, akoby som vyliezla z pekla,“ skonštatovala som sucho a natočila tvár na ľavú stranu. 

Na lícnej kosti som mala pár prasknutých žiliek. Asi z toho ako mi jednu vpálil. Vyhnala som ju von so sarkastickými poznámkami a zaliezla pod sprchu. Pustila som si tú najľadovejšiu vodu, akú sprcha dokázala vylúdiť a tupo civela na kachličky. Vyzerala som hrozne. Ublížil mi viac než dosť. A prázdniny sa blížili ku koncu. Lana a Adam ma takto nesmú vidieť.  

Autor: PrincessCaroline (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nepotrebujem ťa! - 11. kapitola: