OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Tu nezostane! II séria 2. kapitola

04.01.2011 (16:00) • bobik • Povídky » Na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 883×

Greace:

S Bobym sme sa viezli k tomu bordelu. Spomenula som ho pred chalanmi a oni povedali, že tam chodili. Jared chvíľu vyzvedal, či to súvisí so Sindy, ale umlčala som ho. Radšej som bola ticho. Mám celkom obavy, aby ju nešiel hľadať. A určite mu nebudem dávať nápovedy, kde by sa mohla nachádzať. Najmä nie, ak by to malo byť v prítomnosti Qiaga Longa. Ten by s Jaredom spravil rýchly proces. To som nemohla dopustiť. Jareda mám veľmi rada. Je niečo ako straší brat. Ale nemohla som to dopustiť najmä preto, lebo by som sa nemohla pozerať na moju lásku, Shannona, ako sa trápi. Keď som si naňho spomenula, hneď sa mi vybavili všetky naše milovania. Je tak úžasný. Milujem ho.

Boby prudko zabrzdil a vyšli sme von. Stáli sme pred čiernou budovou. Vypadalo to, že je celá z čierneho skla. Len rámy sú strieborné. Hore bol nápis : Q and L. Keďže boli okná čierne, nemohli sme vidieť dnu, takže sme nevedeli, čo nás čaká. Úprimne som bola celkom rada. Nemala som chuť ísť dnu a pozrieť sa, kde si Shannon užíval s ukrajinskými šľapkami.

Boby zatlačil na dvere a tie sa otvorili. Všade bol dym z cigariet a nechutný pach alkoholu. Prvé, čo ma zaujalo, boli pódiá. Bolo ich tu asi trinásť a na každom bola tanečnica.

Boby sebavedome mieril k baru, kde stál čašník, asi v Shannonovom veku. Keď nás zbadal usmial sa a chytil do rúk poháre.

„Čo to bude?“ Boby nenápadne odhrnul sako a ukázal tak svoj odznak. Barman hneď pochopil, že je zle a rozbehol sa zadným vchodom von. Boby preskočil pult a bežal po ňom. Rozhliadla som sa, či si to niekto nevšimol a bežala po nich. Keď som vybehla cez tie dvere, kde zmizli, videla som len chrbát nejakej gorily a toho čašníka a potom som zahliadla Bobyho, ležiaceho na zemi. Mala som výhodu, pretože ma nezbadali, ale keď som sa trošku naklonila, zistila som, že gorila má zbraň. Opatrne a nehlučne som vytiahla tú moju a priložila ju gorile na chrbát. Na chvíľu ho myklo a Boby hneď využil príležitosť. Prudko sa otočil na bok a vzal si svoju zbraň, ktorá ležala asi o dva metre ďalej.

„Sadni si! A hoď zbraň na zem!“ zakričala som a on si poslušne sadol. Čašníka som posadila zaňho a Boby odniekiaľ vytiahol pásku. Zviazali sme ich a zavolali Martymu. Ostatní tu boli asi o päť minút a začali tu všetko prehľadávať.

„Nie je tu nič podozrivé. Akoby vedeli, že prídeme. Akoby to všetko skryli,“ hovoril mi Marty a zamyslene sa pozrel na gorilu.

„Keď tu nič nie je, načo ten útok?“ zamyslela som sa na hlas a prechádzala sa po tej miestnosti. Prešla som poza gorilu a pocítila som niečo zvláštne. Akoby som stála na niečom dutom. Pomaly som skočila a naozaj. Bolo to niečo duté. Zakričala som na Martyho a skočila. Skočil tiež a usmial sa. Zakričal na chlapov a začali vytrhávať parkety. Pod parketami bola šachta. Bola veľmi úzka, aby sa do nej chlapi zmestili, ale pre mňa bola, tak akurát Pozreli na mňa a ja som prikývla. Boby mi dal vysielačku a ja som tam vliezla. Smrdelo to tu a všetko sa ozývalo.

„Si v pohode?“ ozval sa Boby vo vysielačke.

„Jasné!“ povedala som mu a liezla ďalej. Bola tu malá diera, cez ktorú som mohla vidieť. Nenápadne som nakukla a videla, že cez toalety sa dá dostať do ďalšej miestnosti, kam pravdepodobne vedie aj táto šachta. Nedávalo mi zmysel, čo robia dole toalety, ale všimla som si, že je to akýsi VIP salónik. Všetko som referovala Bobymu a ten pritakával. Tie tajné dvere na toalete boli zrejme zamknuté. Liezla som ďalej, až som prišla na koniec.

Nohou som prudko vykopla mriežku a to, čo som zbadala ma navždy zmenilo. V miestnosti bolo asi dvadsať žien. Všetky boli uviazané o stoličky a mali zalepené ústa. Tri z nich práve robili chlapom šľapku a ja som videla, že im tečú slzy. Ako v spomalenom filme som videla, ako mriežka letí dolu. Rýchlo som začala cúvať, aby som bola zase v šachte ukrytá a tí traja ma nevideli.

Zrazu som počula krik a výstrel. Opatrne som nakukla, čo sa tam deje. Všade boli naši chlapi a mierili na mužov, ktorí sa tam dorútili, zrejme po nich. Všetci vyzerali ako gorila v tej hornej miestnosti.

Vytiahla som svoju zbraň a na jedného vystrelila. Gorily sa otočili a obzerali sa, odkiaľ výstrel prišiel a naši chlapi sa po chvíli nepozornosti o nich postarali.

Vyskočila som odtiaľ a obzrela sa. Dvadsať žien, ktoré som videla zo šachty bolo nič. Tých žien tu bolo asi dvakrát viac. Pomaly som sa rozbehla k prvej a odviazala ju. Môj príklad nasledovali aj ostatný a niekto zavolal sanitku... Vedela som, že sme na stope. A tiež som vedela, že Sindyna matka je na podobnom mieste. Čo je ale so Sindy je otázne. Pomaly sme odviazali všetky ženy a naložili ich do sanitiek. Potom sme tie gorily odviezli na stanicu a prezerali miesto činu.

„Marley, čo si myslíš? Môže to byť obchod s biely mäsom? Alebo je v tom niečo iné?“ spýtala som sa Marleyho a zadívala sa na zem.

„A čo iné by to bolo? Polovica žien je z Ukrajiny a Afriky. Toto je jediné vysvetlenie. Teda  jediné logické. A presne viem, kto za tým stojí. Môže to byť, jedine leopard. Nikto iný by niečo takéto nespravil. Teda, nikto kto pôsobí aj tu,“ slovo aj zvýraznil. Obaja sme vedeli, že niet mafiána, ktorý by ho neposlúchol. Je niečo ako ich Boh.

„Myslíte, že je podobných miest viac...“ povedal Boby a obzrel sa.

„Určite,“ pritakala som a Marley sa zamyslel.

„Myslím, že Greace má pravdu, ale možno nie. Neviem. Možno je toto jediné skladisko a ostatné ženy, proste vraždia alebo...“ povedal a ja som prikývla.

„Poďte sem...“ zakričal nejaký chlap a my sme sa k nemu rozbehli. Prečítala som si jeho menovku. Miles. Kývol hlavou k nejakým zadným dverám. Pomaly som ich otvorila a prudko zabuchla. Prišlo mi zle od žalúdku a musela som sa nadýchnuť. Do úst som si vložila žuvačku a sadla si na zem. Hlavu som si dala medzi kolená a pomaly a plynulo dýchala.

Celá miestnosť mala asi trikrát dva metre a bola plná ľudských tiel. Väčšinou ženy, ale boli tam aj muži. Všetci boli zastrelení. Dokazovali to diery po guľkách v ich hrudiach.

„Myslíš, že tak dopadla aj Elizabeth?“ spýtala som sa Marleyho, ktorý si ku mne prisadol.

„Videl som Jareda asi trikrát. A ver mi. Nehovor mu o tom...“ kývol hlavou k tej miestnosti.

„Prečo?“

„Zrútil by sa. Toto by už neustál,“ dopovedal zaňho Boby a sadol si.

„A Shannon?“ spýtala som sa.

„Môžeš. Pozri, ak sa to nedozvie Jared, bude to fajn. Ale Jareda by to asi zabilo...“ presviedčal ma Marley a objal ma okolo pliec.

„Musím ísť!“ povedala som a vstala. Odišla som odtiaľ a nasadla do auta. Nechala som sa odviesť k Jaredovi. Bolo mi jasné, že tam nájdem aj Shanna a Toma. Vystúpila som a na predné sedadlo som taxikárovi hodila požadovanú sumu. Vošla som do haly a prešla k výťahom.

„Stoj!“ zakričal na mňa niekto a ja som sa otočila. Bežala po mne recepčná a mračila sa na mňa.

„Všimla som si, že tráviš veľa času u Jareda. Nechaj ho. Je môj...“ povedala a ja som sa rozosmiala.

„Ty musíš byť Marry,“ povedala som a ďalej sa smiala.

„On o mne hovoril?“ spýtala sa dojato.

„Nie som Jredova priateľka. A Jared o tebe veľa hovoril...“ povedala som a ďalej sa smiala.

„A čo?“ povedala zasnene.

„Že si vydajachtivá mrcha!“ povedala som jej a so smiechom odišla do výťahu.

Autor: bobik (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tu nezostane! II séria 2. kapitola: