OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Môj anjel smrti - Prolog

21.08.2010 (18:00) • MirrorGirl454 • Povídky » Na pokračování • komentováno 14× • zobrazeno 1854×

Zrkadlá. Nič iné v tejto okrúhlej miestnosti. Všetky boli prasknuté, až na jedno. V ňom sa odrážal obraz môjho anjela smrti. To som ale ešte netušila. Čierne vlasy mal rozstrapatené a prenikavými zelenými očami ma pozoroval. Aj keď to jeho vzhľad  nenaznačoval, milo sa na mňa usmial a zašepkal moje meno. Pri zvuku jeho hlasu ma mierne zamrazilo. V rukách držal krvavo červenú ružu. Nedokázala som od neho odtrhnúť zrak. Bol nádherný.

Vtedy sa ale obraz zmenil. Môjmu anjelovi sa na tvári usadil kamenný výraz a zreničky aj bielka mu sčerneli. Vyšiel z rámu zrkadla a znovu sa na mňa zahľadel. Nič nevravel, nič nerobil. Len tam tak stál a prepaľoval ma pohľadom. Pri jeho pohľade ma zamrazilo. Ucítila som chlad, akokeby v miestnosti klesla teplota o pár stupňov. Moje telo vycítilo nebezpečie, ktoré priam kvapkalo z tohto anjela. Chcela som sa pohnúť, nájsť cestu von a utiecť, ale moje telo zostalo stáť na mieste. Ako keby nebolo prepojené s mojím mozgom, ktorý mu v tejto chvíli posielal rozkazy.

,,Kate," povedal moje meno...

_

S výkrikom som sa zobudila. Zase ten sen. Každú noc, celý týždeň sa mi sníva a ja neviem prečo. Už som sa tým ani nezaoberala, len som vstala, umyla sa a zišla dolu na raňajky.

,,Dobré ránko," pozdravila ma mama.

,,Dobré," odpovedala som jej.

,,Čo chceš na raňajky?" spýtala sa ma.

,,Nič, prepáč mami ale ponáhľam sa do školy," odpovedala som jej.

,,Ty a ponáhľaď sa do školy? To nejak nejde dohromady," s úsmevom mi povedal Ted.

Ted je môj starší brat a vlastne niečo ako otec a kamarád. Keď nás otec opustil, pomáhal mame ako to len šlo, aby sa spametala.

,,Raz to predsa muselo prísť," zasmiala som sa s ním. ,,Tak ahojte. Uvidíme sa neskôr.

_

,,Vraj má prísť nejaký nový žiak," oznámila mi Amy.

,,Vážne?" zo záujmom som jej odpovedala. Nestihla ale nič povedať, pretože nás prerušila triedna, ktorá práve vošla do triedy. Za ňou kráčal naozaj pekný chalan. Bol mi nejak povedamý, ale nemohla som si spomenúť, kde som ho už predtým videla.

,,Dobré ráno žiaci. Toto je Christian Morgan. Náš nový žiak. Prisťahoval sa spolu s rodinou z Kanady. Budťe naňho prosím milý," oznámila nám.

On ale veľmi milo nevyzeral. Nemračil sa, ale mal na tvári taký ostražitý výraz. Pohľadom prechádzal žiakov a prezeral si ich. U nikoho nezostal veľmi dlho, až kým sa nepozrel na mňa. Zahľadel sa na mňa a z hlboka sa nadýchol. Nedokážem vysvetliť, že sa mu zrazu myhol ny tvári výraz, ktorý neviem inak vysvetliť ako tak, že sa musel premáhať aby niečo neurobil. Trvalo len sekundu kým sa znovu upokojil a nasadil na tvári kamenný výraz. Hľadieť na mňa ale neprestal. Dívali sme sa do očí a mňe tie jeho boli tak neuveriteľne známe. Nechápem prečo. Boli tak krásne zelené, ale bolo v nich vidieť aj niečo iné, ako len krásu. Nebezpečenstvo. Až vtedy, keď som prišla na to, čo vidím v jeho očiach, uvedomila som si koho sú tie oči. Patrili chlapcovi z mojich snov. Bol to on, skutočný a živý. Vlastne živý nie je to správne slovo.

Uhla som pohľadom a zapozerala sa von oknom. Cítila som, že na mňa stále hľadí, aj keď si už sadol na jediné voľné miesto. Cítila som jeho pohľad na chrbte. Doslova mi tam vypaľoval dieru. Celú hodinu zo mňa nespustil oči. Stále som nemohla prísť na to, prečo sa mi o ňom snívalo. Rozmýšľala som nad tým celú hodinu a ani som si neuvedomila, že už je koniec prvej hodiny a začala prestávka.

Ospravedlňujem sa za to, že je to také krátke =) .

Autor: MirrorGirl454 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Môj anjel smrti - Prolog: