OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Slap for Cinderella - 24. kapitola

25.05.2014 (20:00) • PrincessCaroline • Povídky » Na pokračování • komentováno 9× • zobrazeno 979×

„Vieš, že si vymenila naše oficiálne prvé rande za pôrod?“ spýtal sa ma Nate, keď sme vyhodili Leu pri baráku a ja som sa skočila prezliecť. Chvíľu na mňa vyčítavo hľadel. Zatvárila som sa previnilo.

„Poznáš ma, vieš, aká som. Nemalo by ťa prekvapiť, že môj život je jedna veľká komédia, dráma a vlastne vďaka tomu som krstná!“ vyhovárala som sa a zúfalo hľadala nejaký záchytný bod, ktorý ho odľahčí.

Chvíľu nič nehovoril, len šoféroval a niekam sme mierili. Popravde od toho krásneho dňa, keď mi povedal, že ma chce uplynulo len pár dní. Ale mne sa to všetko zdalo úplne inak. Musela som sa vyhrážať Nateovi, že sa s ním rozídem, keď mi dá ešte nejaký darček. Zaprisahávala som Leu, aby mu neskúsila povedať, kedy budem mať narodeniny.

„Výstava v múzeu už začala tak neviem, či sa ti tam chce ísť. Kam by si teda chcela ísť na naše prvé rade?“ mrkol na mňa. Zamyslene som pozrela von cez okno. Míňali sme ulice mesta bez väčšieho rozmyslu.

„Ukáž mi niečo z tvojho bežného života. Čo rád robíš a tak.“

„Si si istá?“ spýtal sa ma pobavene a keď som ho presvedčila, že to myslím vážne, strhol to do zákruty.

Zastavili sme pri jednom z podnikov. Nepovedal mi, čo budeme robiť a ja som sa zatiaľ nepýtala. Bola som zvedavá. Podržal mi dvere, kým som vystúpila a vtiahol ma do vnútra. Došli sme do pekného podniku.

„Ahoj Cassie, ideme dole. Dám si kávu a džús. Chceš niečo?“ spýtal sa ma, len čo sa pozdravil s mladou čašníčkou.

„Latté, vanilkové?“ spýtavo som sa na ňu zahľadela.

„Donesiem vám to dolu,“ usmiala sa na nás čiernovláska a šla ku kávovaru.

Chytil ma okolo pliec a začal ťahať dolu po schodoch. Trocha som sa začala báť, čo má Nate za divné koníčky. O tom, že má dole bitkársky klub a že o tom viem, som mlčala. Nevedela som, ako tú tému načať a zároveň som si niekde v duši namýšľala, že to tak nie je.

„Teraz sa trochu zabavíme,“ prehodil vyškerený Nate, keď sme zišli dolu. Vošli sme cez dvere a zrazu som videla všade počítače.

„Kam si ma to zobral?“ spýtala som sa udivene a porozhliadla som sa.

Uvidela som pár chalanov z lacrossového tímu, ako sedia za počítačmi so slúchadlami na ušiach a prekrikujú sa. Na chvíľu som spanikárila, pretože to boli prvé známe osoby, ktoré nás mohli vidieť spolu. Nate ma nepúšťal a tiahol ma k nim. Sadli sme si oproti za počítače a pozdravili sme sa.

„Čo tu budeme robiť?“ spýtala som sa ako debil, hoci mi neuniklo, že sme v počítačovej herni.

„Chcela si predsa niečo z môjho bežného života,“ zazubil sa, kým mi ťukal nejaké heslo, aby sa mi odomkol počítač.

„To je fakt, ale čakala som nejaké politické debaty a čaj o piatej,“ prehodila som podpichovačne. Zasmial sa a hodil sa do kresla vedľa mňa.

„Neboj sa, trochu si zahráme. Uvidíme, či si zručná v ťukaní tlačidiel.“ Prižmúrila som oči pri jeho provokačnom tóne a sladko sa na neho usmiala.

„Nakopem ti prdel,“ prehlásila som spokojne a čakala, kým sa to načíta.

„Hráme spolu,“ upozornil ma a videla som, že sa na mne baví.

„Nakopem ti ju v tom, že budem lepšia než ty,“ nedala som sa a snažila sa zamaskovať prvé prestrelenie.

„Tak to sa teším,“ prehlásil pokojne, hoci som videla, ako mu myká s kútikom. 

Schytal odo mňa po pleci a zaškeril sa. Napaprčene som ho počúvala, keď mi vysvetľoval, čo ďalej. Mala som si vybrať postavu. Chvíľu som sa cez to preklikávala a nakoniec som si vybrala mága, ženu a upravila som ju na drsnú sexicu.

„Mám taký pocit, že sa vyžívaš vo vytváraní postavy,“ zaznel vedľa mňa a neskrýval pobavenie.

„Chceš, aby som s tebou hrala? Budeš si musieť počkať,“ odvrkla som mu a ďalej sa s tým hrala.

Potom mi začal vysvetľovať úlohy v hre. Budem ho nasledovať po mape a budeme spoločne killovať príšerky. Teda, on bude zabíjať a ja ho budem uzdravovať. Som predsa mág. Desne sexy mág. Kým som sa vymotala zo všetkých tých tlačidiel, niečo na nás zaútočilo. Počula som nejaký rev v slúchadlách a dosť som sa zľakla.

„Neboj sa, je to len hra,“ povzbudzoval ma a smial sa na mne.

„Dosť desivá,“ zavrčala som, no zahrala sa na hrdinku a stála obďaleč.  

V hlave mi blikalo jedno desne žiarivé slovo. Deti. Boli sme jak malé deti. Po čase ma to chytilo, zahĺbila som sa do toho aj keď na môj vkus toho bolo na veľa rôznych kombinácii na klávesnici. Nejako sme zablúdili k veľkej oblude a kým ju Nate vo svojej hrdinskej forme chcel vyhubiť, ja som stála neďaleko a sem-tam sa mi podarilo vykúzliť nejaké to kúzielko.

Počula som popritom, ako chalani na druhej strane po sebe hulákajú, pretože jeden to posral, keď sa nekukal a tak podobne. A pritom mi dochádzala trpezlivosť, pretože tá zrúda nechcela skapať.

„Grant, nemal by si ju učiť takým zlozvykom. Potom bude v kuse na počítači a nie v posteli,“ ozval sa jeden z chalanov, Dan a upútal tým moju pozornosť.

„Lana,“ ozval sa varovne Nate a pozrela som naspäť na monitor. Tam predo mňa skočila nejaká hnusná príšera a dala mi takú ranu, že som bola skoro mŕtva. Myklo so mnou a v panike som sa od nej rozutekala. K Nateovi.

„Čo to robíš?“ ozval sa Nate udivene a odtrhol oči od monitora.

A ja, trúba, som vletela rovno tej najhnusnejšej oblude presne do ksichtu. Zrevala mi do slúchadiel a ja som vypískla od úľaku. Nate sa vedľa mňa kosil od smiechu, zatiaľ čo ja som si pritisla ruky na oči a moja postavička umrela.

„Neboj sa, je to len hra,“ snažil sa ma so smiechom upokojiť, ale ja som už z vyľakaného módu prešla do nasratého.

„To nie je smiešne, skoro som pustila do gatí,“ zavrčala som na neho, ale on sa na mne stále dobre zabával.

„Neuč ju hentakú kravinu. Nauč ju hrať ligu, nech máme parťáka,“ povedal Trevor, ďalší z nich a usmial sa na mňa.

„Chceš si niečo zahrať?“ spýtal sa ma Nate. Len som prikývla a pustila som si tú ligu, čo spomínal Trevor.

„Ako ste dopadli v HC-čku? Počul som, že vám nakopali riť,“ povedal Nate Trevorovi. Ten sa zaškeril cez uličku.

„Párkrát sme skapali, pretože Dan sa tváril ako tank a pritom mal len päťkové veci a až potom z neho vypadlo, že má len žlté trinkety.“

„Žlté? Dan ty sráč,“ zasmial sa Nate. „A šli ste low či raidy?"

„Len low, pretože na raidy nás bolo málo, ale aj tak nám nič nedroplo. Nakoniec som musel nahodiť sedmičkové itemy, ale ani to nezabralo.“ Počúvala som ich neznámu reč trochu s pootvorenými ústami. Čo hry dokážu urobiť s ľuďmi.

„Hej kozmonauti, prešli ste na vesmírnu reč,“ schladila som ich sarkasticky, načo sa mi dostalo len smiechu. Hra sa mi konečne načítala a začala som čítať návod.

„Kde je s tou objednávkou? Idem sa pozrieť hore,“ ozval sa Nate, no nevnímala som ho, pretože som sa zažrala do hry.

Bolo to zábavnejšie ako to pred tým. Návod bol jednoduchý, len dej v hre bol príliš rýchly, aby som si zapamätala, čo všetko musím postláčať. Zrazu som bola mŕtva.

„A teraz ako čo?“ spýtala som sa hlasno, neuvedomujúc si, že Nate odišiel. Dan sa po chvíli vyklonil a pozrel na mňa.

„Chceš pomôcť?“ spýtal sa. Zarazene som pokrčila ramenami a pozorovala ho, ako vstal a šiel ku mne. Naklonil sa cezo mňa a niečo mi tam pomačkal a znovu som bola živá.

„Nemáš zlé skóre, ešte chvíľu a môžeš s nami hrať,“ pochválil ma a usmial sa na mňa. Mne v hlave však blikalo len, že je príliš blízko mojej tváre.

„Nenakláňaj sa bližšie k mojej priateľke,“ ozval sa za nami Nate, až som od ľaku skoro nadskočila. Aj keď som sedela v kresle.

„Priateľka?“ spýtal sa Dan pobavene, ale zodvihol ruky na znak mieru. Nate mi podal kávu a ja som ju začala poslušne piť.

„Divil som sa, čo tam Cassie toľko vyvádza a to sa jej tam motal Adam,“ prehodil a chalani sa začali zabávať.

„Niekto ma tu spomína?“ ozvalo sa od dverí a do vnútra vošiel menovaný. Keď ma zbadal, zazubil sa.

„Ty hráš hry? Lana, práve si sa stala mojim vysneným dievčaťom,“ prehovoril a oprel sa pri nás o stôl.

„Nechaj si zájsť chuť, je Grantova,“ povedal Dan z druhej strany a Adam sa zaškeril.

„To je jasné. Na to ti, tehuľka, už neskočím,“ prehovoril pobavene.

„Ale tento krát je to vážne,“ povedal Nate pokojne a oprel sa rukou o stôl. Úplne som zabudla na hru, ktorá mi bežala na monitore. Adam sa len pobavene pozrel na chalanov.

„Im dvom neverte nič. Vedia dobre ojebávať.“

„Ja im verím. Dokonca začínam pochybovať, či to tehotenstvo nie je pravdivé,“ ozval sa Trevor a uškrnul sa na mňa.

Pozorovala som ich a rozmýšľala, čo sa musí stať, aby nám Adam uveril. A ako to vlastne dopadne? Vlastne som sa zrazu prisunula k Nateovi, ktorý chytil moje kreslo a pritiahol si ma k sebe. Oprel sa rukou o operadlo a priblížil sa ku mne.

Z jeho blízkosti sa mi rozbúchalo srdce a v končekoch prstov mi zabrnelo. Do nosa mi udrela jeho typická vôňa a zastavil sa mi dych. Nate viac nepotreboval, len ma dravo pobozkal. Obliala ma horúčava a zacítila som v nohách slabosť. Toto bol náš druhý bozk od toho večera a prvý oficiálny pred chalanmi. Pred Adamom.

Keď som zacítila jeho jazyk v ústach, zabudla som na všetko okolo nás. Jednou rukou som mu zašla do vlasov a užívala si ich dotyk. Chytil ma za krk a prstom ma začal hladkať. Vedela som, že ak by sme nesedeli oproti sebe na kreslách, pritiahol by si ma ešte bližšie. V hlave mi hučalo a zdalo sa, že som prišla o rozum.

Jemne sa odo mňa odsunul a ja som sa zhlboka nadýchla. Pohladil ma po líci a vzpriamil sa. Vtom som sa spamätala, že tu nie sme sami. Chalani začali hulákať ako puberťáci a Adam nás pozoroval s vyvalenými očami. Chvíľu mnou prešla obava, že mu naozaj vypadnú.

„Asi ste ma presvedčili,“ vypadlo nakoniec z Adama a hoci sa snažil tváriť v pohode, niečo v jeho očiach tomu zabraňovalo.

„Asi? Si slepý, že si nevidel, ako sa k sebe ťahali? Som si istý, že by ju tu bol schopný oprieť o stôl, nebyť nás. To musel byť včera žhavý sex,“ rýpal do nás Dan a škodoradostne sa usmieval na Adama.

V duchu som sa zasmiala. Keby tak vedeli, že to bol náš druhý bozk.

„Nechcem si to predstavovať,“ odbil ho Adam a porazenecky sa usmial. „Fajn, pochopil som, že ste spolu.“ Chalani sa znovu zažrali dohry a Adam sa k nim pridal.

Sledovala som ich a rozmýšľala, že všetci sú zrazu v pohode. A vlastne, čoho som sa bála? Že ma rozrežú na kusy, keď sa dozvedia, že sme spolu? Máš divné predstavy.

„Hej,“ ozval sa Nate a pritiahol moju pozornosť. Nakláňal sa ku mne a pozoroval ma s nebadateľným úsmevom. „Nechcem nás ukrývať. Chcem, aby všetci vedeli, že si moja. Všetci.“

Prikývla som, a pochopila, prečo zvýrazňuje to slovo. Kvôli Ericovi. Len som prikývla a vyhľadala jeho pery. Bozkávať Nathaniela Granta bolo akoby som ochutnala raj.

„Nechajte si to do postele,“ prerušil nás Adam. Už mal zas dobrú náladu.

----

Stála som na schodoch a čakala na Lizzie. Bol to náš prvý deň v škole odvtedy, čo sme boli spolu. Bola som nervózna, pretože mi došlo, že tu nás bude vidieť oveľa viac ľudí, ako v herni. Lizzie prišla ako veľká voda, hneď sme sa nahrnuli do šatne, aby som si mohla zobrať knihy.

Ťažilo ma svedomie, že som vynechala toľko zo školy a mám, čo dobiehať. A vôbec sa mi nechcelo. Chcela som byť s Nateom a užívať si s ním voľné chvíle, tak ako doteraz. Len v súkromí. Prvú hodinu sme mali hneď poradu. Nate sa sedel na roku stola a keď som vošla ako prvá, rozžiaril sa.

Kývol mi, aby som šla k nemu a ja som sa mu s radosťou vrhla do náruče. Bohvie, kedy prídu ostatní. Schôdzka v prvú hodinu znamenala voľná hodina. Zacítila som jeho vôňu a nakrčila nos.

„Čo, nepáči sa ti?“ spýtal sa pozorne, keď som sa mu vymanila z náruče.

„Čo to máš?“ spýtala som sa zarazene a ešte raz si k nemu pričuchla.

„Nová voňavka. Povedal som si, že keď už zmena, tak poriadna.“ Pokrútila som hlavou a položila veci na stôl.

„Nepáči sa mi,“ priznala som sa a vystrúhala nesúhlasný výraz. Pobavene sa usmial a natiahol ku mne ruku.

„Bola vyhlásená za vôňu roka, takže niekomu voňať musela.“

„Jedine, ak by pred tým pričmuchli ku kanalizácii,“ odfrkla som si ironicky a snažila sa ju nevnímať. Zasmial sa a privinul si ma k hrudi. Došlo mi, že to robí naschvál.

„Myslím, že mi odteraz budeš vyberať voňavky ty,“ prehodil veselo.

„Mne sa páčila tvoja stará vôňa,“ zašepkala som a zaborila mu nos ku krku. Ľahko sa striasol a sklonil ku mne hlavu.

„To som rád,“ povedal jemne a vrhol sa mi k perám.

Prekvapená, silou jeho bozku, podlomili sa mi kolená a tak som ho objala okolo krku. Obmotal mi ruky okolo pásu a pritiahol si ma k sebe. Cítila som jeho pevné telo a zachvela sa. Čo so mnou robila jeho prítomnosť. Jeho dotyky. Nevymenila by som ho za nikoho. Prešiel mi rukou po chrbte a prebehla mnou triaška.

„Tak toto som nečakala,“ ozvalo sa neďaleko nás a znovu som mala tendenciu vyskočiť do vzduchu. Nate sa pozrel poza môj chrbát a uškrnul sa.

„Nemalo by ťa to prekvapovať,“ povedal a trochu uvoľnil objatie. Váhavo som sa otočila k Mirande, ktorá stála vo dverách a zízala na nás.

„Prekvapilo ma to,“ dostala zo seba a nato prišla Amanda. Tá sa usmiala a pokrútila hlavou.

„Aj som si hovorila, že Nathaniel na teba pozerá inak ako na nás,“ povedala s úsmevom, ktorý bol vrúcny. Potešila ma jej reakcia a uvedomila som si, že predsa len Amanda za mnou došla, keď som sa nehorázne naštvala na Adama.

„Som asi slepá,“ zašomrala rozčarovane Miranda a zložila sa do kresla. 

Nakoniec sa došuchtal Adam. Vyzeral ešte ospalo a okrem toho, že nemal zaviazanú kravatu, mal rozopnutý gombík a na krku mal cucflek. Chcelo sa mi popukať si hánky a jednu mu vraziť, ale jeho pohľad ma zastavil. Niečo v ňom ma zastavilo. Niečo sa zmenilo.

Zachytila som Amandin pohľad a tá len smutne pokrútila hlavou. Žeby Amanda mala Adama lepšie prečítaného? Nate začal rozprávať o koncoročnom plese. Museli sme začať robiť prípravy oveľa skôr, pretože zjednať vhodnú sálu, dojednať catering a ostatné veci to nám dalo zabrať aj prvý rok.

Po schôdzi som šla s Amandou do triedy na ďalšiu hodinu. Zistila som, že do zajtra musím vypracovať esej a dva projekty. Myslela som, že ma porazí. Adios, popoludnie s Nateom. Je to daň za blic. Chloe si ma instantne nevšímala, čo som považovala, že ju Nate musel zhúkať za tie šaty.

Museli byť predsa, kurva, drahé. Vyšla som nakoniec pred školu, kde som sa lúčila s Lizzie. Musela som ísť domov a urobiť si úlohy. Mala som pekelné šťastie, že zmeny v Cosmopolise som už nemala na kvantum. Zrazu som zbadala Natea, keď vyšiel zo školy. Lizzie mi niečo rozprávala, ale nepočúvala som ju. Pozorovala som, ako sa blíži k nám.

„Čaute baby,“ pozdravil nás s úsmevom. Lizzie ho pozdravila trochu zarazene a pozrela na mňa. „Aký máš dnes plán?“ spýtal sa ma.

„Vzhľadom k tomu, že som v škole nebola viac ako týždeň, musím zajtra odovzdať haldu projektov a esejí,“ povedala som mu milo a niekde do toho ukryla výčitku.

„Chceš s tým pomôcť?“ spýtal sa a tváril sa, že ju nepočul.

„Nie som nesvojprávna, zvládnem to sama,“ odbila som ho, ale usmievala som sa.

„Tak fajn, keby niečo, zavolaj,“ prehodil ľahostajne a pristúpil ku mne.

Než mi došlo, čo robí, už ma bozkával. A než som sa stihla nejako ovládnuť alebo prepadnúť panike, s radosťou som si to nechala. A fakt bol, že na nás pozerala celá škola. Celá. Od Lizzie vedľa mňa až po profesorov, ktorí vychádzali zo školy. Takto som si to nepredstavovala. Predstavovala si si niekedy budúcnosť po boku Nathaniela?

Autor: PrincessCaroline (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Slap for Cinderella - 24. kapitola: