OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Wolf song 33. kapitola

20.09.2012 (18:00) • aisha • Povídky » Na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 1373×

  „Melissa,“ ozval sa Jeffov hlas. Aspoň sa mi zdalo, že je to Jeffov hlas. Znel vystrašene, uplakane a ubolene. Jeff bol vždy veselý, takéhoto som ho nikdy nepočula. Zovrelo mi srdce.
 „Jeff,“ skríkla som do telefónu.
 „Melissa, odpusť mi, ja bol som hlupák,“ ospravedlňoval sa a hlas sa mu stále chvel.
 „Jeff, čo sa deje?“ spýtal sa ma.
 „Musíš ma poču...“ Počula som v telefóne hrozný hluk a škrabot. Jeffov krik ma pichol pri srdci. Kričala som do telefónu jeho meno ako zmyslov zbavená.
 „Haló?“ ozval sa pri telefóne chladný sebaistý hlas.
 „Miranda,“ povedala som chladným, ale vôbec nie pokojným hlasom.
 „Melissa,“ odplatila mi to a zvonivo sa zasmiala.
„Kde je Jeff?“ zaujímala som sa.
„Ale, ale - ty si až príliš veríš,“ štebotala ďalej. „Vieš, rozmýšľam, či mám Jeffa nechať vykrvácať, alebo ho rovno zožrať.“ Zvonivo sa zasmiala.
 „Neubližuj mu,“ povedala som zúfalo.
 „Kde sa stratilo tvoje sebavedomie, drahá?“
Mlčala som.
 „Ale dobre, nemusím mu nič spraviť, pokiaľ prídeš tam kde chcem, bude to blízko miesta, kde mučia Steva,“ povedala Miranda.
 „Prečo ma tam chceš?“ zaujímala som sa.
„Spravíme výmenný obchod, ja prepustím Jeffa a už mu nebudem ubližovať, ale ty sa dobrovoľne pridáš ku mne, nedovolím, aby Steva zabili a to neurobia, keď budem mať teba,“ zlovestne sa zasmiala. „Ideme do lesa, samozrejme, aj s Jeffom, ktorý ma silné krvácanie,“ smiala sa naďalej.
 „Ako ale nájdem to miesto, kam mám isť?“ spýtala som sa nervózne.
 „Je tam oheň, sleduj dym a radím ti, buď tam skôr ako my, lebo keď tam nebudeš, Jeff bude... veď vieš,“ dokončila a telefón ostal hluchý.

     Najradšej by som odpadla, ale vedela som, že si to nemôžem dovoliť. Rýchlo som sa rozbehla a nasadla do auta. Ignorovala som mamine a otcove otázky, kam idem v takúto hodinu. Keď sa vrátim, zase budem mať domáce väzenie. Ak sa vrátim. Zahnala som túto myšlienku a uháňala ďalej. Srdce mi išlo vyskočiť z hrude, ale vedela som, že konám správne. Nikdy som nebola typ, ktorý by sa obetoval pre druhých, ale myšlienka na mŕtveho Jeffa, bola silnejšie ako čokoľvek. Odstavila som auto na kraji lese. Ďalej musím ísť pešo. Vedela som, že nebudú ďaleko a nájsť oheň bolo naozaj ľahké, keďže dym smrdel strašne silno. Potichu som kráčala smerom k ohňu. Zatiaľ som videla len tmu. Vedela som však, že musím byť opatrná, pretože stačí jeden malý zlý pohyb, jedno zbytočné stúpnutie na halúzku, a svorka o mne vie. Bola som len neschopný človek, ktorý strávil život čítaním kníh. A pozrite na mňa teraz? Idem na samovražednú misiu. Videla som mihotavé svetlo. Bola som blízko. Vďakabohu. Pomaly som sa približovala k cieľu. Z ničoho-nič ma schmatla nejaká ruka a hodila ma o kmeň stromu.
 „Tak si prišla,“ stála na do mnou Miranda. Samoľúbo sa na mňa pozerala a potom ma udrela päsťou do tváre. Z nosu sa mi začala valiť krv.
 „Kde to sme? Tu nie je moja svorka,“ prekvapilo ma, keď som povedala moja.
„Samozrejme, že nie. Oni čakajú po tme kúsok odtiaľto. John, zahas ten oheň, ideme si pre Steva,“ prikázala Miranda.
 „Kde je Jeff?“ opýtala som sa prestrašene. Miranda sa usmiala a ukázala na strom. Zaostrila som a rozoznala, že o kmeň stromu je priviazaná silueta.
 „Jeff,“ skríkla som a rozbehla sa k nemu. Miranda ma však schmatla za vlasy pritiahla si ma k sebe a vrazila mi päsť do brucha.
„Teraz mu pomáhať nebudeš, Melissa,“ zasyčala mi do ucha a znova ma udrela. Zadržala som výkrik. Nechcela som jej robiť radosť tým, že mi spôsobuje bolesť.
„Chcem s ním hovoriť,“ mrmlala som a utierala si krv, ktorá sa mi valila z nosa. Miranda prevrátila očami.
 „Výborne, ale tu nejde o to, čo chceš ty,“ zasyčala zlovestne.
 „Prosím,“ šepla som.
„Och, aké dojímavé,“ zakňučala Miranda. „Aby som ti ukázala, aká som skvelá, tak prosím, choď za tým chudákom.“
 S bolesťami v bruchu som sa k nemu rozbehla.
„Jeff,“ zamrmlala som a vzala mu tvár do dlaní. Jeff bolestivo sykol a pozrel na mňa.
 „Melissa, si tu, alebo len snívam?“ spýtal sa ma. „Lebo pokiaľ si to naozaj ty, odpusť mi,“ mrmlal a potom znova odpadol.
„Vezmime ho zo sebou, nemôžeme ho tu nechať,“ kričala som na Mirandu. Tá sa zasmiala.
„Ross? Ponesieš ho?“ obrátila sa k ďalšiemu členovi svojej svorky. „John, ty sa postaraj o tú suku a nebuď jemný,“ zasmiala sa. Sledovala som, ako sa ku Jeffovi blíži mohutný Ross a ku mne zase John. Reflexívne som cúvla. Miranda sa medzi tým premenila na vlka a začala čuchať po okolí. Určite hľadala brata. John vyzeral hrozivo a tváril sa povýšenecky.
 „Ahoj, maličká,“ zašepkal sa začal ma rukami hladiť po tvári. Keď sa dotkol mojich pier, zahryzla som sa mu do prsta. Pocítila som v ústach jeho krv. S kašlaním som ju vypľula.
„Ty malá suka,“ zakričal na mňa, vzal ma pod krk a podobne ako Miranda a surovo ma hodil o zem. Tentokrát som vykríkla od bolesti a ostala ležať na zemi. John ku mne došiel a kopol do mňa, znova som vykríkla a chcelo sa mi plakať. Prečo mi to robia. John sa ku mne sklonil a cítila som jeho ruku na mojom ubolenom bruchu.
 „Vieš, maličká, my sme tí zlí a ty by si si mala dávať pozor, ako sa ku nám správaš,“ povedal a nakláňal sa ku mne. Pocítila som nával zlosti a opľula ho. Naštvalo ho to ešte viac.
 „Takže ty to máš rada drsné, hej,“ skríkol na mňa a ja som pocítila, ako ma zavalilo jeho mohutné telo.
 „Vedel by som si s tebou užiť,“ zašepkal mi do ucha a začal ma svojimi svinskými rukami obchmatkávať.
 „Nie je nič krajšie, ako mať suku iného alfa samca,“ pokračoval a rukami sa mi dotýkal pŕs.
„Nechaj ma,“ kričala som ako zmyslov zbavená a mykala sa. Nemala som však dostatok síl a moje bránenie ho poháňalo vpred. Držala som stehná pevne pri sebe, ale jeho ruka sa tam dobíjala.
 „Pusť ma, ty špinavý pes,“ kričala som. Zasmial sa a začal mi hrýzť peru. Prudko som sa mykla a peru mi rozhrýzol. Vtom sa z lesa ozvalo zavíjanie.
 „Zlez z nej, ty úchyl, ideme si po brata,“ rozkázal mu Ross a mne odľahlo, keď ma nechal. Prudko ma postavil a ruky mi pevne zvieral vpredu.
 „Kráčaj,“ zvreskol na mňa a ja som ho z posledných síl poslúchla. Išli sme rýchlou chôdzou a sledovali vlka Mirandu. Sem-tam som zazrela Jeffa, ktorého niesol Ross. Jeff bol bezvládny a hlava sa mu pohojdávala v rytme chôdze. Zrazu to na mňa všetko doľahlo a rozplakala som sa. Dnes zomriem. Viem to. 

Autor: aisha (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Wolf song 33. kapitola: