OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Chameleónka - 15. časť

17.05.2015 (18:00) • Trisha • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 766×

Mágia je dokonalá. Plynulá a nestarnúca. Útočí na vaše zmysli. Oči, vôňa, sluch, hmat...  dokonalosť sama o sebe je nič.  Chce to viac ako len dokonalosť. Hĺbku, cit, emóciu.

Existujú vôbec kúzelníci? Cirque des Reves... Viac než dokonalosť, splnený sen. Je to... zážitok.  Znie to nádherne. Preklad je Cirkus snov, ale kniha sa volá Nočný cirkus. Neviem sa od nej odpútať. Možno preto, ako na mňa pôsobí, hoci neznášam historické romány. Tu to až tak nevnímam. Dátumy pre mňa nehrajú rolu.

Cirque des Reves...

Škoda, že v reálnom živote, tej sivej, neústupčivej ruke, ktorá ťa núti zaradiť sa do davu, nejestvuje. Myslíš si, že si slobodný, ale stále nás niečo núti niekomu a niečomu sa podriadiť. Spoločnosti, peniazom, svedomiu, tlači... Podriadiť sa svedomiu je správna vec, lebo... proste to tak je. Možno to je to nadprirodzené, čo každý v živote stretne. Ale ako inak si slobodný? Rozhodnutia sú dôležité a je správne, že máš v nich slobodu, no všetky sú ovplyvňované rodinou, priateľmi, financiami, predsudkami... Človek zabúda napĺňať  svoje sny. Nejdeš robiť, to, čo ťa baví, pretože v tom nenájdeš prácu a ak áno, tak máš mimoriadné šťastie.

„Pozeraj na to, aká je doba. Chcem, aby si sa mala lepšie ako ja...“ hovoria rodičia. A deti to chápu, hoci sa im to nepáči. Alebo sa aspoň snažia.

Čo sa tu na robiť? Škola, robota, pomedzi to vzťahy. To isté dookola. Prečo človek nedokáže zachytiť tú krásu navôkol?

Si slepý. My všetci. Nevidíme nič čarovné a preto si myslíš, že som cvok. Jedna baba bez štipky rozumu, žijúca vo vlastnom svete, kde je dokonalá a nádherná. Tam, kde aj ty mi ležíš pri nohách, žobreš o moju pozornosť a ja ti vrátim povýšený úsmev a budeš pre mňa vzduch. Lebo nič iné nie si. Som zvedavá, kto nakoniec bude ten lepší.

Prenasledovanie

Krátky okamih

Paranoja

Svetlo v kľúčovej dierke

Napospas myšiam...

Piskot, škrab, škrab  po podlahe

Otočenie kľúča, tichý nádych  vonkajšieho sveta

Vyrazenie vpred

Rana do hrude

Padneš na kolená a krysy sa natešene smejú.

„Vstávaj!“ pištia. „Zožerieme ťa!“

Zdvihneš planúci pohľad

kolená bolia od pádu na schody.

Postava týči sa nad tebou

Vyžaduje úctivý pukerlík

Odpľuješ na zem vstaneš a ukloníš sa ako  chlap

Smiech a rana do brucha

Čakáš to

Uhneš sa a tvoja ruka samotná ožije,

Schmatne ho za bradu a...

Beh

Útek tmavými uličkami slnko skvie sa na strechách

Tiene chytajú ti nohy.

Už ťa majú

Vlečú ťa späť do komory smrti.

„Si len prašivý pes!“

„Majiteľ nezaujíma sa o tvoj kožuch.“

„Si nula!“

Slnko vyjde na oblohu

jeden lúč

tiene prchajú.

Asi takto by sa dal opísať Chameleónkin život. Tá menej optimistická časť. Záver je špeciál. Nádej, nový začiatok. Chápete tú báseň?  Ona vám ju nebude prekladať.  Chce vám povedať niečo iné.

Nikdy nie je len jeden život. Každého človeka sa dotýkajú desiatky ďalších. Nebadane, máličko, kúsok po kúsku. Rodina, priatelia, spolužiaci, kolegovia, šéfovia z práce... množstvá ľudí, životov, emócii, problémov, happy a sad endov.

Namýšľať si, že vo svojom živote nie je nič okrem samého seba je infatilné. Brať na vedomie okolie, zaujímať sa o druhých a učiť sa od nich dobré veci, či nerobiť tie isté chyby je dozrievanie.

Chameleónka ma okolo seba plno úžasných ľudí. Rodina, priatelia, známy. Najviac v nás zanechá rodina a práve preto, že pre ňu je najdôležitejšia, píše o nich najmenej. Koniec koncov, ľudia by mali rodičov poznať po deťoch. Dnes to neplatí a... počkať, platilo to vôbec niekedy? To je jedno. Proste si to myslí. Nuž teda, odmyslite si povahové črty, sústreďte sa na myšlienky a odôvodnenia a mali by ste približne vedeť, aký sú. Sama o sebe si myslí, že jej rodičia sú úžasný, majú svoje chyby, ktoré ju vytáčajú, ale kto je, aby ich súdila, hoci v mysli ich občas posiela do teplých krajín. Život poznačí priateľ, aj človek, ktorého poznáte pár minút.

 Jedno z priateľov je dievča síce maličké a chudučké na kosť, no silou by prekonala hocikoho. Znášať bolesť skoro každý deň, nie je ľahké. Hlavne z tela, keď však príde aj duševná, väčšinu z nás sa zlomí. Ona nie. Proste to prekoná, hoci jej ubúda síl. Samozrejme má svoje chyby, kto by ich nemal, lenže vie sa s nimi vyrovnať. Príde vám tvrdá, inokedy príliš mäkká, niekedy pekne hnusná.  Pravdou je, že nevie nenávidieť. Pokým nie je na vás alergická, má vás rada.  Čo viac dodať? Chameleónka ju má rada pre hlavne pre väčšinou spoločné názory, postoje, činy. Dá sa s ňou nesmierne dobre porozprávať. Vždy jej ochotne poradí, úprimne vysloví svoj názor.  Nebojí sa ju objať, keď to najviac potrebuje, hoci jej vyčerpanie po každej stránke ju pretvára na jednu veľkú ignoranciu a slová: „Už mi je všetko jedno.“  Nikoho nebaví so všetkými sa hádať, neustále sa báť, kedy vašej chorej babke dôjde strojček na srdci. Či máločo sa vidieť s frajerom, pre ktorého by dala aj život. A predsa stále dokáže byť ľudská. Citlivá a nájde si na nestabilného plaza čas.

Usmeje sa sama pre seba, keď píše tieto riadky. Červenovláska alebo španielsky Peliroja, ako ju prezýva je jej najbližším človekom na gymnáziu. Stále ju podrží a je pri nej, keď opäť dostane depky. Hm... Tie chvíle prídu ako kedy. Chameleónku znova navštívia staré stavy, návaly smútku, strachu a hútanie, či nie je pre Slnko nevhodná. Najčastejšia vety, ktorú od nej vtedy počuje sú: „Nedokázala by si mu ublížiť. Miluješ ho, to proste vidno.“ Problém je, že Chameleónka miluje sebatrýznenie, kým iným chce vždy dať to najlepšie, ak nie je nazúrená alebo hnusná, samozrejme.

Preto jej hovorí  stále tú istú repliku: „Zaslúži si lepšiu ako som ja... No som príliš veľký sebec, aby som ho naozaj opustila.“ A je to tak. Vedia to obe. Pretože je hlúposť pustiť niekoho príliš dobrého. Pretože práve to, nás má inšpirovať, aby sme sa zlepšili. Aby sme si konečne povedali: „Don`t be lazy! Usmej sa a neser sa zbytočne s vecami (ľuďmi), čo za to nestoja!“ A nie je to tak? Máme predsa toľko chýb. Chameleónka sa nemení preto, lebo to chce Boh. Mení sa pretože chce a vidí, že je to pre ňu lepšie. Dozrieva. Verí, že vie čo má robiť vďaka Nemu, ale konečné rozhodnutie je na nej. Ateisti teraz určite pretáčajú očami a ona vraví, pokojne. Nemusíte veriť v Boha, stačí ak sa riadite svedomím. Nemárni čas márnym presviedčaním. Len hovorí názor a svoje prežívanie. Veď na to založila rubriku Život Chameleóna. Pre spoznávanie nových ľudí a myšlienok, náhľad na ozajstný svet, kde nehrá rolu to, ako vyzeráš, ale kým si. Čo robíš, cítiš, myslíš si. Porozumenie je prvý krok k múdrosti. Táto veta je iná, ale upravila si ju. každý si ju vie upraviť a prispôsobiť. A vlastne nezáleží ako znie. Ide o to, ako sa správame k sebe, okoliu, blízkym, cudzím.

Nechajte komentár:

Autor: Trisha (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Chameleónka - 15. časť: