OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » The Guardians - Epilóg

Čo by to bol za príbeh bez happy endu? :)

30.01.2014 (17:00) • MillieFarglot • Povídky » Na pokračování • komentováno 9× • zobrazeno 1362×

Zamrkala som očami. Zároveň prišlo prekvapenie, že žijem. Po tom, čo som upadla do temnoty, som mala všelijaké pocity a nič mi nebolo jedno. Prežil Marius? Je doktor Martine naozaj mŕtvy? Sú zneškodnení všetci? Chcela som okamžite vedieť odpovede na svoje otázky. 

Otvorila som oči a mala v pláne sa posadiť. Asi väčší šok než ten, že žijem, bolo to, že ma absolútne nič nebolelo. Točila sa mi hlava a žalúdok som mala ako na vode. 

A bola som hladná. 

 

Padla som späť do postele. Chýbala mi energia. Vedľa mňa sa ozval smiech. Okamžite som ho identifikovala a otočila sa. 

„Samuel!"

„Posledných desať sekúnd som si pripadal ako duch," zasmial sa. 

„Vtipné."

„Som rád, že si hore. Teraz ak ma na chvíľu ospravedlníš... musím dať tvojmu milému vedieť, že sa Šípková Ruženka po dvoch dňoch prebrala k životu a ani k tomu nepotrebovala bozk princa. Vlastne nie teraz. Princ sa o to už snažil..."

Mala som neskutočnú chuť niečo šmariť môjmu bratovi do jeho tváre, aby ho ten jeho smiech prešiel. No neurobila som to, keďže mi týmto potvrdil, že je Marius v poriadku. Pokojne som počkala, kým si vybaví telefonát. Neskutočne som sa naňho tešila. 

 

Pomaly som sa posadila a chrbtom sa oprela o čelo postele. Už mi bolo o niečo lepšie. Rukou som si nahmatala miesto pod rebrami, kde ma doktor Martinez postrelil. Tam však nebolo nič. 

„Liečivá masť zabrala," ozval sa hlas odo dverí. Zdvihla som hlavu a zbadala tam Mariusa. Chcela som vyskočiť z postele, vyobjímať a vybozkávať ho, no predbehol ma. prisadol si ku mne a moje prsty na holej pokožke vystriedala jeho chladná ruka. Pomaly sa ňou presunul na chrbát. Na celkom tele mi nabehli zimomriavky. Druhou rukou ma objal okolo ramena. 

Hodila som sa mu okolo krku a konečne našla jeho pery. 

Objímala som ho pevne a tisla ho k sebe stále viac a viac. Konečne som mala ten pocit, že je všetko tak, ako má byť.

„Ľúbim ťa," zašepkal pomedzi bozkami. 

 

Ozvalo sa však klopanie na dvere a niekto vošiel do izby. 

„Hej vy dvaja. Viem o čo sa pokúšate, ale ubezpečujem vás, že toto už nie je nutné." Hlas Millaris spôsobil, že Marius úplne stuhol. Ja som na tom taktiež nebola o nič lepšie.

„Čo, prosím?" Keď som sa pozrela na Millaris, v ruke držala papiere a hľadela do nich. Potom presunula svoj pohľad na nás a na jej perách sa objavil úškrn. Papiere ochotne podala bratovi. A to bol ten moment, kedy mi všetko docvaklo. To, že mi bolo nevoľno, nebol stres.

Marius sa na ne zapozeral. Moje pocity boli veľmi zmiešané. Nechcela som, aby to bola pravda, no na druhej strane som sa na tento okamih veľmi tešila. Mariusov sústredený pohľad sa zmenil na úsmev. Papiere podal sestre, ktorá odišla.

Nadvihla som obočie. 

„Všetky výsledky sú dobré. Žiadne komplikácie," uistil ma. Pohľadom prešiel na moje brucho a jeho pohľad sa zmenil na blažený. 

„Naozaj..." nezmohla som sa ani na slová. Neviem ani opísať, aká radosť ma naplnila. Neviem, či to bolo z jeho reakcie, alebo z toho, že som sa na svoje bábätko proste teraz začala tešiť. Aj keď som ešte mladá... nevadilo mi to. 

Moje oči zaliali slzy. Usmiala som sa a rukami so pohladila spodné bruško. Musí byť ešte malinké.

Zdalo sa, že aj Marius zabudol hovoriť. 

„No, bude to sranda," povedala som nakoniec. 

„Čo?"

„Povedať to rodičom. Myslím, že tí moji to nepredýchajú tak skoro," zasmiala som sa. 

„To nech ťa netrápi. Je to to najmenej." Usmial sa, no sklonil hlavu. „Chcel som ale pred týmto všetkým urobiť jednu vec. No vezmeme to teda z iného konca." Sklonil sa ku mne. „Myslíš, že tvoji rodičia predýchajú aj svadbu?"

 

---

---

 Trochu (dlhší) obkec na koniec. :D 

 

Ako som už spomínala, nebola som spokojná s tým, akým smerom sa príbeh vyvíjal. Popravde, Janshai tam mal byť len ako vedľajšia postava. :D Príbeh som pôvodne mala vymyslený len do polovice, takže takmer všetko, čo sa dialo od "premeny", som vymýšľala za pochodu. Ak ste v tom mali občas guláš, nebojte sa, ja tiež. :D 
Vynechala som dve zápletky, ktoré by tam boli asi zbytočné a príliš by mi natiahli dej. Taktiež nebolo plánované to, že Andy a Sam budú súrodenci. :D

Osud Aidena a Mariusa bol "vpísaný do hviezd" až po 30. kapitole. Marius mal oslepnúť, ale na jeho silné schopnosti sa malo zabudnúť. 

Ešte v skratke, o čom mala byť 2. séria: 
Aiden a Janshai sú živí. Mŕtva je len Hannah.
Marius by bol slepý a tak by Andy dostala k sebe ešte jedného strážcu. Tým pádom by mali oveľa menej súkromia a času pre seba. To by spôsobilo ochladnutie citov, no Marius by ju požiadal o ruku. Andy by sa k tomu nevyjadrila. 
V Centre by sa častejšie objavoval Janshai a Andy by sa s ním stretávala. Bola by rozhodnutá vzdať sa svojej kariéry strážcu, no zistila by, že je tehotná (s Mariusom). 

Samozrejme, celý čas by ju atakoval Aiden so snami (a aj Janshai, Andy nevie, že je jeho syn). 
Plánovala som aj nejaké kapitoly z ohľadu Millaris alebo Samuela a viac rozobrať tento vzťah. Neklapalo by im to a Millaris by to ukončila. Andriana by našla Samuela mŕtveho, ktorého by to tak vzalo. Millaris by sa kvôli tomu zrútila tiež. 
James by sa Mariusovi nechtiac preriekol o tom, že bude otcom. Mariusovi sa podarilo za pomoci svojich schopností uzdraviť.

Potom by bola nejaká bitka alebo čo, kde by sa ukázalo, kto je Janshai. Janshaia a Aidena by sa im podarilo zlikvidovať. Nejaký čas by potom trvalo, než by sa Andy a Marius dali opäť dokopy a Marius by jej dal opäť ponuku na sobáš. 

 

- Takže, myslím, že na to týranie vám celkom stačila aj jedna séria. (Mima, dúfam, že dýchaš :D )

Ďakujem vám všetkým za úžasnú podporu a komentáre, ktoré vždy potešili a nakopli do písania! Neskutočne si to vážim. :)
Osobitne by som sa chcela poďakovať:
- mime33 - niekedy ti trvalo len 2 minúty na to, aby si našla novú časť, tým si ma vždy úplne prekvapila. Posledné kapitoly si sa už tak nesnažila. :P

- Perle - ako jediná si bola spolu so mnou za Mariusa! :D Taktiež vďaka za dokopávanie do písania. :)

- sistrm Lili - občas ti trvalo, kým si sa dostala k čítaniu, ale aj tak mi každý tvoj komentár dokázal vyčariť úsmev na tvári a ... Kedy prídeš? (Lepšie povedané - kedy si na mňa nájdeš čas?) :D 

- Ellie - tvoje komentáre ma vždy vedeli pobaviť a dúfam, že si po prečítaní Samuelovho osudu v 2. sérii živá a zdravá O:) 
- Lizzienke - ĎAKUJEM! Ďakujem za super podporu. :* 
-  voldy - neviem, či si to prečítaš... Mrzí ma, že si to so mnou po druhej tretine vzdala, ale tak čo sa dá robiť. Samozrejme, som rada, že som mala takého neodbytného čitateľa, ktorý ma každý deň nútil písať. Nebyť teba, neviem, či by som vôbec tú poviedku dopísala. A dúfam, že tento rok budeš častejšie v Podbieli. ;) (Len poprosím, žiadne neplánované návštevy na vystúpení! :D ) 
- a taktiež všetkým, ktorí občas zanechali komentár, alebo smajlíka.

 

Ak to niekto číta, má poslednú možnosť dať mi o tom vedieť. :D 

---

---

O pár týždňov sa môžete tešiť na novú poviedku s názvom Čierne perly a na spoluautorskú poviedku. :) 

 

 

 

 

 

Autor: MillieFarglot (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování



Sdílet

Diskuse pro článek The Guardians - Epilóg:

Som na konci miene kleine Ja viem, že to trvalo moc dlho ale nestíhala som vela čítať, však vieš No ten koniec bol epický tak budú mať malé princátko. Mám rada takýto druh koncov sladkých ako cukrová vata presne také milujem. POviedka bola fajná, aj ked mi niekedy Adriana liezla na nervi, napr. a kos a vyhýbala Samovi, to bolo úplne infantilné, taktiež ako paktovala s tým japonským menom, neviem si zapam)atať jeho meno, jansieu ci jak sa to volaa, ak ti raz niekto zlomí srdce uorbí to zakaždým, keď,mu dáš príležitosť. ocha samo, vedela som, že princátko bude Zach, aj keď si ma pri opakovačke trošku zmiatla aja osm sa zalkla , ž eby to mohol byť ,to japonské meno, ale skutočn ema prekvapilo, že on bol ten smrad čoich napadol a robil prieky. Proste toľko zápletiek, a točiek, že som radšej nekomenotvala bo by som sa fakt zamotala do toho Zach je cukrík trošku mi pripomýnal derecka, neviem prečo, asi som úplne blázon do toho chlapca och a aby som nezabudla páčilo sa mi, že si tamnemala sexuálne scény bolo tak krásne čisté a to ja rada. Tak dočítania pri perličkách

No, keďže som taká mizerná čitateľka a často som čítaila niekoľko kapitol naraz (inak, nemáš mi čo vyčítať, ty si ešte horšia ), mala by som sa teraz asi posnažiť a vytknúť ti všetko, čo sa dá.
Ale nie, žartujem. Okrem občasných gramatických zádrhelov ti nemám čo vyčítať. Možno iba to, že sa tá gulášovitosť tvojich kapitol preniesla a ja na mňa ako čitateľa a tiež som v tom mala občas chaos. Ale neboj, nakoniec som sa vykašlala na to, aby som všetko dopodrobna pochopila a zobrala som si len to, čo je životne dôležité - ten, kto mal zomrieť je mŕtvy, Andy skončila s Mariusom a auž zapracovali na nejakých tých kráľovských detičkýách. Andy bude poprdeli princezná, len tak medzi nami. Hlavné je, že neskončila s tým bláznom, čo mu ani na meno nikdy neviem prísť. Ale aby si vedela, ten koniec si tiež trochu mohla rozpísať. Takto sa cítim veľmi, ale veľmi okradnutá. Chápaj, ja som sa tu tešila na epilóg, ktorý by si musela kvôli dĺžke rozdeliť na dve časti a mňa čaká toto? Hrozné, neodpustiteľné.
A k tomu, ako by vyzerala druhá séria... Nenadchla ma takmer ani jedna myšlinaka a prvý raz vo svojom živote musím povedať, že vážne netúžim po pokračovaní. Hlavne, ak by vyzeralo tak, ako by vyzeralo. Mŕtvy Sam alebo pochybnosti okolo žiadosti o ruku by som ešte predýchala, ale tú slepotu? To vážne? A potom že JA nenávidím svoje postavy, keď ich tak trápim, čo?
Tak ale na zhrnutie. Pekný príbeh a ja som si užila čítanie. Teším sa na ďalšiu tvoju tvoru.
BTW: Kedy ťa prídem navštíviť? Noo... raz si čas určite nájdem a som si istá, že to bude ešte predtým, než obe budeme vráskavé a na dôchodku. Ale ako som povedala už niekoľkokrát, som otvorená kompromisom a niekde na pol ceste by sme mohli urobiť párty.
A teraz sa idem hanbiť do kúta za tie žvásty, čo som ti tu popísala...

Hej no, tak na PNŽ sa tešíím.
Ako tým, že som to zhrnula sem, som vás ušetrila viacerých infarktov a z mojej strany je to tak, že radšej budem písať niečo iné a nové, keďže ani ja nemám veľmi v obľube knihy (poviedky), ktoré majú niekoľko sérii. Ako pri niektorých sa to prežiť dá... no o tom by som pokojne mohla napísať aj celú A4.

Mills, to je v pohode. Keby si to nerozpísala, nevedeli by sme akú si o tom mala predstavu. A ja aj tak predpokladám, že u mňa to pri epilógu v PnŽ bude rovnako.

Baby moje, ďakujem. Som rada, že ste to so mnou vydržali až do konca.
Tak som si vedomá toho, že moje reči na záver sú dlhšie než samotný epilóg, ale som ukecaná, no tak čo.

No, keďže som zistila, že mi chýbajú len dve kapitoly - myslela som, že ich je viac - tak som sa do toho hneď pustila.
Nie, nedýcham! Za týchto okolností som aj rada, že druhá séria nebude, nemyslím to tak, ako si myslíš, že to myslím ale Janshaia som milovala a jeho smrť som ti ešte neodpustila, no musím sa s tým zmieriť.
Teraz si môžem namýšľať, že Samuel a Millaris majú šťastný život a desať detí - tie problémy u Mariusa a Andy by som brala, ale v konečnom dôsledku som naozaj rada, že to dopadlo dobre (Janshai ).
Dlhšie som si myslela, že to skončí sad endom, ale pri tejto poslednej časti som sa usmievala - mimochodom vieš, že tvoj preslov bol asi aj dlhší, ako epilóg? Ale nerob si z toho nič, aj ja keď píšem konečne ďakovanie, musím to kresať a aj tak to mám asi tak dlhé ako epilóg. Ale už kecám blbosti
Takže, ďakujem za skvelú poviedku, ktorá ma bavila a ktorá ma často dokázala prekvapiť - aj naštvať, ako vieš A rozhodne sa teším na ďalšie tvoje diela.

Soooooo, nemůžu uvěřit že jsi nikoho nezabila :O to je nepřípustné! Víš jak jsem se těšila na smutnější konec? Kapesníky, zmrzlina přichystaná! A ono to nikde!
Celkově… MILUJU TOOO
Vážně!!!! Pořád mi přijde že nás jenom napínáš a pak se vytasíš s další kapitooolou! přiznej se! Já do tebe totiž vidím!
Jinak… Zach ( ne a ne a ne! Prostě to pro mě bude pořád Zach!) a Andy byli zvláštní dvojice už od začátku. Přišlo mi, že občas se tam Andy trochu víc zasekla, nebo jak to jinak napsat :D taky mě naštvala, že si vybrala Zacha -_- to jako vážně děvče přehnalo!
Zach… no na ně vlastně názor mít nemůžu, nemám ho ráda -_- :D ale vlastně tam tak zapadá, takže to budu muset nechat být.
Druhá série - měl oslepnout?! A to jako proč neoslepne? A svatba je jako kde? No? Poslouchám!
A SuperBaby?? Když už si mi jedno zkazila, nemyslíš, že bych si zasloužila nový?! A jako stále trvám na SuperBaby no.1!!!
Nic moc ti k tomu neřeknu, snad jen…MILUJU TĚ! :3
PS: Co takhle oživit Janshaie, co?
PSS: stejně vím že tu 2. Sérii máš :3
PSSS: kdy bude slibovaná jednorázovka o VA??

Ty kks, som myslela že ma už nič neprekvapí, ale toto!!!! To sú ale nemravníci, to ich rodičia neučili že už po svadbe!!! Ale nie, ale fakt ma to prekvapilo a žeby mňa nejaký koniec prekvapil, to sa už dlho nestalo Ale čudujem sa že Adriana pri toľkom strese a fyzickej námahe nepotratila Inak ten obkec na záver máš normálne pomaly dlhší jak epilóg A nemáš za čo, môžeš so mnou rátať pri každej tvojej poviedke!! A tu spoloautorskú myslíš našu budúcu? Alebo ma s niekým podvádzaš? Ale tak každopaádne, toto si zaslúži veľa:
(a ešte si to vynásob tak 100 krát bo sa mi nechce toľko klikať )

Tak Millie, kde by som mala začať?
V prvom rade asi pri tom, že to ja ti ďakujem za tak skvelý príbeh, do ktorého si nás vtiahla, teda aspoň mňa určite. Každú jednu kapitolu som vyčkávala, hoci niekedy kvôli škole ani nebol čas čítať, ale tak čo už.
Hlavne som rada, že sa moje sympatie voči Mariovi potvrdili, pretože keby náhodou skončila s Janshaiom, to by som nepredýchala, nakoľko sa mi nepozdával od začiatku.
Koniec mi prišiel síce nejaký príliš rýchly, uponáhľaný. Tým myslím epilóg... možno som čakala ešte nejakú svadbičku, alebo vidieť ich pocity pri narodení dieťaťa, alebo ako to vezmú rodičia alebo čo bude z Andy... znamená to, že z nej bude princezná, či? Teoreticky mi to v hlave dáva zmysel.
Každopádne si ale neviem predstaviť, že by si nás celú 2.sériu napínala, že s kým skončí a to, že si chcela nechať oslepnúť Maria... To by som zinfarktovala asi. Alebo určite.
No a nakoniec asi len toľko, že to bola skvelá poviedka, bola zábava čítať ju, niekedy to bolo na nervy v akčných častiach a kým som čakala na novú a niekedy to zas bolo až do plaču, čo všetko si im spôsobila... takže Boh ti žehnaj, že si im dopriala šťastný koniec, drahá.

Přidat komentář:

Nick:

Text: