OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Slap for Cinderella - 4. kapitola

02.02.2014 (12:00) • PrincessCaroline • Povídky » Na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 1173×

„Kedy prišli?“ spýtala som sa zaskočená a obišla bar.

„Keby si tú knihu toľko neprežívala, možno by si si to všimla,“ zaškerila sa na mňa Barbara. „Dobre, spoločníčky sú pri tých stoloch a pri tých. Tieto stoly som už obslúžila tak sa choď pozrieť dozadu do boxov. Ak si objednajú aj spoločníčku, tak máš o prácu menej. Spoločníčka im potom prinesie objednávku. A teraz padaj,“ popohnala ma s úsmevom a ja som vykročila na vysokých topánkach medzi stolmi. Zacítila som na sebe pár pohľadov. Snažila som sa dýchať pravidelne a prišla ku skupine mladých chlapcov.

„Pekný večer, mládež, čo vám môžem ponúknuť?“ opýtala som sa ich s úsmevom, načo som sa dostala do ich centra pozornosti.

„Svoju prítomnosť,“ nadhodil jeden a ďalší ho podporil.

„Robím len čašníčku,“ odbila som ich milo a ten druhý sa na mňa skúmavo pozrel. Mal na krátko ostrihané vlasy a čierne oči. Také som ešte nevidela. Usmial sa na mňa a žmurkol. Začula som od nich objednávku.

„A pošli k nám Gisele, to dievča mi niečo dlhuje. Povedz jej, že prišiel Tom,“ odkázal mi čierno-očkov kamarát. Cestou späť som vyzbierala ešte ďalšie objednávky. Každý bol sklamaní, že nerobím spoločníčku. Gisele som našla sedieť v rifliach pri bare, ako pije minerálku.

„Gisele, pýta si ťa nejaký chlapec menom Tom v boxoch číslo dva,“ oznámila som jej aj s objednávkou.

„Ty mi to prichystaj a ja idem povedať Callie, že tu je Tom,“ povedala Diane a šla do kancelárie.

Zvedavo som sa pozerala, kým nezmizla za rohom a podala druhej barmanke objednávky. Dozvedela som sa, že tu budeme len tri čašníčky. Skoro som dostala infarkt. Tento podnik bol predsa obrovský. Avšak som si začala všímať viac spoločníčok, čo sa tu motalo. Vo večerných hodinách tu začal nával. Podnik bol plný a chvíľu nám trvalo, kým sme všetko vytočili. Posledná čašníčka Elle, nebola tak zhovorčivá ako Barbara. Popravde, keď sme mali roznesené objednávky, šla obďaleč a pozorovala ľudí.

„Taká je vždy, to si nevšímaj,“ povedala Barbara a sadla si na sedačku. Niekto na mňa zakýval a ja som šla pre účet. Vždy, keď som videla tie horibilné sumy, šlo mi oči pretočiť. Všetko tu bolo tak drahé, no nezdalo sa, že by to zákazníkom vadilo. Zaželala som pekný večer a zozbierala poháre.

„Počuj, ako sa voláš?“ ozvalo sa za mnou a ja som zočila toho čiernookého chlapca.

„Prečo ťa to zaujíma?“ spýtala som sa podozrievavo a zazrela, ako Gisele s chlapcami mieria ku schodom. Kam to idú?

„Aby som vedel, ktorá pekná čašníčka ma obsluhovala.“ To ma docela potešilo. Dnes ma zasiahla karma za tých kreténov v škole.

„Lana,“ predstavila som sa a sledovala jeho kamarátov, ako miznú dole.

„Ja som Eric .Drž nám palce, dnes to vyhráme,“ povedal a postrapatil ma na vlasoch.

Potom nasledoval kamarátov dole. Nechápavo som ho sledovala, ako tiež mizne dole. Čo sa tam deje? Aj keď tento podnik neponúka sexuálne služby, tak schody dole a kombinácia štyria chlapci plus jedno dievča mi neprišlo veľmi zdravé. Striasla som zo seba zhnusenie z môjho zmýšľania a šla za bar umývať poháre. Všetko sa po čase upokojilo a Callie ma pustila domov.

Keď som vychádzala zo šatne, so záujmom som sledovala Callie, ako schádza dolu po schodoch. Na chvíľu ma pochytila zvedavosť, ale moje nohy protestovali proti schodom a tak som šla rovno domov. Hodiny mi ukazovala jednu hodinu ráno, keď som prišla domov. Strhala som zo seba oblečenie a hodila sa do postele. Zdalo sa mi, že prešlo len päť minút a zvonil mi budík.

Mala som pocit, že ho hodím von oknom, ale nakoniec som vstala. Ponaťahovala som sa a vtackala do kúpeľne. Ani teplá voda nepomohla na boľavé nohy a stuhnutý chrbát. Mamu som doma nenašla, ale čo som našla, bola prázdna chladnička.

Naštvane som si odfrkla a zobrala si tašku. Musela som si kúpiť raňajky vonku a celú cestu metrom som sa napchávala. Väčšinou som nebola nadšená z toho, že zastávka metra je od školy ďaleko. Dnes som to však preklínala. Zbadala som auto Lizzie, no nezdalo sa, že by z neho vystupovala. Možno už bola v škole. Vtom, presne ako hodinky, prišlo auto a z neho vystúpil Nathaniel. Jeho hnedé oči začali pátrať, až pristáli na mne. Sklonila som zahanbene zrak a rozmýšľala, či je naštvaný za ten prednes. Alebo za moju drzosť. Mala by som sa mu ospravedlniť!

„Dobré ráno, vice,“ prehodil, keď šiel okolo.

„Bré,“ vyšlo zo mňa a zrakom som vypaľovala dieru do Lizzienho auta. Keď sa zdalo, že naozaj v aute nie je, šla som dovnútra. V šatni sa už nikto nezdržiaval až na Adama. Stál pri mojej skrinke a držal v ruke kravatu.

„Dobré ráno, čivavka,“ zazubil sa na mňa previnilo.

„To mi robíš naschvál?“ vybehla som na neho a strčila kabát do skrinky. Len pokrčil plecami a podal mi kravatu.

„Ja si skôr myslím, že to ona robí naschvál mne,“ zatiahol zamatovým hlasom. Rozhodla som sa nevšímať si jeho narážky.

„Mohol by si ju poprosiť, aby ti ju nerozväzovala? Ušetrila by ma zbytočnej roboty,“ povedala som mu a robila uzol.

„Ak by si v takej situácii bola,“ začal hovoriť a zrazu pristúpil o krok ku mne, „vedela by si, že vtedy sa prosí o iné veci,“ hovoril a ja som chrbtom narazila do skrinky. Bol príliš blízko pri mojej tvári a zacítila som jeho ruku na mojom boku. V hlave mi zaznel alarm, ale nepustila som z neho oči. Chvíľu sa na mňa pozeral a potom sa naklonil k mojej tvári. Inštinktívne som ho buchla po ruke a nato zasyčal. Chytil si ruku a ja som zbadala doráňané ruky.

„Fajn, ty masochista, odteraz sa nauč si viazať kravatu sám,“ odvrkla som mu a vyšla von skôr, ako ma dobehne. Bola som vyvedená z miery z jeho chovania. Lizzie už sedela v triede a mávala mi, keď som prišla. Hodila som veci na lavicu a sadla si. Zrejme som sa tvárila až moc vykoľajene, pretože som sa dostala pod paľbu otázok, až som jej nakoniec povedala o Adamovom chovaní.

„Kriste, Lana! On po tebe ide,“ zapišťala nadšene, až sa pár hláv otočilo k nám.

„Stíchni,“ zahriakla som ju a prisunula si k nej stoličku, „v živote sa nestanem ďalším číslom v jeho zozname.“

„A čo, keď ťa nechce len tak do postele? Predsa sa k tebe takto chová už od prvého ročníka. A teraz začal pritužovať,“ šepkala vzrušene a modré oči sa jej leskli nadšením. Prevrátila som očami a odsunula som sa do svojej lavice.

