OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Povedz mi to tancom, prosím - 9. part

24.07.2013 (17:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1051×

9. part

Sestrička nedôverčivo zazerá na Luka, zvažuje povolať ochranku, veď je cisárovná na zámku Chambord. Ale hlavne tu Luke nemá čo robiť v noci a vydávať sa za falošného lekára. To už zaváňa prúserom, hraničí so zákonom. Aj keď jej môže byť sympatický, no nikdy ho nevidela a je zodpovedná za pacientov. Čo keď je tento falošný lekár nebezpečný úchyl, maniak, terorista? 

Myslím, že o pár chvíľ ho odvedú v putách. 

„Sústreďte sa obe, prosím, ideme merať tep pacientky. Ivica, presuňte sa bližšie k nám, až na okraj postele, Beatrix zaujme pozíciu medzi mnou a Ivicou. Tak a teraz to hlavné, Beatrix ako prostredné médium priloží jednu ruku na prsia Ivici a druhú na moju hruď. Bude cez vás prúdiť energia a ja ju zmerám pri obloku. Jasné?“

Luke pozerá von z okna, asi hľadá vesmír. 

Sestrička sa práve rozhodla povolať ochranku! Luka treba eliminovať! Je nebezpečný psychopat s labilnou osobnosťou a so sklonom manipulovať okolím! Pomóc!

Využíva moment jeho nepozornosti, siaha po mobile, použije rýchlu voľbu... 

Zastavím jej ruku, široko sa usmejem, žmurknem, zavrtím nesúhlasne hlavou a ešte stihnem ukázať spojenými rukami srdce.

Pochopila?

Určite! V tvári sa jej striedajú emócie od prekvapenia, cez pochopenie, radosť z vyriešenia problému... až po odlesk pomsty. Krutej pomsty!  

Pán doktor Krehký ju dosť dlho držal v šachu z pozície moci, z pozície šéf lekára, robil si z nej šoufky a neprekukla ho, aj keď... plávala v sinusoide odhalenia.

Sestrička Beatrix... teda, pardon, čo to trepem... Princesse Beatrix, Impératrice des Chateau de Chambord prižmúri oči, našpúli pery a ja jasne čítam v jej výraze: „Nu pagadi, Luke!!! Je čas zaplatiť za potupu!

Teraz ja súhlasne prikývnem, spečatím našu tajnú dohodu našpúlenými perami a vystrelím palec do hora! 

Luke konečne odtrhol oči od nočnej scenérie v parku nemocnice,  preniesol pozornosť na nás dve, nadvihol jedno obočie: „Tak, počúvate ma? Mám to zopakovať? Pacientka čaká.“

„Poprosím vás, pán doktor,“ sestrička skromne klopí oči.

„Dobre. Sústreďte sa obe, prosím. Ideme merať tep Ivici a jej jedinečné zosynchronizovanie s okolitým vesmírom podľa neinvazívnej Krehkého metódy, t.j. mojej metódy. Beatrix zaujme pozíciu medzi mnou a Ivicou. Takto... a teraz to hlavné, Beatrix ako prostredné médium priloží jednu ruku na prsia Ivici a druhú na moju hruď. Beatrix, bude cez vás prúdiť energia a ja ju zmerám pri obloku. Jasné? Môžeme?“

„Som pripravená, pán doktor,“ sestrička úsporne prikývla.

Zaujala postoj pri posteli.

„Ja tiež.“ Prisadla som až na okraj peľaste.

„Výborne. Do toho.“ 

Sestrička jemne priložila dlaň na moju hrudnú kosť, ešte spiklenecky žmurkla, otočená Lukovi chrbtom, pomaly sa otáča k nemu, druhú ruku s roztiahnutými prstami opatrne oprie Lukovi takmer pod krk.

A pán doktor Krehký súhlasne zabručí, prirazí si plastový pohár dnom na ucho, nasmeruje sa ako satelit k oknu a počúva.

Really? Heh, čo tak môžeš počuť? Infláciu? Ako rastie tráva, či ako rastú deťom nové zúbky? Nie, ty hľadáš nočné tamtamy na Hawaji, možno samurajský tanec Laponcov poblíž južného pólu!

Komický výjav v 21. storočí prudkého rozvoja techniky, elektroniky, miniaturizácie... pán doktor meria tep vesmíru plastovým pohárikom.

Takmer som vyprskla smiechom, ale Beatrix do mňa šťuchla.

„Takto je to správne, pán doktor?“

„Áno, len sa nevrťte, nemôžem sa spojiť s vesmírom.“

„Pardon. Hmm, som médium a necítim žiadne vlny. Pán doktor, mám zlú polohu a mala by som na vás viac tlačiť. Viete, vtedy je prenos presnejší.“

„Môžete skúsiť,“ zapriadol Luke, spokojný, že mu hra vychádza.

Je tak samoľúby, že nič nepostrehol? Veď si robí otvorene srandu zo sestričky! Prečo? Chce ma pobaviť, fakt chce dostať klepetá na ruky a nechať sa odviezť na políciu? Nechápem...

Sestrička citeľne pritlačila, posúva mu ruku kúsok nižšie hruďou.

„No, je to mierne lepšie, už dajaké vlny cítim, pán doktor! Počkajte...“

Beatrix sa zaprela ešte viac do Luka, mňa používa ako proti závažie. A zasa hľadá lepšie miesto pre vlny, putuje dlaňou celou hruďou Luka, hladí ho zo strany na stranu, s pôžitkom pomaličky, masíruje prstami, doslova ho omakáva, schádza na brucho, celé si ho pekne preskúma, užije a ešte nižšie... zastaví niekde pod pupkom.

„A teraz?“ Beatrix zafixovala ruky, nehýbe sa, výrazne tlačí do Luka.

Ách! Závidím sestričke! Aj ja chcem hladiť jeho telo! Asi pustím slinu z kútika úst...

Závistlivo zazerám spod mihalníc, kaboním ksicht.

Luke značne zarazený jej manévrovaním po vlastnom tele naďalej hrá svoju úlohu, jedna ruka s pohárom pri uchu, druhá takmer za chrbtom, aby nezavadzal sestričke pri „hľadaní vĺn“. Vystrkuje proti nej namakaný hrudník.

Udivene po mne fľochol, predĺžil face prekvapením, mykol nebadane ramenami, snáď nad trúfalosťou sestričky... ale hrá sa ďalej.

Luke, Luke, práve si podcenil a zle vyhodnotil svoju situáciu. Zmeškal poslednú možnosť utiecť! Nedobíja ti, že si prezradený? Hi, hi.

„Dobre, sestry, máme to zmerané. To stačí, ja som spokojný, možn...“ 

Beatrix v mihu zaútočila ako kobra! Ako Orol kráľovský!

Odrazila sa odo mňa, prudko stočila k Lukovi, cestou drapla z nočného stolíka moju dlhú sponku do vlasov. Jednou rukou dokázala chytiť opasok, šikovne vsunúť prsty za pracku, myknúť s ním k sebe a druhú so sponkou prirazila Lukovi na zadok s výhražným zasyčaním: „Ale ja nie som!“

Do riti materinej! Ty si inak rýchla a mrštná, dievča moje! Mala si len jeden pokus, spojila si ho s momentom prekvapenia, využila na 100%. Luke, necvrkol si si náhodou? Zíraš ako vyoraná myš! Stiahlo ti riťku? Zmestil by sa ti tam zastrúhaný vlas? Že nie! Hi hi...

Vyoraná myška zatvára oči pred realitou, odkláňa sa vzad, opiera o parapetu... prd platné!

Orol kráľovský spoľahlivo kontroluje situáciu, drží v šachu korisť, chystá sa zaseknúť hrozitánsky zobák do mäska! 

„O... o... čo to robíte, Beatrix?“

„Aplikujem neinvazívnu Krehkého metódu.“

„To určite nie! Moja metóda spočíva v pozitívnych vnemoch!“

„Doktor Krehký, chcete mi snáď naznačiť, že pôsobím na vás negatívne? Kde sú vaše spôsoby a výchova, mon seigneur?“

„Excusez-moi, madame, v nátlakových situáciách sa správam ako blázon.“

Beatrix sa dravo usmiala: „Ja tiež!“

„Všimol som si. Beatrix, čo to držíte v ruke?“

„Cítite ako sa vám zabára ostrý hrot do tela?“

„Presne. Čo je to?“

„Elixír pravdy. Po ňom budete spolupracovať bez problémov.“

„Fakt si to myslíte?“

Luke sa už oklepal z prvotného šoku, bleskový prieskum útočníka, okolia... začína taktizovať, hľadá slabé miesta súpera.

„Som o tom presvedčená, doktor Krehký,“ Beatrix si užíva nadvládu.

Bavím sa skvele, môžem detailne sledovať Luka, jeho mimiku, prácu telom, vývoj boja! Nádhera, zase som gaper, sliedič, čumil... a rada!

Len nedať na sebe znať, že v tom sestričku podporujem.

„Takže?“

„Takže... kto si? A prečo si tu?“ vyštekla Beatrix.

Luke zaváha, premýšľa, taktizuje.

Stojí v riadnom záklone, opretý chrbtom o oblok, ruky visia za telom, Beatrix tesne nalepená na ňom v oblasti panvy, drží opasok spredu a druhá ruka so „smrtiacou sponkou“ zapichnutá do zadku Luka.

Prečo ja nemám foťák po ruke?! To je fotka na prvú stránku!

Božské momentky života, jeho úžasné nuansy, farby, emócie!

Premeriavajú sa navzájom... ticho pred búrkou, Luke naberie plné pľúca vzduchu.

„Lucifer, meno moje, ale hovorte mi Luke. Som osobný asistent slečny Ivici pre pästný súboj zblízka.“

„Robíš si srandu?“ Beatrix zavrčala, mykla opaskom, ako keď chcete potrestať neposlušného psa. Začala nakláňať vrch tela k nemu.

„Nie.“

„Klameš! Nie si Lucifer! Zavolám ochranku, vezmú ťa na políciu.“

„Beatrix, neklamem, ani si nerobím srandu.“ Pristál na mne Lukov prosebný pohľad.

Čo? Potrebuješ pomoc?! Doktor Krehký si nevie rady? Hi, hi. Ok, nebude to zadarmo, BTW.

„Ale on vážne neklame, Beatrix. Mám návrh. Pustite ho pod podmienkou, že vám splní želanie.“

Luke po mne strelil očami s výrazom – to je pomoc? Radšej už mlč!

„Hmm... nie zle. Ok. Akékoľvek želanie! Súhlasíš, Lucifer?“ Beatrix blysla očami.

„Akékoľvek želanie? To je chyták?“ Luke zavyl fistulou.

„Nie, ty truľo! Sloboda pre teba! Zaváhal si, teraz sú to už dve želania! Alebo polícia. Rýchlo sa rozhoduj!“

„Ok. Jedno želanie vám, jedno Ivici!“ prskol znechutene.

„Zasa špekuluješ? A... tak dobre. Akékoľvek želanie. Dohodnuté! Tu je tvoja sloboda a tu smrtiaci elixír pravdy.“

Beatrix uvoľnila zovretie, ustúpila o krok, zašermovala sponkou pred Lukom a hodila mu ju.

„Shit! Vlásenka?!“ Trpké odhalenie pre Luka.

„A čo ste čakali?“ chechce sa sestrička.

„Neviem, mohli ste mať čokoľvek... pracujete tu, fakt ste mohli mať niečo natiahnuté v striekačke. Ech, navyše som nepostrehol kedy, kde a čím ste sa ozbrojili!“ vrčí napálený Luke.

„Doktor Krehký, ako lekár v tejto nemocnici musíte vedieť, že sestry majú len obmedzený prístup k liekom. Nemohla som mať čokoľvek. A len pre vašu informáciu... sponku som vzala priamo pod vašim dohľadom, dívali ste sa na mňa,“ baví sa Beatrix.

„Sestričky sa dokážu dostať ku všetkému, takže ma nelakujte, mon chéri!“

Prisadla si ku mne na podsteľ: „Ahoj, som Beatrix. Môžeme si tykať? Nemá sa to, ale dnešná noc je iná.“   

„To teda je! Ahoj, Ivica.“

„Really? Vy dve hráte spolu?“ Lukovi vybehli oči.

„A ty netušíš od kedy, však.“

„Nie, kedy si prebehla pod jej vlajku?“

„Doktor Krehký, Ivica vám zachránila holý život. Zastavila ma v poslednej chvíli, keď som na vás chcela poštvať psov z ochranky. Dlžíte jej poďakovanie a nám obom splníte akékoľvek želanie.“

„Ech! Chcem to vedieť! Kedy si zbehla, Ivica?“

„Práve si nadväzoval spojenie s vesmírom pri okne, nechal si si odkrytý chrbát a Beatrix mala more času volať o pomoc.“

„Hej, to bola jediná chvíľa, kedy som poľavil v pozornosti... zaujal ma pohyb v parku. Tak ti pekne ďakujem. Aj za slobodu! Vybojoval by som si ju sám.“

Lukovi sa nepozdáva čo má prísť. Splniť „akékoľvek želania“ – veľmi ošemetná situácia. Z toho sa môže vykľuť pekný problém! Vrtí sa nepokojne, skáče pohľadom raz na Ivicu, raz na Beatrix.

„Výborne, už ste poďakovali. Doktor Krehký, či Lucifer? Ako vás mám oslovovať? Luke?“ Beatrix mi mädlí ruky.

„O, ou... ty sa vyžívaš v cudzom nešťastí,“ uchechtnem sa.

„Aby nie! Doktor Krehkáč ma dusil tiež!“ vráti mi chechot.

„Tak pozor, slečny! Ja som sa len bránil.“

„Pred čím?“

„Blížila ste sa chodbou. Pred odhalením.“

„Ááá, odhalením. Vieš, Ivica, čo som ja pred chvíľkou odhalila?“ Beatrix je tak hravá, blýska očami, gesto rúk rozšafné.

„Nie, povedz.“

„Keď som hľadala vlny a asistovala tuto nášmu doktorkovi... preskúmala som mu celý hrudník, brucho... hmm. Vieš čo som tam našla?“

„Tuším, Beatrix.“

„To je málo, keď tušíš! Málo je, aj keď by som ti o tom rozprávala! To musíš zažiť! Žeby sa mi konkretizovalo moje akékoľvek želanie?“

Beatrix sa díva iba na mňa, jej hlas klesá, oči vystupujú z jamôk. Naťahuje Luka ako vládze. Je skvostná. A čo náš chlapček?

Čaká čo z nej vypadne, pripravený verbálne sa brániť. Vráska na čele sa prehlbuje, nie, nie, nepáči sa mu smer, ktorý nabrala Beatrix. 

Beatrix sa otáča na Luka ako femme fatale: „A ty?“

„Čo so mnou?“

„Ty vieš, čo som ti našla na hrudi?“

„No, vyšetrili ste ma dôkladne, uznávam. To bola priam masáž. Beatrix, skráťte to. Čo chcete?“

„Neuhýbaj. Odpovedz mi.“

„Tretiu bradavku?“ Luke mierne podráždene spolupracuje.

„Ale, nebuď nechutný. Našla som krásne vypracované svaly. Doktor Krehký, nič o vás neviem. Kto ste? Čo robíte? Prečo ste tu? Mala by som sa o vás dozvedieť viac. Teda o vašom tele!“ Poslednú vetu zašepkala ako had.

„Povedal som vám kto som, aj čo robím.“

Beatrix vstala, blíži sa k Lukovi ako predátor, podsaditá chôdza, kladie nohy pred seba ako modelka na móle. Obe ruky má vo vreckách bieleho plášťa. Dokráča až tesne pred stojaceho Luka... hrá sa s ním ako mačka s myšou.

Ruky sa vynorili a krúživým pohybom smerujú na hruď Luka. Pristanú na prsiach, Beatrix sa chystá na ďalšie skúmanie, ale Luke jej drapne obe zápästia, odtiahne sa: „Je to vaše akékoľvek želanie, Beatrix?“

„Buď konkrétny.“

„Pýtam sa, či je vaším akýmkoľvek želaním skúmať môj hrudný kôš.“

Luke prešiel do útoku, nenechá si na seba len tak siahať! Kto by to povedal! Dancer, čo vystavuje na obdiv svoje telo a nenechá sa hladiť?

Hmm... to sa mi páči. Bude to dopriate len vyvoleným?

Ja chcem byť vyvolená, Luke, prosííím!

 „Ešte neviem. Pusti ma.“

„Vyjasnime si to. Som vašim dlžníkom. Konkretizujte čo chce, alebo sa držte ďalej odo mňa. Aha... a nebudem robiť striptýz, ani tancovať pri tyči, či dokonca sa s vami stýkať.“ 

„Ale to si nám riadne okresal možnosti. To už nie je akékoľvek želanie.“

„Iste. Sú tu krajné medze. Beatrix, mohli by ste ma poslať vykradnúť banku, alebo zaškrtiť Ivicu. Ani to neurobím.“ Luke jej hľadí priamo do očí, neoblomne, chladne.

Hra stráca čaro, iskru, musím zasiahnuť.

„Hej, vy dvaja! Mýlim sa, ak poviem, že ste tu obaja kvôli mne?“

Odpoveď prišla dvojhlasne a okamžite: „Nie, nemýliš.“

„Ďakujem. Poď ku mne, Beatrix. Ja viem tiež niečo o ňom, s čím sa môžem podeliť.“

„A bude sa mi to páčiť?“ pokyvuje hlavou sestrička.

„Ivica, opatrne! Už si ma namočila do akýchkoľvek želaní!“ zavrčal Luke.

Neberiem do úvahy vyhrážanie, ani vrčanie Luka, idem si za svojim.

Och, mylord, zabudli ste snáď, že ste mi sľúbili vyplniť jedno akékoľvek želanie? A pozor, sám ste to navrhli!!! Ďakujem, mienim si to užiť.

Už som vravela, že som dáma z vysokej spoločnosti, romantická, spôsobná i chladná a vypočítavá!

Práve teraz poplašene hľadíte do očí vypočítavosti.

Máte moju plnú dôveru i očakávanie, nesklamte ma, mylord!!!

„Beatrix, bude sa ti to páčiť, ver mi...“

Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Povedz mi to tancom, prosím - 9. part: