OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Krvavá budúcnosť 1

06.01.2015 (09:00) • Kim • Povídky » Na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1200×

Dnes je rok 2015 a ja som znova späť v Londýne. Je to už niekoľko desaťročí, čo som ho opustila. Ale teraz som späť a stojím pred ošarpaným domom. Veľmi som bola prekvapená, že ho nezbúrali. Už dávno stratil tú honosnosť, ktorú mal, keď som ho opúšťala. Už dávno bol opustený. Naposledy sa tu bývalo ešte pred druhou svetovou vojnou. A odvtedy, čo ma vyhlásili za mŕtvu, bol prázdny.

Vopchala som starý mosadzný kľúč do zámky a zvrtla som ho. Išlo to ťažko. Bolo vidieť, že dvere sú už dlho zamknuté. Vošla som dnu a naskytol sa mi pohľad na veľkú vstupnú halu, ktorej dominantou bolo schodisko. Na stenách viseli obrazy mojich predkov. Všade bol prach a špina. Zložila som svoj batoh na zem. Z vrecka som si vytiahla telefón a vytočila som číslo, na ktoré som nevolala už veky.

„Ty aj žiješ, Cam? Čo potrebuješ?" ozval sa z druhej strany mužský hlas.

„Ako sa to vezme, žijem aj nežijem, ale ty to vieš veľmi dobre. Som späť v Londýne, vrátila som sa domov. Potrebujem pomôcť s upratovaním. Takže máš presne hodinu na to, aby si prišiel. Cestou skoč niekde do obchodu kúpiť veci na upratovanie, pretože pochybujem, že máš niečo doma a tu nič nie je."

„Ďakujem za opýtanie. Ja sa mám dobre. Cam, ty sa nikdy nenaučíš etikete?" ozval sa pobavene.

„Ale, Teo, ty vieš, že etiketu poznám. Ale nepoužívam ju." Zasmiala som sa.

„A preto ťa vždy ťahám z malérov."

Neodpovedala som. Aj tak som vedela, že Teo tu bude behom hodiny.

Poznala som ho ešte ako človek. Bol to milý, sympatický a hlavne bohatý muž. Moja mama vždy chcela, aby som si ho zobrala. Ale medzi nami bolo vždy len kamarátstvo a nič viac. A náš vzťah by ani nefungoval, Teo je totiž gay. Znova sme sa stretli v roku 1989 v Prahe. Bol jeden z demonštrantov v Nežnej revolúcii rovnako ako ja. Boli to časy, keď sme sa obaja vrátili do školy a snažili sa niečo naučiť. Ale to nás veľmi rýchlo prešlo a znova sme začali hrať dospelých ľudí.

Prešlo niekoľko rokov a každý z nás odišiel do iného kútu sveta. Ja do Grécka a Teo sa vrátil späť do Londýna. Znovu sme sa stretli pred dvoma rokmi na charitatívnom plese v New Yorku. 

Kým som čakala na Tea, zo všetkého nábytku, čo sa nachádzal na dolnom poschodí, som posťahovala všetky biele plachty, ktoré mali zabrániť tomu, aby nábytok zapadol prachom. Na moje prekvapenia väčšina nábytku bola v poriadku. Potrebovala vyčistiť, ale to bolo všetko. Aj keď pár skríň, ktoré patrili ešte mojej praprababičke bolo zničených.

Práve som stiahla plachtu z kresla, ktoré sa nachádzalo v bývalej pracovni môjho otca, keď sa domom rozľahlo zvonenie. Plachtu som hodila na zem a prešla do chodby otvoriť dvere. Skôr, ako som poriadne stihla otvoriť dvere, v rukách sa mi ocitlo červené vedro a mop.

„Uhni, ženská, nevidíš, že nesiem ťažký náklad?“

Teo.

Zamračila som sa na neho. A tuho som začala rozmýšľať, prečo ho vlastne trpím vo svojom živote. Po úpornom rozmýšľaní som prišla na to, že neviem. Za Teom do domu vošiel nejaký chlapec, ktorého som nepoznala. Teo ten svoj obrovský náklad zložil presne do stredu chodby a pozrel na mňa s veľkým úsmevom.

„Cam, ty vôbec nestarneš. Vlasy máš ešte kratšie ako naposledy, keď som ťa videl. Na tvári máš ešte stále ten trpiteľský výraz, ktorý máš vždy, keď som v tvojej prítomnosti. Ale toto mi je novinka, že by posledný výstrelok módy? Chumáče prachu na oblečení? No, Lady Cameron, som z vás sklamaný.“

„Už si skončil s tým šaškovaním alebo ideš ešte pokračovať,“ zamračila som sa na neho, „pretože, ak áno mohli by sme sa pustiť do upratovania.“

Teo sa rozosmial.

„Ideme upratovať. Ale aby som nezabudol, toto je môj priateľ Nicolas Swan. Niki, toto je Cameron.“

Prekvapilo ma, že ho predstavil ako svojho priateľa. Pretože toto bol sto percentne človek. Mohol mať tak dvadsaťpäť alebo menej. Mal blond vlasy, pekné telo a úžasne modré oči. Škoda len, že bol gay.

Ale čo, Teo si to zaslúži a ja lásku nehľadám.

Natiahla som k nemu ruku. „Volaj ma Cam. A reči toho idiota si nevšímaj.“

Nik sa rozosmial a potriasol mi rukou.

„Rád ťa spoznávam. Teo mi rozprával, že sa poznáte od malička.“

„To je pravda a ak budeme mať šťastie a dostaneme sa dnes aj na poschodie, mohli by sme nájsť aj dáke staré fotografie. Keď bol Teo dieťa, tak bol fakt rozkošný. Bol širší ako dlhší.“

Nik sa rozosmial a Teo na mňa hodil vražedný pohľad.

Spoločne sme sa presunuli do salónu, ktorý kedysi slúžil ako prijímacia miestnosť. Teraz bol plný prachu a nábytok sa pomaly rozpadal. Ťažké zamatové závesy boli prežraté moľami a len tak viseli na drevených tyčiach, ktoré boli položené na pozlátených držiakoch v tvare kvetov.

„Teo, všetok nábytok, okrem tých skríň, treba vyhodiť. Rovnako, ako aj tie otrasné závesy. Nik, ty máš na starosti umývanie podlahy a okien a odstrániš všetky pavučiny.“

„A čo ty?“ spýtal sa ma Teo.

„Ja budem triediť všetky tie haraburdy, ktoré sa nachádzajú v skriniach a škatuliach poskrývaných v miestnosti. Moja matka bola na sklonku svojho života veľmi nedôverčivá, povedala by som, že až bláznivá a po dome poskrývala veľa cenností. Bohužiaľ, pre moju smolu nepovedala, kde všade tie veci napchala.“

Teo prikývol a nič na to nepovedal. Vedel, ako to bolo s mojou matkou, keď umierala. Blúznila a už nemala všetkých päť po hromade. Smrť môjho brata a otca vo vojne ju zasiahla a potom, keď jej oznámili, že aj ja som mŕtva, už sa nikdy nedala do kopy. Bola bláznivá a okrem Tea si k sebe nikoho nepustila. V jej posledný deň som bola pri nej, ale, bohužiaľ, ma nevnímala.

Pomohla som Teovi dostať diván z miestnosti a potom som sa pustila do hľadania poskrývaných vecí.

V kozube som našla krabicu plnú strieborných príborov, pod ťažkým kobercom som našla dieru v podlahe a v nej niekoľko zväzkov bankoviek a za súpravou skríň som našla krabičku s fotkami mňa, otca a môjho brata.

O dve hodiny bol všetok nábytok vyprataní pred domom a vedľa mňa sa kopila obrovská kopa vecí.

Teo išiel pomôcť Nikovi s umývaním okien. Boli spolu roztomilí a príliš sladkí. Tie ich nenápadné dotyky a bozky.

Vedela som, prečo sú takí nenápadní. Teo vedel, že Harryho čin ma zranil. Odvtedy som nemala žiadny vzťah a jediný chlap, ktorého som k sebe pustila bol Teo a aj to len pre to, že bol gay.

Roztriediť tie veci mi trvalo ďalšie dve hodiny. Medzi tým sa Teo a Nik presunuli do knižnice. Tam bolo treba asi najmenej roboty. Stačilo poutierať prach z každej knihy a potom ich vrátiť späť na poličku. Ak by niečo našli, mali to dať na kopu.

Trvalo nám zbytok dňa upratať celý spodok domu. Asi najhoršie to bolo s kuchyňou. Tam sa bude musieť aj vymaľovať. Celý nábytok z kuchyne išiel preč a v dome, teda v jeho spodnej časti ostalo len pár kusov nábytku.

Keď sme skončili, sadli sme si v hale na schody a pustili sme sa do jedenia pizze. Teo ako vždy šaškoval a rozprával zábavné historky z nášho detstva.

„Ten strážnik sa za ňou rozbehol. Mal si vidieť jej výraz, keď popri mne prebehla. Sukňu mala vyhrnutú tak vysoko, že jej bolo vidieť spodné prádlo a vlasy jej viali na všetky strany. Na chvíľu sa stratila strážnikovi z oči. A ona to hneď využila. Vrhla sa okolo krku najmladšiemu synovi grófa Howarda a pobozkala ho. Strážnik prešiel popri nich a nevšimol si ju.“

Teo zvážnel a pozrel na mňa. Vedela som, čo sa ma spýta, ale nevedela som, či som mu pripravená odpovedať. Nie jemu, ale mne samej. Harryho som milovala celým svojim srdcom a bol to moja jediná láska. A kvôli nemu som prišla o môj život.

Po mojej údajnej smrti si Harry zobral Marry – Alice Queen, moju najlepšiu priateľku, teda okrem Tea.

Ale s Teom som podnikala všetky zakázané činnosti, riešila som s ním otázky vedy a spolu sme sa snažili prísť na ich odpovede.

Marry – Alice som sa zdôverovala so všetkými ženskými problémami. Vyšívali sme spolu, aj keď ja som túto činnosť zo srdca nenávidela, naše matky boli najlepšie priateľky a od nás sa očakávalo to isté.

Marry – Alice mi vždy závidela pozornosť Harryho. Už predtým, ako som sa s ním spoznala po tom incidente so strážnikom o ňom stále rozprávala. Harry to, Harry dnes mal oblečené to, a tak to bolo vždy.

Nenávidela som ju a aj Harryho. Ako mi to mohol urobiť? Ale teraz s odstupom času to chápem, musel to spraviť. Nebola iná možnosť. Musel ma zabiť, aj keď to nechcel ak hovoril pravdu. Ale mocnosti sa ma chceli zbaviť a mali na to dôvod. Bola som pre nich veľmi nebezpečná a vedela som toho priveľa.

Po skončení vojny som začala pátrať po všetkých členoch mocnosti.

„Cam, prečo si sa vrátila?“ prerušil moje myšlienky Teo.

„Chýbal mi večne špinavý Londýn.“

Teo sa rozosmial.

„Tak to ti neuverím. Ty si Londýn nenávidela. Vždy si snívala o Amerike. Tak a teraz prečo si sa vrátila? A odpovedz mi pravdu.“

Postavila som sa a zamierila som k vchodovým dverám. Teo ma chytil za ruku, ale skôr ako stihol niečo povedať zlomila som mu väzy. Nik vystrašene vykríkol a pribehol k nám.

„Ak chceš, môžete tu ostať do rána, hore sú izby, niektorú si vyber, ale asi by si tam nemal spať. Neviem, v akom stave sú postele. Ale v knižnici ostal gauč. Je na tebe, ako sa rozhodneš. A ešte k Teovi, o dve možno tri hodiny bude v poriadku.“

Odišla som z domu. Potrebovala som sa nakŕmiť.

Bezcieľne som prechádzala nočným Londýnom a hľadala svoju korisť. Ale nebol tam nikto vhodný. Preto som zastala a začala sa obzerať okolo seba. Bola som na menšej nákupnej pasáži. Boli tu samé obchody, ale žiadny bar. Preto tá neprítomnosť vhodných ľudí.

Spomenula som si na jeden bar, ktorí navštevoval Harry a aj Teo. Ako inak bezo mňa, v tej dobe bolo neslýchané, aby dámy chodili po krčmách.

S menšou nádejou som sa vybrala k tomu baru.

Pri mojom šťastí ho zrušili a ja ostanem hladná pokiaľ nenájdem dákeho bezdomovca.

Na moje prekvapenie tam ten bar ešte stále bol. A dokonca bol aj otvorený.

Vošla som dnu a veľký svalnatý chlap sa mi postavil do cesty. Pýtal si vstupné.

Poobzerala som sa okolo seba a keď som zistila, že nám nikto nevenuje pozornosť, pozrela som mu do očí a ovplyvnila som ho. Takže som žiadne vstupné platiť nemusela.

Prešla som ku baru a objednala som si whiskey.

„Ťažký deň?“ spýtal sa ma barman.

„Ťažké storočie,“ zamumlala som a vypila som svoju whiskey na jeden hlt. Pokynula som mu, aby mi nalial a nechal fľašu pri mne.

„Prečo tu taká kráska ako ty sedí sama,“ ozval sa mi za chrbtom mužský alebo skôr chlapčenský hlas.

Otočila som sa a pozrela do priveľmi známych očí.

Autor: Kim (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Krvavá budúcnosť 1: