OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Nepotrebujem ťa! - 3. kapitola

13.07.2014 (15:00) • PrincessCaroline • Povídky » Na pokračování • komentováno 10× • zobrazeno 871×

Len, čo som vyšiel z výťahu, mal som chuť otočiť sa na päte a zaliezť späť.

„Adam,“ ozvala sa matka a mal som chuť zaškrípať zubami. Zhlboka som sa nadýchol a pobavene sa usmial na ľudí v našej obývačke.

„Myslela som, že sme sa dohodli na štvrtú,“ ozvala sa máti trochu podráždene, no ignoroval som ju.

„Zdravím George,“ pozdravil som sa s našou návštevou a otočil sa na jeho dcéru. „Chloe.“ Snažil som sa, aby som nevyznel ako úplný chrapúň. Chloe sa na mňa sladko usmiala a postavila sa.

„Adam, ty nezbedník jeden,“ brnkla mi prstom po nose a objala ma. „Čakala som ťa.“ Pozdvihol som obočie a pozrel na matku. Nemal som náladu na tieto trápne návštevy, nehovoriac o tom, že mi na krku visela Chloe.

„Rozprával som sa s tvojou matkou, ozval sa George, „Chloe trvala na tom, že by sme si mali urobiť výlet na naše letné sídlo.“

„Prišlo mi to ako skvelý nápad, tvoj otec by si mal oddýchnuť. Nathaniel je v Európe a ty by si mal utužovať vzťahy so svojimi priateľmi,“ ozvala sa matka a mne sa v hlave rozblikalo výstražné svetlo. Utužovať vzťahy? Striasol som zo seba Chloe a pokrčil plecami.

„A kedy sa vyráža?“ spýtal som sa ľahostajne.

„Zajtra ráno,“ zazubila sa na mňa kamarátka a venovala mi žmurknutie. Potlačil som chuť prevrátiť očami a vzdal to. Stavím sa, že to moja matka plánovala s Chloe už skôr a vôbec by som sa nedivil, ak by som našiel zbalenú batožinu.

„Tak fajn,“ povzdychol som si a dúfal, že majú na Miami veľa chľastu.

Len, čo som mohol, zbavil som sa jastrabieho pohľadu mojej matky a zapadol som do svojej izby. Musel som uznať, že túto vilu som od malička obdivoval. Bola premyslená, mala tri bazény a bola na konci pri súkromnej pláži. Taktiež mi došlo, že ma matka snaží dať dokopy s Chloe. Nebol som slepý ani sprostý. Nathaniel sa jej vyšmykol z kontroly, tak ako kapitán laccrosového týmu s dobrým menom nasledujem. Kriste, jak ja neznášam byť náhradník. Vybalil som si veci a napísal Anne. Už odo mňa dostala dva maily a cítil som sa ako kretén pretože mi neodpísala. Ako to, že mi neodpísala?! To som ju vôbec nepriťahoval? To by teda otriaslo mojim egom. Prišla po mňa teta domáca, ktorá sa tu o to stará.

Priateľský zápas v lacrosse. Povzdychol som si a zobral si svoju lakrosku. Naše rodiny žili lacrossom. Ak by sa Nathaniel v provom ročníku nezranil na prípravke, určite by som nebol teraz kapitánom. Nie že by som ho vtedy udrel zámerne. Možno trošku. Uškrnul som sa a spomenul si na náš zápas, keď sme sa bili nadrbaní. Zaslúžil som si tie rany. Potom sa však vyliečil, ale už sa na to vysral. Radšej zobral pozíciu prezidenta rady. A znovu som ostal v pozadí. Akoby si sa mohol vyrovnať magnátovi?

„Hraješ slečinka?“ skríkol otec a nadšene sa usmieval.

„Pokoj dedulo, som útočník a nie záchranár,“ zvolal som na druhú stranu, kde figuroval. George sa zasmial v bráne a zodvihol lakrosku.

„Tuším, že toto bude ľahký zápas,“ ozval sa vedľa mňa Dan a zobral si brankársku lakrosku. Bol som veľmi rád, že sa Dan dostavil. Bol to môj spoluhráč a spolužiak. Taktiež bratranec Chloe.

„Myslia si, že keď to hrali pred pol storočím, tak nám dajú na prdel,“ povedal som dosť hlasno na to, aby nás deduškovia počuli.

„Aby si nebol prekapený,“ zafrflal otec a navliekol si helmu. Dan sa uškrnul a šiel do bránky. Hrali sme len štyria, na rýchle góly. Dostal som loptičku a rozbehol sa naproti otcovi. Začul som ako matka s Chloe fandia. Ako malé deti. Obratne som sa vyhol otcovi, ale zákerná noha ma zložila. Zaboril som tvárou do trávy a Dan sa rozrehotal. Rýchlo som sa pozbieral hoci som bol dosť otrasený. Môj otec zatiaľ prebral loptu a bežal k našej bráne. Na to sme dostali gól. Prešiel som si po sánke, ktorú som si trochu odrel a nasrane potiahol nosom.

„Že to stále neviem?“ zvolal otec a aj cez mriežku som videl ako sa škerí.

„Nemáme rozhodcu, myslíš, že podvádzanie je hrdinské?“ zhúkol som po ňom a šiel na svoje miesto.

„Kto povedal, že podvádzam? George, podvádzal som?“ otočil sa na svojho komplica.

„Ja som nič nevidel.“

„Čo ty Dan?“ spýtal sa pokojne otec. Otočil som sa k Danovi, ktorý sa tváril, že tam nie je. „No vidíš, tak si dávaj pozor, aby sa ti nepoplietli nohy.“ Uhol som sa štuchnutiu a sklonil sa k zemi. Chce mať nefér zápas? Nech!

„Ty si nepolepšiteľný!“ zasyčala na mňa matka, keď som podopieral otca a viedol ho k lehátku.

„Ja som sa mu vyhýbal,“ povedal som nevinne a pustil otca na lehátko. „Však oci.“ Otec zafunel a pozrel na svoju ženu.

„Nie sme malé deti, Laura! Lacross je tvrdý šport,“ vyčistil jej žalúdok a pritisol si ľadové vrecko k hlave. Spokojne som sa usmial a šiel sa zvaliť na druhú stranu. Tak trochu som sa nechal uniesť a nabral otca. Trocha vyletel, ale prekvapil ma pevným postojom. Pomasíroval som si narazené rameno a zafunel.

„Ty si strašný kretén,“ zamrmlal pobavene Dan a sadol si vedľa.

„Ja?“ podivil som sa a pohodlne sa natiahol. Na to sa ozvalo narazené rameno. Bolestne som stisol zuby a snažil sa nedať najavo bolesť.

„A kto iný,“ ozval sa vedľa mňa hlas a zahliadol som Lizzie. Moju malú, rozkošnú sestričku. Podala mi vrecko s ľadom a posadila sa ku mne na lehátko. „Aspoň dnes otec nebude rozprávať hrdinské príbehy z mladosti.“ Stiahol som si ju k sebe a postrapatil ju po vlasoch. Mal som ju rád. Pripomínala mi trochu Lanu. Brzdi, vôbec. Dobre, pripomínala mi ju pretože bola jej kamarátka. Modré oči sme zdedili po otcovi a predsa som v nich videl obrovský rozdiel. Otcove oči boli tmavé a zahĺbené zatiaľ, čo Lizzine oči boli nežné a naivné. Tak isto, ako keď na mňa pozerala v prvom ročníku a som neskutočne vďačný, že som po nej minulý rok nešiel. Spať s vlastnou sestrou...to je moc aj na mňa.

„Adam, rozpučíš ma,“ sťažovala sa, keď som ju objímal. Usmial som sa a pustil ju. Bol som rád, že bola moja sestra. Aj keď nevlastná. Nebola psychicky labilná, bola skromná, len tie jej nákupné horúčky. Som schopný pre ňu urobiť hocičo, ale na nákupoch som s ňou bol len raz. RAZ a stačilo.

„Poďte sa osviežiť,“ zvolala na nás Chloe a všetci traja sme zborovo prevrátili očami.

„Prečo tu vlastne si?“ spýtal som sa Lizzie.

„Otec mi povedal, že tu budeš aj ty a vedela som, že ťa nemôžem nechať osamote s Chloe. Nie som slepá a taktiež viem, že nedokážeš vydržať s Chloe v jednej miestnosti." Nechal som to bez poznámky a šiel za nimi. Lizzie bola prekvapivo bystrá, ale nemala tak úplne pravdu. Hodil som to za hlavu a prijal som pohár domácej limonády.

„Robená s láskou,“ žmurkla na mňa Chloe a vzdal som to. To proste takto nejde.

„Ty hulvát,“ zreval na mňa nadšene Dan, keď som vyšiel zo záchodov a dali sme si placáka. Vrazil mi do ruky ďalší pohár a vypili sme to na ex. Hudba mi týrala hlavu, ale prežil som to. Dnes sme s Danym vyrazili do neďalekého klubu. Zbadal som, ako zo záchodov vyšlo dievča a trochu sa na mňa usmialo. Potom sa narovnala a vyšla medzi dav. To bola dnes už druhá. Musel som si dnes dať do tela za dnešný deň.

„Tvoja sesternica je dobrá mrcha,“ zahučal som cez hudbu a pri bare sme si objednali ďalšie pitivo. Už som bol v nálade a dve dravé šelmičky a doškriabaný chrbát ma potešili. Dan pregúlil očami a uškrnul sa.

„Vôbec by mi nevadilo, ak by sme boli rodina, ale ľutujem toho, kto si Chloe zoberie.“ Prikývol som a napil sa. Vtom som zbadal dve rozkošníčky, ktoré prišli na bar a rozhliadali sa.

„Hej,“ kývol som na ne a pozrel na Dana, „čo povieš? Dopraješ mi obe či sa mám deliť?“ Kamarát si ich znalecky prezrel a štuchol ma.

„Uži si ich.“ Trochu udivene som na neho pozrel. Dan predsa nikdy nepremrhal možnosť si trochu užiť. Neriešil som to a naviazal očný kontakt s jednou z tých báb. Kývol som na ňu a hneď som ju mal. Nechal som Dana na jednej strane a šiel som k nim.

„Čo pijete slečny?“ Nahodil som príjemný a šibalský úsmev. Kúpil som im drinky a nechal ich nech mi rozprávajú. Jednu z nich som okamžite vylúčil z možnosti pretiahnutia. Bola divná, nekomunikatívna a zazerala na mňa. Druhej, meno som už zabudol, som sa veľmi páčil. Kamarátku sme poslali niekam si sadnúť a po chvíli sa na mňa vrhla. Bola zúfalá, asi po rozchode s priateľom alebo si už dlho nezašukala. Už už sme sa chceli presunúť, keď ma niekto štuchol. Nebral som to na vedomie, rukami som jej zašiel pod tričkom. Znovu ma niekto štuchol a to som sa podráždene otočil. Zazrel som na Dana a chcel ho poslať niekam. No, on len kývol smerom od baru a keď som nasledoval jeho pohľad, zaškrípal som zubami. Naozaj sa sem musela dovaliť Chloe? A dotiahla sem aj Lizzie.

„Hej, čo teda?“ ozvalo sa to dievča v mojom náručí.

„Nič,“ odvrkol som a pustil ju. Nemal som chuť dnes byť v kontakte s Chloe. Prešli sme na bar a rýchlo si hrkli pár pohárikov kým sa k nám dostali.

„Adam,“ zavesila sa na mňa sestra a videl som, že už má uliate. Kde boli pred tým?

„Už nepi,“ zašomral som a nasáčkoval som ju k Danovi. Vedel som, že na ňu bude dávať pozor. Chcel by byť predsa zástupcom kapitána. Vyhol som sa Chloe a šiel som na parket. Hlava sa mi príjemne točila, dievčenské telá sa okolo mňa vlnili a sem tam sa ku mne nejaká natlačila. Nebránil som sa tomu, rád som sa stratil v tom víre sexuálneho napätia. Po chvíli som sa dostal k niekomu ku komu som nechcel. A vlastne, načo to riešim? Chloe tancovala chrbtom ku mne a zrejme si to užívala. Pritisol som si ju k telu a cítil jej krivky. Venovala mi žiarivý úsmev a za pár okamihov sme sa v tanci zladili. Vypustil som z hlavy všetky predsudky. Dievča ako dievča. Je to moja kamarátka. A keď už sa po mne sápe, čo s ňou mám robiť. Pobozkala ma prvá a po chvíli, keď som pomaly nechytal dych, začala ma ťahať z parketu. Oprel som sa o stenu a pritiahol si ju k sebe. Len teraz. Len teraz a potom máš od nej pokoj. Na chvíľu som ju od seba odstrčil a pozrel sa na ňu. Bola nádherná. Vždy bola krásna. Odkedy som si ju pamätal. A bol by som si ju bral na záchody a bol by som ju pretiahol, keby neotvorila ústa.

„Nemusíš sa trápiť nad minulosťou.“ Chvíľu som na ňu prekvapene pozeral. Ako mohla..? Bez slova som ju oprel o stenu a chytil ju pod zadkom. Zodvihol som jej nohu, aby som sa k nej lepšie dostal. Cez zlepšenú polohu som jej prstami prešiel po nohavičkách. Zacítil som ako sa zľahka zatriasla. Chvíľu som ju dráždil. Bez citu a žiadneho ďalšieho dotyku. Sklonil som k nej hlavu.

„Chcela by si, aby som ťa tu pretiahol?“ zašepkal som jej do ucha a vedel, že aj cez tú hlasitosť ma počula. Len rýchlo prikývla a snažila sa dostať k opasku. Pustil som ju a odtiahol sa od nej. Ostala zmätená.

„Túto šancu si už dostala. Už si sa so mnou vyspala. Keď si chodila s Nathanielom, pamätáš?“ Zaklipkala očami, akoby jej to nedopínalo.

„Neviem, o čo tu ide, ale nemohli by sme sa vrátiť k rozrobeným veciam?“ spýtala sa dotknuto a napravila si sukňu.

„Nie som náhradník,“ zavrčal som, „a nie som ani sprostý. Viem, že si vysadila antikoncepciu.“ Na chvíľu zbledla. To mi stačilo na odpoveď. Bez slova som sa otočil a kráčal k východu. Už to raz urobila. Keď chodila s Nathanielom, nepodarilo sa jej, vtiahnuť ho do postele. Bez antikoncepcie, spitá na kašu ma zatiahla na záchody. A ja kretén sfúkaný som ju pretiahol. Bol to chaos, bolo to zlé obdobie. Keď som zistil ráno, že v posteli mi leží snúbenica môjho najlepšieho kamaráta. Keď som to povedal Nathanielovi, čo sa stalo, po fľaši vodky. A potom sme sa pobili. Nič z toho ma nezasiahlo viac, ako to, čo urobila Chloe.

Šla na potrat...

Autor: PrincessCaroline (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nepotrebujem ťa! - 3. kapitola: