OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ukradnuté spomienky - Kapitola 15

30.10.2020 (15:00) • LiliDarknight • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 639×

Kapitola 15

Thora bola vyčerpaná aj v pondelok ráno.

Piatkovú noc trávila striedavo v klube s Ryanom, no a neskôr sa presunula do práce a vďaka Alexovi sa jej podarilo zistiť informácie, po ktorých pátrala. Bohužiaľ sa však príliš zaoberala kravinami na to, aby skutočne premýšľala, takže informácie z trezora, ktoré tak rýchlo našla, rovnako rýchlo odniesla na policajnú stanicu, o ktorej vedela, že jej súčasťou je aj detektív zaoberajúci sa práve dotyčným človekom a jeho aktivitami. V tom rozpoložení chcela len Greenovcom zobrať jedného potenciálneho nepriateľa, no v čase, keď si to chcela overiť, sa v dome pohybovalo až príliš veľa vyšetrovateľov. Nechcela riskovať, že ju niektorý z nich zatkne.

Takže potichu čakala na svoju príležitosť. V úkryte sedela ešte aj o druhej ráno, takže kým sa dostala domov boli takmer tri, pričom zaspala až pred štvrtou a v čase, keď jej o šiestej zazvonil budík, pripomínala skôr zombie. Nemala náladu na nikoho a nič a dúfala, že sa skrátka bude môcť venovať záhradníčeniu a zlosť nad tým, čo ju čakalo večer, si vybije vďaka kopaniu dier.

Lenže po asi hodine namáhavej práce, z ktorej sa jej maximálne točilo v hlave, pretože sa neobťažovala ani poriadne najesť, za sebou začula niečiu prítomnosť. Samozrejme, že to bol Ryan. Ten chlap by mal byť momentálne s Jasonom v škole – lenže Jason mal dnes naplánované nejaké vyšetrenie, takže Ryan ostal doma a miesto toho Jasona a jeho matku sprevádzal niekto iný. Ak podozrieva svojich ľudí z predávania informácii nepriateľom, prejavoval im až prekvapivo veľkú dôveru.

Alebo sa ich práve snažil nachytať?

Nepoznala odpoveď a momentálne ju ani nechcela zisťovať.

„Nemám na teba čas,“ zavrčala keď sa k nej priblížil a takmer ho trafila hrabličkami. Samozrejme to urobila naschvál, ale bola dostatočne pri zmysloch na to, aby predstierala opak.

„Čo si urobila?“ spýtal sa jej, nedbajúc na jej očividné nepriateľstvo.

Zodvihla obočie. „Dnes som toho stihla urobiť už pomerne dosť, takže musíš byť konkrétny.“

Pretočil očami. „Niekto odstránil Raynoldsa, nevieš o tom niečo?“

„Nájomné vraždy nie sú môj odbor. Skús zalistovať v zlatých stránkach.“

Nevyzeral pobavene, keď naklonili hlavu a nakrčil obočie.

„Niekto sa vlámal do jeho domu, našiel tam citlivé dokumenty a tie potom expresne doručil na príslušnú policajnú stanicu. Tak mi napadlo, že to vyzerá ako práca jednej nemenovanej zberačky informácií, ktorá dlhé roky pracovala pre dílera informácií a určite si za ten čas získala jeho dôveru, takže ak by ho požiadala o službičku, určite by jej rád vyhovel.“

„To je pekná konštrukcia,“ skonštatovala a až ostentatívne pomaly si oprašovala hlinu z rukavíc, „neuvažoval si, že by si začal písať?“ Keď nejavil známky, že by chcel reagovať, pokračovala: „Tak pozri, ak sa chceš na niečo spýtať, tak sa spýtaj. Nemám čas na tieto tvoje hovadiny.“

„Bola si so ty?“

Na chvíľu uvažovala, či by ju dal vyhodiť, ak by ho udrela hrabličkami po hlave.

Radšej ich položila späť do fúrika, aby nebola v pokušení.

„Budeš musieť byť konkrétny.“

Povzdychol si. „Zaniesla si tie informácie v sobotu na policajnú stanicu?“

V hranom premýšľaní si pošúchala bradu. „V sobotu som na to nemala čas, pomáhala som tete, a skončili sme až neskoro popoludní. Na nejaké vychádzky a nosenie informácií som vážne nemala čas. Okrem toho, povedala som ti predsa, že pre Alexa už nepracujem a ak si taký presvedčený o tom, že v tom má prsty, prečo sa ho nespýtaš?“

„Pretože sa mu nemôžem dovolať,“ skonštatoval a Thora pri tom očividne úprimnom priznaní zodvihla obočie. „Nakoniec sa mi podarilo zastihnúť nejakého jeho brigádnika či čo a ten mi povedal, že Alex momentálne nemá čas, ale môžem si s ním dohodnúť stretnutie.“

Pohodila plecom. „Možno išiel na výlet do Los Angeles.“

Ryan prižmúril oči. „Presne to isté mi povedal ten chlapík.“

Thora sa tvárila stále rovnako, hoci v duchu si nadávala. Alex vydržal tak dlho aj preto, že mal dobré kontakty a tie ho vždy upozornili, keď a náhodou niekto chystal na inšpekciu alebo niečo podobne šialené. Alex vtedy na niekoľko dní zmizol a nikto ho nikdy nedokázala vypátrať, až kým sa sám neobjavil. S obľubou vtipkoval, že bol na výlete v Los Angeles, z čoho sa neskôr stalo ospravedlnenie pre jeho absenciu a všetci jeho ľudia ho používali. Úplne automaticky.

Keď tie slová hovorila, absolútne o nich nepremýšľala. Keby nebola taká unavená, možno by na chvíľku aspoň zaváhala a odvetila by niečo menej konkrétne, miesto toho zo seba robila debila. Odmietala ale, aby si Ryan čokoľvek z toho uvedomil. Možno Alexove zvyky poznal a tiež tú frázu, a možno o tom nikdy nepočul, ale nebol až taký idiot, aby si nespojil dve a dve a nepochopil, že keď dvaja ľudia tvrdia to isté, musia byť v kontakte so zdrojom, ktorý tú fámu vypustil.

„Ako som povedala, ja som cez víkend pomáhala tete. Na zvyšok sa spýtaj Alexa,“ uzatvorila nakoniec ich debatu, zobrala z fúrika motyku a začala vkopávať diery.

„Prečo to robíš?“ povzdychol si po chvíľke ticha Ryan.

Rada by tvrdila, že na jeho prítomnosť zabudla, ale to by klamala. Doslova cítila, ako jej pohľadom vypaľuje dieru do chrbta a okrem toho si až intímne uvedomovala, že stojí prakticky hneď za ňou. Ihneď si spomenula na večer v klube a na to, ako spolu tancovali a pomyslela si, aké by bolo pekné, keby boli skrátka dvaja normálni ľudia, ktorí sa náhodne stretli a užili si pekný večer. Pravdepodobne by ho pozvala k sebe a užili by si bujarú noc, ktorú by si možno zopakovali a možno by sa len rozišli s tým, že to bolo pekné, ale nemajú chuť nebodaj skočiť po hlave do nejakého vzťahu.

Zahnala tú predstavu.

„Ak chcem zasadiť nové kríky, potrebujem na ne diery. Takže ich musím vykopať, nie?“

Zachechtal sa, no ihneď zvážnel. Cítila to aj bez toho, aby sa musela otočiť.

„Prečo pomáhaš Greenovcom?“

„Pretože ma platia za to, aby som im upravila záhradu.“

Vedela, že v tej chvíli premrhala jedinečnú príležitosť, ale Thora vlastne nikdy nebola slávna pre svoje správne rozhodnutia. V duchu si pripomínala, že jej tajomstvá boli len jej a ak by mu prezradila toto, chcel by vedieť aj o zvyšku. Čo sa jej nehodilo k predstave Ryana, ktorého kedysi poznala, ale čičíkala sa spomienkou na to, ako ju ešte prednedávnom prenasledoval a stále ju podozrieval z toho, že chce Greenovcom škodiť. Hoci ju ani v najmenšom netešilo, že by nej mohol vidieť samaritánku. To už bolo lepšie, keď ju mal za zločinca.

„Tie tvoje tajomstvá ťa raz doženú,“ skonštatoval Ryan a počula, ako sa otočil na päte.

Povzdychla si. „Každý máme tajomstvá, ktoré nás raz doženú,“ zamrmlala a nebola si úplne istá, či to Ryan počul, alebo nie. Popravde, nechcelo sa jej tým zaoberať.

Mala ešte veľa práce a hlavne sa potrebovala sústrediť na svoju večernú úlohu. Láskavosť od Alexa nikdy nebola zadarmo, dokonca ani pre niekoho, koho považoval za favorita, ako sa mylne domnieval Ryan. Takže ju večer čakala prácička a už teraz vedela, že si bude musieť dávať fakt veľký pozor na Ryana, ktorý sa ju bude pokúšať sledovať. Možno by sa jej zišiel partner, nakoľko musela ísť do domu, v ktorom už predtým raz bola a takmer z toho nevyviazla v jednom kuse.

Nehovoriac o tom, že ju čakajú ešte minimálne tri ďalšie úlohy.

Greenovcom ostali traja nepriatelia, s ktorými sa musí porátať. Pričom netušila, kto z nich by mohol byť zodpovedný za najatie tých vydieračov a únoscov, čo sa neštítili zmlátiť ženu a útočiť na sotva odrasteného chlapca. Hoci Jason stále tvrdil, že sa o seba vie postarať a opäť by sa o tom Thoru snažil presvedčiť, ak by náhodou počul jej myšlienky. Bude ich teda musieť zdiskreditovať všetkých a dúfala, že to stihne, hlavne ak začne už teraz.

Čo jej pripomenulo, že bude musieť zavolať Vicky a dohodnúť sa s ňou.

Nepotrebovala počúvať prednášky ešte aj od tety, ak by náhodou odhalia Thorine tajnosti.

Maličkosti svojho večerného plánu vymýšľala aj v čase neskorého obeda, dokonca aj krátko predtým, ako mala odísť. V záhrade jej ostalo ešte niekoľko dní práce a podvedome túžila nejako ten čas predĺžiť, ale tušila, že to nebude možné. Nemohla Greenovcov zneužívať len preto, že sa jej nechcelo odchádzať. Práve v ten moment sa ozvala hudba z otvoreného okna. Ihneď spoznala, že hrá Jason. Tú skladbu hral v poslednom čase naozaj často. Thore zovrelo srdce už pri zaznení prvých tónov. Pamätal si, hoci sa o tom rozprávali asi len raz.

Neprekážalo jej dokonca ani to, že clivé tóny známej melódie občas kazilo Astrino vytie. Nebola nadšená z toho, že je zatvorená doma. Jason sa v záhrade zdržiaval minimálne, no nie preto, že má Thora alergiu na psie chlpy – hoci sa jej to snažil vehementne nahovoriť. Nazdával sa totiž, že jeho prítomnosť by mohla byť pre Thoru potenciálne nebezpečná. Jason mal dobré srdce a myslel na ostatných, ale bol veľmi zlý klamár. Thora to vedela oceniť, keď občas mala pocit, že ona sama klame už pri rannom pozdrave.

Po líci jej stiekla osamelá slza. Ihneď si ju utrela od hliny špinavou rukavicou.

Keď sedela bezpečne v aute a mierila domov, vytočila Vickino číslo.

„Prečo mám pocit, že odo mňa budeš niečo chcieť?“ skonštatovala Vicky len čo hovor prijala.

Thora zodvihla obočie. „To mám namiesto popriatia pekného dňa?“

„Ahoj, miláčik, dúfam, že si mala pekný deň. Tak. A teraz mi povedz, čo by si potrebovala.“

Tentoraz sa zasmiala. Vicky ju poznala naozaj dobre.

„Potrebovala by som krytie.“

„Niečo mi hovorí, že ma o to nežiadaš, pretože ideš na horúce rande s fešákom Ryanom.“

Thora niekoľko sekúnd zvažovala, že prijme ten šialený návrh za svoj.

Lenže váhala pridlho. „Thora...“ povzdychla si jej priateľka.

„Vicky?“ napodobnila ju.

„Povedala si, že už to nebudeš robiť. Že už si s tým skončila. Tak prečo mám práve divný pocit medzi lopatkami, akoby mi tam niekto niečo zabodol?“ Thora sa odmietala cítiť previnilo, hoci snahou ignorovať svoje svedomie sa jej orosilo čelo. „Thora, tá práca je nebezpečná. Ale to ty veľmi dobre vieš, tak neviem, prečo sa vôbec kvôli tebe namáham. Ešte zachrípnem a s tebou to ani nepohne.“

„Mám na to svoje dôvody.“

„To ty máš vždy a poznám ťa natoľko, aby som vedela, že mi hovoríš pravdu. Ale stojí za to nebezpečenstvo, že ťa chytia a pošlú do basy? Čo potom tvoja teta? Ako k tomu príde?“

„Nechytia ma. Ty vieš, že ma nechytia.“

„Chce tomu veriť.“

Thora si povzdychol. „Keby to nebolo dôležité, nevrátila by som sa tam.“

„Takže včera sme boli v klube len preto, aby si získala informácie o zákazke.“

„Nie,“ odmietla Thora, bojujúc s výčitkami, „boli sme tam aj preto, aby sme sa zabavili.“

Vicky si odfrkla. „Skôr aby si si zatancovala s tým tvojim fešákom.“

Thora sa odmlčala. Poznala Vicky dostatočne dobre na to, aby vedela, že jej musí nechať priestor na to, aby si všetko premyslela. Keď sa spoznali na strednej, robila si Vicky často dokonca porovnania, na jednu stranu písala klady a na druhú zápory, a na základe toho si vybrala aj univerzitu a podľa toho, aká bola vo svojom zamestnaní spokojná, najskôr tá metóda plusov a mínusov fungovala. Určite ju aplikovala aj teraz, ale v duchu.

„Dobre,“ vydýcha nakoniec, „budem ťa kryť. Ale očakávam, že keď sa vrátiš, všetko mi vysvetlíš.“

„Súhlasím,“ skonštatovala Thora.

„Obsah akého filmu si mám naštudovať, aby som mohla klamať Elene?“

Thora ignorovala bodnutie v hrudi ako profesionál.

„Čo keby sme sa stretli večer v klube a ja ti o tom poviem viac?“

Vicky nakoniec s jej návrhom súhlasila. Thora jej ešte niekoľko okamihov vysvetľovala, že by fakt nebol dobrý nápad, aby jej nosila náhradné oblečenie – pretože potom bude o to náročnejšie vysvetliť Elene, prečo z domu odchádzala v niečom inom. Napriek všetkému sa stále cítila zle, keď tete klamala, pretože si to nezaslúžila. V poslednom čase už nefungovalo ani ospravedlnenie, že jej nedala na výber. Ako často hovorila Thorina matka – vždy je na výber a záleží len na tom, pre čo sa rozhodneme.

Spomienka na matku jej pomohla si uvedomiť, prečo s tým všetkým vlastne začala.

Po príchode domov si však uvedomila, že napriek dôkladnému plánovaniu na niečo predsa len zabudla – na návštevu. Spomenula si na to až v momente, keď parkovala pred domom a všimla si známe auto odstavené pri krajnici. Ako len mohla zabudnúť na to, že sa tu ukáže stará mama? Ospravedlním nebol ani len stres predchádzajúcich dní.

S povzdychom vystúpila. Pri prechádzaní cez záhradu mrkla na misky postavené pri stene. Boli novinkou v boji proti neznámemu smradľavému útočníkovi a Thora musela len neochotne priznať, že Vicky mala pravdu a naozaj viac uspeje, ak sa tú protivnú mačku pokúsi podplatiť. Stále sa odmietala ukázať, aby ju Thora mohla chytiť a niekam odpratať, ale aspoň už prestala ničiť priestor pred dverami. Možno tam už zajtra bude môcť položiť tú najnovšiu rohožku a možno, naozaj len možno, dlhý čas nebude musieť kupovať novú.

Ale napriek odhaleniu páchateľa kameru ešte ponechávala na svojom mieste.

Ak by tá protivná chlpaňa mala komplica.

Vstúpila dnu a už od dverí počula trkotanie v kuchyni. Pamätala si na časy, keď Elena proti svojej matke brojila, asi ako takmer každá pubertálna dcéra, ale teraz si skutočne rozumeli. Thora predpokladala, že ich dosť zblížila hlavne smrť Thorinej matky. Po jej smrti navyše ochorel aj Thorin starý otec, takže si ju stará mama nemohla zobrať k sebe, aby sa o ňu postarala – to bol ten dôvod, ktorý si Thora chcela pamätať. Ostala jej len Elena, ale Thora nikomu nič nevyčítala. Nakoniec dostala presne to, čo chcela a po deviatich rokoch konečne mohla zbierať plody svojej snahy.

Predpokladala, že z toho bude nadšenejšia.

Jej stará mama stále vyzerala, akoby sa chystala na čaj u kráľovnej. Pochádzala z Anglicka, takže to bolo vlastne oprávnené tvrdenie a aj v sedemdesiatke pôsobila distingvovane ako mladučká debutantka. Lenže to bol len prvý pohľad, stačilo s ňou stráviť niekoľko minút a hneď bolo jasné, že v sebe skrýva prísnosť a pevnú vôľu generála. Čo pochopili aj lekári, ktorí nemali ani toľko rozumu, aby sa ju nesnažili presvedčiť, že by mala ísť bývať do starobinca.

Keby niekomu napadlo tie hádky natočiť, určite by vyhrali ocenenie za najvtipnejší počin roka.

„Tak tu si,“ vítala ju stará mama so širokým úsmevom, „už som sa bála, že za tebou budem musieť ísť do práce.“ Premerala si ju kritickým pohľadom. „To takto chodíš medzi ľudí? Niet divu, že nemáš žiadneho nápadníka. S tými fľakmi od hliny na tvári vyzeráš nanajvýš komicky. Choď si to utrieť, nechcem si spomedzi zubou vyberať kamienky, lebo sa s tebou chcem poriadne zvítať.“

Thore mykalo kútikmi úst. „Aj ja ťa rada vidím, stará mama,“ zahlaholila, ale počúvla a išla sa najskôr umyť. A pre istotu aj prezliecť. Uznala, že rifle a tričko sa perfektne hodia na jej večernú prácu a aj na návštevu klubu. Len si do predsiene nachystala čiernu mikinu s kapucňou.

Podľa Alexovho harmonogramu by nemal byť nikto doma, ale nechcela riskovať.

„No ukáž sa mi,“ volala na ňu stará mama, len čo vošla do kuchyne a zamierila k nej, aby ju mohla pobozkať na líce, „tak dlho som ťa nevidela. Ani za mnou neprídeš.“ Thora si zahryzla do jazyka, aby starej mame nepripomenula, že ju nemohla ísť navštíviť, keďže posledný mesiac a pol bola v kúpeľoch. „Zdá sa mi, že si vyrástla.“

„To sa ti len zdá, stará mama.“

„Nejako si sa vyfintila. Chystáš sa niekam?“ obrátila sa na ňu s otázkou Elena.

Thora si odkašlala. „Pôjdem na chvíľu von s Vicky.“

Teta sa na ňu zamračila a očividne sa chystala niečo povedať, keď ju prerušila jej matka: „Elena, drahá, zájdi mi po tašku do auta. Kľúče sú v izbe.“

Jej hlas nezniesol žiadne námietky, tak si Elena len povzdychla a odišla z kuchyne.

Thora si tiež povzdychla. Takže to bude jeden z tých večerov.

„Zdá sa, že so mnou nemieniš stráviť viac času, ako je potrebné.“ Thora sa nenamáhala opravovať ju, pretože to nemalo zmysel. Áno, hnevala sa na ňu, ale to neznamenalo, že ju nemala rada. Okrem toho by sa zbytočne snažila vysvetliť jej, že plány s kamarátkou nemali byť urážkou. „Mala by si zabudnúť na to, čo bolo a sústrediť sa na rodinu, ktorá ti ostala.“

„To mám aj v úmysle,“ kývla hlavou.

„Aha, takže takto to je,“ zapriadla jej stará mama. „Hodláš mi to vyčítať do konca života?“

Thora dostala neodolateľnú chuť pretočiť očami. Ale nakoniec sa udržala.

„Nič ti predsa nevyčítam.“

„Nie, ale stačí mi, ako sa na mňa pozeráš. Pritom vieš, že mám pravdu.“

Zodvihla obočie. „Máš pravdu? Ty si pravdu nikdy nemala, len si predpokladala, že sa všetci zariadia podľa tvojich prianí. Pričom odmietaš priznať, že si urobila presne to isté, čo si vyčítala mojim rodičom.“

„To s tým nemá nič spoločné,“ ohradila sa jej stará mama. Catharine Santiagová bola vždy impozantná žena, ale Thora sa jej prestala báť, keď mala jedenásť a začala sa s rodičmi hádať presne o tom istom, o čom sa hádala aj teraz s Thorou. „Moja situácia bola úplne iná a ty to veľmi dobre vieš.“

Thora ale už nebola dieťa, aby jej mohla rozkazovať. „Je mi jedno, či to bola rovnaká situácia alebo nie. Tebe išlo len o to, že si chcela riadiť mamin život, hoci si na to nemala právo. Prikázala si jej, čo má urobiť, ale ona urobila vlastné rozhodnutie. A ty si to nikdy nedokázala stráviť. Veď sa na seba pozri. Mama zomrela pred takmer desiatimi rokmi a ešte aj po takom dlhom čase sa ma snažíš presvedčiť, že si vtedy mala pravdu.“

Stará pani sa rázne postavila. „Takto so mnou nebudeš hovoriť, mladá dáma.“

„Budem s tebou hovoriť presne tak, ako si zaslúžiš!“ vyštekla na ňu Thora a jasne videla, ako sa jej to dotklo, ale v tomto jedinom prípade odmietala ustúpiť. „To, ako si sa rozhodla ty, mi je úplne ukradnuté. Je to môj život a moje rozhodnutie. Ak sa ti nepáči, môžeš ma vydediť. Zvyšok rodiny to už urobil.“ Vtedy sa Thora obrátila starej mame chrbtom. „A teraz, ak ma ospravedlníš, mám isté plány a nemienim nechať kamarátku čakať len preto, že sa so mnou chceš hádať.“

Stará mama sa ju nesnažila zastaviť a hoci Thora vedela, že to ani neurobí, dotklo sa jej to rovnako ako kedykoľvek predtým. O tomto sa hádali zakaždým, keď sa videli a vždy to dopadlo rovnako, ale ani jedna z nich to nemienila nechať tak. Thora to aspoň nevyťahovala, ale vždy sa bránila, keď sa jej stará mama snažila okato naznačiť, že sa rozhodla zle. Thora nebola zvyšok rodiny, ktorý sa pred najstarším členom klanu klepal niekde v kúte a odkýval jej úplne všetky názory. Kvôli tomu strachu Thora nevidela väčšinu svojej rodiny už od pohrebu.

Čo sa jej týkalo, pokojne ich nemusela vidieť až do vlastného pohrebu.

Elenu stretla až v predsieni, keď sa načiahla po mikinu. Stála na mieste a tašku si pritískala na hruď. Určite počula každé slovo a ani sa nesnažila predstierať opak. Len sa natiahla a strhla Thoru do náručia. Nepovedali si ani slovo, pretože nemuseli. Elena mala svoje chyby a chránila Thoru tým, ako jej odoprela pomoc, ale nikdy od nej nežiadala to, čo stará mama. Pre pokoj v rodine si podporu prejavovali potichu a mimo dohľadu ostatných.

„Uži si večer,“ zachripela Elena a snažila sa usmiať.

Thora rázne prikývla. Rozhodne mala v pláne užiť si večer.

Bohužiaľ nie takým spôsobom, ako by si Elena priala. 

Kapitola 14 ¦ Kapitola 16

Ani neviem ako a zrazu som dokončila už pätnástu kapitolu. Netuším, koľko kapitol ešte bude, ale predpokladám, že teraz som niekde cca v dvoch tretinách príbehu. Takže sa uvidí, no. 

Kapitolu by som rada venovala Mayi666 a Romis. Ďakujem za všetky vaše komentáre, každé milé povzdbudivé slovo a hlavne za to, že môj príbeh stále čítate a dokonca to vyzer tak, že vás baví. Tak snáď vás bude baviť aj naďalej.

Lili

Autor: LiliDarknight (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ukradnuté spomienky - Kapitola 15: