OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Nezostať sama - 4. časť



Nezostať sama - 4. časťZlý súrodenecký vzťah.
Príjemné čítanie.


4. časť


 

Modré oči napäto sledovali ručičky na hodinách. Bolo pol desiatej ráno a Jessieho spánok sa skončil už o šiestej, čo bolo teda poriadne nezvyčajné. Obvykle, ak by mohol, prespal by tri štvrtinu dňa a dnes sa z postele vyšuchtal už tak zavčasu.

Možno to bolo tým, že nedokázal dostať z hlavy obraz toho dievčaťa. Po celú noc na ňu myslel a vždy, keď zavrel oči a pokúšal sa navodiť si aspoň trochu spánku, jej tvár sa mu mihala pred očami. Bol z toho celého rozhodený a nech robil, čo robil, nevedel ju vyhnať zo svojej mysle.

Pokrútil hlavou, akoby mu to malo dopomôcť k tomu, aby sa sústredil a pohľadom zabehol na počítač. Čo to vlastne chcel? Bol enormne nesústredený a poriadne nesvoj. Nalial do seba už tri kávy, čo mu obyčajne pomohlo, ale teraz mal pocit, akoby nebol sám sebou.

Chvíľu sledoval obrazovku, keď mu konečne napadlo, čo sa pripravoval urobiť predtým, ako si jeho myšlienky zas a znova ukradla Diana.

Naťukal do vyhľadávača meno Mason Cooper a v duchu sa modlil, aby jeho domnienky neboli pravdivé. Keď sa však na obrazovke zjavila fotka muža, ktorého Jessie mal tú česť už stretnúť, povzdychol si a zaúpel. Prebehol spis a dozvedel sa, že Mason sedel za nelegálne ozbrojovanie a predávanie omamných látok. Pustili ho skôr za dobré správanie.

Celou silou zatresol notebook, akoby ten stroj za niečo mohol a potom z nepríjemným pocitom vyšiel zo svojej izby. Zastal pri dverách do kuchyne a zapozeral sa na svoju mamu. Miloval ju zo všetkého najviac a to posledné, po čom túžil bolo, aby sa trápila a robila si starosti kvôli niekomu, kto si to vôbec nezaslúžil. Preto si povedal, že bude najlepšie, ak jej vôbec nič nepovie a ďalej sa bude tváriť, že je všetko v totálnom poriadku.

„Deje sa niečo, synček?“ vytrhol ho mamin hlas zo zadumania a Jessie prekvapene zaklipkal očami a následne na to pokrútil hlavou.

„Len som sa zamyslel, prepáč,“ zašomral okamžite a pani Strettonová s úsmevom prikývla a hľadela starostlivo do strhanej tváre svojho syna.

Matky mali šiesty zmysel, čo sa týkalo ich detí a preto nebolo pre nich ťažké odhaliť, kedy sa ich potomok pre niečo trápi a kedy má problémy. Pani Strettonová možno bola stará, no nebola hlúpa. Vedela, že Sam, jej dcéra, má problémov vyše hlavy a doslova sa v nich topí, ale ako pomôžete niekomu, kto o pomoc nestojí? A tiež vedela, že Jessie, nech už to maskuje akokoľvek, tieto Samanthine problémy prežíva intenzívne a zvnútra ho ničia.

„Tak bež otvoriť,“ prikázala jemne Jessieho mama a blondiak sa obzrel na dvere práve v momente, keď sa znova ozval zvonček.

Bez slova prepochodoval na chodbu a stlačil kľučku. Keď sa dvere otvorili, stála pred nimi Samantha. Jessiemu takmer pri pohľade na sestru zabehli vlastné sliny. Ak bol niekto, koho tu nečakal, bola to práve ona.

„Ahoj, Jess. Potrebujem s tebou hovoriť!“ prehodila a nervózne sa uškrnula.

Bola v hroznom stave. Jej krásne kučeravé vlasy boli dolámané a mastné, tvár mala bledú a strhanú a oči červené. Pod nimi sa vynímali výrazné, tmavé kruhy.

„Poď,“ pokynul jej a ustúpil od dverí.

Sam bez slova vošla dnu a keď za ňou Jessie zabuchol dvere, na chodbe sa zjavila aj pani Strettonová. Sam teda rozhodne nevyzerala, že by bola z prítomnosti matky nejako nadšená a hneď sa začala vyhovárať, že potrebuje hovoriť s Jessiem osamote a vraj to je smrteľne dôležité.

To si teda Jessie dokázal predstaviť. Pravdepodobne sa zaplietla do ďalších malérov a teraz nevie, čo ďalej a preto potrebuje niekoho, kto ju z toho vyseká.

„Tak bežte do obývačky, urobím vám čaj, aby ste sa zahriali,“ navrhla pani Strettonová a Jessie na nej videl, že sa snaží zamaskovať svoje sklamanie. Sam nikdy neprišla za ňou.

Veď načo by aj – peniaze jej dať nemohla a ani z kaše ju vytiahnuť nevedela. Preto zrejme neexistoval na tomto svete dôvod, ktorý by donútil nevydarenú dcérenku prísť za matkou, ktorá ju milovala viac, ako svoj život.

„O čo ide?“ vyzvedal Jessie, keď sa Sam pohodlne zvalila do kresla a nohy si vyložila na stolík. Chcel ju kvôli tomu okríknuť, no zakázal si to. Nepotrebuje sa s ňou znova hádať a jej úzkoprsosť by to určite neobišla bez vyvolania potýčky.

„Vieš...“ začala opatrne a žmolila si koniec rukáva. Vyzerala nervózne, čo sa jej nepodobalo.

Jessie na ňu chvíľu s očakávaním hľadel, no keď nevyzerala, že sa len tak jednoducho vykoktá, nezdvorilo ju predbehol a vyrukoval na ňu so svojim zistením. „Viem, čo je ten tvoj Mason zač!“ zavrčal a vôbec si nedával pozor, aby zakryl rozhorčenie a zlosť.

Sam mala šťastie na grobianov a nevychovancov. Najlepšie, ak už boli aj trestaní. Lepili sa na ňu ako včely na med a Sam sa ani nesnažila ich odháňať.

Po Jessieho slovách Sam vyvalila oči a na moment šokovane pootvorila ústa. „Odkiaľ?“ Bolo jediné, čoho sa dočkal.

Z úst právnika sa vydral piskľavý, ale najmä falošný smiech a pokrútil nad hlúposťou svojej sestry hlavou. „Mám prístup k zložkám všetkých trestancov, tak čo myslíš?“

Sam si zahryzla do pery a prstom klopkala po okraji sedačky, na ktorej sedela. Toto bolo to, čo mali s Jessiem spoločné. Neustále po niečom klopkali, alebo za niečo ťahali, či niečo trhali. Ako ju tak sledoval, popod fúz sa pousmial, no dal si pozor, aby si nič nevšimla. Ešte by si to zle vysvetlila a potom by ho aj poraziť mohlo.

„Takže si si o ňom zisťoval všetko možné!“ skonštatovala s pohľadom upretým na zem.

Jessie zamietavo zavrtel hlavou. „To sa veľmi mýliš. Ak sa vďaka nemu dostaneš do nejakých problémov...“ začal, ale nebolo mu dopriate dokončiť myšlienku.

„Tak, čo?“ zasyčala Sam a vstala. „Nepomôžeš mi? To by ti bolo podobné. Vždy si myslel len na seba!“ obvinila ho zostra a škaredo po svojom staršom bratovi zazerala.

Jessie na moment vyvalil modré oči a nedokázal uveriť vlastným ušiam. Ako si vôbec dovolila povedať mu niečo také, po tom všetkom? „Samantha,“ začal opatrne a dával si pozor, aby z ich roztržky nevzišla ešte väčšia hádka. „Ty vieš, že ja ti chcem len dobre!“ podotkol dôrazne a Sam si odfrkla.

„Ty chceš dobre len sám sebe!“ protirečila svojhlavo a Jessie vyvrátil oči k nebu.

„To nie je pravda,“ trval si na svojom a nespúšťal pohľad so svojej, momentálne riadne nebrúsenej, sestry.

„Chceš mi pomôcť?“ spýtala sa Sam a Jessie nadšene prikývol. Ale ak si myslel, že to dievča dostalo rozum, tak sa sakramentsky zmýlil. „Tak mi daj peniaze!“

Nebola to prosba, ale doslovný príkaz a blondiak sa nezmohol na iné, ako nechápavé civenie na hnedookú dievčinu. Sam s vystrčenou bradou prebodávala brata zlovestným pohľadom a čakala. Očividne ju ani len nenapadlo, že Jessie by mohol jej požiadavku zamietnuť v plnom rozsahu.

„Preskočilo ti,“ zašomral muž sám pre seba a Sam stiahla obočie k sebe. „Nedám ti ani cent!“ vyhlásil jednoznačne a ešte k tomu zavrtel hlavou. „Ak si myslíš, že sa od teba nechám využívať, tak si na omyle!“ upozornil ju naštvane a od nervov, čo v ňom vreli, kopol do sedačky. „Ak si prišla len kvôli tomu, tak odíď!“ skríkol na ňu a rukou ukázal na dvere.

Sam zostala však stáť ako priklincovaná a zjavne si nebola istá, či počula dobre. Nechápavo potriasla hlavou a pootvorila ústa. Vzápätí ich však znova zaklapla.

„Nepočula si? Nedám ti nič!“ zopakoval Jessie zreteľne a v duchu sa zaprisahával, že tento krát už neustúpi a nebude ďalej za idiota.

„Nenávidím ťa!“ vyhlásila pevným hlasom blondínka a o sekundu na to sa za ňou zatresli dvere.

Jessie začul mamin hlas, ako za ňou volá a zviezol sa do sedačky a tvár si ukryl v dlaniach. Nebol si istý, či jeho rozhodnutie bolo správne, či jej radšej nemal tie peniaze dať, no vedel si živo predstaviť, na čo ich asi potrebuje.

„Čo sa stalo?“ vyzvedala Jessieho mama, keď vošla do obývačky a našla svojho skormúteného syna s pohrebným výrazom v múdrej tvári.

„To, čo vždy,“ zašepkal len a bez ďalších komentárov vstal a rozhodol sa, že potrebuje zmeniť ovzdušie.

A presne vedel, kam pôjde.

 

◊♦◊

 

Päťdesiat sedem, päťdesiat osem, päťdesiat deväť a päťdesiat tri. Oči černejšie než tma sledovali, ako sa veľká ručička na hodinách posunula po tom, čo sekundová obišla celý ciferník.

Už bolo takmer jedenásť a to znamená, že o niečo vyše hodiny za ňou prídu lekári a sestričky a znova sa jej budú snažiť pomáhať, aj keď im dala jasne najavo, že o ich poondiatu pomoc nestojí ani za mak. Dobre, možno tu bol niekto, komu by dovolila, aby jej pomohol, ale ten niekto za ňou nepríde a pomoc jej neponúkne.

Vlastne, on jej ju ponúkol. Včera, keď tu bol s tou milou paňou, ale ona sa neodvážila ju prijať, ani ho zasvätiť do svojich problémov. Možno, ak by prišiel znova... ale on nepríde! Prečo by aj chodil? Načo by jej pomáhal a hlavne, čo by z toho mal?

Tmavými očami zabehla späť, na hodiny na stene a ďalej spolu s nimi odrátavala čas, zostávajúci do obeda. Vedela, že jej prinesú jesť a ona sa toho znova ani nedotkne a potom príde lekár a do ruky jej zapojí hadičku, cez ktorú jej pustí do tela akúsi tekutinu. Hovorí sa tomu infúzia a Diana vedela, že potom bude silnejšia, preto sa tomu nevzpierala.

Bolo jedenásť hodín a osem minút, keď sa otvorili dvere a niekto veľmi potichu vošiel dnu. Diana v duchu zaúpela a zadivila sa. Vždy chodili načas, tak prečo teraz skôr.

Čosi šuchlo a Diana ucítila, ako sa niekto usadil na jej posteľ. Odmietala sa pozrieť, kto to je a ďalej odhodlane hypnotizovala hodiny.

Keď sa už niekoľko minút nič nedialo a nikto ani nič nepovedal, so zamračením sa pomykala, ale ani za nič na svete sa neotočila na dotyčnú osobu.

„Iba na sekundu by som ti chcel vidieť do hlavy...“ ozvalo sa odrazu a Diana sebou samovoľne mykla a so šokom, ktorý jasne odrážali jej oči, sa otočila na blonďavého muža. „Chcel by som vedieť, aké myšlienky ťa zamestnávajú a akým spôsobom sa pozeráš na všetko navôkol,“ dodal a rozhodil rukami.

Diana si ani neuvedomila, že sa rozhliadla po izbe a potom sa znova zahľadela do tváre muža, ktorý na ňu teraz uprene pozeral a jemne sa pousmial.

„Prepáč, nechcel som ťa vydesiť,“ zašepkal Jessie a zvesil hlavu medzi plecia. Potom sa sám pre seba uškrnul a znova pohľad zabodol do Dianiných očí. „Vyzeráš, akoby si nečakala, že sa vrátim. Mýlim sa?“ položil jej otázku a ona sa zamračila.

Potom pokrútila hlavou a Jessie si sám pre seba prikývol.

„Sľúbil som, že ti pomôžem a keď ja niečo sľúbim, tak to aj dodržím!“ oznámil jej a rukou pomaly prešiel po deke, až kým sa nedotkol tej Dianinej.

Dievčina sebou ucukla, ale ruku od Jessieho neodtiahla, čo mu dodávalo na nádeji, že predsa len existuje, aj keď len mikroskopicky malá šanca, že ho k sebe pustí. Že mu dovolí nahliadnuť do svojho vnútra a on jej tak bude môcť podať pomocnú ruku a dostať ju z tmy na svetlo.

„Mňa sa nebojíš?“ spýtal sa odrazu a Diana sa zamračila.

Prečo by sa ho bála? V jeho očiach nebolo ani náznaku po hneve a zlobe, ako tomu bolo v očiach zlého pána v tom lese.

Nech na tom mieste bolo akokoľvek príšerne, ona vedela, že tam musí ísť späť. Ona predsa nikoho neprosila, aby ju odtiaľ vzal a priniesol ju sem, alebo kdekoľvek inde.

Chcela byť tam, musela tam byť a dostane sa tam – aj keby to malo byť to posledné čo urobí. V tomto svete už nemala nikoho. Nebol tu jeden jediný človek, ktorý by ju ľúbil a ktorý by sa o ňu postaral. Nemala rodinu a jej kamaráti na ňu už isto zabudli. Tak načo by tu mala strácať svoj čas?

„Povieš mi, čo ťa trápi?“ spýtal sa jej ďalšiu otázku a Diana automaticky zavrtela hlavou, že nie.

Jessie si povzdychol a prstami voľnej ruky – tou druhou držal Dianu – si masíroval spánok. Vyzeral zničene a hlavne v jeho postoji bolo čosi... čo ju nútilo, aby ho ľutovala. Áno, bol smutný, určite bol.

Diana videla už veľa skľúčených ľudí a vždy ju to rozcitlivelo. Mama jej vravievala, že je veľmi empatická. Ale k čomu jej to teraz bolo?

„Môžem sem za tebou chodievať?“ Prekvapil ju svojou ďalšou otázkou a Diane ušiel malý úsmev.

Chvíľu si ho len obzerala a napokon prikývla. Môže – bude šťastná, ak ho bude vídať častejšie. Možno ju vezme späť... ale ako? Veď on o jej túžbe vrátiť sa na to miesto nevie.

„Budem sem chodiť každý deň,“ prisľúbil a pevne jej stisol ruku, no dal si pozor, aby to neprehnal.

Diana sa zhlboka nadýchla a pripravila sa na to, čo sa chystala urobiť. Potom sa nahla k Jessiemu a ten zbystril a uprene ju sledoval.

„Chcem ísť tam,“ pošepla, ale skôr, ako Jessie stihol niečo povedať, ju postihol záchvat kašľa a ucítila ostrú bolesť v hrdle.


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Nezostať sama - 4. časť:

14.
Smazat | Upravit | 01.12.2013 [19:04]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

13. mima33 admin
10.10.2013 [16:04]

mima33Wing, ďakujem pekne Emoticon

12. Wing přispěvatel
09.10.2013 [18:32]

WingČte se to moc krásně, těším se na pokračování a líbí se mi, jak se to celé vyvíjí. Nutí mě to nedočkavě vyhlížet další díl. :)

11. mima33 admin
08.10.2013 [14:27]

mima33Wanda, ďakujem Emoticon

Tethys, no máš pravdu. Diana nebude veľmi zhovorčivá Emoticon a Sam... o tej neskôr. Ešte sme predsa len na začiatku, takže máme čas Emoticon Ďakujem ti pekne Emoticon

Lili, no tlačítka sú holt tlačítka Emoticon na mobile ešte dotykovú obrazovku znesiem, ale inak Emoticon No odbáčam... Jessie je pre mňa taký ten obyčajný, ničím výnimočný chalan. A občas sa rozhodne ako pako správa, ale to k nemu patrí. Nikto nie je dokonalý Emoticon a moje postavy už vôbec nie Emoticon A k Dianiným hlasivkám... si myslím prvá, ktorá opomenula, že problém spočíva tam Emoticon Ale čo presne jej to spôsobilo sa dozviete až neskôr. To bola jedna z prvých vecí, ktoré som mala naplánované. Hádam nesklamem Emoticon A inak, ja viem, že často opakujem slová, ale naozaj sa ich snažím obmieňať, no nie vždy to ide podľa mojej predstavy Emoticon Ďakujem ti veľmi pekne Emoticon

10. LiliDarknight webmaster
07.10.2013 [22:04]

LiliDarknightTak, nakoniec moje predsavzatie písať koment ku každej kapitole stroskotalo na fakte, že ja a dotykové obrazovky na čomkoľvek proste nejdeme dokopy. Emoticon Asi so mnou niečo nie je v poriadku, ale to viem už dávno, takže sa nečudujem. Emoticon
Aby som zhodnotila všetko, čo som prečítala - je to skvelé. Páči sa mi, ako príbeh napreduje len pomaly a rovnakým tempom to aj stupňuješ. Uvidíme, či na vrchole bude nejaké to bum, ale to je zase ešte dosť skoro. Emoticon Postavy sú sympatické. Jessie je taký ten klasický sympaťák, ktorého človek nemôžem nemať rád ani vtedy, keď sa správa ako pako. A nie keď sa tak správa voči svojej sestre. Snaží sa len pomôcť. Aj keď obaja si to predstavujú inak. Diane... Nuž, to je oriešok. Z jej "pohľadu" mi behal mráz po chrbte a teraz sa sama seba pýtam, či vôbec chcem vedieť, čo sa jej stalo, keď kvôli tomu takmer nemôže rozprávať. Lebo mám neblahé tušenie z čoho má problém s hlasivkami. A z toho ma mrazí ešte viac. Emoticon
Tak na zhrnutie. Príbeh ma nesklamal, skôr milo prekvapil svojim nábojom a dynamikou. Uvidíme, ako to pôjde ďalej. Jediné, čo by som ti mohla vyčítať, je, že občas opakuješ slová, ale čo si budeme hovoriť - ja to robím tiež. Emoticon Emoticon
Teším sa na pokračovanie. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

9. Tethys přispěvatel
07.10.2013 [21:13]

TethysSamantha je divná od pohledu a (oproti) Jessiemu nesympatická. Ale nevím, možná ji křivdím. Emoticon
A Diana dělá úžasné pokroky. Ale obávám se, že kromě toho, že chce jít tam, nám toho příliš nepoví.
Těším se na další. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

8. Wanda
07.10.2013 [15:53]

Týývole! Úžasné! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

7. mima33 admin
07.10.2013 [13:40]

mima33Liana, nová kapitola bude v stredu Emoticon som rada, že ťa poviedka dokáže tak vtiahnuť. To je môj zámer a rada počujem, že sa mi to darí Emoticon Ďakujem veľmi pekne Emoticon

Kiki, no Sam Emoticon to je dosť komplikovaná postava a časom sa prejaví. Ale či sa bude radiť k "záporákom" to nepoviem. Ďakujem pekne Emoticon

6. kiki1 přispěvatel
07.10.2013 [8:35]

kiki1Taky mi Samantha není sympatická, nejspíš bude dělat problémy. A Diana... Jsem šťastná, že za ní bude Jessie chodit tak často. Perfektní kapitolka. Emoticon Emoticon Emoticon

06.10.2013 [19:39]

LianaCullenAhoj, Mia. ;-)
Máš veľmi skvele spracovanú poviedku. Veľmi sa mi páči ako sa vžívaš do pocitov Jessieho a Diany. Keď to čítam, úplne som do toho zažratá. ;-) A neviem sa dočkať na novú časť. Som zvedavá, čo sa stalo s jej rodinou a prečo vlastne nerozpráva. Dúfam, že už čoskoro nás potešíš kapitolou. Emoticon

 1 2   Další »

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!