OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Caroline Winchester: I'm a monster

11.02.2013 (16:00) • Perla • Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction • komentováno 4× • zobrazeno 1249×

Časť druhá

I'm a monster

Prudko som otvorila oči a potiahla do pľúc vzduch. Klipkala som s očami a snažila sa zaostriť zrak. Všetko bolo také rozmazané. Po chvíli to našťastie ustalo a moje oči už vedeli jasne všetko rozlíšiť.

Pre boha, čo sa to stalo?! Preblesklo mi hlavou. A kde to som? Pomaly sa mi začali vybavovať obrazy. Spomienky sa mi mihali pred očami. Spomenula som si na to, ako mi volal Dean. Chcel, aby som odišla zo školy... no potom...

Chytila som sa za krk. Zabil ma! Veď... jasne som počula puknutie väzu a potom už len tmu pred očami.

Začala som plytko dýchať a do očí sa mi nahrnuli slzy. Hádam sa mi to nestalo?! Preľakla som sa a vyskočila som na rovné nohy.

Všade bola tma. Okno napravo odo mňa bolo rozbité a dovnútra fúkal studený vzduch. Vyzeralo to ako z nejakého hororového filmu. Začala som pátrať po východe. Našťastie sa mi podarilo nájsť svetlo, tak som zažala.

Poobzerala som sa lepšie okolo seba. Bola som v márnici! Čože?! Tak potom... je to pravda. Ja...

Umrela som.

Rýchlo som sa rozbehla k dverám a potom po schodoch hore. Netušila som, kam idem, ale vedela som, že čo najďalej odtiaľto.

Hneď, ako som vyšla, ma striaslo z toľkej zimy. Na tele som mala len bielu deku, teraz už obviazanú. Potrebujem ísť domov... obliecť sa. Ale ako, keď pri sebe nič nemám a leje ako z krhly?

Rozbehla som sa naprieč ulicou. Všetko bolo zrazu iné. Počula som dopadnutie každej kvapky a z toho ma začala bolieť hlava. Výhodou bolo, že som aj v takomto počasí jasne videla pred seba.

Niekto za mnou zatrúbil. Obzrela som sa a zbadala som, ako pri kraji pristavilo auto. Vystúpil z neho nejaký chlap a premerávajúc si ma podišiel ku mne.

„Nepotrebuješ odviesť?“ spýtal sa s lišiackym úsmevom.

Bez slova som prikývla a nasledovala ho k autu. Otvoril zadné dvere. Zarazene som zastala a nadvihla obočie. Prečo zadné?

Znova na mňa pozrel. „Tak poď... užijeme si, nie?“ Kráčal ku mne a chytil ma za lakeť.

„Pusti ma!“ skríkla som po tom chlapovi, no on ma aj naďalej ťahal k autu. Zaprela som sa a snažila sa ho odhodiť. Bolo to až príliš ľahké. Muž narazil do dverí a porezal si ruku.

Zacítila som neznámu vôňu. Bolo to niečo... nové, iné ako doposiaľ. Bolo to silné a zároveň jemné. Podišla som tomu chlapovi a pozrela mu na ruku. Preglgla som. Chcela som to ochutnať. Bude to chutiť tak dobre, ako to vonia? Muž sa ale nahneval a chcel ma znova chytiť. Šikovne som sa uhla a hodila ho rovno do dverí auta. Silno si narazil hlavu a spadol na zem. Bol v bezvedomí.

Kľakla som si k nemu a prstom mu zotrela krv na ruke. Jemne som si ho priložila k perám a oblizla to.

Tá chuť mi vybuchla v ústach. Bolo to niečo úžasné. Chutilo to ako tá najsladšia čokoláda. Ale niečo... čakala som, že mi bude lepšie. Hlava ma zrazu začala strašne bolieť a mala som pocit, že sa mi rozskočí. Ústa ma začali štípať. Jazykom som si prešla po zuboch, ale neprestávalo to. Bolesť sa len stupňovala.

Vykríkla som. Cítila som, ako sa mi predlžujú zuby. Zvyšok som si dobre vedela domyslieť. Videla som už upírov. A táto túžba bola... silná.

Odhrnula som si vlasy a zahryzla mužovi do hrdla. Ani sebou nemykol a keď som prestala, bol už mŕtvy.

Pohľad Deana:

Videl som ju. Videl som ju, ako ju Klaus priväzuje a ona plače. Chcel som k nej pribehnúť a zachrániť ju. Ale nohy som mal zrazu také ťažké, že som nedokázal urobiť ani jeden krok. Jediné, čo som mohol, bolo sledovať jej slzy kotúľajúc sa jej po lícach.

Zavrel som oči a čakal, kedy to zmizne. Vedel som, že to bol len sen. Po chvíli, keď vzlyky ustali a všetko okolo mňa stíchlo, odhodlal som sa znova pozrieť sa na svet. Stál som vedľa Carolininho auta. Všade vládlo ticho.

Zrazu ale zo školy vybehla ona. Jej vlasy viali vo vetre. Bežala ako o závod a už bola pri aute. No než som stihol niečo povedať, už za ňou bol Klaus. Obhliadol som si jeho tvár a sledoval, ako ju chytil a zlomil jej väzy.

„Nie!“ zvreskol som a prudko sa posadil na posteli.

Dychčal som a bol som celý spotený. Utrel som si čelo od potu a snažil sa upokojiť. Nešlo to. Neviem prečo mám tie vidiny, ale zaslúžim si ich. Zomrela kvôli mne. Zabil som ju.

Postavil som sa z postele a prešiel do kúpeľne. Opláchol som sa studenou vodou a pozrel sa na seba do zrkadla. Oči celé červené.

Znova sa mi vybavil jej obraz a jeho tiež. Zaškrípal som zubami a snažil sa ovládať.

Niekto odomkol a vošiel dovnútra. Vyšiel som sa pozrieť, kto to je. Bol to len Sam.

„Tak čo, Dean, už lepšie?“ spýtal sa ma súcitne.

Ironicky som sa zasmial. „Vyzerám, že som na tom lepšie? Ako by mi mohlo byť lepšie, keď som ju zabil?!“

Sam si vzdychol. „Nič si jej neurobil. Nezabil si ju, Dean. Urobil to Klaus.“

Chcel ma chytil za rameno, no ja som sa vytrhol. „Nie! Nechaj ma, Sam! Keby som ho nechcel zabiť, ešte by žila!“

Schytil som tričko z postele a cestou vonku som si ho obliekol. Mal som zlosť. Obrovskú. Nielen na seba, ale na všetkých. Musím niečo urobiť.

Šiel som na šrotovisko. Schytil som do ruky prvé, čo mi prišlo a začal som rozbíjať jedno auto za druhým. Mal som takú zlosť, ktorú som v sebe dusil, že som ju proste musel nechať ísť. Do každého úderu som vkladal všetok svoj hnev a smútok.

Pohľad Caroline:

Potrebovala som sa niekde skryť pred svetlom. O chvíľu vyjde slnko a ja som vonku. Bez poriadneho oblečenia, bez strechy nad hlavou. Kam len pôjdem?

Elena je predsa upír. Skrslo mi v hlave. Ale Jeremy je preč. Odišiel do Denveru a nikto ma nepozve do ich domu.

Čo len budem robiť? Chcela som plakať. Ako sa mi mohlo stať niečo také?

Slnko začínalo vychádzať. Potrebujem sa niekde skryť. A to rýchlo. Rozbehla som sa k najbližšiemu domu a zaklopala tam na dvere. Otvorila mi postaršia pani.

„Dobré ráno... prepáčte, ale mohla by som sa u vás uchýliť? Aspoň na chvíľu?“

Premerala si ma pohľadom. Bola zhrozená.

„Samozrejme, dievča. Poď ďalej.“ Chytila ma do svojej náruče a vtiahla do domu. „Preboha, čo sa ti to len stalo? Ublížil ti niekto?“ pýtala sa.

Ja som si hneď spomenula na všetko, čo sa mi za posledné dni stalo. Či mi niekto ublížil? Kebyže len to! Veď som mŕtva! Preglgla som.

Chcela som potlačiť slzy, ale nešlo to. Začali sa mi kotúľať po tvári a ja som nariekala. Triasla som sa ako osika.

Žena ma tuhšie objala. „To bude v poriadku,“ šepkala chlácholivo.

Niečo som zacítila. Otočila som hlavou a všimla si jej krk. Jasne som rozpoznávala, kde jej prúdi krv.

Zuby sa mi hneď predĺžili. Nie, Caroline! To nemôžeš! Kričala som na seba v duchu. Ale pocit, že budem mať krv je predsa tak krásna!

Chytila som starej žene hlavu a zaklonila ju tak, aby som mala priamy prístup ku krku. Než stihla niečo povedať, zahryzla som sa do nej a začala z nej piť. Slastne som si vzdychla. Bolo to to najlepšie, čo som za celý život zažila.

Možno byť upírom nie je až tak zlé.

Veľmi vás prosím o komentáre. Chcete aj ďalšiu časť? Píšte do komentu.

Autor: Perla (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction

Sdílet

Diskuse pro článek Caroline Winchester: I'm a monster: