OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Nexus 3.



Nexus 3.Neplánované stretnutia s Nickom a lovcami. Ako dopadnú?

Pred vchodovými dverami ju čakal obrovský box s výzdobou. Zabudla na to, že dnes sa chystali vyzdobiť sálu a miesto obradu. Do svadby zostávalo pár dní a ona chcela, aby všetko dopadlo tak, ako si to predstavujú. Namiesto nadšenia však bola príšerne unavená, hoci si spánok dopriala cez víkend.

 

„Allyyy, je mi to tak ľúto. Môj darca odpadol a musela som ho odviesť na pohotovosť, z čoho som mala problém ja. Nechali si ma tam za podozrenie na ublížení na zdraví. Našťastie sa to vysvetlilo, darca bol príliš unavený a preto skolaboval. Priviezol ťa Jamie domov?“ Rachel vletela do izby ako raketa a obdarila ju objatím.

„Rachel, si tu nejako skoro...“

„Ešte stále môžem odísť, mladá dáma. Mala by si byť vďačná, že som tu.“ Nadvihla obočie a pozrela na ňu. Rachel a Jamie mali jedno špeciálne auto, ktoré využívali, keď sa potrebovali niekde premiestiť počas dňa. Garáže mali všetci prispôsobené tak, aby sa im pri tomto presune nič nestalo. Práve to dnes zrejme využila.

„Včera ma priviezol domov ten zlatý barman, Jamieho som ani nevolala, lebo sa ponúkol sám,“ priznala sa jej. Detaily ohľadom toho, v akom stave sa tu dopravila, si nechala pre seba.

„Uuuu, povedz mi o tom viac.“ Rachel sa k nej nadšene otočila a Ally mala zrazu celú jej pozornosť. Musela sa nad tým pousmiať.

„Sedela som stále za barom a akurát končil, keď...“

„Prišla takmer na mol, ak chceš vedieť, ako to dopadlo,“ skočil jej do reči Paul. Nezaregistrovala, kedy sa jej objavil za chrbtom.

„Vieš, že môžem otvoriť dvere alebo okno a nechať ťa zhorieť, však?“ Mal tú smolu, že si ho zafixovala ako debila. Ak mu má prejaviť nejaký rešpekt alebo byť k nemu aspoň menej sarkastická, bude to chcieť ešte veľmi veľa snahy. Z jeho strany, samozrejme. No to považovala za takmer nemožné. 

„Wow, z vás dvoch sa odkedy stali najlepší kamaráti?“

„Cez noc.“

„O tom by som najskôr musela niečo vedieť,“ zareagovala na jeho odpoveď a pobrala sa aspoň prezliecť do niečoho pohodlnejšieho.

Mala čas ešte minimálne hodinu, kým zapadne slnko a budú sa môcť presunúť na miesto obradu. Keďže ich čas veľmi netlačil, museli počkať. Mohli využiť auto Rachel, avšak bolo veľmi nápadné.

Kým nemohol ísť zvyšok rodiny von z domu, s mamou zatiaľ ponosili veci do troch áut. Pôvodne ju chcela prekvapiť a zbaviť tejto starosti, no nedala sa nijako odbiť, s Rachel ju museli zahrnúť do svojich plánov. Rachel mala ako dizajnérka jedinečné návrhy, ktoré sa jej mame našťastie veľmi páčili. V pláne nebolo nič honosné, len jemné, kvetinové a elegantné.

***

„Potrebujem cestou vyzdvihnúť alkohol, ktorý som objednala v tom bare, kde sme boli včera. Môžeš ísť so mnou, ostatok pôjde ďalším autom a Paul musí ísť so svojimi kamarátmi. Nebude to trvať dlho, je to po ceste.“ Pri spomenutí baru sa jej rozšírili oči zvedavosťou. Bude tam Nick aj dnes? Bola dosť veľká šanca, že by tam naňho znovu natrafila, tej predstave sa potešila. Hneď zabudla, že bola na Rachel trochu nahnevaná.

„Jasné, pôjdem.“

Hodila si do kabelky peňaženku s mobilom, fľašu vody a niečo pod zub. Hoci pomocných rúk bolo viac než požehnane, predpokladala, že to bude chvíľu trvať. Predsa, chlapi nemali také umelecké cítenie.

Nasadla do jej čierneho Cadillacu a od zvedavosti poskakovala takmer celú cestu. Čudovala sa, že Rachel sa nič nezdalo podozrivé. Možno si domyslela, prečo mala zrazu takú dobrú náladu.

Zaparkovali takmer hneď pri vchode, vedľa bieleho Mercedesu. Cítila jemné chvenie v bruchu, srdce jej začalo biť rýchlejšie. Nebude si myslieť, že ho pozoruje? Možno by mala ostať v aute...

„Hej, celú cestu div že neprerazíš plafón a teraz ostávaš sedieť ako prikovaná? Nerob zo seba debila a poď.“

Nadvihla obočie a snažila sa tváriť maximálne nechápavo. S povzdychom vyšla von, Rachel ju parádne schladila.

S malou dušičkou nasledovala Rachel, ktorá bola v tomto bare už varená-pečená. Keď sa tak na to pozrela, trávila tu s ňou taktiež dosť času. Okrem včerajška sa tu však s nikým nepustila do reči. Udržovanie odstupu od ľudí bolo pre upírov bezpečné. Jej brat sa k tomu staval úplne inak, bol oveľa spoločenskejší a otvorenejší. Všetci čakali na to, kedy sa mu to vymkne spod kontroly.

Vošli dnu a do nosa jej udrela silná vôňa tabaku, alkoholu a krvi, ktorá sa miešala s rôznymi ľudskými pachmi. Pohľadom preletela po všetkých ľuďoch. Bol to už zvyk, takto vedela, kto sa v bare nachádzal a na koho by podľa svojho odhadu mala dať pozor. Stačilo sa započúvať do tlkotu sŕdc, všimnúť si príliš zvedavé pohľady a zvláštne správanie. Pre upírov to bola hračka. Tento trik ju naučila Rachel a zatiaľ sa jej osvedčil.

V tento moment si nevšimla nikoho, kto by mohol predstavovať potenciálne nebezpečenstvo. Obsadené boli len tri stoly a dvaja ľudia sedeli za barom. Práve k nemu prišli v momente, kedy svojim pohľadom zastala na barmanovi. Priala si, aby to bol niekto iný, no na druhej strane už nebola taká nervózna.

„Prišla som po objednávku na meno Rachel.“

Barman sa na ňu usmial a okamžite prikývol. „Práve sme vám ju zabalili.“ Pozrel sa za seba niekde smerom do kuchyne a Rachel si zatiaľ prichystala kreditnú kartu. „Nick, prines prosím tú veľkú objednávku.“

„Hneď som tam.“

Tak predsa tu bol.

Keď vyšiel spoza plastových dverí, okamžite sa usmial. Nevedela, čo je na ňom také špeciálne, no bol jej veľmi sympatický. „Odnesiem to až do vášho auta, je to pekelne ťažké.“

Takmer sa nahlas zasmiala. Pre nich by to bolo ako odniesť kilo múky. Páčilo sa jej, že nevedel o nej pravdu a chcela to tak zachovať čo najdlhšie.

Rachel jej podala kľúče a otočila sa k barmanovi, aby zaplatila za alkohol. Keď počula tú sumu, takmer sa jej zatočila hlava. Nepochybovala o tom, že všetka pijatika bola najlepšia, akú mohla vybrať, no tie peniaze mohli byť investované aj inak.

Nasledovala Nicka. Mal rovnakú uniformu ako včera, takže pri každom pohybe videla, ako napína svaly na rukách a chrbte. Voňal čerstvo vypratou bielizňou a jemným korenistým parfumom. Otvorila kufor a krabicu uložil na pravú stranu. Vydýchol od úľavy.

„Pri jazde by sa to nemalo ani pohnúť,“ povedal a očami prebehol po aute, potom s úškrnom dodal: „Teda...  pokiaľ nebudete jazdiť ako na pretekoch.“

„Vďaka. A to nie, ideme cez mesto, takže ani náhodou.“

Zasmial sa. „To je dobre. Rozmýšľal som, že by sme mohli zájsť na pláž. Zajtra mám konečne deň voľna a ak nemáš nič na pláne... Samozrejme, len ak chceš...“ Uhol pohľadom a započula, ako jeho srdce zrýchlilo tempo. Pousmiala sa a odpovedala na jeho nevyslovenú otázku.

„Mala by som mať voľno, no neviem to garantovať na sto percent.“ Nevedela, čo všetko ju ešte čaká, no tento návrh sa jej pozdával ako príjemné rozptýlenie od povinností.

„Čo keby sme si vymenili čísla a dala by si mi vedieť? Rád by som zašiel na západ slnka.“

Prikývla na súhlas a podala mu telefón. Nepredpokladala, že by návšteva baru dopadla takto, celkom sa tomu potešila. S ľuďmi sa stretávala bežne hlavne v škole, hoc jej rodina na to mala svoj názor. Pri Nickovi však mala pocit, že jej nehrozí nič. Vedela si predstaviť, ako sa cítil, keďže bol v meste nový.

„Tak sa ti zajtra ozvem.“ Týmito slovami ukončila ich konverzáciu, pretože Rachel sa pri nich zjavila ako duch a skutočne nepotrebovala, aby ju pred ním nejako strápnila. Na to bola expert.

***

Na vyzdobenie kostola a haly bolo potrebných presne šesť hodín, piatich upírov, dvoch polovičných a dvoch bodyguardov. Hoci boli tieto dve miesta prakticky hneď vedľa seba, zabralo im to viac času, ako si všetci mysleli.

Chcela ísť domov čo najskôr, aby si rozmyslela, čo si dnes oblečie. Mala ešte zopár hodín na to, aby sa vyparádila, no najradšej by si už teraz nachystala všetky veci, aby nestresovala. Musela sa však pripraviť aj inak, týkalo sa to hlavne krvi, keďže sa dohodli, že zájdu na pláž na západ slnka. Nebola to jej obľúbená činnosť, hoci západy slnka milovala. Dôvod boj jednoduchý, priame slnečné lúče jej spôsobovali nevoľnosť. 

Zamyslela sa natoľko, až prestala vnímať, čo sa dialo okolo nej. Richard a Adam sa nervózne rozprávali o dvoch autách, ktoré boli pristavené na opačnej strane ulice pod stromami, dokonale skryté pred svetlom z lampy, no nie pred ich očami. Dala by ruku do ohňa za to, že tam predtým neboli.

„Nechcem vyvolávať paniku, no tie autá sú podozrivé. Je pol piatej ráno a ja prisahám, že je tam niekoľko ľudí. Minimálne traja,“ ohlásil Richard znepokojene. Všetci sa však tvárili, že ich ani nezaregistrovali, no opak bol pravdou. Kútikom oka dával na ne pozor každý.

„Mike, choď to skontrolovať.“ Jeden z ochranky súhlasne kývol hlavou a stratil sa medzi budovami. Druhý člen jeho ochranky sa inštinktívne postavil medzi Paula a autá.  

„Mali by sme odtiaľto čo najskôr odísť a ak nás budú sledovať, strasieme sa ich. Je dosť možné, že to sú lovci.“ V duchu prosila, aby Adam nemal pravdu. To bolo to posledné, čo im chýbalo a nechcela ani pomyslieť na to, aký následok by mal ich útok.

Kvôli lokalite boli v obrovskej nevýhode. Nechceli mať oslavu s upírmi v centre mesta, s tým súhlasili úplne všetci. Bolo to bezpečné jednak pre nich, jednak pre ľudí. Okraj mesta v priemyselnej časti s kostolom, ktorý sa veľmi nevyužíval, bolo ideálne miesto. Teraz však boli v obrovskej nevýhode. Lovci by si na nich nedovolili vystreliť v obytnej štvrti.

„Dobre, poďme rýchlo preč, nech nemusíme zistiť, čo majú v pláne.“

Pozrela sa smerom k autám, Mike stál za jedným z nich a lovci ho ešte nezaregistrovali. Mávol rukou, akoby dával nejaký signál.

„Sú to lovci,“ šepol druhý chlap, ktorého počula prehovoriť po prvý raz, vybral zbraň a namieril ju na nich. Nariadil Paulovi, aby sa prikrčil za murovaný plot, vedľa ktorého stáli. Povedal niečo aj jej, no svoju pozornosť v tom momente sústreďovala na niečo iné.

Na oboch autách sa zároveň tvorili všetky predné dvere na autách a vystrčili sa hlavne zbraní. V tom momente sa stalo niekoľko vecí. V panike sa Allyson pozrela na svoju mamu, ktorá bola práve na ceste k ich autu spolu s Adele a Rachel. Nevenovali pozornosť tomu, čo sa dialo. Inštinktívne k ním vykročila, akoby nemala žiadny pud sebazáchovy. Všetko sa to dialo v zlomkoch sekúnd, nemala čas na rozmýšľanie.

Ozval sa výbuch a jedno auto doslova explodovalo. Zároveň lovci z druhého auta spustili paľbu.

Splašený tlkot jej srdca sa miešal so zvukmi výstrelov. Počula svištiace strely okolo jej hlavy, výkriky jej rodiny ale aj lovcov. Paul ju potiahol za ruku, pretože bola na ich muške. Ju však zaujímala len jej mama. Nemohla dovoliť, aby sa jej niečo stalo.

Nevedela, čo sa dialo ďalej, pretože stratila rovnováhu a ako padala, pocítila v ľavom boku obrovskú bolesť. Dopadla zadkom na studenú zem, predklonila sa a takmer vykríkla. Priložila si ruku na miesto, odkiaľ sa jej šírilo bodanie do celého tela. Zaťala zuby a hlava sa jej nepríjemne zatočila z toľkých pohybov.

Najskôr pocítila krv na svojich rukách, až potom jej udrel do nosa jej pach.

„Allyson? Si v poriadku?“ Pocítila Paulovu ruku na chrbte. Kľakol si vedľa nej a nahol sa, aby videl, čo sa stalo. Odtiahla svoju dlaň od brucha a počula jeho tiché zanadávanie.

Pri druhom výbuchu ňou opäť trhlo, no výstrely ustali. Chcela sa vystrieť a postaviť, no bolesť ju úplne paralyzovala.

„Nemôžem... sa ani pohnúť. Príšerne to bolí,“ priznala.

Napriek tomu, že takmer videla hviezdičky, si na ranu opäť pritlačila ruku, pretože sa z nej valila krv. Pri jej tele stačilo počkať len chvíľu, aby sa jej rany zahojili v priebehu pár sekúnd.

Mike k ním podišiel a ustarostene sa na nich zadíval. „Sú mŕtvi. Tvojim kamošom sa podarilo odísť, no niekoho postrelili. Myslím, že to nebolo vážne. Inak, použili meď,“ povedal a ukázal jeden náboj, ktorý držal medzi prstami a ďalšie slová venoval Allyson, „je to trieštivá plášťová strela, takže, kočka, ani nechcem vedieť, ako to bolí. Mali by sme to vybrať čo najskôr.“

Jej mozog prestal vnímať pri slovách o tom, že bol nieto postrelený. Ak by smrteľne trafili upíra, v momente by bola z neho len kôpka prachu. Čo ak sa niečo stalo aj jej mame? Nikto si to nemusel ani všimnúť.

„Koho? Koho postrelili? A kde sú?“ opýtala sa. Nevidela na miesto, kde predtým stáli, preto sa opäť pokúsila postaviť, no bolesť jej vystrelila do celého tela a otupela zmysly natoľko, až sa jej zatmelo pred očami.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Nexus 3.:

1. Iki
27.04.2020 [9:04]

Skvělá kapitola. Je škoda, že nepřidáváš kapitoly častěji, protože je to skvělý příběh. Těším se na další. Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!