OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Nezostať sama - 28. časť

24.12.2013 (20:00) • mima33 • Povídky » Na pokračování • komentováno 9× • zobrazeno 892×

28. časť

Cesta do nemocnice bola riadne dlhá. Jessiemu sa zdalo, akoby cestovali rovno na druhý kontinent, možno na inú planétu. Dlane sa mu potili a všetko sa mu točilo. Bol vynervovaný z predstavy Dianinej reakcie, keď sa dozvie, že jej brat zomiera a už vonkoncom sa nevedel prestať báť okamihu, kedy sa dozvie, že on o všetkom vedel a zamlčal jej to.

Ako jej vysvetlí, že ju chcel len chrániť? Pochopí to vôbec? Nebude to príliš chabá výhovorka? Ona by to tak mohla brať a dokonca by ho ani nemusela vypočuť. Smrť rodičov ju doslova zložila na kolená a preto si vedel zhruba predstaviť, čo s ňou urobí správa o smrti jej brata. Jediné, čo ho držalo nad vodou bolo to, že mu stihne povedať aspoň zbohom. Možno sa jej tak bude lepšie prijímať fakt, že prišla o ďalšieho člena svojej rodina a okrem Nicolasa jej už nik nezostal.

Samozrejme, má Jessieho, ale on nie je jej rodina, i keď by raz možno mohol byť, ale je to iné. Aj Jessie by mal pri sebe radšej matku, ako kohokoľvek iného a preto sa dokázal vcítiť do nej, do jej emócií a pocitov.

Keď zastal pred nemocnicou, vrhol na Dianu ešte jeden zúfalý pohľad a vydal sa von. Čiernovláska ho dobehla a od včerajšieho večera ho prekvapila hádam trinásty krát – preplietla si s ním drobné, od zimy skrehnuté prsty. Upokojujúco jej stlačil ruku a pritiahol si ju bližšie k sebe.

Pôsobili ako skutočný pár a tá predstava ho zahriala pri srdci tak veľmi, až sa mu na pery vkradol jemný úsmev, ktorý sa v plnej miere odrážal aj v jeho oceánovo modrých očiach. Prešli spolu cez vstupnú halu, okolo informačného pultu, až dozadu k výťahom.

Tiff mala službu a tak chcel Jessie za ňou neskôr zájsť, aby si s ňou pohovoril o Diane a o jej probléme s hlasivkami, no v prvom rade to chcel prebrať s čiernovláskou, pretože sa rozhodol, že zatajovania bolo dosť najmenej na celý život.

Ak s ňou chce mať plnohodnotný vzťah a žiť po jej boku ako partner, nesmie jej nič zamlčovať a už vonkoncom nie klamať. Dnes sa na povrch dostanú posledné kvázi klamstvá a bude po všetkom. Zostávala mu len modliť sa a dúfať, že Diana pochopí jeho a tiež jeho nesmierne obrovskú túžbu ochraňovať ju, ktorá mu pomaly začínala prerastať hlavou.

Kým sa viezli vo výťahu, Diana sa o Jessieho oprela celým svojím telom a blondiak jej omotal ruku okolo pása a hladil ju. Jej vôňu zhlboka nasal. Voňala ako ruže, jeho obľúbený šampón a hlavne ako Diana. Mala nezameniteľný a dokonalý pach, ktorý ho priťahoval ako upíra priťahuje krv.

Výťah zastal a oni vystúpili. Takmer sa mu zahmlilo pred očami, keď uvidel Nicolasa, sediaceho na plastovej stoličke, ako sa otriasa vzlykmi. Pri ňom sedela Tiffany, držala ho za ruku a do ucha mu čosi šepkala. Pôsobilo to, ako keby sa ho pokúšala upokojiť.

Steve s niekoľkými ďalšími policajtmi stáli len kúsok od nich a zvnútra z izby, odnášali sestričky posteľné prádlo.

Diana sa zamračila a srdce jej v hrudi šialene tĺklo. Nadobudla pocit, že jej trieska rovno v ušiach, do bubienkov a žalúdok jej urobil nepríjemné salto. Stisla Jessiemu ruku o čosi viac a pritlačila sa k nemu v domnelí, že sa tak môže ukryť pred celým svetom a všetkými nástrahami, ktoré na ňu číhajú doslova za každým rohom.

Pozrel na ňu a v očiach jej hral čistý strach. Jemne ju potiahol a spolu s ňou vykročil po chodbe, smerom k Nicolasovi a Tiffany, ktorá si ich všimla ako prvá.

Zdvihla hlavu a na tvári jej nehral ten jej typický úškrn, ktorým zvykla obdarovávať každého a už vonkoncom úsmev, ktorý vždy odkladala pre Jessieho. Jej tmavú tvár s veľkými očami tienil len smútok. Nikto nemusel Jessiemu vravieť, čo sa stalo. Domyslel si to sám.

„Dobrý deň,“ zašomral pološepky, keď zastal len niekoľko centimetrov od Nicolasa, ktorý k nemu zdvihol tvár, zmáčanú od sĺz. Mal doslova zmučený výraz a oči napuchnuté a červené.

Jeho pohľad sa na Jessiem zastavil iba na pár sekúnd a potom prešiel na Dianu, ktorá tisla Jessieho ruku s drvivou silou, akoby mala dojem, že keď ho pustí, bude ďalšia na rade, kto sa poberie z tohto sveta.

„Diana,“ pošepol Nicolas a hlas mu poskočil.

Ani sekundu už nelenil a vyskočil na nohy. Dvomi dlhšími krokmi zrušil vzdialenosť medzi ním a jeho neterou – poslednou rodinou, ktorú má – a ukryl ju vo svojom objatí.

Diana ho jednou, voľnou rukou objala tiež, no ďalej mačkala Jessieho, až to pôsobilo, že sa k sebe prilepili a nevedia sa jeden od druhého odtrhnúť, ani keby ako veľmi chceli.

„Si v poriadku?“ položil jej otázku, ktorú od predchádzajúceho večera počula aspoň päťkrát, no vôbec jej to neprekážalo.

Len sa uškrnula a prikývla, na čo sa Nicolas zamračil a pozrel na Jessieho. Po chvíľke ho upútali ich prepletené prsty, na ktorých sa zastavil sivým pohľadom. Rovnakým, aký mával Dean.

„Dean...“ zašomral Jessie smerom k Tiffany a Diana na neho automaticky vrhla zamračený pohľad.

Očividne jej ešte nedošlo čo sa deje. Akoby aj mohlo, keď pred ňou všetky Deanove ťažkosti a starosti zatajoval, ako pre malým dieťaťom, o ktorom si dospelí myslia, že pravdu jednoducho neznesie. Jessiemu len pri tom všetkom ušla jediná drobnosť – Diana už nebola dieťa.

Tiff stiahla obočie a sklopila pohľad k zemi, čo v Jessiem vyvolalo ešte o čosi väčší nepokoj.

„Je mi to ľúto,“ ozval sa chrapľavý priateľkin hlas, keď svoje čokoládové oči znova namierila na Jessieho a nervózne si zhrýzla spodnú peru.

Vedel, ako ju zobralo, že Deanovi nemôžu pomôcť a že on o ich pomoc ani len nestojí. Bol pri nej keď plakala a frflala, že život je nespravodlivý a doteraz mal pred očami všetku tú frustráciu, ktorá z nej sršala a vpíjala sa do neho.

Diana sa po jej slovách napäla a s nečitateľným pohľadom fľochla po Jessiem, až sa nepríjemne ošil a pomaly sa otočil na ňu.

„Dean trpel otravou krvi,“ povedal čo najjemnejším tónom, aký zo seba dokázal vydolovať. „Je mi to ľúto,“ dodal a pár ráz zamrkal, aby zabránil slzám dostať sa von.

Mal pocit, akoby za posledné dni nerobil nič iné, len plakal a topil sa v depresii. Dianin výraz sa zmenil na obviňujúci a Jessie presne vedel, ktorá otázka jej nebezpečne brázdi po hlave.

„Vedel som to, odkedy sa vrátil zo Španielska, chcel som ťa chrániť...“ vysvetľoval, ale nebolo to nič platné, lebo Diana si vytrhla svoju ruku z jeho a utekala do izby, pred ktorou stáli policajti.

Steve ju zastavil a zovrel ju silno za ramená. Vedel, že to bude ťažké, keď sa Diana dozvie pravdu a to ešte nevedela všetko.

Jej čierne oči spočinuli na tele, ktoré bolo prikryté bielou plachtou a akýsi muž sa ho práve chystal odniesť.

Čiernovláska dovolila bolesti, aby ju ovládla a z celej sily sebou mykla, aby sa dostala od Steva. Prebehla dnu a Jessie len bezmocne zostal stáť vonku, pričom mu v hlave šialene hučalo, až musel bojovať s nutkaním pritlačiť si dlane na uši.

„Musí odísť!“ prikázal lekár, ktorý zatlačil do železného vozíka na ktorom bolo uložené Deanove telo.

Diana zdesene pozrela na Steva, s prosebným pohľadom.

Steve jej nechcel dovoliť, aby sa na neho pozrela, aby videla jeho mŕtve telo bez života, no vedel, že by jej nemal protirečiť, nie v tej chvíli. „Je to jeho sestra.“

Lekár len prikývol a vyjadril jej úprimnú sústrasť, pokým prešla k vozíku a roztrasenou rukou stiahla bielu plachtu.

Pod ňou bol ukrytý jej brat. Vyzeral, akoby spal. Vlasy mal uhladené okolo hlavy a oči spokojne zavreté, jediné, čo bolo nezvyčajné bolo, že z jeho líc sa stratila tá typická červeň. Zdvihla ruku a chcela ho pohladiť, no keď sa končekom prsta dotkla jeho zľadovatenej tváre, odskočila, ako keby ju popálil.

Prehla sa v páse a objala sa oboma rukami. Slzy jej stekali po bledej tvári a celé telo jej pohltila triaška. Z ničoho nič ju niekto zozadu objal a pritiahol si ju do náručia. Chcela ho odsotiť, pretože si myslela, že je to Jessie, ale keď sa otočila, stál pred ňou jej strýko, s rovnako smutným výrazom v tvári, aký mala ona.

Tak sa len nechala obaliť do jeho zovretia a silno sa k nemu pritisla. Jessie to všetko pozoroval z chodby a Tiff stála pri ňom. Ani si neuvedomil, že sa jej chytil, kým si ruku nevytiahla z jeho a niečo nezašomrala smerom k Stevovi, ktorý k nim podišiel.

„Je mi to hrozne ľúto, Jess,“ poznamenal ticho ku kamarátovi a potľapkal ho bratsky po pleci. „Som tu keby niečo.“

Jessie len prikývol, neschopný odtrhnúť zrak od svojho anjela, ktorý sa zmietal v bolestivej agónii. On ju chcel utešiť, ale ona mu to nedovolí. Vedel to vďaka tomu pohľadu, ktorý na neho vrhla, keď sa dozvedela, že jej brat zomrel.

„Teraz nie je najvhodnejšia doba, ale mal by si niečo vedieť,“ začal opatrne Steve, kým sa Jessie mračil na svoje topánky.

Už sa viac nedokázal dívať na jej zúfalstvo a smútok, ktorý z nej doslova sršal na míle ďaleko.

„O čo ide?“ spýtal sa bezvýrazne, aj keď ho to veľmi nezaujímalo.

„O Averyových a Masona,“ odvetil prosto, čím si vyslúžil aspoň ako-tak zvedavý pohľad od blondiaka. „Začnem tým, že som oboznámil pána Danteho s podrobnosťami prípadu. Je ich príbuzný a preto som pred ním nič nezatajil.“ Počkal si kým Jessie prikývol a pokračoval: „Polícia už vykopala telá Dianiných rodičov a preto som uvažoval, že by mohli byť pochovaní s Deanom,“ dokončil a Jessie pootvoril ústa, no vzápätí ich zavrel.

Pripadal si ako ryba na suchu a schopnosť dýchať ho opúšťala rovnako, ako pred niekoľkými dňami. Spomenul si, že to je ďalšia vec, o ktorej Diana nemá páru, ale predsa by sa tomu mala potešiť.

Teda, ako sa dá potešiť faktu, že ide pochovať rodičov? Nie, skôr by mala byť rada, že budú mať hrob, na ktorý im môže nosiť kvety.

„Ak budú nejaké zvýšené náklady na pohreby, tak sa o to postarám,“ zamrmlal a Steve prikývol. Presne to od kamaráta očakával. „Čo je s Masonom?“

Steve pri tejto téme nedokázal nájsť vhodný spôsob, ako ho informovať. Bolo dôležité, aby toho kriminálnika chytili a aby ho konečne strčili tam, kam patrí – za mreže, no on im ušiel a teraz sa ktoviekde túla a v hlave spriada plány, ako ublížiť Jessiemu a všetkým ľuďom, na ktorých mu záleží.

Steve síce nebol žiaden psychopat, ale vedel si celkom dobre predstaviť, ako takí ľudia premýšľajú. Za svoj život videl toľko zlého, až pochyboval o tom, že by ho ešte niekedy mohlo niečo prekvapiť.

„Mason nám ušiel,“ vydýchol napokon a Jessie na neho vyvalil oči v nemom šoku.

Mal pocit, ako keby na neho ktosi vylial žeravú vodu a zapchal mu ústa aj nos. Pred očami sa mu zatemnilo a po tele mu prebehli nepríjemné zimomriavky.

„A-ako?“ vyjachtal a sám sa zadivil, že zo seba dostal aspoň to jedno slovo.

Steve sa zamračil a zdrvene pomykal plecami. „Dáme vám hliadku, Jessie. Nikdy sa k vám nedostane, sľubujem!“

„Kto sa ku komu nedostane?“ ozval sa roztrasený, no dominantný hlas Nicolasa, o ktorého sa bezmocne opierala Diana a tvár si skrývala v jednej dlani. Druhú ruku mala omotanú okolo strýkovho pása.

Steve zatajil dych a Jessie si povedal, že klamať už nebude, aj keď by to znamenalo čokoľvek. „Mason ku mne a mojim blízkym. Je to zločinec, ktorý obchoduje s drogami a zbraňami. Chce sa mi pomstiť, ani neviem za čo,“ objasnil v skratke Jessie.

Nemal náladu hovoriť o Sam a jej maléroch pred, v podstate, cudzím človekom.

„A Diana je vám tiež blízka?“ vyhŕkol, no i keď vetu zakončil otáznikom, vyznelo to skôr ako konštatovanie.

V tom sa pri nich znova zjavila Tiff, čim prerušila konverzáciu, ktorá sa stávala čoraz nepríjemnejšou. „Tuto to nebudeme riešiť. Poďte ku mne do kancelárie, tam je súkromie a Diana si aj tak potrebuje odpočinúť,“ prikázala nekompromisne a Jessie so Stevom ju nasledovali.

Keď už prechádzal cez prah, obzrel sa, aby sa uistil, že Nicolas a Diana idú za nimi. Zavreli za sebou dvere a Tiff usadila Dianu do kresla pod oknom a do rúk jej strčila šálku, z ktorej sa ešte parilo.

„Počúvam!“ zvolal rozhorčene Nicolas a rozhodil rukami.

Steve pozrel na Jessieho, aby sa ubezpečil, že blondiak všetko vysvetlí, no Jessie sa očividne k ničomu nemal a tak sa ujal slova on.

„Mason uniesol Dianu a vyhrážal sa Jessiemu, že jej ublíži, pokiaľ mu nezaplatí,“ vyhŕkol a Jessie sa strhol, keď sa mu v hlave vynorili všetky tie spomienky.

Bol to bezpochyby najhorší týždeň v jeho živote a mal dojem, že nikdy sa do jeho života nevráti ani len záblesk svetla.

„Preboha!“ ozval sa zhrozený Nicolas a klesol na stoličku. „Tak vy vystavujete moju neter takémuto nebezpečenstvu?“ Znel neveriacky a zdesene.

Jessie pocítil nutkanie ohradiť sa a pozbieral zvyšky síl, aby to uviedol na pravú mieru. „Nikdy by som jej neublížil, sakra. Ľúbim ju...“ Pri posledných slovách sa všetky oči v miestnosti upreli na neho a blondiak si svoje city neuvedomil v plnej miere až do momentu, kým tie slová nevypustil von.

Odrazu si pripadal ako nahý a všetci na neho doslova zízali. Jediné, čo však dokázal vnímať bol pohľad čiernych očí, v ktorých sa miesili strach, bolesť, zúfalstvo a v neposlednom rade prekvapenie s údivom.

„To je mi fuk,“ odvrkol Nicolas. „Pozrite, nepochybujem o vašej čestnosti a dobrým úmyslom s Dianou, ale nemôžem ju s vami nechať,“ oznámil a znel rozhodne a rázne.

Dokonca aj Diana sa prekvapene na neho obzrela a z očí jej konečne prestali tiecť krokodílie slzy.

„Ale...“ Jessie takmer vyletel z kože, no Nicolas ho zahriakol.

„Pochopte ma. Moja sestra a brat sú mŕtvi a keď sem prídem, dozviem sa, aké hrozné veci si tie nevinné deti prežili.“ Slovo deti celkom nepochopiteľne zdôraznil. „A aby toho nebolo málo, ešte mi polícia povie, že Dean je obvinený z vraždy a zomiera na sepsu, dopekla. Veď toto by bolo veľa na hocikoho!“ zvolal a oboma rukami si zašiel do vlasov. „No nič, hneď po pohrebe Deana a tvojich rodičov odchádzame do Španielska,“ prehovoril, tentoraz na Dianu, ktorá kmitala očami medzi Jessiem a Stevom a tvárila sa nechápavo.

Jessie sa v duchu zhrozil. Takýmto spôsobom sa pravdu dozvedieť nemala.

A pomaly sa nám blížia ďalšie gulatiny. Žiaľ, už posledné. :(

Uvažovala som veľmi dlho nad koncom poviedky a musím povedať, že som ho mala premyslený ako prvý, no čím viac sa príbehom zaoberám a premýšľam nad ním, tým viac sa mi tam jednoducho nehodí a preto som znova odbočila od mojej osnovy. Upozorňujem, že nasledujúce kapitoly budú dosť smutné, ale nezúfajte, chystám druhú sériu. :D

Názov ďalšej kapitoly je: Prázdnota.

Mimochodom, Merry Christmas!! A veľa, veľa darčekov pre všetkých, zlatíčka moje. :D

Mimi :)

Autor: mima33 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nezostať sama - 28. časť: