OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Now! - tretia kapitola

07.03.2011 (17:00) • Mija • Povídky » Na pokračování • komentováno 11× • zobrazeno 918×

3. kapitola

„Páni!“ Carolie práve prehrabúvala môj šatník a civela na nové šaty od otca. Civela na ne preto, lebo sa nevysvetliteľne podobali na šaty od Christiana Diora.

Šaty boli svetlej farby a v predu boli dlhšie neež v zadu. Z predu suahali niekde po lýtka a zo zadu po kolená. Okolo pásu bola žltá stuha zviazaná do zadu. A vrch bol krémovej farby tak jako sukňa a nemal ramienka ani rukávy.

Otec mi ich doniesol z Francúzka. Samozrejme vtedy, keď ešte žil. Nemala som rodičov. Ani ich nemám. Bývala som s tetou a súrodencami. Teda… s Tomom a s Riley. Riley bola iba moja sesternica, ale Tom bol môj biologický brat. Mala som ho rada, lebo to všetko znášal podobne ako ja. Dokonca horšie. Pár dní po tom, čo rodičia umreli pri potopení lode, ostal zavrený v izbe celé 4 dni. Po tom mu došli zásoby jedla a musel výsť.

„Výskušaj si ich,“ poradila som jej a chystala si věci do školy. Úlohy som mala spravené a na zajtrajšie hodiny som sa použila už v sobotu. Takže teraz mám oficálne voľno.

Carolie na mňa neveriacky pozrela a s vykulenými očami a spadnutou sánkou sa spýtala: „Myslíš to vážne?“

Prikývla som. Carolie sa zachichotala a vzala si šaty do kúpeľne.

Náš dom nebol vôbec skromný. Ale ani nie veľmi prepychový. Z vonku vyzeral malý ale z dnuka to bolo úplne niečo iné. Otec ho kúpil rok pred tým, čo som sa narodila. Bolo tu veľa spomienok na rodičov a teta Janine ich nechcela dať dole, lebo si na nich veľmi rada spomínala. Mne s Tomom to vadilo, lebo sme sa často při pohľade na nich a na nás rozplakali ale časom sme si zvykli.

Od smrti rodičov je to už 8 rokov a pár dní. Typujem tak 63 dní. Už pri spomienke na nich sa rozplačem a to aj teraz, keď mám milión dôvodov, prečo byť rada, že sú mŕtvy. Ale na tie dôvody si ešte počkáte (veď sme iba na začiatku príbehu).

Carolie vybehla z kúpeľne v krásnych šatách. Usmiala som sa, aj keď som si uvedomovala, že v nich vyzerá hrozne. Jediná vec, ktorá jej ku nim sedela boli jej blond vlasy. Bola opálená. Veľmi opálená. Vyzerala skôr ako bronz než jako člověk. Vždy som jej radila aby si prefarbila vlasy na hnedo, lebo takto vyzerá hrozne. A s týmito šatami vyzerala ešte horšie.

„Vyzerám v nich hrozne,“ priznala. Povzbudzújuco som sa usmiala, ale prikývla som. Carolie si vzdychla. Vedela, že som ku nej vždycky úprimná (teda väčšinou). Zvrtla sa a odkráčala naspäť do kúpeľne.

Vrátila sa vo svojom oblečení a šaty vrátila na miesto. Potom sa začal pýtať znovu: „A kto bol ten chalan vonku?“

Vzdychla som si. Za tento deň, sa ma to pýtala už asi po stý raz. Neznášala som sa za to, ale odpovedala som jej menej úprimne: „Už ti to opakujem asi po devädesiaty raz. Neviem.“

Neviem… V skutočnosti som to naozaj nevedela. Nerozprávala som sa s ním dlho a navyše hovoril akýmsi cudzím jazykom. Čo môže znamenať: su koul ervei? Spýtala som sa sama seba a ihneď som si sadla za počítač.

Zapla som ho a klikla si na internet. Do vyhľadávačika v googlu som si napísala: su koul ervei. Vyhodilo mi to iba jeden web.

„Čo sa deje?“ spýtala sa Carolie a zavrela môj šatník. Prešla ku balkónu a vyšla naň. Iba som odpovedala: „Neviem.“ Síce to som odpovedala skôr sebe, ale odpovedala som aj jej.

Klikla som na web a prebehla očami text.

Su koul ervei – Maj sa!

Často sa stretávate s akýmisi čudnými jazykmi? Zdá sa vám to zvláštne? Nikde ste niečo také nepočuli? Tak ste na správnom mieste. Možno tomu nebudete veriť, ale existujú aj kúzelníci a kúzelnícka reč. Táto reč patrí ku čarodejníckej. Konkrétne je to wertientská reč. Ale exituje ich mnoho. Slovník nájdete kliknutím TU!

Chvíľu som mlčky hľadela na tento odkaz. Kúzelníci? Pýtala som sa sama seba v hlave. Bolo to pre mňa nereálne, neexistujúce. Ako si niekto môže myslieť, že na to niekto skočí?

„Katie, poď sem! Toto musíš vidieť,“ zavolala na mňa Carolie. Rýchlo som pozrela jej smerom, ale nevidela som ju na balkóne a tak so inetrnet vypla a odišla za ňou na balkón.

„Kde si?“ zavolala som na ňu, lebo som ju nikde nevidela.

„Tu!“ ozvala sa a zvesila sa zo stropu čo ma videsilo.

Môj balkón bol veľký a mal nádherný výhľad. Aby na mňa nerpšalo, tak som tu mala aj strop. Vyzeralo to skôr jako väčší altánok ale pripevnený na druhom poschodí domu. Pod ním bola veranda. Tiež nebola najmenšia, ale rozhodne bola menšia než môj balkón. A nad mojim balkónom sa týčilo iba holé nebo.

Civela som na Carolie, ktorá tam iba veselo visela dolu hlavou zo stropu. Rozmýšľala som, čoho sa asi tak drží. Jako je možné, že ešte nespadla? Všimla som si to, až keď som pohľadom našla malé okienko, v ktorom mala nohy. Niečo jej  ich tam držalo. Alebo žeby niekto?

„A-a-ako si sa tam dostala?“ spýtala som sa neveriacky a pomohla jej zísť dole. Bolo to dosť vysoko a tak som sa dnu nemohla pozrieť. Iba keby som natiahla ruky a vyšplhala sa tam. Carolie bola vyššia, takže tej by určite nebolo třeba stoličku. Mne možno áno.

„Nebolo to ťažké.“ Usmiala sa nad svojim výkonom, z ktorého som bola úplne vystrašená a dodala: „Iba som tam vyliezla a potom som takmer spadla. Ale niečo ma tam zachitilo a tak som visela dolu hlavou. Keď som tam znnovu vyliezla, všimla som si ako šikovne sa mi nohy obkrútili o vyčnievajúci hák. Započula som ťa ako ma nevieš nájsť a tak som sa znovu zvesila. Najprv som mala strach, že som si nohy uvoľnila ale je to v pohode. Zvládla by som to ešte raz.“

Keď som otvárala ústa, že niečo namietnem, Carolie zapípal mobil. Vytiahla ho z vrecka a prebehla čosi očami. Prešla som okolo nej a cez plece som si prečítala esemesku: pod domov uz sa ti tu schadzaju kamosi Cathe

Vymenili sme si pohľady a pozreli sa na hodiny. Bolo dosť hodín, aby sa tam už schádzali a ešte nebolo nič pripravené. Otázky budú musieť ísť teraz stranou. Táto párty, musí byť najlepšia párty v tomto roku. Niečo mi však hovorilo, že tá párty nedopadne dobre, že sa niečo stane.

Niečo, čo nás prekvapí.

Niečo hrozné.

Premohol ma strach.

Autor: Mija (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Now! - tretia kapitola: