OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Mozart - 5. kapitola - Biele havrany



Mozart - 5. kapitola - Biele havranyOliver pristúpi na dohodu so Sorenom a dvojčatá si tak vymenia svoje miesta. Avšak nie je všetko také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdalo. A na konci kapitoly konečne dôjde k obávanému šermiarskemu súboju.

Internátny apartmán mal malú predsieň, z ktorej sa vchádzalo do kúpeľne a na toaletu. Za ňou sa už nachádzala rozľahlá obývačka s veľkým balkónom a dvoma oddelenými izbami. Jednu mal Soren iba pre seba, kým tú druhú okupovali Everr s Oliverom. Jedna stena bola namaľovaná na tmavomodro s bielym fŕkancami a zvyšné mali obyčajnú bielu farbu. Police na nej niesli váhu silných reproduktorov a retro gramofónu. Pod nimi boli dve postele z čierneho kovu prehodené námornícky modrou dekou. Naproti oknu boli dvere a sprava od nich dvere do šatníka. Pod parapetnou doskou stáli prepojené stolíky z masívneho dreva. Oproti posteliam bola skriňa s knihami, CD a košmi na staré platne.

Výsledok kombinácie dreva, kovu tmavej farby bolo elegantne pôsobiace prostredie ako stvorené na každodenný pobyt. Bola nie lenže útulná, ale prispôsobená koníčku každého zo svojich obyvateľov.

Sorenova spálňa bolo o trochu iná. Stenu za posteľou tvoril kriedový povrch s magnetickým pôsobením a samozrejme plne popísaná a obložená papierikmi s citátmi od výmyslu sveta.

Inokedy malo všetko svoje vlastné miesto, pretože Soren veril, že uprataná izba znamená uprataný život a Everr sa pomaly pripravoval na život vojaka. Oliverovi tak nezostávalo nič iné iba sa podriadiť ich výmyslom a nezanechávať po sebe neporiadok.

Dnes obývačku spola zmenili na tréningovú miestnosť. Kožené gauče s kreslami, televízorom a k nemu prisluhujúcim doplnkom ako sú PlayStation, reproduktory a ďalšie vymoženosti moderných technológii, natlačili do spálne na vytvorenie väčšieho priestoru.

„Podaj mi tie hasontragle.“

Oliver od Sorena prijal spodný diel šermiarskeho odevu, nech si zvyká pohybovať sa v ňom. Medzi nohami si pripol plastrón z polyesteru. Na pravej strane hrude mal nášivku erbu lemovaného zlatou nitkou. Zasahovali do nej prestreté krídla vtáka. Biele havrany bol šermiarsky klub v Haiburgu.

Učenec roztiahol nohy a zapéroval v kolenách. Súčasťou výstroje pre mužov bol aj suspenzor. „Ako môžeš nosiť také vajcorezky?“

„Na cestu z komfortnej zóny netreba mať pas. Keby si súhlasil už na začiatku, mali by sme na učenie viac času,“ vyčítal Soren svojmu bratovi.

„Ó, áno, vrátili sme sa predvčerom o desiatej v podguráženom stave, ráno som mal hlavu ako lajno na sendviči, zostali sme po škole a zachraňoval som ich v lese. Tak, či tak, stojíme na rovnakom mieste." 

Everr bol natiahnutý na posteli a pozoroval konanie spolubývajúcich. „Nepodceňuj ho toľko, Mozartík. Wolfie je dobrý chlap, vie čo robí. Nemohli sme tie slečny nechať, aby sa nám smiali do očí. Mal to prijať už v bare."

„Tak dosť. Konečne to bola iba moja voľba a ja musím zistiť, či mi prospeje alebo nie.“

„Tvojou výhodou je, že sa neriadiš žiadnymi presnými krokmi, takže tvoje počiny budú prekvapením pre teba samého, nie to ešte pre ňu. Everr postav sa oproti nemu a zober si metlu a opováž sa mi ňou zlomiť kord." Sorenov hlas stvrdol. Už neznel ako chodiace stelesnenie filozofie, ale prísny športovec s veľkým sebazaprením a motiváciou, ktorá ho naučila chrliť jeden citát za druhým. 

„Nám nešermiarom by pomohlo vysvetliť pravidlá.“

„Plocha zásahov kordom môže byť celé telo od nôh až po hlavu, vrátane všetkého oblečenia a vybavenia. Akýkoľvek dosiahnutý zásah sa počíta. Podľa elektrického záznamového zariadenia v špičke zbrane sa zásahy udeľujú iba na základe toho, kto udelí prvý zásah. V korde sú povolené aj dvojité zásahy, ktoré nastali do štyridsať milisekúnd od seba," pri hovorení gestikuloval druhou barlou. 

Provizórni šermiari vydržali trénovať približne hodinu. Úplný základ učenia sa akéhokoľvek druhu šermu boli práve pohyby nôh pri boji s fleuretom, kordom i šabľou. Od nich sa totiž odvíjalo celé ďalšie učenie. Najprv si Oliver opakoval zaužívané kroky, ale čochvíľa sa nechal zlákať vlastnou fantáziou a vymýšľala si rôzne otočky a skoky, aké možno vidieť pri šermiaroch na Olympijskej úrovni. Jeho obraty boli zlé a prakticky až príliš ľahko poraziteľné, ale Oliverovi sa to páčilo. Užíval si voľnosť a pomaly sa dostávala do omamného tanca.

„Ak by si tieto variácie praktikoval aj v súboji, niet pochýb o tom, že Leonnie vyhrá,“ nadhodil Soren posmešne, ale nie urážlivo.

Everra začínal bežný tréning tiež nudiť. Ovládal základy šermu vďaka svojmu aristokratickému pôvodu, ale nepodľahol mu tak, ako mnoho jeho úspešných predkov pred ním. „Volám sa d'Artagnan a aké je vaše meno džentlmen?" 

„Som Portos, ale moji priatelia Athos a Aramis sú na blízku a pripravení zaútočiť." 

Everr vytasil porisko na Sorena. „Ha, musím sa vám vysmiať, pane, pretože Athos je ranený a nemôže bojovať." 

Soren zdvihol ruky. „Nepatrí sa útočiť na neozbrojeného.“

Oliver s červenými lícami nahlas vydýchol a utiekol pred Everrom do izby. „Aj keby si mal zbraň, ťažko by si doma vysvetľoval, že ťa v škole netýrajú, iba si dostal bitku odo mňa." 

Soren pretočil očami a mávol rukou. „Vy ste stratené prípady. S vami sa nedá pracovať." 

„Priprav si posledné slová!" vykríkol Everr a vyskočil na svoju posteľ, pričom hlavou narazil do industriálneho lustra.

Oliver chvatom vyskočil za ním, ale posteľ sa pod ich váhou podlomila a obaja padli na zem. „Nemala by byť posteľ z kovu pevnejšia?“

„Bola tu dávno pred nami a čakali, že bude aj po nás.“

Soren vyskočil na zdravú nohu, doskákal k spolubývajúcim a zalapal po dychu. Nevedel si vybrať slová, ktoré im musí povedať skôr. „Komu niet rady, tomu niet pomoci. Ste vy dvaja normálni? Schoderová nás zabije. Dúfam, že ste mi neurobili nič s kordom, viete aké drahé sú tie pomôcky?" 

Everr rozhodil voľnou rukou. Druhou si ešte stále hladkal udretú hlavu. „Čo tam po pomôckach? Zničil sa mi účes a pozri ako vyzerá moja posteľ, budem musieť spať vedľa Wolfieho."

Oliverovi sa rozšírili zreničky. „Tak na to ani nemysli.“

„Na rozbitej posteli máš rovnaký podiel ako ja!" 

„Dlhé vlasy, dlhé vedenie. Matrac máš celý. Sotva sme si Schoderovú udobrili, už si prilievame olej do ohňa. Toto už nerozdýcha." 

„Ona alebo ty?“ rypol si do neho Everr.

 Sorenovu a Everrettovu pomaly sa tvoriacu hádku, sa opäť podarilo prerušiť Oliverovi. „Je čas to zbaliť a ísť za Jolie, chcela sa s nami stretnúť v hale, pamätáte?“

Everr na spolubývajúceho zdvihol prst. „Máš šťastie, Mozartík.“

Hala internátu bola už na prvý pohľad majestátna. Alabastrovo biele steny boli stovky rokov svedkami príbehov, ktoré by za mesiac nedokázala napísať ani armáda spisovateľov. Oproti vstupným dverám sa mramorové schodisko sprava a zľava zbiehalo na prvom poschodí ako veľký balkón. Uprostred sa na prízemí nachádzala recepcia. Všetko dýchalo luxusom. Napravo i naľavo sa nachádzali kútiky s konferenčným stolom, honosnými kreslami a sedačkou z pravej kože. Na každom rohu koberca stál stolík so zažatou lampou. Uprostred vestibulu stál alabastrový kvetináč s bohatou výzdobou. Strop nad obidvoma poschodiami bol postavený ako kupola. Svetlo zvonku dovnútra prechádzalo cez farebnú vitráž poskladanú do prírodných motívov Nachádzal sa tam lev, či opica, ale aj nezvyčajné exotické rastlinstvo, vyskladané po bokoch. Svetlo v tejto miestnosti dopadalo v prapodivných uhloch. Rozhodne sa bolo na čo pozerať, pokiaľ mal človek čas stráviť v hale niekoľko chvíľ.

Keď mali Oliver, Everr a Soren zatrhnuté vychádzky, čo sa nestávalo zriedka, sedávali pri krbe. Niekedy sa tam vykradli v noci, aby si na paliciach upiekli penové cukríky a vložili ich s čokoládou medzi keksy.

„Ste si istý, že nám hovorila o piatej? Dochvíľnosť je čnosť.“

„Ženy by neboli ženami, keby nemeškali.“

„Ako to, že vás už dva dni nikto nerozozná?“

Oliver zdvihol hlavu z notového zápisníku od starého otca na všetky jeho poklady. „Nie je to ťažké. Sme jednovaječné dvojčatá. Keď sme boli malí, bol som dosť podvyživený, lebo starká nakŕmila Sorena dvakrát.“

Soren mal nohu vyloženú na podnožke pred sebou. „Olivera dokážem zahrať ľavou zadnou. Stačí si sem-tam spievať."

„To nerobím."

„Robíš," oponovali mu Everr so Sorenom naraz. 

Everr zdvihol ruky dohoda. „Sám kráčam ľadovým kráľovstvom a hľadám milú tvár, až kým vílu nezbadám a srdce jej celé dám."

„Chcem ťa vidieť znova a znova, nech roztopí ťa láska moja..." dospieval Soren rovnako afektovane ako jeho kamarát.

Oliver sa naježil a zavrel zápisník. „Odkiaľ o tej piesni viete?"

„Wolfie, v jednom kuse to spievaš v sprche i na záchode. Zamilovanú pieseň si nespievajú nahnevaní." 

„Nie som zamilovaný. Iba som šiel lesom a..." a bál sa, ale to im povedať nemohol. 

„Nám môžeš povedať, že ťa amorov šíp trafil do zadku."

Umelec po kamarátovi hodil vreckovky. „Utri sa, lebo potíš voloviny." 

„Nečakali sme síce, že aj do Jolie, ale aj to je niečo." 

„Do Jolie, prečo práve do nej?" 

„Motá sa okolo mňa. Myslí si, že som sa zranil pri záchrane, ale hrdinsky som to nedal najavo. Pozornosť od nej je nečakane príjemná." 

„Tiež by som si mal vyvrtnúť členok ako ty, Mozartík." Everr kývol bradou k schodom. „Tam je." 

„Jolie?" 

Soren a Oliver sa otočili.

„Žeby Mozartíkovi i Wolfiemu prahlo srdce po tej istej?" 

„Dnes je krásny deň na to, aby si držal hubu, Everr," poradil mu Oliver. 

Everr pobavene zmĺkol.

Dnes to Jolie náramne pristalo. Po vyučovaní mala namiesto rovnošaty oblečené ručne šitý cheongsam so širokou sukňou. Golierik, rukávy a spodnú stranu sukne mala lemovanú červenou stuhou. Vlasy mala stočené do dvoch drdolov, ktoré jej držali stužky rovnakého karmínového odtieňu. Svoj rodný kraj rozhodne nezapierala. 

Posadila sa na voľné miesto vedľa Everra. „Mali by ste zavrieť ústa, lebo vám do nich vletí mucha," zachichotala sa. 

„Opeknela si, odkedy sme sa videli naposledy," zalichotil jej Oliver, o ktorom si kráska myslela, že je to Soren. Takto sa jej od oboch bratov dostávala zaslúžená pozornosť. 

Jolie sa rozbúchalo srdce. Dvojčatá boli na prvý pohľad zaujímavý a spôsobom správania nevšední, čo mala najradšej. Aby sa odpútala od romantických myšlienok, vystrčila na nich darčekovú tašku s kyticou ruží a drahým parfumom. 

„Podmienky šermiarskeho súboja sa trocha zmenili. Tréning sa zrušil, pretože v telocvični nefunguje vytápanie, ale Leonnie trvá na tom, že sa musí uskutočniť. Je hrozne tvrdohlavá, viete. Zoženie kľúče od školníka, ale vy si budete musieť vybaviť priepustku. Preto vám nesiem toto. Ak slečne Scho. odnesiete darčekovú tašku a pridáte pár poklôn ako na mňa, iste vám neodolá." 

„Jolie, to je výborný nápad!" 

„Poďakuj Leonnie. Má tvrdú šupku, ale zlatý stred. Má bohatú fantáziu.“

Everr pozeral pomedzi hemžiacich sa študentov. „Stvorenie z komiksu si práve nesie kávu k recepcii, máme šancu zaútočiť." 

„Len choďte, počkám vás tu.“ Jolie pomohla Sorenovi na nohy a podala mu barly. „Nech sa páči, Oliver." 

Oliver, ktorý vykročil dopredu sa otočil, pretože si myslel, že mu Jolie podáva zabudnutú tašku. „Ďakujem."

Čiernovláska zdvihla obočie.

Hudobník si odkašľal. „My dvojčatá medzi sebou máme telepatiu."

Jolie prikývla, ako by presne rozumela jeho slovám. 

Everr vzal papierovú tašku a lakťom Olivera štuchol do boku. „Pamätaj si, že si Soren, inak sa všetko pokazí." 

Chlapci sa pristavili pri slečne Schoderovej. Dnes mala oblečené farebné šaty a dlhý kožený kabát purpurovej farby. Viečka mala natreté krikľavo zelenou linkou hrubou ako prst.

„Čo pre vás môžem urobiť?“ zaklepala mihalnicami. Pomaľované viečko sa jej prilepilo o seba.

Everra vystrelo a nechuťou sa striasol. 

Oliver si zahryzol do pery, aby nevyprskol smiechom, nie tak z vychovávateľky, ako zo znechuteného kamaráta. 

Soren sa ich pokúsil zachrániť. „Pani vychovávateľka, v mene celej naše izby by som sa vám chcel ospravedlniť za problémy, ktoré sme vám spôsobili. Budeme sa snažiť byť príkladnými študentmi ako doteraz.“

Výraz jej tváre bol prekvapivo nedbalý. Nevzrušene si napravila okuliare. 

Everr jej podal prekvapenie. „Dúfam, že nám odpustíte. Neradi by sme si pohnevali takú krásnu, zrelú ženu ako ste vy." 

Vďaka Bohu, že vychovávateľka nepodliehala obozretnosti, ktorú dnes mali tuším aj pavúky schované v kútoch. Dievčensky sa zapýrila a zaraz vytiahla darčeky. „Pán Thalbach, nevedela som, že ste taký lichotník.“

„Ak sa vám tieto darčeky páčia, radi by sme vás ešte obdarovali, ibaže by ste nám museli obnovili vychádzky."

„Hrom aby do vás udrel, odtiaľ vietor vanie. Takto sa snažíte ojekabátiť starú ženu?" 

Kajúcne sklopili zrak na svoje topánky a čakali, čo bude nasledovať. „Naozaj nás to mrzí.“

„Slečna Schoderová, urobili by ste to pre mňa?“ zaklipkal Soren mihalnicami ako ona a nadhodil výraz, podľa jeho skromného uváženia, naznačujúci, že neprijíma kompromisy.

Zvesila plecia a tvár jej znežnela. „Spadli ste na zadok a vidím, že ste si kvôli mojim vyhrážkam naozaj vstúpili do svedomia. Vy si niekedy až príliš uvedomujete, akú mám na vás slabosť.“

„Nie, to v žiadnom prípade," klamal Soren ďalej v Oliverovom zastúpení. 

Hudobník sa ďalej tváril nechápavého. „Vy na nás máte slabosť, slečna?“

„Ach no, nie. Mám všetkých študentov v rovnakom vreci, moji milí. Pustím vás až keď so mnou vymeníte hrach za fazuľu. Vy môžete opustiť internát, ale budete musieť pre mňa niečo urobiť." 

„Čo len budete chcieť." 

Everr tentokrát napriahol lakeť do rebier raneného, nech nesľubuje, čo nedokáže splniť. 

Kamaráti vzali nohy na ramená, sotva stihla v záznamníku dopísať poslednú vlnku na podpise. 

Tentokrát si na kreslo k Jolie prisadol Oliver. „Keď už teraz môžeme chodiť vonku, mali by sme vám tiež darovať kyticu?“

„Ďakujem, ale nemusíte. Keby som nejaké kvety chcela, kúpim si ich a Leonnie nie je žiadna romantička. Kytice idú mimo nej. Keby jej niekto nejakú kyticu dal, omlátila by mu ju o hlavu.“

„To si ju viem živo predstaviť." 

Oliver z kapsičky na zápisníku vytiahol dve pokrčené ruže, ktoré poskladal pred jedným zo svojich koncertov a podal ich Jolie. „Berte to ako poďakovanie. A Leonnie odkáž, že to nie je kytica." 

Leonnie sa tvárila chladnokrvne, ale niečo mu hovorilo, že tento kvet bude opatrovať a s láskyplnou starostlivosťou ho vylisuje medzi učebnicami, ktoré sa na takéto činnosti perfektne hodili. Ale táto predstava bola taká vzdialená ako New York od Moskvy alebo nie?

Jolie prikývla a rumenec jej zalial alabastrovú pokožku. „Neprináleží mi však hovoriť o Leonnie v jej neprítomnosti. Nie je to slušné." Otočila sa na Olivera. „Ty vraj lepšie ako ja vieš, Soren, že keď bola malá, nebola taká. Bolo to veselé dievča s dvoma zapletenými vrkočmi, ktoré verilo, že zázraky existujú a chcela ísť osudu naproti. To čím je dnes, z nej urobili roky priekorov." 

„Je ako Princezná Bojovnica." 

„To bola Xena," Soren sa natiahol a strčil do Everra barlou. 

Everr si pre seba zašomral po pod nos: „Ale prsia majú obe rovnako pekné.“

Jolie sa veselo postavila. „Dosť bolo klebiet. Som rada, že som s vami mohla posedieť a potešiť sa vašej prítomnosti. Uvidíme sa o chvíľu, nech vyhrá ten lepší," žmurkla na Olivera. Spolu s ňou odišla aj ľúbezná vôňa. 

„Je rozkošná. Idem ju pozvať na rande." 

Soren znova zadržal Everra vystrčenou barlou. „Tak to v žiadnom prípade. Prvá láska to je síce veľký cit, ale malý rozum, myslel si už Arion, Grécky básnik. Jolie nemôžeš zamotať hlavu a nechať ju ísť len tak." 

„Barly začínajú byť v tvojich rukách veľmi nebezpečnou zbraňou.“

Slečna Shoderová sa k nim nahrnula a zaraz sa v jej kostiach a svaloch nahromadila sila takých rozmerov, že Sorena vytiahla do stoja. „Páni, som veľmi rada, že vás vidím. Teraz je ten čas vymeniť hrach za fazuľu. Môžete opustiť internát, len čo Oliver zahrá pre bývalé vychovávateľky, ktoré nás dnes prišli navštíviť." 

Úbohí chlapec prosil kamarátov o pomoc. 

Everr sa laxne otočil k Oliverovi a vypadnuté vlasy si začesal za ucho. „Čo myslíš Soren, mali sme dnes dosť namáhavý tréning, mohli by sme na Olivera počkať tu." 

Pravý hudobník zbystril na bratove nemé volanie, no nič s tým neurobil. „Súhlasím s tebou." 

Soren popri slečne Schoderovej skákal ako srnka s prerazenými nohami. „No veď počkajte, keď sa mi zahojí noha!" 

Everr mu vyplazil jazyk a obrátil sa na Olivera. „Vie ten šašo hrať na nejaký hudobný nástroj?“

Oliver pokrčil plecami. „Spinkaj, spinkaj hviezdička by mohol zvládnuť." 

Everr sa natiahol po Oliverovom zošite a krátko si ho prelistoval ako kryptograf listuje v starobylých zvitkoch s rúnami. „Nebojíš sa, že ti zničí povesť?“

„Jeho kakofónia mi neublíži.“

„Ale ten trest si naozaj zaslúžil." 

„Ty by si si tiež zaslúžil svoje za ten spirituálny orgazmus." 

Dlhovlasec vystrúhal grimasu. „Čím väčšia blbosť, tým vtipnejšia."

„Ako tvoj sekundtant, Wolfie, by som sa ťa mal opýtať, ako sa pred súbojom cítiš" 

„Je mi jedno, či vyhrám alebo prehrám. Pre mňa je to iba príjemná zábava. Pre ňu to musí byť viac." 

„Včera v lese ti nič nepovedala?" 

„Povedala, že je to výzva aj pre ňu." 

„Musíme nájsť motív. Hovoril si, že si Portos?“

Oliver vyšpúlil pery a pokýval bradou.

„Potrebuje sa dostať do sekty?"

„Na sektu je príliš svojrázna.“

„Možno sa snaží dostať do tajného ženského spolku tu na škole. Na súkromných školách v Británii je ich dostatok.“

„Povedzme, že by tu bol. Ktoré z našich spolužiačok by tam mohli patriť?“

Chlapci sa poobzerali okolo seba. Hala bola plná presúvajúcich sa dievčat. Niektoré sa snažili zaujať výstrednosťou alebo im padal dážď do nosa a šedé myšky sa skrývali v tieňoch kohokoľvek nad nimi. Či sa to Leonnie mohlo páčiť alebo nie, so svojou povahou nezapadala do žiadnej kasty. Nebola pre nežné pohlavie natoľko zaujímavá, aby ju prijali medzi seba.

Everr s Oliverom sa zabrali do svojich myšlienok. Ak sa chcel hudobník niekedy s niekým podeliť o svoj snový zážitok teraz bola správna chvíľa. Dlhovlasý kamarát bol dosť veľkým bláznom, mohol zareagovať hocijako. U neho jeden nikdy nevie, či bude zúriť, smiať sa alebo polemizovať nad nesmrteľnosťou chrústa.

„Minule som počul o dobrej psychologickej hre. Zaujíma ma, čo si o nej myslíš." 

Everr kývol bradou. „Počúvam." 

„Dej sa začína... v bare. Chlapec je na party a keď vychádza je tam biely havran, ktorý ho prenasleduje všade. Je v lese, na erbe... mesta, je dokonca aj v snoch. Ten sen má svoj vlastný dej. Hlavná postava je priamo v izbe a snaží sa rozprávať na spolubývajúcich, ale nejde to. Jej telo je ako ochrnuté. Nevie prehovoriť, nevie sa pohnúť. Zrazu začne cítiť strach a cítiť blízkosť toho najväčšieho zla. Strach, hrôza, stres, zmätenosť, úplná bezmocnosť, všetky tie najhoršie pocity, aké poznáš.“

„Počuje... hlavná postava nejaké hlasy?“

„Áno, rozprávajú na ňu havrany, ale nerozumie ich jazyku. Predstav si, že si z Rakúska a zrazu rozprávaš po anglicky z ničoho nič. Všetko hovorili správne, len on tej reči nerozumie. Nikdy som o ničom takom nepočul. Vieš o čo ide?“

Everr kamaráta rýchlo odhadol. „Ak ešte stále hovoríme o hre a jej hlavnej postave, ten chlapec mohol zažiť spánkovú paralýzu. Už si ju niekedy zažil?“

„Nie.“

Everrr do nosa vdýchol vzduch ťažký ako slon. „Keď mi zmizli rodičia, bol som strachom bez seba, že zmiznem ja aj moji bratia. Cítil som to každý deň.“

Oliver sa snažil ovládnuť svoj výraz. Bolo prekvapením, že Everr zmäkol natoľko, aby povedal čosi o svojich rodičoch.

Everette mu pomohol vysvetliť všetko, čo chlapec cítil alebo prežívala. Spánková paralýza bol stav, kedy organizmus napoly spal a napoly bdel. Najčastejšie sa vyskytovala v priebehu noci, keď sa osoba prebudí zo spánku, ale mozog neprebudí všetky svoje zložky. V tomto stave si osoba jasne uvedomuje svoje fyzické prostredie. Počuje, cíti, môže hýbať očami, ale na druhej strane nevie pohybovať končatinami, trupom alebo hlavou.

Oliver si vydýchol, že sa „spirituálny orgazmus“ dal vysvetliť logicky. Už sa bál, že by mohol byť nejako narušený. 

 „Keď chceš vyhrať, chlapec v hre musí mať kvalitný spánok, vyhne sa rušeniu, bude mať pravidelný spánok a nebude pred spaním žrať sladkosti. A možno je to iba o príjemnej spoločnosti." 

Everr zavlnil obočím ako turista na francúzskej riviére a aura tajomnosti zhorela medzi plápolajúcimi polenami v kozube.

Do medzery medzi Oliverovou a Everrovou hlavou sa strčil Soren. „Vy idioti." 

„Ach, Oliver, prisadni si k nám," kývol Everrette afektovane na kreslo oproti sebe. „Povedz nám, aký bol tvoj koncert." 

Soren sa zvalil do kresla. „Diváci mi úctyhodne tlieskali. Zahral som im vlastnú skladbu o ľadovom kráľovstve na melódiu spievaj, spievaj hviezdička." 

„Vidíš, hovoril som, že to vie zahrať." 

„Možno by som mal rozšíriť svoj repertoár o viac ako jednu vetu," kudlil sa Soren ďalej. 

Do tašky na šerm strčil Oliver svoj zápisník. „Mali by sme ísť.“

Za oknami vesmír pomaly prišíval bielou niťou množstvo mliečnych ciest, až nad hlavou sa rozložil baldachýn žmurkajúcich stálic.

V telocvični bolo zasvietené iba malé svetlo. Keď tam chlapci dorazili, Leonnie a Jolie už mali pripravený prístroj i podložku.

Leonnie sa rozcvičovala rýchlymi výpadmi nôh. O jej výzor sa určite postarala Jolie. Vlasy mala spletené do dvoch vrkočov a líca sa jej červenali. Nenosila ani typickú dievčenskú uniformu. Vrchnú bunda mala ostré línie vojenského vzhľadu postaveného vedľa mäkkého materiálu, ktorá skutočne ukazovala duality ženského šermu: silný, nezávislý rytier a jemné, milé dievča, ktoré sa stále učí svetu.

„Pripravený?“

„Budem moderátor,“ rozhodol Everr a posadil sa do tretieho radu na tribúne. Leonnie a Oliver sa medzitým postavili na planš.

„Pripravený?“

„Dúfam.“

Jolie sa nadšene usmievala. „Ja a Oliver môžeme robiť rozhodcov. Za tie roky som už nejaké tie ťahy pochytila. Budeme veľmi poctivý, to prisaháme. Leonnie chce obhájiť svoju silu a čestnosť, ničím by som jej neprospela, keby zvíťazila neférovo.“

 Leonnie prebehol po tvári tieň.

„Nemusíš byť vždy taká surová, Leonnie. Mala by si sa viac usmievať. Takto sa do tvojho výrazu nikto nezamiluje." 

„Začnime, nech už to máme za sebou.“

„Nie bez riadneho úvodu. Ehm, drahí prítomní, vitajte pri tomto historicky prvom turnaji muža proti žene. Na jednej strane máme Leonnie... Sheperdovú, na druhej strane stojí Soren Amadeus Mozart. Platia rovnaké šermiarske pravidlá ako vždy. Na to dohliadne Oliver Wolfgang Mozart a Jolie Feng-Jiao. A čo bude cenou pre víťaza?“

Leonnie sa zamyslela. „Keď prehrám, vrátim ti noty. Keď vyhrám, chcem zvyšok“

„Keď vyhrám budeš sa viac usmievať a budeš na nás milá.“

„Pod pojmom výhra som si predstavoval darčekový poukaz, ale nedbám. Vy ste súťažiaci.“

Od Jolie dostali povel nasadiť si masky a postaviť sa na určené čiary. Na rozdiel od fleuretu a šable, v korde nebola súčasťou odevu vesta z vodivých vlákien. Hrot kordu bol pripojený ku konektoru v rukoväti. 

Prvý výpad s hŕbou nazhromaždených emócii vyšiel Leonnie draho. Oliver svoju súperku zasiahol priamo do nechráneného boku. Bežné kroky mali byť pomalé s náhlymi výbuchmi rýchlosti, ale Leonnie útočila rovnako zúrivo ako predtým. 

Plavovláskina energia bola ako tornádo v zaváraninovej fľaši. Po zaznení pokynu „vpred“ otvorila imaginárne veko a všetko sa vylialo von. Bojovala ako malá dračica. Voči o hlavu vyšším súperom mala veľkú výhodu, pretože bola rýchla, malá a ťažko polapiteľná. So zdvihnutou rukou dohora a ladnými pohybmi sa mohla vyrovnať balerínam na pódiu. Svaly na nohách sa jej napínali pri každom pohybe.

Po niekoľkých výpadoch Everr vyhlásil prestávku: „Zatiaľ je víťazstvo v rukách Leonnie. Prekvapí nás Soren niečím? Mal by sa viac snažiť.“

Oliver zdvihol masku nad čelo. Z ochrany tváre sa do nevyhriatej miestnosti vyhrnuli obláčiky pary. „Chceš si to vyskúšať?"

Everr pokrútil hlavou, zmierlivo dvihol ruky dohora a opatrne prekračoval modré sedačky. „Nechcem ťa zahanbiť.“

Soren príkro prižmúril oči. „Hrdinstvo a pýcha sú dve celkom rozdielne veci.“

Šermiar sa posadil na lavičku ako vrece zemiakov. Od únavy už nevidel na oči. 

„Braček, prehrávaš. Začína mať podozrenie. Šermoval by som lepšie aj s vyvrtnutým členkom. Snaž sa trochu," zašepkal. 

Oliver vyvrátil oči dohora. 

Everr si čupol pred kamaráta a rovnako ticho mu dal svoje rady: „Ty ho k boju tlačíš, ale nedávaš mu návod. Dobre ma počúvaj Wolfie. Predstav si to všetko ako jeden veľký koncert. Držíš sláčik od violončela a hýbeš sa spolu s ním. Dopredu a dve kroky späť. Raz hudba graduje, inokedy ustupuje a kryje sa pred klavírom." 

Táto motivácia na Olivera zabrala. Zhostil sa ho príval energie, aký necítil ani na začiatku súboja. 

Telo šermiarov sa stalo živou šachovou figúrkou. Každému kroku predchádzal rad na stotinu dynamických predvídaní, ako by súper mohol zareagovať.

Leonnie sa nestačila diviť jeho novej taktike. Snažila sa odrážať údery a častejšie voliť imúnne kroky. Nedokázala odhadnúť aký útok by súper mohol použiť nabudúce a koniec koncov i Oliver sa prestával mať pod kontrolou. Táto stratégia mu vydržala až do poslednej minúty a napokon triumfoval. 

Jolie stála na planši medzi nimi. Ladným pohybom, podobným letiacemu pierku, zdvihla ruku na Oliverovej strane. „Víťaz." 

Šermiarka mala veľké pokušenie odhodiť masku na zem a nevzdať úctu súperovi, ale v gentlemanskom športe mohol byť tento prejav zámienkou na diskvalifikáciu. Oliver v Sorenovom zastúpení si vzdal česť s Leonnie, potom obecenstvu a rozhodcom. 

Len, čo už boli oficiálne tituly prítomných nepotrebné, Jolie sa rozbehla za Leonnie, aby ju utešila a Soren s Everrom chlapsky pobúchali víťaza po ramene.

Leonnie na stotinu sekundy zmäkla. „Gratulujem. Zaslúžil si si to." 

Oliver bol na seba hrdý. Oči mu žiarili „Ďakujem."

Everr sa postavil pred svojich kamarátov s rukami v bok. „Zostáva jediné: Čo urobíme s posteľou?“



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Mozart - 5. kapitola - Biele havrany:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!