Krvavá minulosť • OurStories.cz ~ naše povídky

Po dlhej dobe zase niečo pridávam. Príbeh o žene/dievčati, ktorá prežila niečo, čo nemala. A to jej zmenilo život. Za beta read ďakujem PrincessCaroline.

10.12.2014 (19:00) • Kim • Povídky » Jednodílné • komentováno 1× • zobrazeno 1550×

Som Lady Cameron Donovan. Pracujem na výskume pre Britániu.

V celom svete zúri Druhá svetová vojna, a bohužiaľ, Nemci vyhrávajú. Môj dobrý priateľ ma požiadal, aby som odišla do Rumunska, na zámok Bran, a tam skúmala vírus, ktorý objavili v tele mŕtveho vojaka. Nevedeli, čo je zač, ale bolo jasné, že ten vírus je smrteľný.

Dokonca aj ja som mu podľahla. Lenže mňa nezabil. Moje telo sa zmenilo, srdce mi prestalo biť, slnko mi spôsobovalo popáleniny a nespala som. Ľudská strava mi spôsobovala závraty a na svoju obživu som potrebovala ľudskú krv. Neviem, prečo som nezomrela. Neviem, prečo sa moje telo zmenilo, ale jedno viem. Som netvor.

Dnes je to presne päť mesiacov, čo som sa zmenila. A presne jedenásť mesiacov, čo začala vojna. Je tesne pred polnocou a ja už od súmraku sedím na streche hradu a pozorujem mesiac v splne. Čakám na ten správny čas, keď zvon na veži odbije hodinu po polnoci.

Keď sa tak stalo, postavila som sa a prešla ku kraju strechy. Vkročila som do prázdna. Pád z takejto výšky by zabil každého normálneho človeka. Ale mňa nie. Dopadla som na nádvorie. Pár metrov odo mňa stála postava v čiernom plášti. Tvár mu zakrývala kapucňa a jeho dlhý plášť siahal až po zem. Nad našimi hlavami sa zablyslo a zahrmelo.

Natiahla som k nemu ruku.

„Lady,” pobozkal ma na jej chrbát.

„Gróf, som rada, že ste vyhoveli mojej žiadosti.”

Odpoveďou mi bolo len jemné kývnutie. „Priznám sa, priviedla ma sem zvedavosť. Nevedel som, čo očakávať.”

Vyšli sme z nádvoria a zamierili k útesom. Zastala som na ich okraji a pozrela sa na rozbúrené more.

„V meste sa povráva, že na zámku znova žijú upíri. Viete, že ak by sa to potvrdilo, neskončilo by to dobre. Museli by sme všetko preniesť inam, ale ten vírus sa nesmie dostať von zo zámku, pretože sa začne šíriť.“ Znepokojene si povzdychol.

„Máte pravdu. Výskum toho vírusu sa musí dokončiť tu, pretože ak by ho, nedajbože, získali Nemci, vojna by bola dávno prehratá. Pokúsim sa zariadiť, aby ste mali všetko prichystané na prípadný prevoz, ale výskum musíte dokončiť tu. A do mesta pošlem mojich ľudí. Tie reči sa musia prestať šíriť. ”

„Prečo je také dôležité, aby som prišla na to, ako ten vírus funguje? Hádam ho Británia nechce použiť vo vojne.”

„O to sa, milá Lady, nestarajte.”

Zavrčala som. Tento chlap ma už neskutočne vytáčal. Pristúpila som k nemu tak blízko, ako sa dalo. Vycerila som na neho moje tesáky. Ani to s ním nepohlo. Ľahostajne na mňa pozeral.

„Ja sa nemám starať? Pozrite sa, čo mi spravil ten vírus. Denne musím piť ľudskú krv. Slnko ma spáli. Mám tesáky. Nebije mi srdce. Nezraním sa, keď skočím zo strechy. To všetko ten váš vírus. Takže sa musím pýtať, na čo to mám zistiť.”

Trpko sa zasmial. Ruku mi položil na líce a palcom prešiel po špičke môjho tesáka. Druhou rukou si stiahol kapucňu. Postavila som sa na špičky. Jemne ma pobozkal na pery. Keď sme sa od seba odtiahli, priložila som moje pery na jeho krk.

Keď moje zuby preťali pokožku na jeho krku, slastne zastonal. Na jazyku som pocítila sladkú chuť čerstvej krvi. Objal ma okolo pásu a pritisol ma k svojmu telu. Jednou rukou prešiel z môjho pásu pod plášť a roztrhol môj korzet. V tej chvíli som ho od seba prudko odstrčila. Hrdlo ma neskutočne pálilo. Rozkašľala som sa. Jed, ktorý mal v krvi, sa mi postupne dostával do tela. Jemu ten jed neublížil, ale mňa zabije. Vyvrátila som celý obsah môjho žalúdka.

„Prečo?” môj hlas sa lámal.

„Pretože ste ohrozili celý výskum. Milá Lady, ja osobne proti vám nemám nič. Ale vrchnosti sa nepáči, že majú na území upíra.”

Odhrnul mi vlasy z tváre. Pohladil ma po líci a smutne sa usmial.

„Viete, Cameron, ja vás milujem, ale zmenili ste sa na netvora.”

Pozrela som do zelených očí plných nehy. Nemala som mu to za zlé. Naozaj sa zo mňa stal netvor.

„Nehnevám sa na vás, Harry. Máte pravdu, som netvor. Ale mojou smrťou prídete o odpoveď, ktorá sa týka vírusu. Pretože ja som prišla na to, ako ten vírus funguje.”

„Tak je to správne, Cameron. Zničím všetky dôkazy o tom, že ste prišli na to, ako funguje ten vírus,” sklonil sa a pobozkal ma na pery.

Moje nohy ma viac neudržali. Moje telo sa zrútilo na kamenný chodník. Pozerala som na to, ako odchádza, ale vedela som, že tak skoro nezomriem. Ten jed len paralyzoval moje telo. Nechápala som, ako je to možné. Mal ma zabiť. Až teraz, niekoľko desaťročí po tej udalosti mi došlo, prečo ma nezabil. Mňa totiž nedokáže zabiť nič.

Harry nakoniec splnil to, čo povedal. Zničil všetky dôkazy o víruse. Ale niečo nezničil a to môj denník. Nechal si ho.

A teraz, po mnohých rokoch od jeho smrti, sledujem jeho vnuka, ktorý mu akoby z oka vypadol, ako ho číta. Nechápavo krúti hlavou a jeho pery kopírujú slová, ktoré sú napísané na stránkach knižky viazanej v koži.

Nepatrne sa usmieva, keď prečíta niečo, čo je vtipné alebo aspoň jemu to tak príde.

Ale tvár mu zvážnie, keď sa dostane k časti, kde píšem o jeho prastarom otcovi. Dokonca aj meno má po ňom. Harold Skye Howard. Až na to Skye. Môj Harry - jeho prastarý otec - sa totiž druhým menom volal Wiliam.

Na jeho perách sa usadí jemný úsmev, keď objaví fotku svojho prastarého otca a mňa. Bolo to tesne predtým, ako som odišla do Rumunska a môj život sa zmenil. Ale teraz, keď môj denník znova uzrel svetlo sveta, musím ho získať späť a zničiť ho už nadobro, pretože ten denník v rukách niekoho iného môže spôsobiť vojnu. Ale to, ako získam ten denník je už iný príbeh a sem vôbec nepatrí.

To som ja, Lady Cameron Donovan. Upírka, ktorá k svojej nesmrteľnosti prišla len náhodou.

Autor: Kim (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Jednodílné