Uhnite na bok! Niekto sa nám tu vážne nasral!
14.03.2015 (17:00) • Trisha • Povídky » Na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 796×
Chcem sa opýtať: Má vôbec zmysel túto poviedku pridávať? Pretože ak áno, veľmi to nevidieť. V minulej časti som ďakovala za komenty, ktoré táto poviedka dostala a zároveň som vravela, že kritika je pre mňa úplne samozrejmá a vítaná hoci posledné 2 časti je počet 0.
Takže, nech už máte akýkoľvek názor, budem veľmi rada, ak sa vyjadríte, inak nevidím dôvod, aby som sem pridávala, keď to nikoho zaujíma. Na nete sú aj zaujímavejšie veci ako sa drbať písmom a inými nastaveniami. Len toľko.
3.
|
Fantasy poviedky / Život Chameleóna.com Denník užívateľa Chameleónka (webmaster) Pridané: 28. mája o 19:19 Status: verejný Slovko na úvod: Kuk sem, kuk tam. |
Upokoj sa.
Upokoj sa!
Upokoj sa!
Nevedela ako to predýchať.
„Prestaň!“ zvrieskla, no nik si ju nevšímal. Akurát sa všetci smiali.
„Daj mi to!“ vyrútila sa naňho, hoci bol minimálne o hlavu vyšší. Odhodil ju ako nič.
Nemohla nič robiť. Zúrivosť ju nútila rozbiť mu hubu, kopať, vrieskať. Jeho kamoši však tvorili neprekonateľný múr. Smradľavý od voňaviek a potu.
Trhlina! Vyrútila sa v pred. Už tam bola, keď ju stiahli naspäť.
„Šak prestaň!“ prešla do šarištiny. Toto slovíčko jej stále uchádza. Neprestával. Pozrel na ňu. Spokojne drhol lavicu, potom zem a usmieval sa ako magor.
„Umývam lavicu, ako si chcela!“
„Debil!“ skríkla.
„Na, tu máš!“ zasmial sa a trepol s ním o lavicu.
Odišli s veselým rehotom a zas tu ostala sama, ako ten najvyšinutejší blázon.
Zaťala dlane do päste. Dlhé nechty sa jej zaryli do kože. Dosť!
Schmatla ho a vyštartovala z triedy.
Zastala pred hnedými dverami a zaklopala.
„Áno?“ ozvala sa triedna milo.
Otrčila jej ho pred nos. „Pozrite! Obliali mi lavicu a chcela som, aby to utreli. Zrejme sú natoľko retardovaní, že nevedia, čo je handra!“ šplechla jej do tváre.
Všetko v nej vrelo. Stačilo! Dosť dlho všetko dusila. Je mi jedno, že budem žalobaba. Čo ma po tom! Nech si to vypijú, aspoň kúsok víťazstva! Preháňalo sa jej hlavou. Chameleónka totiž má odvahu. Keď je nasraná. Vtedy uhnite z cesty, inak si to vypijete. Následky pre ňu nehrajú rolu. Ide ako tank.
Triednej stvrdla tvár. Zobrala peračník do ruky a pozorne si prezrela blato a špinu.
„Bol čisto nový! Darček od naj kamošky!“ pokračovala.
„Dobre,“ zmizla v kabinete a o chvíľu sa vrátila s vreckom. „Dáme ho sem, aby som ho ukázala na rodičovskom.“
Triedna vpálila do triedy a urobila cirkus. Mala si kúpiť nový, dať tým idiotom bloček, aby ho preplatili. Súhlasila.
Spolužiačky si šuškali, chalani gánili. Jej zlosť pomaly pohasínala a nahradil ju strach, aká bude pomsta.
„Pre jeden peračník?“ syčali.
„Hej, pre jeden peračník!“ odvrkla.
Kúpila si nový. Za päť eur. Vtedy sa len premieňali koruny na eurá, takže jasné, poviete si, že je drahý, ale čestné slovo, že lacnejší nenašla. Pozitívum: žije dodnes. Nikto doň už nikdy nekopol, nič ním nečistil. Víťazstvo. Konečne. Bolo na čase. Už ju unavovalo prehrávať.
Prečo bol peračník-handra výnimočný? Bol rifľový (miluje rifle), s lemami po oboch, s nápisom uprostred: STAR. Zvuk zipsu bol lahodný ako motorka frčiaca okolo. Bol to darček od Anjela, vtedy jej najobľúbenejšia vec.
Nechápali to a kto vie, či to vôbec pochopia. Je to jedno. Každý z nich dospel. Dúfa, že je to tak, aj keď vie, že pár šlo a idú dolu vodou. No ona sa nestará. Iba pokrčí plecami. Má nový život a ich má v keli.
S jednou bývalou spolužiačkou sa stretáva. V deviatke sa z nich stali kamošky. Ostatné neignoruje. Nechápe totiž, aký to ma zmysel. A keď ony ignorujú ju iba sa smeje. Ona sa nehanbí kým je. Už nie a nikdy nechce, keď nemá dôvod. Priznáva si chyby a nie je spokojná. Je viac. Odhodlaná zmeniť to.
To je to, čo ju naučili. Za to ďakuje. Teraz vie, že je silnejšia než si myslí. Ďakuje a nič k nim necíti. Absolútne nič.
Dokonca ide na stretnutie s nimi. Kvôli triednej, ktorá nikdy nevedela poriadne kričať a napriek všetkému mala svoju triedu, najhoršiu na škole, rada.
Stoja pred školou. Zrazu Chameleónku každý objíma a ona len vytreštene stojí a všetky dotyky sa jej hnusia. Našťastie sú letmé, takže sa nejdú pretrhnúť so svojimi rolami. Zopár členov chýba. Usadia sa nakoniec v prázdnej bývalej triede. Je zrenovovaná. Biela tabuľa na fixky, nové lavice, okná, omietka, steny natreté na zeleno-bielo, nová podlaha... Eurofondy dokážu veľa.
Sedí ticho a pozoruje. Všetko po starom. Skupinky sa okamžite nájdu. Opäť sa ohlási pocit samoty...
Prehodí s niekým pár slov, ale nikoho nezaujímajú odpovede. Okrem triednej. Lenže všetkých viac zaujíma pizza, ktorú platila zo svojho vrecka a pre dvadsať ľudí...Slušné, nevychovanci! Ona si dá len jeden, dva kúsky... nepamätá sa. Bolo to na konci prvého ročníka.
Zaujímavá sa stane len vo chvíli, keď jedna ex-spolužiačka zahlási: „No čo, ako to ide s chlapom?“
Otočí sa jedna: „Ty máš frajera?“ Druhá: „... má frajera?“ A tak to ide ako ozvena. Vymení si pohľad s tou, s ktorou sa stretáva. Hlúčik okolo nej ju neprekvapuje.
Všetky sa pýtajú kedy, ako sa oznámili, koľko má... Skoro im vypadnú oči, keď povie, že je o šesť rokov starší. A smeje sa, pretože je to také úbohé a smutné, hoci priznáva, aj pre tie neveriace pohľady. Pretože nikto nevie pochopiť ako sa z tej, čo sa neusmievala, nebláznila, nepila, nechodila von a nenosila moderné veci stalo toto.
Čudo smejúce sa od ucha k uchu, tá čo sa porozpráva skoro s celou triedou (na gymnáziu) a, že si dokonca našla chalana. Div divúci, hotová záhada.
Chcete vedieť tajomstvo? Je šťastná! Konečne začala veriť, že je nádherná, nie škrata, ako počúvala celé tie roky, hodná pozornosti, rešpektu a úcty.
Za to sa vždy modlila. Po rokoch sa to splnilo. Dostala milujúceho chalana, ktorý to v nej odštartoval. Verí, že ho zoslal Boh, verí, že tie roky vydržala len vďaka sile, ktorú jej poslal a podpore a láske, ktorú vložil do jej naozajstných kamarátok, pretože, čo vždy povedia rodičia? Nevšímaj si ich a oni prestanú. Jasne. Škoda, že u nej to nezabralo.
Každý rodič miluje svoje deti. Chameleónkyni rodičia ju milujú, no nechápali to. Prečo ona nič nepovedala? Nechcela, aby sa trápili a hnevali. A keď chcela prestúpiť, povedali, že to len jej Anjel do hlavy natlačil kaleráby. Ups!
Nevadí. Prežila, odpustila, miluje ich. Nemá dôvod nemilovať. Všetci máme chyby, avšak ide o trpezlivosť, ktorú s nimi máme, zvlášť u tých druhých. Mame to vykričala o pár rokov neskôr.
Vlastnej dcére povie, že ak ju pokladali za blázna, tak mali nejaký dôvod. Musela to dať von. Doteraz ju to bolí, že si to o nej mama myslí.
Asi ste si všimli, že Chameleónka je precitlivená. No povedzte, koho by to nezložilo?
Slová sa nedajú vziať späť. Naša pamäť nie je počítač a nemôžete len tak ťuknúť na delete. Hlavne pri deťoch. Myslíte si, že zabudnú? Povedzte dievčaťu iba raz, že je opacha, píp atď. Jedno slovo a cíti sa menejcenná. Chalanovi, že je nemožný v obľúbenej činnosti, že je slaboch... No rodič? Slová od neho, zvlášť takéto, sú... nedokáže popísať tú bolesť, šok, hnev, žiaľ...
Tí, čo sa postavia a vstávajú každý jeden raz a ženie ich to vpred, majú jej obdiv. Ona sa poddala. Napoly vstala, ale nedokáže odignorovať jazvy. Sebavedomie prepísali na podceňovanie.
Slová sú najväčšou zbraňou, aj ja ona ich použila nesprávne. Každý z nás. Ale máme ďalšie slová, celé vety. Čo s nimi urobíme?
Nechajte komentár:
|
Pomstiteľka (prispievateľ) Výstižné... emócie, hlavne hnev boli dobre napísané. Jediné, čo sa mi nepáčilo boli zmienky o Bohu. Ja v to neverím. Páčil sa mi príbeh, lenže ja by som tak ľahko neodpustila. Nikomu. Chameleónka (webmaster) Kto by to čakal od Pomstiteľky. ;-) :-P Ďakujem za komentár. Nevedela som, že čítaš moje príbehy. O to viac som prekvapená, že si napísala. Pomstiteľka (prispievateľ) Čakám, kedy mi to oplatíš ;-). SiLvInKa (prispievateľ) WAAAAAU! Ja by som na tvojom mieste nemala toľko odvahy. Si vážne odvážna! Ale nepochopila som, vážne bol ten peračník taký dôležitý? Keby že šaty,alebo kabelka... Posledné riadky som zožrala! Si skvelá! Kedy bude pokračovanie??? Mohla by si dať nejakú disko alebo párty, neverím, že o tom by si nič nevymyslela! Prosííím, daj tam niečo také! :-D :-D P667 Kriste, Silva, ty si ale vtierka! Netuším, ako s tebou niekto dokáže vydržať! Radšej sa zamýšľaj nad tým, čo pridávaš ty a neraď somariny! Sorry za spam, Ch., poviedka bola super. Na tvojich textoch sa mi páči, že sú zo života. Čítala som od teba aj pár fanfiction diel na fantasy poviedky, no myslím, že toto je lepšie. Neviem... viac sa do toho dokážem vcítiť. A hlavne, hrdina je všedný človek. Žiadny upír, anjel, či nejaký človek, čo zmení svet. Čistá realita! To je že super - mega – ultra! SiLvInKa (prispievateľ) Žiarliš, že moje poviedky sú lepšie, pretože som tu dlhšie!!! P667 Samozrejme, už len tie tvoje. :-D :-D:-D:-D:-D:-D P.S.: Nepridávam tu nič, takže nekomentuj moje poviedky. Chameleónka (webmaster) Princezné, obe ste krásne, ale dajte ešte dakde spam a blokujem vás. Díki za porozumenie. P667: tvoja chvála mi lichotí až sa červenám! SiLvInKa: ďakujem za komentár a nie, party tam nebude. Možno iba vo vzdialenej budúcnosti, ale aj tak dosť nepravdepodobné. A, áno, predstav si aj také veci majú veľkú citovú hodnotu. Pomstiteľka: Aha! :-D :-D Ak budem mať čas... Posnažím sa urobiť si ho. J Pridajte reakciu.... |
« Předchozí díl Následující díl »
Autor: Trisha (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování
Sdílet
Diskuse pro článek Chameleónka - 6. časť:
Ďakujem za povzbudivé slová Soletka. Naozaj mi to zahrialo dušičku. Popravde poviedku by som dopísala aj keby som ju z OS stiahla pretože má pre mňa veľký význam aj osobný. Ešte raz ďakujem. Chápem, že človek nemá niekedy čas, ale radšej sa istím. 
Tak tá poznámka nad tým nebola veľmi pekná... áno, tú štvrtú časť som neokomentovala, lebo som nemala absolútne nič zmysluplné, čo by som k nej napísala a nič ma nenapadalo. No chodila som sem neustále a očami hľadala ďalšiu časť... potom som si na chvíľu dala pauzu, lebo som si pripadala ako taká stalkerka, ale stále som tu a čítam. Čítam, lebo ma to baví a mrzí ma, že túto poviedku nekomentuje toľko ľudí, koľko by si si ty za ňu zasluhovala. Takže a teraz k otázke - jasné, že má zmysel ju písať! Čo je to za otázku? :D Keď už nemáš pre koho písať, tak ju píš kvôli sebe! Ak ťa baví, tak nemáš čo riešiť...
Chameleónka mi pripomína samú seba... presne takáto som kedysi bývala a.. ech, škoda slov. Niečo takéto sa nedá opísať len pár vetami. No klobúk dole. Tak realisticky si to napísala, akoby si do toho textu vložila aj kúsok zo samej seba. Ale čo ja viem? Možno aj...
To si píš, že má zmysel v tom pokračovať. Nemyslím, že je tu veľa takých príbehov a fakt, že si miesto bežnej prózy zvolila takú bloggovú formu, je naozaj originálny. Držím palce v písaní a teším sa na ďalšie zvraty. 
Nuž áno, hnev je jej motor na odvahu. Ďakujem, že si si dala námahu a napísala aj tento krásny komentár. som rada, že sa páčilo a dfm, že to tak bude aj naďalej. Možno má aj zmysel pridávať ďalej... 
Zaujímavé. Chameleonkina časť je krásnym príbehom ala "Škaredé káčatko", ale toto káčatko nebolo pasívne a to sa mi páči. Páčilo sa mi čítať, ako s chlapcami bojovala a ako potom na spôsob parnej lokomotívy nakráčala k triednej a dosiahla nejaké to víťazstvo. Komentárová časť ma zaujala trošku inak, bol to skvelý pohľad do ľudských pováh. 
Přidat komentář:
- Priznanie
- Pán šeliem
- Ráno v blátě
- Stručná a třaskavá historie podle A. J. Crowleyho
- Skvělý a přesný průvodce po Nazaretu ex-archanděla Gabriela, zrádce
- Tu je moje miesto
- Když má srdce svoji hlavu 1
- Co zůstane v knihkupectví
- Sestra
- Šarlatán (začátek)
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře
Kdo je tu z členů? Klikni!