OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Welcome to Mystic Falls - 11. kapitola



Welcome to Mystic Falls - 11. kapitolaĎalšia kapitola je tu. Veľmi ma mrzí, že ste museli tak dlho čakať. V tejto kapitole sa Chloe dozvie nové informácie, Debbie sa neudrží a Kol sa správa naozaj podivne. Prajem vám príjemné čítanie, vaša Beatrice.

11.

 

Chloe: 

 

Po tých zvukoch, čo som začula po trápnom rozhovore s Caroline, som zbehla dole. Nemohla som ju vystáť, jednoducho sa nemôžem pokojne baviť s človekom, ktorý ma chce zabiť, no predtým sa so mnou zahrá ako mačka s myšou. Nemám na takéto veci nervy, preto som na ňu pri jej nechutne predstieranom starostlivom tóne vyletela. Chcela som jej síce do tváre ešte všeličo povedať, no prerušil ma ten očividne zápas, čo sa odohral dole. 

„Neudržal som sa,“ posmešným hlasom sa ozval Kol.

Podišla som k nemu a zmätene som sa poobzerala, čo vyviedol. Mračiaci sa Stefan, rozbité okno a Damon nikde... 

„Kde je Damon?“ K Stefanovi, ktorý stál oproti mne a Kolovi sa pridala Caroline, rovnako sa mračiac. 

„Šiel na čerstvý vzduch,“ vysvetlil vážnym hlasom Kol, aj keď sa stále škeril. Neušlo mi zachichotanie. 

„Kol, jediné, čo ťa ospravedlňuje, je, že sa Damon správal naozaj hrubo,“ povzdychol si Stefan.

„Hrubo?“ Caroline sa k nemu otočila so zdvihnutým obočím. 

„Mal svoje pripomienky, na Kola, no hlavne na...“ 

„Chloe,“ skočil ostro Kol Stefanovi do reči. Potom sa otočil ku mne. „Urážal ťa,“ jemne sa mi prihovoril. 

„Ja sa nehnevám,“ pousmiala som sa.

Okamžite som postrehla tú zmenu v jeho hlase, v ňom celom, keď hovoril ku mne. Páčilo sa mi to, dávalo mi to pocit, že by ma skutočne mohol mať niekto rád, hlavne teraz, keď som prehliadla cez tú stenu upírskych a iných nadprirodzených intríg. 

„Síce sa tak choval, ale nelám mu väzy a nevyhadzuj ho z okna v našom dome,“ privážny tón Stefana sa nedalo prepočuť. Lenivo som od Kola odlepila oči a pozrela na nich. 

„Poďme Kol,“ šepla som a on prikývol. 

„Kam idete?“ Caroline bola hneď pri mne a položila mi ruku na plece. „Veď si povedala, že chceš bývať tu.“ 

„Som hladná a v tomto upírskom sídle určite nemáte niečo normálne, či?“ Zdvihla som obočie. Caroline bezmocne pokrútila hlavou a Stefan pokrčil plecami. 

Otočila som sa od nich a vydala sa k dverám. Cítila som, že Kol je hneď za mnou. 

Pred domom, medzi kúskami skla ležal donedávna spomínaný druhý Salvatore. Nad ním sa skláňala Elena. Aspoň myslím, že sa tak volala. Keď sme k nim priblížili, zdvihla hlavu s vystrašenými očami. 

„Chloe, čo sa sta... Kol! Ste v poriadku? Chloe, choď od neho, rýchlo!“ zvolala a postavila sa. 

Prevrátila som očami a chytila Kola za ruku. Zachvel sa mi pri tom žalúdok a tak som dúfala, že sa nevytrhne. Po tom našom bozku by nemusel. A našťastie to ani neurobil.

„Prepána. Prosím ťa, ideme,“ preniesla som s očami pohŕdavo nalepenými na Elene. Potom sme sa otočili a nasadli do auta. 

„Kde nás budú čakať?" spýtala som sa chvejúcim hlasom. Tento krát od strachu. 

„Na cintoríne.“ Okamžite som cítila tú zmenu v Kolovom hlase. Ten jeho napätý, vážny tón. 

Odfrkla som si. 

„Prečo na cintoríne?“ 

„Lebo príde aj Seraphine a myslím, že by sa ľuďom v Grile nepáčilo, keby zrazu videli dvojmo,“ odpovedal pohotovo Kol. „Na cintorín nechodí až tak veľmi veľa ľudí. Hlavne do staršej časti.“ Ani sa na mňa nepozrel, sústredil sa na šoférovanie. Mala som pocit, že predo mnou niečo tají, ako keby bol nervózny, že tam ideme. Alebo že tam idem ja. 

„Je všetko v poriadku?“ spýtala som sa opatrne. 

„Samozrejme, že je,“ automaticky odrapotal, potom sa zháčil a úsečne sa zasmial. „Čo si to tu nahováram? Jasné, že nie je, Chloe. Všetko je veľmi zlé a najhoršie je, že ti nesmiem nič povedať!“ Priam hystericky vybuchol a potom... Nič. Neodpovedal na žiadne moje otázky, prosby, vyhrážky. 

„Prečo my nesmieš nič povedať?!“ zašepkala som, potom som rovnakú otázku skríkla. Kol sa zarazil a tvár sa mu rozjasnila. 

„Lebo...“ Otočil sa ku mne. Povzbudivo som sa na neho usmiala, snáď už niečo užitočného povie. „Seraph... Se... S...“ zamračil sa, akoby si na niečo nemohol spomenúť. Potom sa plný zúrivosti otočil späť na cestu a tresol do volanta, pričom som bola rada, že to volant ustál. 

„Má to niečo spoločné so Seraphine?“ spýtala som sa. 

Rázne prikývol. Mala som na jazyku toľko ďalších otázok, ale to by sme nesmeli práve zastať pred cintorínom. S mrzutým povzdychnutím som vystúpila z auta a s prekríženými rukami som čakala na Kola.

Keď ku mne prišiel, ruky som voľne spustila a dala sa do kroku smerom k mohutnej čiernej bráne. Pokúsil sa ma chytiť za ruku, no ja som sa mu vytrhla. Predstava Debbie a jej bolesti mi stačili na ovládnutie sa. Kol sa na mňa začudovane a zranene pozrel. 

„Vysvetlím neskôr,“ zašepkala som tak potichu, že to mohol počuť len on. Krátko prikývol a išli sme ďalej.

Na konci starého cintorína som uvidela stáť tri osoby. Debbie mala prekrížené ruky a netrpezlivo klepala nohou o zem. Jared mal hlavu zaklonenú a sledoval oblohu. Kto vie, čo tam videl. Seraphine stála úplne uvoľnene a s pobavenou tvárou sledovala súrodencov. 

„Sme tu,“ stroho sa ozval Kol, keď sme sa k nim dostali bližšie. Všetci traja upriamili svoj zrak na nás. Seraphine sa usmiala. 

„Chloe! Dúfam, že je všetko v poriadku, tváriš sa nejako ustarostene,“ zvedavo naklonila hlavu.

„Všetko je super. Milujem bývať so stvoreniami, ktoré ma chcú zabiť,“ odvetila som ironicky.

Debbie odfrkla, tak som sa na ňu zahľadela. Ona sa na mňa len varovne uškrnula, pričom prebehla pohľadom po Kolovi a zastavila zase na mne. Venovala som jej čo najodmeranejší pohľad a upriamila pozornosť na Seraphine, ktorá vyzvedala od Kola. 

„Prečo si nehľadal to zariadenie?“ Prepichla ho pohľadom. 

„Nemal som čas ani priestor,“ odvrkol. 

„Tak dnes si ho urobíš, ešte dnes to zariadenie nájdeš, rozumieš?“ zavrčala na neho.

Zdvihla som obočie. Tak toto si Kol nenechá. Za pár sekúnd na ňu buď skočí alebo jej odsekne niečo štipľavé. Nedočkala som sa. 

V Kolovom pohľade sa niečo zmenilo. Bojovnosť a neochota zmizli, nahradila ich bezmocnosť a rešpekt? Čože? Nerozumela som tomu. Má vari Seraphine na Kola niečo, čím ho núti poslúchať ju? 

Vydala som zo seba niečo ako nechápavé hlesnutie. Kol sa ku mne ani neotočil, ale zachytila som, ako jemne zavrtel hlavou. Nemám to riešiť. Zamračila som sa a prekrížila si ruky na hrudi. Absolútne ničomu nechápem a oni chcú so mnou spolupracovať. Sú nejakí optimistickí, nie? 

„Vysvetlite mi, o čo tu ide? Chcem poznať pravdu, hlavne keď vidím, ako mi tu priamo klamete,“ prerušila som hlasno napäté ticho.

Všetky hlavy sa okamžite otočili na mňa. Pozorovala som najmä Seraphine, ale tá sa na mňa len mračila a nezdalo sa, že by mi išla odpovedať. Debbie sa vtedy zlovestne uškrnula a posunula sa o krok smerom ku mne.

Mierne som sa zachvela od strachu, ale prinútila som sa zostať na mieste. Pud sebazáchovy a spomienky na bolesť mi hovorili síce niečo iné, ale nechcela som jej dať najavo, že sa jej bojím. 

„Ty si dvojníčka Seraphine. Nenarodila si sa pre nič iné, len aby si jej vrátila moc, ty malá démonka. Si len nástroj, nič iné,“ takmer na mňa vrčala a chystala sa pokračovať. „A neurobíme s tebou nič, len...“ 

„Debbie!“ Seraphine sa konečne zapojila do deja. 

Ja som tam len stála a čo najviac som sa snažila vnímať, čo tu na mňa kričali. Síce s hrôzou, ale aj tak. 

„Zastav ma,“ odfrkla si Debbie. 

„Zastavím. Ja síce nie, ale čo by na to povedal on?“ Na Seraphininej tvári sa rozprestrel zlovestný úsmev. 

Zarazila som sa a dokonca aj Kol sa zatváril úprimne prekvapene. 

„On?“ zamračil sa. 

Takže je tu ešte niekto vyššie, kto ochraňuje Seraphine? Očividne majú nepokoje vo vlastných radoch, no Debbie táto veta vydesila a hneď sa stiahla. Desilo ma, čo mi hovorila, ale aspoň by som mala nejaké informácie. Zatiaľ som sa dozvedela jedine to, že pre nich znamenám iba bábku, ktorú chcú použiť na vrátenie moci mojej dvojníčke. A určite to neprejde pokojne pri čaji. Oblial ma studený pot. 

Komu mám veriť? Seraphine a spol. mi od začiatku klamali. Vyzeralo to, že by ma mohli ochrániť, ale na mne im nezáleží. Ako som mohla byť taká hlúpa a veriť im?

Varovali ma pre Caroline a ostatnými. Do hlavy mi vystrelila ostrá bolesť. Myšlienky sa premieľali jedna cez druhú. Vtedy som vytreštila oči.

Kol. To on mi povedal, že Caroline je zlá a mám sa jej báť. Ale on mi povedal, že mu mám veriť! Ešte vtedy pri jazere. Teraz som si nebola istá. Moja vlastná vôľa sa predierala z hĺbky a nechcela veriť jeho slovám. Koľko už poznám Caroline? Ani teraz sa mi nezdalo, že by mi chcela ublížiť. Nikto z nich.

Zato Seraphine a Jaredovi som ukradnutá, Debbie ma mučila. Mám pocit, že viem, komu budem veriť. Nebudem ich počúvať. A nebudem nikomu rozhodne veriť, len preto, že mi to povedal. Ani Kolovi.

Zacítila som tupú bolesť, ako keby sa mi v mysli niečo vytláčalo na povrch. Zaťala som zuby a dlane som si pritisla na spánky. 

„Chloe?“ začula som Kolov jemný hlas. Otvorila som tuho zatvorené oči. Nespomínala som si, že by som ich zatvorila. 

„Blázon,“ pohrdlivo vyhlásila Debbie. 

Nado mnou stál Kol a ponúkal mi ruku. Kedy som sa dostala na zem?

Prijala som jeho ruku. V porovnaní s jeho rukou som sa nekontrolovateľne triasla. Čo sa to so mnou deje? Aj keď už som stála, nohy sa mi podlomili a Kol ma musel zachytiť. 

„Si v poriadku?“ 

Chabo som pokrútila hlavou. Prečo som odrazu taká vyslabnutá? 

„Choďte. Kol, nezabudni, čo som to povedala,“ rozkázala Seraphine a Kol už bol na ceste preč.

Mala som chuť jej ukázať isté gesto, ale na cintoríne by sa to nehodilo. Potkýnala som sa o vlastné nohy smerom preč. Kol si nakoniec povzdychol a zdvihol ma do náručia. 

„Polož ma,“ prikázala som mu stále slabo, aj keď som sa cítila lepšie. Bolesť v hlave prestávala a vracala sa mi sila. 

„Nie, tvrdohlavec.“ Kol mal na hlave nepreniknuteľný výraz. Odvrátila som od neho tvár a celú cestu k autu som mlčala. 

Keď sme sa dostali na hlavnú cestu a očividne smerovali k Salvatorovcom, prerušila som ticho. 

„Kol. Prosím ťa, povedz mi, čo sa deje, lebo mám pocit, že sa za chvíľu zbláznim. Možno sa tak už aj stalo.“ Prosebne sa na neho zahľadím. 

„Nemôžem, Chloe, ja nemôžem!“ odsekne, ale nevyzerá to, že by bol naštvaný na mňa.

Odvrátim sa od neho. Musím sa to nejako dozvedieť. Lenže z Kola očividne nič nedostanem. Zrejme ho to hnevá, možno by mi to aj chcel povedať, no nemôže. Počkať, on nemôže. Ale niekto iný by mohol!

„Kto môže?“ spýtam sa. Na tvári sa mu rozšíri úsmev. 

„Jared. Jazero, za dva dni o polnoci,“ vyrapotal rýchlo, ako keby sa bál, že mu niekto čo chvíľa zalepí ústa a bude po všetkom. 

„Ďakujem, Kol,“ vydýchla som a stisla som mu ruku, ktorú mal voľne položenú. 

„Ešte mi neďakuj,“ precedil pomedzi zuby. Nastalo ticho. 

„Budeš musieť odviesť pozornosť, aby som mohol nájsť ten prístroj.“

Zamračila som sa. 

„Ako?“ 

„To musíš vymyslieť sama.“ 

Týmto sa naša debata skončila.

V Salvatorovskom dome vládol veľký hluk. Pár ľudí kričalo jeden cez druhého. 

„Ticho,“ spevavo zašomral Damon, keď sme sa priblížili po štrkovej ceste k domu. 

„Nenápadné,“ zahundrala som. Hodila som pohľad na Kola.

S úškrnom prikývol a chytil ma za ruku. Mala som veľkú chuť ju vytrhnúť po tom všetkom, čo som si uvedomila. Vošli sme dnu, Kol mi podržal dvere. 

V obývačke sedeli snáď všetci. Najviac vyčnievala Damonova tvár, ktorá sa tak veľmi mračila na nás dvoch. Vládlo nepreniknuteľné ticho. Prerušil ho výkrik. 

„Chloe!“ Matt sa vrhol smerom ku mne a tuho ma objal. 

„Ehm, ahoj Matt,“ objatie som mu opätovala. Keď ma pustil, pozrel na mňa. Jeho oči sa mi zdali čímsi iné. Predtým boji odvážne, bojovné, niečo sa zmenilo, no nechápala som čo. 

„Matt, ja... Prepáč, že som ťa, no, zabila,“ vypustila som zo seba s červenými lícami. Matt nad tým mávol rukou a naširoko sa usmial. 

„Nič sa nestalo, v pohode, to je naozaj nič,“ hovoril.

Vtedy som pochopila, čo v ňom vlastne vidím.


Ospravedlňujem sa všetkým, ktorí čakali na túto kapitolu. Mala som toho veľa a ani som nevedela, čo vlastne chcem písať. 
Prinášam vám však obrázok Debbie a Jareda Harkerovcov, aby ste si ich vedeli predstaviť. 


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Welcome to Mystic Falls - 11. kapitola:

1. Texie admin
12.12.2013 [19:35]

TexieTento článek ti tu nedokončený visí už několik týdnů. Chtěla bych tě tedy požádat o jeho dokončení. Pokud máš s článkem nějaké obtíže, tak nás kontaktuj.
(Pozor, po měsíci se nedokončené články mažou!)

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!