OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Americká Univerzita - 18. kapitola



Americká Univerzita - 18. kapitolaPo tragédii sa život na Americkej Univerzite vracia do bežných koľají...

18. kapitola

„Ruku položíte na svojho súpera. Ak bude celý horieť či jeho kožu obaľovať voda, nesmiete sa báť. Možno vám to príde smiešne, ale živel vycíti váš strach. Ak zistí, že nie ste sebaistý, ak vycíti čo i len štipku vášho strachu, zničí vás skôr, než stihnete uhnúť. Rozumiete?“

Justin Mallback prikývne. Dievča vedľa neho, Maria, sa uvoľní a zavrie oči. Behom niekoľkých sekúnd celé jej telo pokryje hlina. Je ako krásna hlinená socha, tvrdá a zároveň hladká na dotyk.

Maria Rodrigues chodí do rovnakého ročníka ako Justin. Je to Temná démonka a zároveň Justinova „terajšia“ priateľka – ako som sa dozvedela. Na moje veľké prekvapenie je jednou z tých mierumilovnejších démoniek, ktoré kvôli môjmu pobytu na univerzite nerobia veľký rozruch i keď je ochotná počúvať Acherona na slovo. Pri Justinovom doučovaní však súhlasila, že mu bude robiť partnerku.

„Položte jej ruku na rameno. Nemajte strach,“ vyzvem Justina. Ruky sa mu trasú, aj keď vie, že Maria mu neublíži. Podľa dohody mala používať svoj živel pri našich tréningoch len na obranu. A podľa toho čo som doposiaľ videla, som si bola istá jej perfektným sebaovládaním.

Justinova ruka padne na jej rameno, socha sa pritom ani nepohne.

„Zavrite oči, pán Mallback. Vnímajte vašu ruku, ktorá sa dotýka hliny. V mysli si predstavte, ako pomaly mizne, stráca sa vo vašej dlani. Za chvíľu sa zhlboka nadýchnite a pokúste sa vysať jej živel.“

Justin pokojne dýcha, sústredí sa a keď je pripravený, nasaje vzduch do celých pľúc. Tvár mu po chvíli zbelie a na spánkoch sa mu objavia kropaje potu. Snaží sa pohltiť Mariinu techniku, no jej hlina sa nepohne ani o piaď. Keď už nevládze, spustí ruku a vyčerpane zalapá po čerstvom vzduchu.

Učenie živlov je náročné. Nie je to prvýkrát, čo sa Justin snaží pohltiť Mariinu techniku a nie je to ani jeho prvý neúspech. Čakala som, že to bude trvať dni, týždne, kým sa mu podarí získať aspoň prevahu nad jej živlom. Nenadarmo sa päť pokročilých techník učí až v poslednom ročníku a študenti sú vyberaný z najlepších. Ich učenie si vyžaduje množstvo sústredenia, sily a času. Každá z techník je na vysokej úrovni a jedna je ťažia než tá predošlá.

Justin padne na kolená po ďalšom neúspechu. Maria ostáva vo svojej podobe už skoro trištvrte hodiny, preto sa rozhodnem ukončiť to.

„Nie. Ešte jeden pokus,“ požiada ma Justin. Postaví sa späť na nohy a zatne rozochvené ruky do pästí. Upokojí sa. Zavrie oči, nasaje vzduch, dotkne sa jej ramena. Trvá to pár sekúnd, keď hlina náhle zapraská. Kontrolovaná sila vybuchne v prívalovej vlne a odhodí Justina niekoľko metrov cez ihrisko. Uistím sa, že je v poriadku, avšak pri jeho šokovanom výraze sa musím zasmiať.

„Asi som vás neupozornila na niečo podobné, však?“

Justin prijme podávanú ruku. „Urobila ste to schválne!“ zavrčí, kým sa oprašuje.

Nehádam sa s ním. Možno som len chcela vidieť jeho výraz tváre, trochu ho nachytať rovnako, ako nachytal mňa riaditeľ. Tlaková vlna nebola ničivá, nikdy vážne neublížila. Pripomínala skôr silné kopnutie elektriky.

„Na dnes končíme,“ oznámim Justinovi. Podídem k Marii a ruku položím na popraskanú hlinu. Mariin štít sa v okamihu rozpadne na prach a dievča padne zoslabnuto na zem. Pomôžem jej na nohy.

„Prečo sa vám to tiež nestalo? To ste to necítili?“ spýta sa Justin.

Pokrčím ramenami. „Nie že by som tú vlnu necítila, no za tie roky som si na ňu už navykla. Pri pohlcovaní nepohlcujem len techniku, ale i vlnu. Aj to je dôvod, prečo mi vždy brnia prsty.“ Pozriem na hodinky a zahreším. Strávila som s nimi viac času, než som pôvodne plánovala.

„O chvíľu sa vám začína ďalšia hodina. Používanie techník vyžaduje veľa energie, preto nezabúdajte na pravidelnú stravu. Obaja. Rozumiete?“

Justin prevráti oči ako keď som mu to hovorila po prvýkrát. Podoprie Mariu a spolu odídu na internát. Hodina počas voľného bloku nie je veľa na náš tréning, je to však najviac, čo Justinovi môžem dať a zároveň tak ukončiť jeho sliedenie a doprosovanie.

S povzdychom zamriem do svojej izby, aby som si i ja oddýchla pred vyučovaním. Po tom, čo sa včera začalo opäť bežné vyučovanie sa - na moje veľké prekvapenie - na hodiny dostavili skoro všetci študenti. Aj keď som si nemohla byť istá, nepochybujem že v tom mal z časti prsty Acheron. Po jeho prejave to vlastne bolo viac než pravdepodobné.

●●●

Prechádzam sa po zlatom piesku. Do nôh mi naráža teplý príboj a vetrík mi strapatí vlasy. Sledujem západ slnka ďaleko na obzore a každým pórom vnímam teplo okolo. Príjemné teplo, ktoré vytlačilo chlad posledných dní. Zohrieva mi telo i myseľ. Akoby sa snažilo zatlačiť svojim svetlom i tú temnotu, ktorú som občas pocítila vo svojom vnútri.

Zaryjem bosé nohy do horúceho piesku. Taký príjemný pocit som nezažila už poriadne dlho. Chcem sa načiahnuť, aby som si trochu nabrala medzi prsty, keď si uvedomím, že to nie je obyčajný piesok. Je sfarbený do červena. Je sfarbený krvou.

Výkrik sa mi zasekne v pľúcach. Chcem sa otočiť, rozbehnúť, utiecť, no nedokážem sa pohnúť z miesta. Krvavý piesok ma uväznil.

Padnem na zem neschopná udržať rovnováhu. Moje dlane dopadnú na rozžeravený piesok, ktorý ich vypáli ako žeravé uhlie. Piesok je v plameňoch, ktoré nedokáže uhasiť more. Sú červené a potom sa sfarbia do modra. Do oceľovomodrej, ktorá mi pohltí ruky i zvyšok tela. Nepáli a predsa sa mi prsty rozpadnú na prach. Konečne sa mi podarí vykríknuť.

 

Zobudím sa vo svojej izbe. Prvé čo si všimnem je ten zápach. Potom oheň. Oranžové plamene pohlcujú čerstvo vytlačené papiere pre tretiakov ležiace na zemi. Inštinktívne sa načiahnem po deku z postele a zamedzím ohňu ďalší prísun vzduchu. Oheň zmizne.

Opäť sa to stalo – opäť sa objavili tie plamene. Tento krát to však bolo iné. Zaspala som pri študovaní papierov a oheň sa vytvoril v spánku. Z môjho sna. Dobre som si naň spomínala – bol neurčitý a predsa vytvoril všade okolo oheň. Na zátylku sa mi postavia chĺpky dupkom.

Bol to už týždeň, čo som na pohrebe študentky pohltila ohnivú energiu, ktorá mala zabiť študenta. Našťastie som mala dobrý tréning počas ktorého som celkové pohlcovanie zvládala s prehľadom. Samozrejme, John Erick na mňa nikdy nepoužil toľko energie, aby ma zabil. Nie, no i tak sa niečo podobné nemalo diať. Nemala som mať následky. Alebo aspoň nie s takým dlhým časovým odstupom.

Vyšplhám sa na nohy. Musím zistiť, čo sa deje a to skôr, než podpálim niečo ďalšie. Hodím papiere do koša a otvorím okno, aby som sa zbavila dôkazov incidentu. Prejdem k dverám, no keď ich otvorím, skoro narazím do riaditeľovej sekretárky.

Maya stojí prekvapene so zdvihnutou rukou. Chcela klopať, čo sa jej veľmi nepodobá. Nadvihnem obočie a čakám.

„Ria-riaditeľ by s vami rád hovoril,“ vyjachtá.

Zamračím sa. Nemám ani najmenšiu chuť stretnúť sa s riaditeľom, nieto ešte s ním hovoriť. „O čo ide?“

Zaklipká viečkami, aby sa spamätala a nahodí svoj zvyčajný odpudivý výraz. „Mal by k nám prestúpiť nový študent, Silas Crowell. Je to Svetlý démon. Má len pätnásť, no je veľmi nadaný. John Erick by ho chcel podrobiť vstupným testom.“ Podá mi papier s jeho životopisom. Údaje prebehnem očami, uznanlivo prikývnem. 

Silas Corwel pochádza z New Yorku a zdá sa, že je to malý génius. Základnú školu dokončil v dvanástich a na strednej sa ani poriadne neohrial. Okrem vysokého IQ – so zamračením zistím, že ho má o dvadsať bodov vyššie než ja – a skvelých výsledkov vedel ovládať i dva živly, oheň a vodu. Nezvyčajná kombinácia. A nebezpečná.

„V poriadku,“ prikývnem.

Maya sa otočí na päte a vedie ma dole schodmi. Nezamierime však cez spojovaciu chodbu do hlavnej budovy, lež ku vchodovým dverám. Asi v polovici cesty spoločenskou miestnosťou zaznie výkrik. Niekoľko študentov rev postaví okamžite na nohy. Sama zamrznem na mieste. Zo schodov vybehne ryšavý študent. Je zadychčaný a nohy sa mu pletú. Zaostrím zrak a čakám pred kým uteká, pripravená na súpera. No z rohu sa nevynorí žiadny démon, len ohnivá guľa veľká ako futbalová lopta.

Preletí ponad zábradlie a zasiahne jedno z červených kresiel. Len tak-tak sa pred jej útokom stihne uhnúť študent, ktorý na ňom práve sedel. V spoločenskej miestnosti nastane hrobové ticho. Nie je to však kvôli ohnivej lopte ani kvôli zadýchanému študentovi, ktorý pred ňou unikal a teraz sa váľa na zemi. Všetci totiž hľadia na Acherona, Kráľa Temných démonov, ktorý predtým sedel v kresle a sotva sa stihol uhnúť. Pár ľudí si vymení vystrašené pohľady. Dievča vedľa mňa perami naznačí spolu spolužiakovi otázku: Kto si dovolil napadnúť kráľa?

Na schodoch sa objaví zadychčané dievča. Založí si ruky v bok, hlasno odfukuje a ignoruje hustnúci vzduch, ktorý nastal v miestnosti. Na tvári i vo vlasoch má hlinu.

„Josh!“ zreve. Zapáli zapaľovač a pred jej tvárou sa vytvorí ďalšia ohnivá guľa. Skôr, než ju stihne vyslať jeho smerom, skôr, než stihnem vykríknuť, aby prestala, sa pri nej objaví Ash, chytí ju za ruku a ohnivá guľa sa rozplynie.

Opäť nastane ticho. Všetci očakávajú Acheronov výbuch hnevu. Sledujem hnev dievčaťa, chlapca váľajúceho sa po zemi a uvedomím si, že ich tváre sú mi odniekiaľ povedomé. Zalovím v pamäti. Sú to tí istí študenti, ktorí ma napadli hneď v prvé dni môjho nástupu na univerzitu. On ma uväznil koreňmi pri zemi a ona na mňa útočila ohnivými guľami.

S Acheronom sa nám stretnú pohľady. Nadvihne obočie v očakávaní. Som profesorka, mala by som zasiahnuť, zároveň som si však vedomá, že obaja sú Temný démoni. Zasvrbí ma päta, no už som rozhodnutá. Otočím sa späť k dverám a vyjdem s Mayou von z internátov.

Ash je ich kráľom a vie, ako sa chovať ako dospelý. Tento raz mu dám príležitosť znovu sa predviesť. Bude to najskôr jedna z tých jednoduchých hádok, ktoré sa občas stávajú. Tak nech ju vyrieši sám.

 

Na ihrisku za školou čaká malá skupinka profesorov. Medzi nimi je i riaditeľ a nízky chlapec. Je chudý s orieškovohnedými vlasmi zastrihnutými do ofiny. Jeho tvár je bledá, akoby z nedostatku výživy. Svietia na nej čierne oči, guľatý nos a úzke ružové pery.

„Oh, Sophia,“ osloví ma riaditeľ, keď si všimne náš príchod. Vezme chlapca za rameno a posunie ho bližšie k sebe. „Toto je Silas Crowell. Verím, že si si cestou sem preštudovala jeho životopis. Silas pred letom dokončil strednú, no z rodinných dôvodov si nestihol podať prihlášku na našu školu. Preto som sa rozhodol dať mu pár vstupných testov, aby sme ho preverili z každej stránky. Už prešiel písomnou skúškou, testy sa opravujú a vyzerá to nádejne. Tvoja praktická skúška by mala byť už len formalitou. Nepotrebujeme, aby predviedol ktovieaké schopnosti so živlami. Len by sme sa mali uistiť, keď ide o výnimočne nadaného chlapca, na akej úrovni je s ovládaním svojich živlov.“

Prejdem pohľadom z riaditeľa na chlapca a pozornejšie si ho premeriam. Napriek stresu, ktorý musí teraz nepochybne prežívať, nemá na tvári žiadny výraz. Nič, z čoho by sa dal vyčítať ľudský pocit. Má len otvorené oči a díva sa. Pozerá sa na mňa a ja by som prisahala, že ma skenuje. Akoby odhadoval, čo má odo mňa očakávať. Prebleskne mi mysľou, či som bola rovnaká. Keď som sem prišla prvý krát. Bola som o dosť mladšia než on – aj keď som bola zjavne hlúpejšia. Každý o mne hovoril ako o mladom géniovi, všetci predpokladali, že sa dostanem ďaleko. Keby ma tak videli teraz...

„Rozumiem,“ kývnem riaditeľovi a vyzvem chlapca, aby ma nasledoval.

Kráčam s ním do stredu ihriska, dosť ďaleko od všetkých, ktorým by mohol jeho živel ublížiť. Keď už sme dosť ďaleko od budovy, ktorá by mohla byť pri neopatrnom používaní živlu poškodená, zastavím.

„Ak ti to riaditeľ ešte nepovedal, som profesorka Sophia Drane. Na škole učím Nočné vyučovanie. Na mojich hodinách sa študenti zaoberajú ovládaním živlov a to od teoretickej až po praktickú časť. V tvojom životopise stálo, že vieš ovládať dva živly – oheň a vodu?“

„Neviem, či je to práve ovládanie,“ prizná chlapec. Nie je si istý, no vyjadruje to len slovami, na tvári nemá žiadnu pochybnosť.

„Ktorý zo živlov dokážeš lepšie riadiť?“ spýtam sa.

„Oheň. Myslím.“

Po chrbte mi prejde triaška, o pár krokov ustúpim. Vyzvem ho, aby mi niečo predviedol práve s týmto živlom.

Silas vystrie ruku. Na moje veľké prekvapenie nepoužíva žiadny spúšťač, ako napríklad Temná démonka, ktorá zaútočila v spoločenskej miestnosti. Sústredí sa a červený plameň sa mu objaví na končekoch prstov pravej ruky. Bez problémov sa zväčší do ohnivej guli. Silas sa na mňa pozrie a v tom sa plameň opäť zmení. Naberie konkrétnejší tvar. Ohnivý fénix sa vznesie nad jeho ruku, preletí okolo mňa a stratí sa v oblakoch.

„Neskutočné,“ zalapám po dychu. Videla som už niekoľko foriem ohňa, väčšinou to boli útočne zbrane, ktorými sa dal protivník okamžite odrovnať či obranné techniky. Nikdy som nevidela z akéhokoľvek elementu vytvoriť niečo tak krásne.

„Kedy sa u teba prvýkrát prejavil živel?“

„Asi pred rokom a pol,“ odvetí Silas.

Je taký mladý, napadne mi. Živly sa u démonov prejavovali začiatkom puberty. Samozrejme, u dievčat to bolo vždy skôr než u chlapcov, i preto sa učilo ich používanie až na vysokých školách. Kým prešlo k úplnému prebudeniu, jeden živel už väčšinou vyčnieval nad ostatnými a tak sa naň študent mohol na univerzite plne zamerať. Prvý ročník ho mal naučiť ako živel vytvoriť aj v prostredí, kde sa nenachádza. Zem a vietor boli z tých ľahších, ako na vytvorenie tak i ovládanie. Najťažšie to išlo s vodou a ohňom a predsa mal základy už v malíčku.

„Dokázal by si to isté s vodou?“

Silas znovu zodvihne ruku – tento raz ľavú. Takže na oheň má pravú a na vodu ľavú? Zaujímavé, uznám.Trvá to dlhšie, no predsa sa mu na dlani objaví mláčka čírej vody. Vydvihne sa do vzduchu, urobí z nej tanier avšak vzápätí na to sa tvar rozpadne a padne na zem.

Silas si povzdychne. Pozrie sa na mňa. Po prvý raz v jeho tvári uvidím nejakú emóciu – je ňou podráždenie. Voda mu robí problémy, nedokáže udržať jej formu, no i tak je to viac, než som pôvodne očakávala.

„Predpokladám, že prvým živlom bol oheň a voda prišla neskôr?“ hádam. Silas mlčky prikývne. „Nevadí. Aj keď by sme potrebovali viac času, čo sa týka ohňa myslím si, že tvoje ovládanie je bravúrne. U vody máš medzery, avšak všetko sa dá naučiť. Ako povedal riaditeľ tvoja praktická skúška bola len formalita.“ Usmejem sa na neho, čím mu dám jasne najavo, že u mňa prešiel.

Rada by som s ním strávila ešte chvíľu a porozprávala sa o jeho talente, keby nás nepreruší riaditeľ s ostatnými profesormi. Na ich prítomnosť som úplne zabudla.

„Takže, Sophia, čo si myslíš o Silasovi? Je veľmi talentovaný, však?“

Úsmev mi zmizne z tváre. „Myslím, že do vašej školy výborne zapadne, pán riaditeľ,“ odvetím. Profesori za jeho chrbtom sa usmejú od ucha k uchu akoby sa chceli poťapkať po ramene a nahlas povedať, že si jeho prijatím boli celý čas istí.

Riaditeľ privíta Silasa ako nového študenta a odovzdá ho Mayi, aby doriešili potrebné papierovanie. Profesori odídu s nimi a zahrnú ho otázkami. S jeho príchodu sú zjavne rozčarovaní, aj keď ide o Svetlého démona.

Kývnem riaditeľovi a otočím sa na odchod.

„Sophia, počkaj,“ zastaví ma. V duchu ho prekľajem.. „Bol by som rád, aby si na mladého Silasa dala pozor. Aj keď si ho učitelia zjavne zamilovali, ty jediná vieš aké to je prísť sem v takom mladom veku.“

Prikývnem. Čakám, či je to všetko, čo mi chcel povedať. Pokračuje: „A pokiaľ by si potrebovala... Vlastne pokiaľ by si sa chcela porozprávať o tom, čo sa stalo-“

„Nie, nechcela,“ preruším ho. Veľmi dobre viem na čo naráža. Od smrti Roxy som sa s ním poriadne nerozprávala a ani som to nemala v úmysle. Nemienim svoj čas strácať s vrahom. „Ale ďakujem za tvoj záujem. Riaditeľ.“ Krátko kývnem hlavou a odporúčam sa preč. 


Neviem ako Vy, ale ja sama ešte stále nedokážem uveriť, že sa mi túto kapitolu podarilo konečne dopísať. Pritom nebola ani tak dlhá (za čo ma asi nenávidíte) ako skôr náročná. Každá veta je z potu a nervov, ale nakoniec sa to zdarne dostala až sem a mám tam všetko, čo som chcela. Čo hovoríte na nového člena príbehu?? 

 


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Americká Univerzita - 18. kapitola:

3. SunShines
28.09.2016 [11:44]

No som zvedavá, čo prinesie do príbehu Síls. Zatiaľ celkom neviem, čo od neho čakať. Talent má veľký, len ako ho využijete a ako sa k jeho talentu postavia ostatní.
A tiež som zvedavá na to, čo u Sophi znamená ten oheň. Emoticon
A teším sa na ďalšie kapitoly! A áno aj na acherona. Emoticon

2. Trisha přispěvatel
25.09.2016 [14:12]

TrishaSilas je samozrejme ešte nemastný-neslaný, ale myslím, že sa to zmení. Zaráža ma však, že so Sophi majú toľko spoločného. Som veľmi zvedavá ako to využiješ, pretože s tým sa dá pekne pohrať. A aby sme sa pochopili, myslela som oheň. Podľa tých riadkov o moci mi to príde tak, akoby Sophi tým, že pohltila oheň na pohrebe bol spúšťač pre jej vlastnú schopnosť ohňa. Žeby patrila k oneskorencom pokiaľ ide o prejav živlu? Každopádne tak mi to príde. Emoticon Emoticon Emoticon
P.S. dúfam, že na ďalšiu časť zas nebudeme čakať. Na OS chodím v podstate už iba kvôli čítaniu a ty sa delíš o prvé miesto. Takže šup šup písať ďalšiu. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. miky
25.09.2016 [13:18]

Konecne je tu nova kapitola Emoticon Emoticon dufam ze na dalsiu nebudeme tak dlho cakat Emoticon novy studen no neviem co si mam o tom mysliet Emoticon len dufam ze to nie je ziadny nadpriemerne inteligentny potomok ale opat ta prosim chcem viac Acherona tesim sa na dalaiu Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!