„Niečo také, ako je láska, sa v živote neobtrie o takého kreténa,“ odfrkla som pohŕdavo a uzavrela konverzáciu.

Škola prebehla v poriadku, cez prestávky som videla, ako Miranda lieta bláznivá so študentmi a niečo im vysvetľuje. Nathaniel jej dával zabrať pri niečom tak obyčajnom, ako je deň otvorených dní. Bola to možnosť pre ostatných ľudí, aby videli, čo táto „úžasná“ škola poskytuje svojim študentom. Lizzie mi ponúkla odvoz do mesta a ja som si zdriemla na pár minút.

„Ďakujem,“ zamrmlala som ospalo, keď som vystupovala z auta.

„Neprepínaj sa, vice,“ zaškerila sa na mňa a odfrčala preč. Vzdychla som si a vybrala sa do práce. Nemohla som si ešte utvoriť názor na prácu.

Bolo mi veľkým potešením pracovať v luxusnom podniku, vyzerali sme pekne, no tie schody a tie tajomstvá okolo spoločníčok mi nešli do hlavy. Nemala som pocit, že to je niečo legálne, nech je to hocičo. Dnes ma Barbara presvedčila na ligotavé šaty.

„Budeme dvojičky,“ spievala, keď ma maľovala. Mala na sebe totiž také isté šaty. Nechala som zo seba robiť pokusného králika. Bolo mi to tak trochu jedno, Barbara sa mi páčila. Bola to tiež stredoškoláčka, ten istý ročník. Páčila sa mi tá jej bezstarostnosť, hoci som mala niekedy chuť ju zahriaknuť za prílišnú dôverčivosť.

„Koľko tu už pracuješ?“ spýtala som sa jej zvedavo, keď mi zaplietala vlasy.

„Už druhý rok. Neboj sa, je to tu fajn, ja som tu spoznala toľko chlapcov. Ach jaj,“ vzdychla si zasnene a zaviazala mi koniec, „fajn, môžeš ísť na bar. Otvárame o pol hodinu, no nemyslím si, že do ôsmej budeme mať pretlak.“ Poďakovala som jej za pomoc a šla s knihou na bar.

Docela ma udivovalo, že mi Callie s Barbarou robia také ustúpky. Ale vyhovovalo mi to. Vedela som sa učiť a nemusela som sa učiť v noci. Začítala som sa do knihy a robila si poznámky. Dnes som sa pokúšala aj sondovať, kedy prichádzajú ľudia a koľko spoločníčok sa tu motá. Barbara sa prechádzala medzi stolmi a vyberala objednávky.  Akurát som si chcela robiť poznámky, keď doklopkala k baru a natiahla sa cez bar ku mne.

„Lana, nejaký chlapec chce, aby si ho obslúžila. Ja som mu hovorila, že nie si spoločníčka. Nato mi povedal, že to vie,“ hovorila mi a nadšene na mňa pozerala, akoby čakala, že jej poviem, kto to je.

„Tak to, aby som ho šla obslúžiť,“ povzdychla som si a zošuchla sa zo stoličky. Zobrala som si papier so sebou. Bude musieť počkať, kým si myšlienky napíšem na papier.

„Cítim tu románik,“ začula som Barbaru za sebou. Len som pokrútila hlavou a vybrala sa k boxom, kam ma poslala. Zbadala som Erica, ako mi kýva. Myslela som si, že to bude on. Nikomu inému som meno predsa nepovedala.

„Ahoj, počula som, že ťa mám obslúžiť,“ nadhodila som naoko veselo. Prešiel si rukou cez tmavé vlasy a ponúkol mi miesto na sedenie. Kriticky som si prezrela podnik, no všetci boli obslúžení. Tak som si so vzdychnutím sadla a podoprela hlavu rukami.

„Čo máš na srdci?“ spýtala som sa ho milo.

„Som rád, že aj dnes si v práci,“ povedal a usmial sa. Tešil ma jeho záujem, no jediné, čo ma brzdilo, bol včerajšok. Aj on je členom nejakého tajomstva, ktoré mi Callie odmietla povedať. Možno, keby som sa ho to spýtala...

„Čo máš cez víkend?“ prerušil moje premýšľanie a trochu ma zaskočil.

„Prečo sa pýtaš?“

„Nie je náhodou neslušné, odpovedať otázkou?“ rypol si do mňa s úsmevom.

„Bola to oprávnená otázka,“ nedala som sa odbiť. Potichu sa zasmial a oprel sa lakťami o stôl. Všimla som si, že má odreté hánky. Presne ako Adam. Vypudila som tú myšlienku z hlavy. Neviem prečo som si spojila týchto dvoch. Adam je úplne iný druh človeka, ako sa javí Eric.

„Máš pravdu, je to normálna reakcia, keď sa ťa pýtam po dvoch dňoch známosti, či so mnou nepôjdeš von.“ Snažila som sa udržať úsmev pod bezstarostnou maskou.

„Okej, ale mám čas len do večera kvôli práci.“

„To je fajn,“ pokrčil bezstarostne plecami a usmieval sa na mňa.

„Aspoň klesá riziko možného napadnutia,“ neodpustila som si. Začal sa smiať.

„Čo si o mne myslíš?“

„Dobre, na masového vraha nevyzeráš,“ pripustila som so smiechom a všimla si, ako na nás „nenápadne“ pozerá Barbara od zákazníka.

„Mala by som ísť,“ povedala som a napísala na papier, čo som držala v ruke, moje číslo. Zobral si papierik a poskladal do vrecka. Vykročila som naspäť, keď som sa strhla a otočila k nemu. Nemohol to čakať, keďže som ho prichytila, ako na mňa pozerá. Zbystril pozornosť a začal sa zaujímať o niečo iné.

„Čo si vlastne dáš?“ spýtala som sa ho v rozpakoch, keď mi došlo, že sa mi pozeral na zadok. Typický chlap.

„Počkám na chalanov a potom si niečo objednáme.“ Len som pokrčila plecami a šla k baru. Barbara tam stála na objednávku a oslepovala ma úsmevom. Myslím, že slnko je proti nej hovno.

„Čo chcel?“ pýtala sa nedočkavo, ako malé dieťa.

„Chce ísť so mnou von cez víkend.“

„Rande!“ zvýskla a zavesila sa na mňa. Chmatla som po bare pretože som stratila rovnováhu a vzdychla si. Pripomínala mi v tomto Lizzie.

„Dá sa to tak povedať,“ pripustila som a cítila, ako mi úsmev samovoľne vybieha na tvári. Zdalo sa mi, že som dostala kŕč do líc a nemohla sa ho zbaviť. Nakoniec sa k nám večer pridala Elle a ja som obsluhovala box pri Ericovi.

„Slečna,“ upozornil na seba jeden z Ericových známych a zakýval mi.

Zložila som poháre zákazníkom a pobrala sa k ich boxu. Bolo ich tam viac a jeden mal nepeknú modrinu na čeľusti. Bol to ten istý chlapec, čo sa predstavil ako Tom. Objednali si tú najdrahšiu fľašu na zapitie nejakej prehry. Všimla som si, že Eric ma celý čas pozoruje. Teraz som už zvažovala, či bol dobrý nápad, dať mu číslo. Evidentne patril do bandy dementov, čo radi vyvolávali bitky. 

Možno sa len dostali s partiou do rany. Zakázala som si o tom premýšľať. Cez víkend uvidím, ktorá z mojich myšlienok je pravdivá. Podnik sa znovu zaplnil a ja som mala práce nad hlavu. Domov som sa dostala o tretej a mŕtva som padla do postele. Začala som ľutovať, že som sa na to dala.

Autor: PrincessCaroline (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Slap for Cinderella - 4. kapitola: