OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Chameleónka - 14. časť

26.04.2015 (14:00) • Trisha • Povídky » Na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 807×

Brnkne mi časovač v kuchyni. Vyskočím na nohy a priženiem sa k sporáku. Koláčiky!  Milujem pečenie. Miešanie, ozdobovanie, mastenie... príjemný kolotoč relaxu. Jeden korpus, obmena plnky a polevy. Nič ťažké!

Koláčiky sú mojou vášňou. Je to asi jediný pozitívny návyk z domu, ktorý sa mi zachoval. Keď sme ešte žili v Bratislave, v centre som mala cukráreň, žiaľ nemala dlhú životnosť. To viete, osobné veci...

Bože, to je vážne taký problém každé ránko glg dobrej whisky a večer pohár červeného? Aj odborníci to odporúčajú. Staré mami mali tiež takéto praktiky a všetko bolo fajn. Ale nie, môj ex mužíček zo mňa robí alkoholičku!  A čo je horšie, syn sa nebaví buď ani s jedným z nás alebo nadŕža jemu. Prečo mi nikto neverí? Prečo je každý proti mne? 

Občas si možno niečo dám... ale veď sa musím presvedčiť, či punč nie je skazený! Nechcem predsa nikoho priotráviť, aby zo mňa mohol urobiť ešte horšieho človeka. To mu ide. Zveličovať každú maličkosť.

Nie som alkoholička! Hocikedy vám to dokážem! No sama vo veľkom byte... a aj tak, človek si aspoň nakopne chuťové poháriky. Rozpoznať dobrý buket nie je ľahké.  Musím si cvičiť jazyk, aby som mala najlepšie torty. Zvlášť ak sa púšťam do nových kombinácii. A... hej! Môžem ich pozvať k sebe do kaviarne! Teda... do kamarátkinej kaviarne, kde pracujem.

Je to v Kežmarku a práve tam si povedali, že sa stretnú. Aha, nenapísala som kto! Som ja ale trúba! Prispievatelia na Blogu konečne presvedčili Chameleónku na stretko. Bolo na čase! Taká mladá a taká utiahnutá! To sa na osemnásťročnú kozu nepatrí! Ja doteraz žijem pre diskotéky a to už mám štyridsaťjeden. Treba žiť! Žiť! Heeeej! Aspoňže si to naša Ch. kompenzuje sexom!

Och, aj môj bývalý bol dobrý v posteli... Neviem, či je to adekvátna náhrada. Hm... áno... asi im navrhnem našu kaviareň. Prečo nie? Keď ma uvidia budú ma súdiť? Nie! Dobre, vravím, že mám devätnásť, ale kto neklame? Prečo by ma museli súdiť? SiLvInKa sa tvári na osemnásť pri tom ostáva na sladkej šestnástke.

Do počtu na stretko sa hlási aj P667, TRUe, packa, Nitraforever, Sandman, či Whitly. Zo žopár z nich občas píšem. Hihi. Žopár, žopár... :-D to je slovo! Hehehe!! Whitly! Mamička na materskej. Koľko má? Dvadsať... osem? A chalani... nemám poňatia kto je ED2O, či Drakobijca.

Drak... fííí, pekne by letel! Teraz v noci by ho nebolo vidieť... Hahaha! Och... kde je to vínko? Čo? Kde sa podelo? Veď teraz tam bola celá fľaša... akoto, že je prázdna? Nevadí. Idem napísať komentár do oznámenia. Ide sa v sobotu, o jednej sa majú počkať na železničnej stanici. Píšu si, ako sa spoznajú a Chameleónka ma vraj červený melír a bude mať kraťasy. 

Každý vraví, nech sa stretnú cez víkend, Ch. chce prvý prázdninový. Súhlasia. Ťukám, ťukám komentár, ale zrazu zívnem a... dočerta zaspala som! Musím bežať do roboty inak ma Nina vážne vyhodí!

Sladká sobota! Konečne! Už som si myslela, že škola nikdy neskončí! Ach! Konečne voľno! Opicu by som síce vymenila, no budík ma nenechá. Čo už.... Voľno! Voľno! Kurňa oslavovala som snáď do jednej ráno! Trocha som to prehnala s vodkou... kašlať na to.   

Mamina beží do roboty. Musí ísť do terénu na interview a oco šiel na nejakú služobku do Trenčína. Vídam ho možno raz za týždeň a keď aj viac, sedí za notebookom  a v uchu má to mikrofónové čudo, aby nemusel držať mobil v ruke. Ale to mi nevadí. Práve naopak. Aspoň si môžem robiť, čo chcem, hoci mama je na mňa zaťažená akoby som bola nejaký macko. Ale aspoň mám z toho nové veci, lebo má super  vkus a aj tak si robím, čo chcem. No nie je to super?  Jasné, že je!

Zavibruje mi mobil. Stano. Och... môj Staník. Píše, že včera to bolo super, no dnes nemôže ísť so mnou do Kežmarku. Musí ostať doma s malou ségrou.  Píšem, či nemám prísť ja k nemu, keď sa vrátim. Vraj by bol rád, ale i tak sa necíti dobre. Má silnú kocovinu.  Nevadí, no. Musí dospať. Veď máme celé dva mesiace. Och... bože neskutočne sa teším!

Dám hudbu na celý dom a tancujem po izbe, prekvapivo ma z toho ani nebolí hlava.  Aj tak je každý preč. Schmatnem pohár s kolou a tancujem div nerozlejem. Mrknem na hodinky. Deväť ráno! Prečo ma tak skoro budia? No aspoň sa dám do kopy.

Vyzerám ako doga. Vlasy pomotané, kruhy od make-upu.  Kurňa o jednej mám byť v Kežmarku!! Vravela som Chameleónke dajme neskôr stretko, že dnes budem mať blbé ráno! Ešte dobre, že mi mama pripravila veci a kúpila lístok na vlak.

Z kúpeľne vyjdem o desiatej. Len aby som stihla hoci musím uznať, že v Bratislave ide všetko rýchlo a aj všetko presne! Porazilo  by ich! Človek ako ja musí predsa elegantne meškať! Nezapotím si predsa nový top a otlčiem sandáliky! Sú predsa nové! Ale stihla som! Yes! Som dobrá!

***

To bol teda deň!!! Stano  je riadny hajzel! Podviedol ma! MŇA!!! Že bude doma so segrou!! Hovno! Prišla som k nemu o ôsmej, či si aspoň niečo nepozrieme. V Kežmarku som našla super DVD. A prídem tam, dvere nepribuchnuté. Myslela som, že sa niečo stalo, tak som vystrašene vošla.

Všade boli rozhodené kusy oblečenia. Najprv som si myslela, či si to nerozdávajú jeho rodičia, sú ešte celkom mladí, a že s Mimou šiel preč... Dofrasa, som vážne sprostá! Tie zvuky šli z jeho izby! Skurvený bastard!  

Kebyže je to iná baba, ale on musel do postele ťahať Aďu!!! Aďu!!! Najväčšiu mrchu pod slnkom! Štetka!

„Aaach!!!“  zvrieskla som na plné hrdlo a začala po nich hádzať všetko, čo mi prišlo pod ruku.

Stano nasadil zúrivú masku a tá štetka sa priblblo usmievala. Hodila som do nej... neviem čo. Rozbilo jej to nos! To mi bohato stačilo!  Vyskočil predo mňa len v polomokrých trenkách. Museli už dať aspoň  jedno kolo... najhoršie na tom bolo, že ešte stále STÁL! Zovrel mi ruky a vysotil ma von.

„Ty bastard! Obyčajný hajzel...!“ vrieskala som na plné pľúca.

„Sorry, Silvia,“ povedal akoby sa nič nedialo. Bol úplne chladný ako kus ľadu. „Ale už som to potreboval.“ To ma rozžeravilo do biela.

„Včera sme spolu spali!“

„Veď ty ani sexovať nevieš! Si frigidná štetka. Jediné, čo vieš je kúriť ho! Aj to len priemerne!“

Strhla som sa, akoby mi dal facku, ktorú som mu vzápätí struhla. Zavrčal a schytil ma za tričko. Ohromene a zdesene som stuhla a srdce mi bolo ako splašené. Nohami som sa nedotýkala zeme.

Zložil ma až pred dverami a hneď na to mi ich zabuchol pred nosom.  Kopala som do dverí, vrieskala a roztrieskala DVD o zem. Z dverí oproti vyšla stará semetrika, že na mňa zavolá políciu. Otočila som sa a zdúchla. Všetky jeho veci som doma vyhodila von oknom. Nech si ich berie kto chce. Bastard všivavý, skurvený...!  Ja som frigidná?! Ja?!

***

Dobre... už som pokojná. Celkom. Musela som si dať hodinu pauzu, aby to zo mňa vyfučalo. Ale Aďa?! Vie predsa ako ma ponížila, ako ma stále ohovára a rýpe do mňa! Dobre, pred rokom som jej prebrala frajera, ale bože no... (stále nad tým musím pretočiť očami) chodili spolu jeden deň! Nebolo to vážne! A odkiaľ som to mala vedieť? Myslela som, že žartuje, keď mi to vravela. Ja som so Stanom chodila sedem mesiacov!

Šla som von a zozbierala veci. Všetky tam boli. Hodila som ich do kontajnera. Teda... skoro všetky. Kabelka od Gucciho, čo mi doniesol z Talianska a ďalšie značkové tričko. Boli až príliš pekné a značkové.

Vlastne aj dnes v Kežmarku som si kúpila značkové topánočky. Krásne baleríny z ružovej kože a na vrchu s mašličkou. Proste nádherné! Chameleónku striaslo, keď ich videla. Hm... neviem... predstavovala som si ju inak.

Je maličká. Asi o hlavu nižšia ako ja. Vyzerá milučko, je opálená, gaštanové vlasy, zelené oči... fakt sú zvláštne... je to akási divná zmeska zelenej, šedej a hnedej. A vlastne celá je divná. Hovorí ticho, kráča rýchlo, že by dobehla aj škodovku a... ako to povedať? Neviem... je iná.

Červený melír na končekom mikáda, hrubá horná očná linka a tenká pod viečko. Má čierne tielko, rifľové kraťasy a na nich striebornú reťaz.  Žiadne šperky okrem náušníc. Ľavé ucho má celé posiate krúžkami, na pravom sú ďalšie tri. Z toho čo sme si písali a hovorí ostatným nepije kávu, neznáša alkohol... bože, čo je párty bez alkoholu?

Podľa mňa sa nevie sa uvoľniť! Celá je akási strnulá a chodí  si akoby bola stále hlavou niekde inde. Nedokážem si predstaviť ten divoký sex, čo opisovala.

Rozprávala sa síce so všetkými, tiež sme si pokecali, ale najviac si asi sadla z P667. Tá je zas vysoká a plochá. Vyzerá strašne mdlo, hoci má hlboké čierne  oči. Asi je to tým, že sa nemaľuje, ale má dokonalú pleť! Nechápem ako to robí! Žiadne vyrážky ani peha... Stále o čomsi trkotali.

Potom sa obrátila na Whitly. Myslím, že s ňou mala oveľa hlbší rozhovor ako s inými. Aj sa pri nej viac smiala a narovnala sa. Akoby si boli seberovné... Možno aj preto mám z Ch. taký divný pocit. Akoby bola nesvoja medzi rovesníkmi. Hoci nemôžem tvrdiť, že sa rozprávala s Bubinkou, ktorá nás naviedla na posedenie v cukrárni.

A že tam bolo super. Vyzerá to tam moderne a útulne. Prepojenie svetlozelenej a žltej, mäkké stoličky a kreslá, nábytok z čerešne. Božské!  Bubinka nás čakala. Oslovila nás hlbokým hlasom:

„Tak tu ste! Konečne sme sa stretli aj normálne, nie len na blogu!“ ostali sme v šoku.

Čakali sme, že bude vyzerať inak. OVEĽA inak. Vraj devätnásť! No jasne! Má vlnité vlasy zničené farbou, ktoré padajú na plecia, vrásky a kruhy pod očami a kvetinkové šaty s ťažkými zlatými náramkami. Ak by sme brali všetko osve, možno by to bolo aj pekné, ale dokopy...  Ach!

Chameleónka, teda... ako vravela, že sa volá??? ...Martina??? Už viem! Melánia (brŕ... otrasné meno). Proste ona jediná nevyzerala prekvapená. Skôr si ju premerala, našpúlila pery a slabo sa usmiala. Akoby sa jej potvrdil jej odhad.

Ja som kecala s chalanmi a Nitrouforever. Sandman je otrasný. Vyzerá ako zo sedemdesiatych rokov. Havajské kraťasy, sandále, vlasy po plecia zviazané v chvoste. Gánil na mňa akoby mi najradšej odtrhol hlavu. Veď som mala len sukňu do polky stehien a tielko. Nechápem!   

ED2O je strašne sexy! Blondiak, hnedé oči, svalnaté ramená, plecnatý. Zadok tiež nemá  najhorší. No najväčší šok pre mňa bol, keď som si uvedomila, že sme celý ten čas boli v tom istom vlaku, v susedných kupé. Husté!  

Kecali sme spolu a pozval ma na kávu. Troška som s ním flirtovala. Dlho som sa nezoznámila s niekým novým. Ach... Kebyže viem, čo mi Stano predvedie, rovno ho zbalím!  K nám si sadla Bubinka a začala sa s nami zhovárať. Odhliadnuc od vkusu je celkom v pohode. Dala mi typy na fajn podniky a drinky v Blave. Vyzná sa. Dokonca chodila na disku do rovnakého klubu ako ja!

Prvý odišiel Sandman. Sedel na samotke, ruky prekrížené, nevrlý výraz. Rozprával sa jedine s Ch., ale nemyslím, že to bol ľahký rozhovor. Stále splietal čosi o Bohu.

Potom odišla Whitly, vraj musí bežať za synčekom, ktorého stráži jej setra. Býva za mestom a ide o dve hodiny do práce, nuž musela vyraziť. A tak sme sa všetci postupne strácali.

Vymenila som si číslo a mail na Drakobijcu, milého chalana o rok mladšieho. Nepriťahuje ma, ale je v celku milý, rovnako packa, jeho dvojča a Nitraforever.  Nasadla som na spiatočný vlak spolu s ED2Om, teda Janom a odmietla jeho pozvanie na rande. Teraz by som ho však mohla prijať, nie? Akurát je prihlásený...  

Autor: Trisha (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Chameleónka - 14. časť: