OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Mozart - 11. kapitola - Návod na dievčatá

08.10.2021 (11:00) • luckap • Povídky » Na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 367×

Voľný víkend trávil Oliver opäť v spoločnosti starého otca, bratov a kamaráta. Čas s nimi vyzeral jednotvárne a možno by aj on sedel za klavírom, keby nemal rozrobenú pátraciu misiu.

Everr sa opäť rozhodol prísť na návštevu, kde mal už skoro vlastnú posteľ. Raz spomenul túto požiadavku pred starou mamou a tá mu z povaly ponúkla rozkladacie lôžko, ktoré už ani neodkladali, iba ho strčili pod Sorenovu posteľ, lebo tam mal väčší poriadok ako Oliver.

 Everrette sedel opretý o gauč a pozeral na Sorena robiaceho úlohy na zatvorenom klavíri.

Cmúľanie ceruzky bol otravný zlozvyk, ktorý si Everr počas života vypestoval. Našťastie, s príchodom na vyššiu všeobecnú školu, sa tento drobný prehrešok stratil a už to nerobil. Ale ako sa hovorí, kde sa jedny dvere zatvoria, druhé sa otvoria a tak na rad prišlo narábanie s perom. Pri nervozite ho triasol vo vzduchu alebo šťukal vypínačom, kým niekto nestratil nervy.

„Môžeš s tým prestať?“ zavrčal Soren.

Everr natočil hlavu, ale so zvukom neprestal. „Blíži sa Valentín,“ zatiahol rozvláčne.

„No a?“

„A nič. Ja lenže je ten správny čas ponaháňať nejaké samičky, ktoré nechcú byť samé.“

„Nechceš sa radšej učiť? Učiteľ nám zadal referát na tému cestovanie.“

„Opis? To zvládnem na kolene. Nemčinár miluje môj nadnesený, humorný štýl.“

„Máme napísať úvahu.“

Everr zvodne zaklepal dlhými mihalnicami a prehodil si vlasy ako to robili dievčatá. „Ech, no to je moja achillova päta.“

„Ani sa na mňa nedívaj. Ja ti to nenapíšem.“

„Mozartík, dobrý chlapec. Pomôž blížnemu v núdzi,“ vystrel k nemu dlane.

Soren sa pousmial. „Že si to ty.“

„Hurá!“

„Na revanš mi budeš robiť sparing partnera v šerme.“

„Ten ja zo srdca nemám rád.“

„Ja viem,“ rozosmial sa Soren zlodušsky a spojil končeky prstov na ruke. Potom sa zasmial nad jeho náhlymi zmenami nálad.

„Čo je, Wolfiemu?“ kývol bradou k Oliverovi za sebou. Ležal na posteli s historickou knihou roztvorenou na bruchu. Slúchadlá na ušiach ho preniesli do iného sveta.

„Asi si nevie vybrať, kto sa mu viac páči. Ťahá sa s Leonnie i s Jolie.“

„Šťastlivec jeden. Neviem, nad čím sa trápi.“

Oliver pootvoril jedno oko. „Závidíš?“

„Rátal som s tým, že si dosiahol hladinu alfa.“

„Vieš koľko vecí sa o sebe dozvieš, keď si okolie myslí, že ho nevnímaš?“

„Niekedy to vyskúšam.“

„Alebo rovno teraz,“ navrhol mu Soren.

„Chcete ma ohovárať?“

„Nie,“ zatiahol Oliver a rovnakým tónom ako jeho kamarát.

„Mini Mozart, videl si po Hainburgu lietať Albie?“

„Ani nie. Všetko je biele.“

„Nebuď rasista. Ihličnany sú zelené.“

Finn odfrkol. „Hej, ale v škole radšej ukážeš bieleho vtáka, než ihličie.“

Oliverom prebehlo poznanie. „Ty si nezabudol zavrieť klietku,“ povedal pevným otcovským hlasom. Na odľahčenie prehodil: „Mal si rovno povedať, že si chcel ohúriť slečny.“

Chlapca zachvátili emócie, ktoré mu po tvári prebleskovali ako kométy po padajúcej oblohe. Oliver z nich vyčítal stud, žiaľ, rozhorčenie i nemé priznanie, ktoré potvrdil nahlas. „No a? Aj ty by si sa pochválil.“

Everr prešiel cez izbu a postrapatil bratovi vlasy. „Malý Finnighan sa nám zamiloval.“

„Daj mi pokoj,“ odplašil ho.

Oliver ho nasledoval a sadol si na operadlo. „Čo si urobil, aby si ju získal?“

Finn váhal, či mu to má povedať. Obzrel sa na starého otca, ktorý začínal driemať nad krížovkami. Tichším hlasom napokon prezradil: „Chcel som jej ukázať vtáka, ale ona ma vôbec nepochopila. Vytárala to všetkým v triede a keď som im nedosvedčil, že mám doma havrana, začali sa mi smiať, že som chumaj.“

Oliver potlačil smiech. Vedel si živo predstaviť flirtujúceho bračeka a znechutené dievča. Neraz sa im so Sorenom stalo, že ak si pohnevali nejaké dievča, facky lietali im obom, pretože ich slečny nevedeli rozpoznať.

Everr taký zdržanlivý nebol. Rozosmial sa na plné ústa.

Finn na jeho pučenie reagoval. „Ja som jej naozaj nechcel nič urobiť. Mám dvanásť!“

„Mini Mozart, s dievčatami to máš tak: S nimi zle a bez nich ešte horšie.“

Finn sa naklonil nabok. „No ty si sa tiež nevyznamenal. Ešte si nemal ani jednu frajerku.“

Keby mal Finn priateľku skôr ako Oliver, nedokazovalo by to, že je príťažlivejší a krásnejší, takže mu to aj naďalej pripadalo vtipné. Na „vzťahu“ by sa dohodli cez SMSky, posielali si zamilované správy, ale v škole by sa na seba ani nepozreli. Nanajvýš by si za stromom dali jednu rýchlu pusu, kým by ich všetci spolužiaci nútili a čakali na preliezačke.

„Ale aspoň som nejaké dievčatá pozval na rande.“

„Ako sa ti to podarilo, Wolfie?“

Oliver hľadal odpoveď. „No...“

„Ha!“ otrčil na neho prst Finn. „Ja už som sa na to vykašľal. Mal by si aj ty. Ľahšie pochopím rovnice ako ženy.“

Everr si sadol späť k stolíku. Načal kontakt s Finnom dostatočne dobre, aj keď sa vôbec nezhodli. „Pomôžem ti s tým dievčaťom, ak pomôžeš ty mne.“

Finn laxne prevaľoval končatiny, ale oči mu horeli nedočkavosťou. „Ak musím.“

Sadol si na koberec, ako to zvykol robiť, keď u nich bola Albie. Dva týždne s ňou ubehli ako voda a len čo sa jej krídlo uzdravilo, bola preč. Našťastie Finnova zanietenosť tráviť čas so súrodencami sa trocha zlepšili. Oliver si myslel, že je to len kvôli tomu ako sa správajú jeho kamaráti. Možno mali nudných bratov a často na nich nadávali a aby tínedžer nevybočil z radu svojich rovesníkov, musel sa sťažovať tiež. Táto neústupčivá maska priznať, že jeho bratia sú v skutočnosti úžasní, sa preniesla aj domov. Ako starší brat ho chcel Oliver naučiť toľko vecí, že by sa aj Finn rád pripojil do sveta veselých bláznov nedbajúcich na o, čo si myslia ostatní.

Finn sa nepýtal, skôr čakal na pokyny, čo má robiť.

„Napíšeme návod na dievčatá,“ rozhodol Everr.

Celý zoznam, ktorý napísali, obsahoval prekvapivo logické body, ktorými sa dalo prebojovať do ženského srdca. Ale boj o vysnívanú milú nemal byť sľub štyroch chlapcov v noci v bare, ale sled prekvapivých maličkostí, ktorými si rytier dokázal získať princeznú.

Upútať pozornosť. Komunikovať. Lichotiť. Obdivovať. Poskytnúť pomoc. Vtipkovať. Byť priateľský - roztápať ľady. Byť citlivý a chápavý. Byť úprimný. Nežiarliť. Nehrať sa na niekoho iného.

Oliver si pomaly začínal uvedomovať, že to nebol ani tak zoznam pre brata, ako pre neho samotného. Keď bude opäť vo Viedni, môže odprosovať Jolie, nech mu odpustí jeho neokrôchané správanie a potom budú spoločne pátrať po legende o Healmounte a možno aj po význame lásky. Po prvý raz konečne priznal, že ju má rád. To bolo dobré znamenie. Veď predsa ona bola tou vílou, ktorú chcel hľadať v lese.

„V zozname som to dal podľa zložitosti. Tam kde chýba hierarchia vládne chaos.“

Finn hodil pero na stôl a preložil si ruky na hrudi. „Znamená to teda, že na dievčatá to nebude fungovať, pretože je známe, že sú najzložitejšie tvory na svete.“ 

Oliver dal vrchnák na pero. „Láska nie je veda. Dokážeš naprogramovať umelú inteligenciu, ale tá emocionálna ti totálne uniká.“

„Láska je iba chyba v počítačovom programe.“

Oliver pokračoval v jeho analógii. „Ak chceš, môžeme pokračovať ako si začal. S počítačmi. V dnešnej etape vývoja sú na čele pretekov jednoznačne počítače. No program s názvom láska bol vyvinutý dávno pred vytvorením prvého elektrikou poháňaného požierača zdravého rozumu. Má ho v sebe nainštalovaný každý živý tvor už od nepamäti.“

Finn si preložil ruky na hrudi. „Avšak aj tento program má v sebe vírus s rovnomenným názvom. Tá chyba nakoniec ovládne celý softvér a spôsobí nenapraviteľné škody.“

Starec v kresle sa zobudil na vlastný chrapot. „Už zase sa rozprávate o počítačoch.“

Chlapci sa rozosmiali.

„Starý otec a čo je láska podľa teba?“

„No, keď stratíš slová, ale nepotrebuješ ich hľadať,“ ukončil celú debatu.

Soren mal neprítomný pohľad. „Nebolo by jednoduchšie mu zohnať Albie?“

„Fajn!“ nadurdil sa Everr. „Chce mať vtáka, bude ho mať.“

Umelec sa postavil. „Kam ideme?“

„Za jeho majiteľkou.“

Soren ich sledoval. „Ty vieš, kde Leonnie býva?“

„Nie, ale ty to určite vieš, Mozartík.“

„Približne,“ naznačil rukou.

Brynn ich počula sa prezliekať a zbehla dole schodmi. Sadla si na tretí a zvedavo na nich pozerala. „Kam idete?“

„Niekam, kam dievčatá nemôžu,“ odsekol jej Finn.

Preložila si ruky na hrudi. „Soren, je to pravda?“

Športovec sa otočil na brata, ktorý mal s mladšou sestrou väčšie skúsenosti.

Keď sa dvojčatá dovalia na návštevu s Everrom a dvoma deťmi, bude Leonnie vystrašenejšia ako obvykle. Alebo ju Brynn obmäkčí skôr ako by to dokázali chlapci.

Oliver sa otočil. „Ideme navštíviť Albie...“

„Chcem ísť s vami!“ Brynn vyskočila na rovné nohy a mačacie uši na čiernej čelenke jej skĺzli na čelo.

„To by sme ti nemohli urobiť, že by sme ťa nechali tu, Švibzik.“ Everr jej dal nežnú frčku do nosa.

„Ideme sa len opýtať, či ju môžeme vidieť, dobre?“ upokojoval ju Oliver, keď si obliekala kabát. Dnes nosila čierne nohavice s trakmi, biele tričko a tenisky.

Pred odchodom sa Oliver postavil do dverí a otočil sa na zamaskované tváre. „Aby bolo všetkým jasné, ideme na návštevu a každý sa bude správať slušne. Žiadne mudrovanie, odvrávanie, hlúpe vtipy, ani premazovanie sa, rozumiete?“

Všetci prikývli a vyšli do zimy, peši o pár ulíc ďalej, kde bývali Sheperdovci. Cez padajúci sneh a fúkajúci vietor bolo len ťažko vidieť, kde Leonnie bývala, všetci žmúrili viečka, aby ich ľadové črepiny nebodali do očí.

Po zaklopaní sa vo dverách objavila nečakaná známa tvár.

Oliver zbledol. „Jolie?“

„Ahoj,“ odpovedala mu čiernovláska obratom, ale vzápätí si všimla ďalších hostí.

Finn stál s preloženými rukami na hrudi. „Ty ju poznáš?“

„Je to moja spolužiačka,“ vyjachtal mládenec. Po ich spore zatiaľ nebolo ani chýru, ani slychu.

Finn sa zachechtal a strčil bratovi do boku. „Chodí sem často?“

„Čo tu robíš?“

„Som tu s Leonnie. Pani Sheperdová šla na návštevu k Matthiasovi. To je jej syn. Práve som šla okolo dverí. Dovolila som si otvoriť. Myslím si, že nikto z domu nebude namietať, keď vás pozvem ďalej. Leonnie je v obývačke. Práve sme sa chystali pustiť si film. Nie je to asi nič pre chlapcov, ale ak by ste sa rozhodli zostať, môžeme vybrať niečo iné. Poďte ďalej.“

„Vždy toľko rozprávaš?“

„Brynn!“ zahriakol ju Oliver, ale potom vetu obrátil na zoznámenie. „Toto je moja sestra. Brynn. A toto je Finnighan.“

„Finn.“

Jolie vošla do domu a rapotala ako vždy. „Podala by som vám ruku, ale na prahu sa to podľa etikety robiť nepatrí, pretože naši predkovia verili, že je to ebereg – strážca medzi dvoma svetmi. Môj domov, to je môj vlastný svet. A zasa tvoj domov, je tvoj vlastný svet. Za jeho hranicou existuje iný svet a dvere ho chránia. Prakticky to však nie je môj dom, ale rozumiete my.“

Všetci šli za ňou, ale Oliver zostal stáť na mieste.

Finn sa po neho vrátil. „A že vraj ja potrebujem návod na dievčatá.“

„Finn, správaj sa slušne,“ pripomínal mu Oliver.

„Veď sa aj správam. Ty len nechceš, aby som sa preriekol, že sa ti páči.“

„Tvoje krotenie nebude zadarmo, čo?“

„Dvadsať eur.“

„Päť.“

„Desať.“

„Päť a skús namietať, tak ti dám ešte menej.“

„Fajn,“ prijal Finn neochotne ponúknutú sumu.

Keby to neurobil, Oliver by nevedel byť taký odvážny ako Alexes a vyznať svoje city Jolie, aby na neho Finn nemal žiadnu páku.

Hudobník stisol pery a chytil brata za plece. „Je to tak vidieť?“

„Pri dievčatách menej žartuješ,“ siahol do vrecka a vytiahol odtiaľ pokrčený papier. „Môžeš si ho nechať. Ja ho ešte nepotrebujem.“

Oliver roztvoril návod na dievčatá. „To som dopadol.“

Dom mal iba jedno poschodie s podkrovím. Bol rozdelený na časť pre návštevy a obytnú časť, ktorú na chodbe predeľovali, od stropu až k zemi, posuvné dvere zo svetlého dreva.

Leonnie sedela na gauči v obývačke a na stole pred ňou bola plná miska popcornu. Mala oblečené biele tričko s dlhým rukávom a tepláky pudrovej farby. Nohy mala schované v huňatých papučiach predstavujúcich zajace.

Vypleštila oči, ale nebola nepriateľská. „Čakala by som hocikoho, ale takúto návštevu určite nie.“

„Prišli sme sa pozrieť na Albie,“ vysvetlil jej Oliver.

Brynn sledovala izbu očami jastraba.

„Musím vás sklamať, ale nie je tu. Zase mi ušla,“ robila si starosti domáca.

„To je škoda,“ zosmutnelo dievčatko.

Jolie sa odvrátila od okna. „Vonku sa strhlo peklo. Také oblaky som jakživ nevidela.“

Všetci sa nahrnuli bližšie. Oliver doslova cítil teplo sálajúce z Jolinho tela.

„Zostaňte tu, kým to prejde,“ navrhla im Leonnie.

„Nebudeme vás otravovať?“

„Nie, určite nie. Môžeme si spolu pozrieť film.“

„Aký?“

Leonnie sa sklonila k Brynn. „Aký máš najradšej?“

„Ako vycvičiť draka!“

„Tak si môžeme pozrieť tento.“

„Hurá!“

Dievčatko sa chvatom posadilo, kým si to jej bratia nerozmyslia. Kým Jolie našla film, Brynn sa hojdala na zadku zo strany na stranu. „Škoda, že sa nedajú pozerať filmy na strope.“

„Švibzik, keď sa chce, dá sa urobiť všetko. Stačí projektor otočiť k stropu. Môžeme si ľahnúť na zem a budeme pozerať film na strope,“ vymyslel Everr a dal jej frčku do nosa.

Soren sa k nim otočil. „Ty ju príliš rozmaznávaš. Si na návšteve, tak by si sa podľa toho mal správať.“

„Nie je to žiaden problém. Znie to zaujímavo.“

„Ďakujem. Konečne niekto, kto so mnou súhlasí.“ Everr si položil ruku na srdce a s privretými očami sa sklonil pred Leonnie. Čierne pramene mu padli do tváre.

„Môžeme zobrať matrac, na ktorom spím a aj ten z Leonninej postele. Budeme sa vám na ňom ležať výborne. Má na mňa zázračnú moc. Kedykoľvek si tam, čo i len na chvíľu ľahnem, už sa mi zatvárajú oči. Sheperdovci vyberajú iba tie najkvalitnejšie veci.“

„Dve matrace nepostačia pre siedmych ľudí.“

„Potlačíme sa, Mozartík. Brynn a Jolie nezaberú veľa miesta.“

„Ty prvý sa začneš rozťahovať.“

„Nemáš žiadne dôkazy,“ ohradil sa Everr.

„Raz sme sa museli podeliť o jednu posteľ. Spal som na krajíčku, lebo pán Thalbach nemal priestor na ruky.“

„Vy ste spolu spali v jednej posteli?“ rypol do nich Finn.

„Bolo to na školskom výlete,“ mávol rukou Oliver.

„Bola to manželská posteľ, Mini Mozart.“

„A ty si si ju celú ulakomil pre seba!“

„To je už teraz jedno,“ zastavil ich Soren.

V ich trojuholníku boli vždy dve osoby, ktoré sa nepohodli a na tej tretej zostávalo ich rozsúdiť. Raz to bol Oliver, inokedy Soren alebo Everr.

Leonnie im dovolila z vrchného poschodia stiahnuť aj matrac z bývalej bratovej izby a tak sa všetci diváci mohli rozložiť.

V animovanej rozprávke sa Hiccup mal postaviť drakom, ale on si namiesto toho zvolil cestu mieru a pokúsil sa s nimi spriateliť. Práve, keď šiel Astrid zviesť na Nočnom bese, naraz miestnosť zaliala tma a ticho. Bolo počuť iba fúkanie severáku za oknami a splašené dýchanie.

Brynn vykríkla: „Oliver!“

„Som tu vedľa teba,“ nahmatal sestrinu ruku a pevne ju stlačil vo svojej. „Neboj sa.“

„Čo sa stalo?“

„Buď nám naše kino vybilo poistky alebo sa vonku niekde pretrhlo elektrické vedenie,“ vysvetlil si Everr a šiel k oknu. Celá ulicami bola ponorená do tmy.

„Zavolám domov, či sú v poriadku,“ rozhodol sa Soren a už vyťahoval mobil.

„V stavanej skrini v chodbe máme sviečky a nejaké baterky.“

„Leni, idem sa pozrieť s tebou,“ ponúkol sa Everr džentlmensky.

„Leni?“

„Leonnie je dlhé.“

„Vadí ti to?“

„Nie.“

Leonnie sa začervenala a obrátila sa namiesto odkiaľ vychádzal Oliverov hlas upokojujúci Brynn. Chcela na neho žmurknúť, ale pre tmu to nemohol vidieť.

Hudobník aspoň nematkovo zachytil, že sa na neho pozerá a usmial sa. Či chcel alebo nie, naozaj sa vo svojich citoch začínal strácať. Vždy, keď si už myslel, že vie, ktorá z dievčat sa mu páči, stalo sa niečo iné a rázom sa to všetko zmenilo. Nebolo to k nim fér. Musel sa rozhodnúť. Nemohol všetko, lebo nakoniec dopadne tak, že nebude mať nič. Lenže Everr začínal prejavovať náklonnosť a zo včerajšieho rozhovoru s Leonnie Oliver usúdil, že ani on jej nie je tak celkom ľahostajní. A bola to Jolie kto namaľoval portrét dvojčiat. Možno si ich všimla už oveľa skôr.

Dvojica Everr a Leonnie mohla byť vysoko osožná dvojica. Obaja boli vľúdni a nebáli sa pobiť za správne veci. Everr bol pre Leonnie ako priaznivý vietor. Oplýval potrebným humorom a dopĺňal tak Leonninu melancholickú a urážlivú stránku. Zároveň ho ona dokázala uzemniť a potlačiť správnym, viac realistickým smerom. Oliver im lásku naozaj prial. Už len kvôli ich šťastí dúfal, že sa prejavia viac a začnú spolu tráviť čas.

Žeby posunul „návod na dievčatá“ zase o pár rúk ďalej?

Everr najlepšie zo všetkého dokázal upútať pozornosť, poskytnúť pomoc, byť priateľský a vtipkovať. Nič mu nešlo lepšie ako toto. Čo musel dotiahnuť bola ich spoločná komunikácia.

„Leonnie, povedz Everrovi, čo znamenajú jeho mená. Pobaví ho to,“ pomohol im Oliver k nejakej téme.

„Jolie a ty sa nebojíš?“

„Vôbec nie,“ odpovedala čiernovláska dievčatku. „Tma v skutočnosti neexistuje. Je to iba nedostatok svetla. Tma nám tiež ukazuje, aké podstatné je svetlo, ktoré sa dá vidieť iba v čierňave. Takisto aj hra svetiel a tieňov je pre umelcov dôležitá, pretože vďaka nim môžeme maľovať hĺbky a vytvoriť na papieri priestor.“

Brynn sa odvážne pustila Oliverovej ruky a postavila sa medzi neho a Jolie, ktorá baterkou na mobile svietila na stenu. „A keby nebola tma, nemohli by sme vidieť tieň a robiť tieňové divadlo.“

Jolie sa rozžiarila. Zaraz si sadla na zem do tureckého sedu, mobil oprela o pohovku a na stene sa objavil obrys jej drobnej ruky. „Jasné. Tieňové divadlá sú skvelé.“

„Toto je trápne,“ pripomenul sa Finn.

„Aké veci vieš z tieňa vieš vytvoriť ty?“

Finn roztvoril ruku do pásu svetla. „Páva.“

Everr sa do miestnosti vrátil s veľkou škatuľou. „Tu máte baterku. Šetrite mobil.“

„Prečo?“

Everr zatiahol Olivera k Leonnie do kuchyne s menším stolom, zariadená v štýle francúzskej renesancie. Interesantné kamenné obklady na stenách a mnoho úložného priestoru. Dominoval jej praktický pracovný ostrovček. Na kuchyňu nadväzovala obývačka v neutrálnych odtieňoch, z ktorej bol výhľad i na terasu s posedením.

„Volala mi mama. Bola na návšteve u môjho brata a jeho manželky. Zovšadiaľ prichádzajú správy o blizarde. Najlepšie bude, ak zostanete tu.“

„Blizard? Veď prudká snehová búrka je typická iba pre Kanadu a USA.“

„Českom sa prehnalo tornádo, myslíš, že fujavicu zastaví, keď jej povieme, že to nie je jej typický rajón?“

„No fasa,“ uľavil si hudobník. „Čaká nás dlhá noc.“

Snehová búrka bol čas súdržnosti a priateľstva, kedy sa k sebe ľudia chúlili ako vrabce na streche nie len od zimy, ale aj z pocitu spolupatričnosti. Vietor fúkal ako magický čas splnených prianí, kedy sa všetko na okamih zastavilo, zamrzlo ako to spomínané jazero, a podobne ako ľadový most, aj tento spôsob zamrznutia otváral cestu k nepoznaným krajom na druhom brehu priepasti.

Autor: luckap (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Mozart - 11. kapitola - Návod na dievčatá: