OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Pád princeznej - 6. časť

19.01.2014 (20:00) • Trisha • Povídky » Na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 904×

Vykračoval si po rušnom sídlisku. Na lavičkách sedeli páriky a aspoň pri jednej bytovke bola skupinka tínedžerov.

Ach Gill... pomyslel si slastne. To bola divoška. Aj keď na konci... škoda.

Miloval takéto dievčatá. Mladé, divoké a sexy. Gill takou bola. Nie len to. Ona bola drsná. Skoro taká drsná ako chlap. A predsa bola taká ženská... to ho vzrušovalo od prvej chvíle. Práve preto si dal tak načas. Pri iných to bolo hneď.  Pár dní ich dobýjal a potom ich dostal. Ale ona... s ňou sa dalo aj normálne pokecať. Nebola ako ostatné, čo sa starali len o to, aby si nezlomili necht.

Je to škoda. Robili sme dobré kšefty, pomyslel si, keď vyberal kľúče. Za ten polrok sa aj nasmiali. No dlhšie vydržať nemohol. V podstate vždy rozmýšľal len o tom, ako ju dostať do postele. Bola s ňou sranda, ale nemal ju rád. Bola len ďalšia v poradí. Ďalšia kráska, ktorá mu podľahne.

Jej škoda, že to dopadlo tak, ako dopadlo. Mohli sme si užiť obaja. Nič to... ja som si rozhodne užil.

Zasunul kľúč do dverí, keď sa za ním ozvalo: „Paul O` Donell?“ Hlas bol chlapský. Dosť zvučný, bez prízvuku.

Zamračene sa otočil. Muž pred ním bol skoro taký vysoký ako on. Mohol mať štyridsaťpäť, ale pokojne aj menej. Mal oblečený nenápadný kabát s vysokým golierom.

„Hej. Kto ste?“ Pozrel na jeho spoločníčku, brunetku v stredných rokoch, chudú a celkom zachovanú, oblečenú v dosť nevýraznom oblečení.

„Niekto,“ odvetil tvrdo a premeriaval si ho. „Vieme, že sa stýkaš s Gillian Doranovou.“

Paul si založil ruky v bok. „A čo má byť?!“

„Nehraj sa! Vieme ako to je. Dodávaš jej zbrane,“ sykla jeho partnerka.

Prižmúril oči.

 „Za to som sedel. Nerobím tú istú chybu dvakrát,“ odsekol  a obzeral sa, či niekto nenačúva. Našťastie nikto okolo nich nebol.

Žena sa pohŕdavo zaškľabila. „Hlupák. Dobre vieme, že v tom stále ideš. Neboj, nám je to jedno. My chceme iba vedieť, kam ich Gill odnáša.“ 

Odľahlo mu, ale napriek tomu bol ostražitý. Vôbec sa mu nepozdávali. Hlavne ten chlap. Správal sa ako poliš. Aj mu bol povedomý, hoci nevedel odkiaľ. Avšak, ak to bol naozaj poliš, potom  je jasné, že v niečom ide.  A tá žena. Vyžaroval z nej chlad a prchkosť. Oči mala ako z žeravý kov.

„Tak to netuším. Keď sa stretneme ide cez les, ale inak neviem. Ani ma to netrápi. Mňa zaujíma platba.“

„Koľko si jej toho dal?“

„Pár zbraní, zopár granátov... všetko možné. Nebolo toho veľa ani málo.“

Vymenili si nečitateľné pohľady a opäť pozreli naňho.

„Si si úplne istý, že nevieš kam ich dáva?“

„Sto percentne.“

„Dobre,“ uverila mu žena a podávala mu nejaký papier. „Myslíš, že by si to vedel zohnať?“

Preletel ho očami a uškrnul sa.
„Párkrát som to zohnal. Ale nebude to lacné. Za niečo také si účtujem rizikové náklady.“

Stisla pery, až vytvorili úzku linku.

„Zaplatíme. Ak budeš nápomocný i v iných veciach, možno dostaneš niečo na viac,“ odvetil chlap a tvár mu zbrázdil hrozivý úsmev.

Podozrievavo si ich obzrel. „V akých veciach?“

„Povedzme...“ volil správne slová a desivý úsmev mu neschádzal, „ napríklad Gillina skrýš. Mohol by si ju vypátrať. Plus tie veci,“ ukázal na papierik. „Zvyšok sa včas dozvieš.“

 Ja idiot! zanadával v duchu. Kebyže počkám aspoň do ďalšej zásielky...!

„Nejaký problém?“ spýtali sa.

„Nie,“ zabručal a tváril sa, že číta. V tom mu to ale došlo. Už vedel, kto to je. Samopal, zbrane, výbušniny, laná...

Zákerne sa usmial.

„Tak viete, čo? Urobím to zadarmo. Zoženiem všetko, čo budete chcieť, ak budem môcť. Ale potom chcem desať miliónov. Myslím, že to by vám nemalo robiť problém, však?“

Nepríjemne blízko sa priblížil žene až cítil jej kašmírovú vôňu. Ak by mohla očami zabíjať, bol by už mŕtvy.

Vymenila si pohľad z partnerom. Nepatrne prikývol a trocha nadvihol obočie.

„Fajn,“ precedila cez stisnuté zuby.

„Pane, madam,“ začal pompéznym hlasom s úškrnom Grincha, „s vami je radosť obchodovať!“  Sňal si neviditeľný klobúk, uklonil sa a otvoril dvere do vchodu.

* * * 

Ozvalo sa tlmené zaškrípanie. Tichý buchot.

„Gill...?“ zamrmlala Jess ospalo a pozrela k dverám. Mrkla na hodinky. Bolo desať. Presná večierka. Gill podišla k svojej posteli. Chodila zvláštne. Nohy mala tesne pri sebe a keď si sadala ticho zastonala.

Jessica bola ihneď čulá. Prihnala sa k nej a chytila ju za ruku. Gillian sa však vydesene strhla a pobehla do kúta.

„Gill, čo sa stalo?“ šepla zmätene.

Odpovede sa nedočkala.

Začínala mať strach. Takto svoju najlepšiu kamarátku ešte nikdy nevidela. Pomaličky sa k nej približovala. Gill sa snažila potlačiť vzlyky, ale nedarilo sa jej. Jess zastala kúsok pred ňou. Ešte pomalšie si čupla  a chytila ju za ruku. Opatrne ju zovrela.

„No tak...“ ani to nedopovedala a Gill sa jej hodila okolo krku. Úplne sa zosypala. Neovládateľne sa triasla a zvierala ju tak mocne, až skoro nedýchala. Jess ju hladila po chrbte a naskakovali jej  zimomriavky.

„Paul?“ šepla pridusene. Cítila ako prikývla a tuhšie ju objala. „Gill,“ jemne ju od seba odtiahla, no stále ju držala. Zahľadela sa jej do užialených očí a snažila sa hovoriť pevne. „Ublížil ti?“

Privrela oči a zavzlykala. Až teraz si Jessica všimla jej roztrhnuté tričko.

„Znásilnil ťa?!“ zhíkla zdesene.

Gill jej chvatne prikryla ústa a prikývla.

„Ja... bránila som sa, ale...“ Na to sa spustil ešte väčší vodopád sĺz. Jessica ju nikdy nevidela takto plakať. Keď sa nad tým zamyslela, ešte ju vôbec nevidela plakať.

„Kopala som ho udierala, mykala sa, no jemu sa to ešte viac páčilo...“ vysvetľovala trasľavo a trhane dýchala. „Chcel, aby som sa poddala, ale ja som ho uhryzla a potom... udrel mi hlavu a... a...“ utrela si nos, „Už som skoro nevnímala. Nemala som  silu brániť sa, tak... tak som prestala.“ Pozrela na Jess. Tvár mala meravú, oči vydesené. „Ja... cítim sa ako... špina. Nechápem ako som mohla byť taká sprostá, ale keď sa o nič ani nepokúšal!“ Znova jej vytryskli slzy a bolo jej na zvracanie. Jess ju objala, ale Gill sa to hnusilo. Odtiahla sa od nej a pritisla sa ešte viac k stene.

Jess na ňu ľútostivo pozrela. Potom sa postavila a priniesla jej pohár vody a vreckovky. Kým to doniesla, Gill sa ako tak upokojila.

Doniesla jej aj deku a zabalila ju do nej. Sadla si vedľa nej a sledovala jej prázdny pohľad, napäté ruky, do ktorých si zarývala nechty až jej tiekla krv.

„Som hlupaňa. Nikdy som s ním nemala obchodovať,“ povedala asi po piatich minútach. Slzy jej už uschli a na tvári sa jej usadila chladná maska. „No... aspoň som získala zbrane. A tými ho zabijem,“ šepkala sama pre seba. Jessice naskákali zimomriavky. Gillianin pohľad bol takmer šialený. Nebolo v ňom nič, iba nenávisť.

„Nie,“ podarilo sa jej povedať. Gill tak prudko mykla hlavou až nadskočila.

„Nie? A čo iné si zaslúži!“ vyštekla. V tom sa spamätala a pozrela na dvere, či nejde Lucy.

„Trest si zaslúži,“ prikývla Jess, „ale nesmieš ho zabiť. Ráno pôjdeme k FBI. Agentka Sharmanová ho zatkne a...“

„Zbláznila si sa?!“ zasipela ticho. „To nemôžem urobiť! Čo to nechápeš?“ Pozerala na ňu ako na blázna. Vyskočila a pochodovala po izbe ako zmyslov zbavená.

„Ak ho zatknú, prezradí, že mi dodával zbrane! Bude mu jedno, že si odsedí viac, hlavne, že ma stiahne so sebou! A ja do polepšovne nepôjdem!“

„Tým, že ho zabiješ, tam pôjdeš tak či tak!“ oponovala.

„To znamená, že som si to musím dobre naplánovať.“ Oči sa jej fanaticky zaleskli. Jessicu striaslo od hrôzy. Nespoznávala ju. Toto nebola Gill. Pravá Gillian by nikomu neublížila.

„Gill...“

Prudko sa k nej obrátila. Jess ju chytila za plecia. Bála sa k nej priblížiť, ale musela. „Gill, musíš sa upokojiť. Chápem, že si prežila niečo hrozné, ale prosím ťa...!“  prosebne na ňu pozrela. „Upokoj sa. Dobre? Spolu to zvládneme. Len musíš prestať myslieť na vraždu!“

Smaragdové oči sa znova zvlhli. „Vieš, čo mi urobil?“ šepla. „Zneuctil ma. Ponížil! Ja... vieš ako sa cítim...?“ začala sa škriabať na celom tele a všetko zo seba strhávať.

Ale ten hnus tam stále bol. Stále cítila jeho ruky, ako sa v nej krúti, jeho slastné vzdychy a smiech... zdvihol sa jej žalúdok.

Rozbehla sa do kúpeľne. Nedbala na to, či niekoho zobudí alebo či ju uvidí Mike s Lucy. Prihnala sa k záchodu. To však nepomáhalo. Priskočila k sprchovaciemu kútu, pustila horúcu vodu a drela si kožu. Niekto otvoril dvere. Jessica. Priniesla jej oblečenie. Keď na Gill pozrela zamrzla. S otvorenými ústami hľadela, ako sa jej na tele rysujú modriny.

Oči jej vzplanuli. Pozrela na Gill a ona vedela, že teraz už všetko chápe. Aj ona pocítila príval nepríčetnej zloby.

Jediným pohľadom sa dohodli.

Paul mal podpísaný rozsudok smrti.

Autor: Trisha (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Pád princeznej - 6. časť: