OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Pomsta za spravodlivosť - Časť 9.



Pomsta za spravodlivosť - Časť 9.Rodinné väzby

Časť 9.

Kaya sa prebudila naraz. V jednej sekunde ešte plávala kdesi v nevedomosti a v tej druhej sa jej v hlave rozozvučal asi najväčší a najhlučnejší zvon na svete, ktorý ju budil. Len okamih jej trvalo, kým si uvedomila, že sa ozýva jej neznesiteľný budík. Nemala silu zodvihnúť sa, tak len zaťala zuby a čakala, kým sklapne. Síce ju to nespasí, ale bude mať ešte ďalších desať minút na to, aby sa zobudila.

Rozlepila oči a zastenala, keď jej do nich udrelo tlmené svetlo, ktoré sa do nej zapichávalo ako nejaká ihlica. Čas po tom, ako sa dostala späť do bytu a tým, ako sa zobudila, predstavovalo jedno veľké neznámo. Nevedela ako a kedy zaspala alebo s kým. Obracala do seba poháriky čohokoľvek alkoholického a keďže okrem neznesiteľnej bolesti hlavy necítila nič iné, pravdepodobne sa jej podarilo zahnať svoje prekvapivo prebudené emócie na ústup.

S povzdychom sa posadila a v duchu nadávala. Už si ani nepamätala, kedy jej po prepitej noci bolo takto zle, ale malo to aj pozitívne stránky – svet sa s ňou netočil, žalúdok sa jej nedvíhal, len smrdela ako lacná putika, v ktorej sa väčšinou opíjala, a okolo sa znášala slabá vôňa sexu. Natiahla hlavu, aby sa poobzerala okolo. Bola vo svojej spálni, no záhadou ostávalo, prečo spala na zemi, k tomu ešte nahá a jej posteľ zaberalo statné mužské telo. Vedela, že to bol Jack aj bez toho, aby musela skúmať holý zadok, ktorý mu vytŕčal z matraca. Takže mu predsa len volala.

Pozviechala sa na nohy a uistila sa, že jej mobil už bude čušať. Musela sa rýchlo osprchovať, dať sa dokopy a urobiť niečo so svojou hlavou. Pokiaľ si spomínala, čakala na ňu otravná porada v chate ich jednotky, potom nedeľný obed v sídle stepfrodskej fľandry a neskôr večer dokonca práca. Najradšej by sa na to všetko vykašlala, nič neznelo práve lákavo, ale bola dostatočne zodpovedaná na to, aby išla aj na miesta, ktoré nenávidela len preto, lebo musela.

Pohla sa smerom k posteli a nešetrne zatriasla Jackovým ramenom. „Vstávaj. Musíme na poradu.“

Niečo zamumlal zo spánku a viac sa vtlačil do vankúša. S úškrnom si prezerala jeho doškrabaný chrbát. Jedna jej čas sa kvôli tomu cítila dobre. Alkohol jej pomáhal držať sa v normále, ale vždy to bol sex, ktorý v nej všetko pochoval. Červené čiary na jeho koži jej pripomenuli, že ona nehu nepotrebuje. Vlastne čím tvrdšie, tým lepšie.

„Vstávaj!“ skríkla mu do ucha. So zanadávaním sa posadil a mračil sa na ňu.

„Musíš ma budiť, ženská jedna nepodrená? Je dosť zlé, že na budíku ešte nesvieti dvojciferné číslo a ja musím vstávať, ale ty mnou ešte tak hnusne trasieš. Ja mám ešte polnoc!“ Na potvrdenie svojich slov sa opäť zakutral pod perinu.

Pokrčila plecami a zamierila do kúpeľne. „Tvoja vec, keď ti Chris vyčistí žalúdok za neskorý príchod.“

S miernym úškrnom vošla do sprchy. Napriek svojmu stavu bola čulá a jej zmysli stále rovnako ostré ako kedykoľvek predtým. Bolesť hlavy sa dá ignorovať, ona je v tom majster. Pustila na svoje telo vodopád vlažnej vody. Neobťažovala sa zavieraním dverí, či zaťahovaním závesu. Jack bol tvrdý chlap so svojimi potrebami, ale nebol láskavý. Teda, určite mal niekde v sebe dobré srdce, hoci sa to snažil popierať, ale nebol to typ muža, ktorý sa pomiluje so svojou vyvolenou, celú noc ju drží v náručí, ráno ju umyje vlastnými rukami a dokáže jej tým, ako obdivuje každú jej krivku. On bol skôr ten typ, čo s napol stiahnutými nohavicami doslova pretiahne všetko, čo nemá spodnú bielizeň a potom proste odíde. V určitom ponímaní by sa k sebe skvele hodili. Keby mali záujem o niečo vzdialene podobné vzťahu.

Rýchlo sa poutierala a osušku zavesila na sušič pri radiátore. Utrela paru zo zrkadla nad umývadlom a zapozerala sa na svoj odraz. Vyzerala v podstate celkom dobre. Žiadne kruhy, či dokonca vačky pod očami. Len lesk v jej pohľade, ktorý vypovedal o jej duševnej prázdnote, kazil celkový dojem. Prekážalo by jej to, keby bola márnivá. Takto len mávla rukou a rýchlo si vyčistila zuby, aby niekoho svojim dychom neotrávila.

Stále nahá sa vrátila do spálne. Tak trochu čakala, že Jack bude ešte stále spať, ale kým ona sa sprchovala, on sa obliekol a odišiel. Vedela to podľa zvuku buchnutia dverí. Nezáležalo jej na tom. Pokrčila ramenami a zo skrine vybrala čisté oblečenie. Zobrala telefón, kľúče od auta a bundu a urýchlene odišla. Bola v pokušení zastaviť sa niekde v obchode, ale rýchlo to zamietla. Dnes nebol len tak obyčajný nedeľný obed v sídle mimozemšťanov. Natalie mala narodeniny. Niečo v nej jej prikazovalo, aby sa konečne prestala tváriť, že na to vždy zabúda a kúpila jej niečo. Už to ale urobila. Vybrala jej darček, dala ho zabaliť a pokiaľ tá otravná ženská v obchode neklamala, dnes by jej mal zaťukať na dvere kuriér. Možno by aspoň mohla premôcť a daj jej ho osobne.

Tentoraz vybrala pre Natalie indické sári svetlomodrej farby vyšité zlatými a striebornými niťami. Keďže jej matka nikdy nikam nechodila – návštevy obchodov sa nerátajú – bola Natalie fascinovaná všakovakými destináciami. Tentoraz to bola India. Takže si Kaya dala záležať, aby vybrala a kúpila ten najkvalitnejší odev, dokonca priamo od indickej ženy, ktorá niekoľko rokov býva v ich meste. Ešte teraz mala divný pocit z toho, ako ten nákup prebiehal. V obchode s farebnými látkami si pripadala ako votrelec, no niečo v nej predsa len kričalo, že nekoná správne. Utekala pred spomienkami, od svojho života a hlavne od ľudí, ktorí by jej chceli byť príliš blízko. A keď sa na majiteľku zvesela usmievala pri oznámení, že kupuje darček pre mladšiu sestru, cítila sa ako podvodník. Klamár. Pokrytec.

Potriasla hlavou a radšej zamierila von. Premýšľanie ešte nikdy nikomu nepomohlo a jej to len zbytočne motalo hlavu. Sadla si do svojho malého autíčka a zamierila smerom ku chate. Netušila, prečo Chris zvolával poradu, keď aj tak vedeli, čo sa jej podarilo zistiť. A to jedno obrovské, tučné nič. Oficiálne v bare pracovala dva týždne – ak nerátala čas, ktorý trávila „konkurzom“. Táto úloha zo začiatku vyzerala ľahká, ale čím dlhšie v tom podniku bola, tým viac začínala byť presvedčená, že ak sa tam aj deje niečo nekalé, ona sa o tom, ako radový zamestnanec, nikdy nedozvie.

Keď zaparkovala veľa prepychového Audi, bolo jej jasné, že zase ide posledná. Chris a Annie v chate bývali, aby to vyzeralo vierohodne a niektorí členovia jednotky tam občas prespávali. Essie nikdy nikomu neprezradila, kde býva. Strážila si svoje súkromie tak dobre, ako Kaya. To bolo asi to jediné, čo na nej dokázala oceniť.

Vykročila dnu a nezastavila sa až kým nebola v zasadačke. Kde na jej prekvapenie bola len Annie, Chris, ktorý pobehoval okolo ako šialenec, Essie s pilníkom na nechty a Jack. Pozdvihla obočie na tú zostavu a vybrala sa na svoje obľúbené miesto.

„Takže dnes som neprišla posledná?“

Chris na ňu zavrčal. „Dnes na tvoje poznámky vážne nemám náladu. Vedenie mi rozpustilo polovicu jednotky. Vraj ich pri tejto misii nepotrebujem, ale zároveň mi sem posielajú párik nejakých idiotov, ktorí len sedia za stolom. Ako mám s nimi pracovať? Ja potrebuje agentov, nie kancelárske krysy.“

„Tak si na tých potkanov zožeň kocúra a máš po probléme.“

„Tu nehovorím o hlodavcoch, Kaya. Títo dvaja sú dosť dôležité figúrky.“

Kaya sa zasmiala. „Budem hádať – riaditeľ mal dve rozkošné ratolesti a nevedel, čo si s nimi počať, tak ti ich zavesil na krk, aby sa niečo naučili.“

„Kiež by to bolo také jednoduché. Ale oni tu nie sú kvôli výcviku, ten už majú za sebou. Oni sú tu pre to... aby dávali pozor na teba.“

Pozdvihla obočie a všemožne sa snažila, aby nevybuchla. Kto si ten šéf myslí, že hej? Mohla mu patriť celá organizácia, ale nepatrilo mu jej telo. Bola zodpovedná sama za seba, vedela sa o seba postarať.

„A prečo má pán veľkomožný pocit, že potrebujem pestúnku?“

Essie si odfrkla. „No, asi preto, že aj on vie o tvojich nulových skúsenostiach,“ odsekla, no Kayi sa zdalo, že dnes bola nejaká povädnutá. Asi za to nemohol len zlomený necht.

„Nie, spoločnosťou sa šíri echo, že...“ Povzdychol si. „Vec sa má tak, že toto nie je prvý raz, čo tú spoločnosť vyšetrujeme. Stalo sa to aj v minulosti, keď ju vlastnil pravdepodobne jeho otec. Vtedy sa niektorí agenti pridali na jeho stranu, zmarili celú operáciu a niekoľko ich kolegov dokonca prišlo o život. Zhodou okolností išlo o tri ženy. Tie preňho stále pracujú. Preto si chce byť vedenie isté, že sa to nezopakuje.“

Kaya si pretrela spánky. Odmietala priznať, že sa bolesť jej hlavy práve zhoršila. „Môžeš svoju šéfovi povedať, ay si svoje detičky niekam strčil. Nemám záujem celý život otročiť v nejakom prekliatom bare.“

„Ja to nedokážem ovplyvniť. Nemôžem im prikázať, aby sa držali stranou. Ak majú svoje rozkazy zhora, moja právomoc ich nezasiahne.“

„Ani fakt, že sú na tvojom piesočku?“

Chris si povzdychol. „Ani to ich nezastaví.“

„Ja sa ich zbavím, keď sa mi to bude hodiť. A nie, nezabijem ich,“ podotkla, keď videla, že chcú protestovať. Všetci. Akoby bola nejaká maniakálna vrahyňa. „Dokonca aj ja viem rešpektovať niektorých ľudí, hoci nedobrovoľne. Nezničím si kariéru len preto, že zavŕtam guľku to čela nejakým idiotom, ktorých by chcel každý zabiť.“

„Okej,“ spľasol Chris rukami, „ale kým sa tu ukážu, stále musíme pracovať. Podarilo sa ti niečo zistiť?“

Kaya potriasla hlavou. „Nie si nejaký nenásytný? Veď len pred pár dňami som ti dala mená troch imbecilov, ktorí vyzerajú, že majú niečo na svedomí.“

„Majú toho na svedomí viac ako dosť,“ ozvala sa Annie. „Lenže problém je v tom, že bez dôkazov nevieme nič presne určiť. Mala si podozrenie a bolo správne. Musíš sa k nim dostať bližšie a zistiť, aké obchody uzatvárajú so Sarrenom.“

„Robíš si žarty? Táto úloha je ako trest!“

Essie si odfrkla. „Asi si zabila priveľa zloduchov. Čo si budeme hovoriť, karma je občas poriadne kurva.“

„A ty by si si mala vymyslieť originálnejší slovník, začína ma nudiť.“

„Prestaňte,“ napomenul ich Chris, akoby bol starostlivý otec a ony jeho večne sa hádajúce dcéry. „Nemáme veľa času. O niekoľko minút ma čaká konferenčný hovor a bol by som rád, ak by som ho kvôli vám nezmeškal.“ Ruky si založil na hrudi. „Tí traja sú synovia najbohatších obchodníkov v oblasti. Brian Adams raz zdedí ropnú spoločnosť, Lucas Brent bude raz mať na starosti leteckú a lodnú dopravu a najväčší kvietok z nich je Ethan Sullivan. Už teraz je manažér banky, no neskôr ju bude viesť. Jeho otec bol niekoľkokrát zatknutý za pranie špinavých peňazí a daňové úniky, ale zakaždým bol oslobodený kvôli nedostatku dôkazov.“

„Mám ich snáď nachytať na hruškách?“

Chris mávol rukou. „Nie, nevyšetrujeme ich. Nebolo by síce od veci, keby si niečo našla aj na týchto troch, ale zatiaľ nám postačí, ak zistíš, akú väzbu majú na Sarrena a či spolu vážne obchodujú.“

„Som tam len dva týždne, nečakaj zázraky.“

„Hej, zázrak je už len to, že si sa ešte neprezradila.“ Kaya si vždy bola istá, že Essie raz zabije. Očividne ten deň veľmi rýchlo nastane.

„Potrebujeme mať nejaký náskok nad ostatnými agentmi.“

„Okej, budem sa snažiť pozerať sa im čo najviac cez rameno.“

Chris kývol. „Dávaj si pozor. Nerád by som vypĺňal protokol o tvojej smrti.“

„Možno by som ti uverila, že ti na mne záleží, keby si sa len nesnažil ospravedlniť vlastnú lenivosť.“ S tým sa naňho zazubila, kývla všetkým na pozdrav a odišla, hoci by tam najradšej ostala. To bol len dôkaz, že dnešný deň je vážne divný.

S povzdychom sa opäť posadila do auta. Cesta ubehla až príliš rýchlo a keď stála pred bránou a zdravila sluhu, ktorý ju vítal v repárku, mala chuť utiecť. Nepovažovala sa však za zbabelca, a preto prešla tú krátku vzdialenosť a zaparkovala pred hlavným vchodom. Všetko vyzeralo tak, ako vždy.

Natalie mohla mať narodeniny, ale najskôr by si to jej rodičia museli aj zapamätať. Jej otec nikdy nebol doma a občas si ani nepamätal ako sa volá, nieto aby mal na pamäti takú banalitu ako výročie narodenia jeho dcéry. Teda, nebola jeho biologická príbuzná, ale išlo o princíp. Jej matka na tom nebola o nič lepšie. Keď si náhodou spomenula – väčšinou o týždeň, niekedy aj mesiac neskôr, dala svojej jedinej ratolesti svoju platinovú kartu a poslala ju kúpiť si niečo do obchodu. Nič vás neprinúti cítiť sa viac ako špina, ako keď ľudia zabúdajú, že existujete.

Kaya potriasla hlavou a vošla do domu. Podľa cinkotania príborov vedela, že služobníctvo práve prestiera stôl v jedálni. Zamierila teda do knižnice, kde väčšinou bola aj Amelia a aj to len preto, aby listovala v módnych časopisoch. Na jej prekvapenie tam však nenašla pani domu, ale jej dcéru, ktorá bola začítaná do nejakej obrovskej knihy.

„Ahoj, Kaya. Mala si včera pekný večer?“ spýtala sa jej Natalie bez toho, aby zodvihla hlavu.

Kaya na mikrosekundu mala chuť vrátiť sa späť na chodbu, ale nakoniec sa prekonala a zavrela za sebou dvere. „Nuž, bolo to zaujímavé.“

„Aj tak sa dá nazvať fakt, že ťa kvôli pitiu nesprávneho alkoholu bolí hlava.“

Zarazene sa posadila vedľa nej na pohovku. „Si vedma a ja o tom neviem?“

„Ale prosím ťa, budúcnosť sa predpovedať nedá, nedá sa ani meniť minulosť, hoci ty si myslíš niečo iné. Ale aj napriek tomu mám isté predpoklady, ktoré som zdedila po otcovi. Umožňuje mi to dozvedať sa veci, ktoré by som vedieť nemala.“ Ani na chvíľu neprestala čítať tú knihu.

„Tvoj otec také schopnosti nemá.“

Natalie si odfrkla. Na jej detské telo ten zvuk znel až priveľmi dospelo. „Som možno dieťa, ale aj ja viem, že som nebola splodená Peterom Estom. Mala som na mysli môjho biologického otca.“

Kaya na chvíľu neodpovedala. V tých niekoľkých krátkych okamihoch sa snažila spracovať fakt, že dokonca už aj Natalie vie očividnú pravdu. Veď ktokoľvek, kto by sa pozrel na túto malú slečnu, by okamžite povedal, že nebude potomkom nikoho z Estovcov. Na to nebola dostatočne blond.

„Ako môžeš vedieť, že si niečo zdedila po otcovi? Veď nevieš, kto to je.“

Natalie pokrútila hlavou a konečne sa ne ňu pozerala. V jej dvojfarebných očiach svietilo niečo konečné a vážne. Niečo dospelé. „Nedávno som sa s ním stretla. To on mi dal toto,“ povedala a mierne nadvihla knihu.

Kaya sa na mu zadívala. Bola to bežná starožitnosť, na aké človek narazí niekoľkokrát za život. Viazaná v čiernej koži s otrhanými stranami vyzerala byť niekoľko storočí stará. Bolo to niečo, s čím by sa Kaya nemala teoreticky stretnúť, keďže literatúra nepatrila medzi jej koníčky. Hoci musel priznať, že ona vlastne žiadne hobby nemala. Lenže tento konkrétny kus šikovne zviazaného papiera jej bol priveľmi známy. Niekde to už videla, držala v rukách. Niečo z toho vyžarovalo a to niečo bolo mocné a starodávne. Ale čo to bolo!

„Kde si ho stretla?“

„V knižnici. Hľadala som niečo o Indii a našla som jeho. Mal oči tej istej farby ako ja. A ja zase vyzerám takmer ako on.“

„Natalie, nechcem ťa sklamať, ale to, že mal oči rovnakej farby ako ty, neznamená, že je s tebou nejako spriaznený.“

Mávla rukou. „Lenže ja nemám typickú farbu očí, že? Koľko percent populácie má každé oko inej farby?“

Kaya sa nadýchla aby niečo povedala, ale nakoniec to prehltla. O heterochrómii toho veľa nevedela, ale pokojne mohla byť dedičná. Osobne sa skôr bála o niečo iné – Natalie našla svojho otca. Alebo skôr on ju. Kde bol doteraz? To si neuvedomil, že jeho dcéra tu nemá práve najlepší život? Teda, nie, že by ona mala právo niekoho kritizovať. Pre ňu rodina nič neznamenala, no ešte stále si pamätala, aké to bolo kedysi. Keď mala okolo seba ľudí, ktorí ju milovali a vážili si ju. Láska... už netušila, čo znamená. Nebola jej schopná. Ale nemala by byť odopieraná takému decku, akým je Natalie. Hoci by to nahlas nikdy nepriznala.

„Vieš, ako sa volá tvoj otec?“

Natalie pozdvihla obočie. „Jasné, že viem. Jeho meno je Sarren Catil. Ale prečo to chceš vedieť?“

A svet sa s vyslovením toho mena otočil hore nohami. Doslova.

Časť 8. ¦¦ Časť 10.


Toto je posledná časť, ktorú píšem ešte zo Slovenska. Zajtra idem späť do Anglicka a od pondelka aj späť do práce, takže nemám tušenia, ako často budem môcť kapitoly pridávať. Každopádne sa budem snažiť, aby to bolo čo najčastejšie. :)

Lili



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Pomsta za spravodlivosť - Časť 9.:

8. MaggieLove přispěvatel
16.01.2014 [22:16]

MaggieLoveTen konec byl skvělej!! Emoticon Emoticon Emoticon a teď ani nevím, co dál napsat. Možná tak, že jsi mi touto kapitolou vyrazila dech. Super!!! Emoticon Emoticon Emoticon Těším se na další.

7. Perla přispěvatel
16.01.2014 [19:47]

PerlaAkože čo? Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Takže Sarren sa trocha... neudržal, očividne. Emoticon
No ja teda naozaj neviem, čo povedať. Asi to... ako to je, do šľaka, možné? Vôbec som niečo také nečakala. A som veeľmi zvedavá na Kayinu rekaciu, pretože toto... pfu...
Výborne. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

6. Trisha přispěvatel
16.01.2014 [19:18]

TrishaOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOCH!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!§§ Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon ty vole!!!! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

5. mima33 admin
16.01.2014 [19:13]

mima33Toto je vtip?? Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Tak teraz si mi úplne vyrazila dych... ja fakt neviem, čo povedať. Teda až na to, že si ma ohromila a bolo to skvelé ako obyčajne Emoticon Emoticon Emoticon

4. Mišička
15.01.2014 [19:07]

Emoticon Emoticon

3. lu
15.01.2014 [18:29]

Tak ten konec je teda síla! To bude ještě zajímavé! Emoticon

2.
Smazat | Upravit | 15.01.2014 [18:11]

Ty si zo mňa robíš srandu? Emoticon Mňa asi picne, kapitola dokonalá ako vždy, no ten koniec som absolútne nečakala. Emoticon To je úžasné! Emoticon
Teším sa čo príde ďalej. Emoticon

1.
Smazat | Upravit | 15.01.2014 [18:04]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!