OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Môj skutočný život 7. kapitolka

07.02.2010 (16:00) • DarkPassion • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 626×

7. kapitolka

Tak to je pre teba Lili dúfam, že sa ti to bude páčiť a nezabiješ ma svojim komentárom. Písala som to tak ako ťa vidím. Proste super dievča. A ked by si chcela môžeme si písať na ICQ a ja to zlepším. =)

Pre teba Lili =*

Zliezla som dolu a pozerala sa na Kiku.

Objala som ju a trela jej plecia.

„Bude v poriadku.“

„Pohádal sa s ním len kvôli mne Izzy. Môžem za to ja!“

„Ale hlúposť. Je to snob.“

„Mali by sme ísť domov.“ Šepla.

„Prosím?! Veď je neskoro a...“

„Prosím.“ Zavzlykala a ja som kývla. Zavolala som nám taxík a chlapcom nechala papierik. Budeme spať u Kiki nemá totižto doma rodičov.

„Sme tu.“ Zažla som a otvorila Kike dvere.

„Moc ti ďakujem.“

„Nehovorila si, že tu nikto nie je?“

„Mark?!“ Zakričala Kika do izieb. Mark bol jej mladší brat mal 15 ale už žúroval a tak. Bol vysoký a pekný to vám poviem.

„Uch... nemali ste byť u Izzy?“

„Sme tu!“ Sykla Kika.

„Ahoj Mark.“ Usmiala som sa na neho.

„Nechcete sa k nám pripojiť?“

„Zavri sa v izbe!“ Zasyčala znovu Kika. Radi sa hádali. Cítila som zvláštnu vôňu. Trpkú a točila sa mi z nej hlava. Marihuana?

Otvorila som dvere do ich izby a uvidela tu spúšť. Všade boli fľaše a špačky. Ale hlavné je koho som tu stretla. Bolo to celkom prijemné prekvapenie až na to že bola zhúlená ako prasa!

„Lili?“

„Jú... Izzy!“ Zvýskla a mala som ju zavesenú na krku. Kedysi na základke sme tvorili trojku. Kika ja a Lili. Kika bola vždy taký blázon všetko jej bolo jedno. Ja som bola vždy tá drzá a odtažitá a Lili? Bola citlivá ale vtipná a dobrá. Ale teraz? Čo to tu vyvádza?

„Lili ty si sa zbláznila?“

„Mark ma zavolal a ja som nevedela!“ Smiala sa až krochkala.

Kika vyvalila dvere a pozerala sa pred seba.

„Mark! Ty bazmek!“ Vrieskala a behala po izbe. Chcela ho chňapnúť a dať mu zopár vyučných!

„Poď ty trubka.“ Zobrala som Lili a šli sme do Kikinej izby. Ostatné obecenstvo ma nezaujímalo.

Posadila som ju na posteľ .

„Vieš, že nastupujem na vašu školu?“

„To nemyslíš vážne.“ Cítila som ako sa mi na tváry  objavil velikánsky úsmev.

„Tomu ver Izzy!“

„Doniesla som chrumky a niečo na pitie.“ Vošla Kika a zaklapla dvere.

„Prečo sa objímate bezo mňa!“ Zmrnčala a hodila sa do nášho spoločného objatia.

Po niekoľkých hodinách čo si Lili pospala sme zaspali aj my.

Zobudila som sa na rámus.

„Vypnite to!“ šeptala Kika a snažila sa to vypnúť, no jej ruka sa rozplácla na Lilinej tváry.

„Do riti čo je?!“ Syčala Lili a hádzala rukami. Ja som sa smiala a oni sa vzájomne pozreli do očí a potom si prikývli. Lili ma chytila a Kika ma začala štekliť.

„Hej! To neplatí!“ Otvorili sa dvere a v nich stál Mark.

„Môžem sa pridať?“

Jediná odpovedať bola letiaci vankúš  jemu do tváre.

„Nie!“ Zakričali sme všetky tri naraz a rozosmiali sa. Tak veľmi mi to chýbalo. Naša slávna trojka.

Stála som v kuchyni v teplákoch a vyťahanom tričku.

„Milé dámy... čo si dáte na raňajky?“

„Ja  by som si dala palacinky vy moja žížalka.“

„Prosím? Žižalka? Povieš mi čo ťa to napadlo?“

Kika sa otočila na Lili a pýtala sa.

„Nevyzerá tak snáď drahá kotletka?“

„Od kedy ja som kotletka?“ Durdila sa Lili.

„Naozaj Kika odkiaľ berieš tie hlúpe prezývky?“

„Podľa mňa sú originálne! Tak ako vy!“ Snažila sa to vyžehliť. Hodila som do nej cesto.

„Hej!“

Vyplazila som jej jazyk a pustila sa do palaciniek.

Keď dojedli palacinky pozerali sa na hodinky.

„Tak čo dnes podnikneme?“

„Ja viem! Ja viem!“ Vyskakovala Lili.

Obe sme ju spražili pohľadmi. Vždy vymíšlala naozaj hlúposti. Naposledy sme boli v lese počítať veveričky! Počítať veveričky!!!

„No ták baby. Dlho ste ma nevideli a naozaj to nebude také hroz...“ Jej preslov prerušil môj mobil.

„Prosím?“

„Ehm... ahoj tu Dan. Vieš veľmi ste nás včera vyľakali, keď ste nám nechali len lístok. Ste v poriadku? A obaja sa vám ospravedlňujeme za včerajšok. Tomm sa pochytil s otcom lebo k nám konečne prišiel náš tretí brat.“

„Tretí brat?“

„No, hej. Bude chodiť s nami do triedy.“

„Vážne? To je super. Chcel... si ešte niečo?“

„Nezašli by ste dnes niekam s nami a šiel by aj Sam. Mohli by ste sa spoznať a ...“ skočila som mu do reči.

„To je super lebo naša tretia najlepšia kamoška práve došla a šla by s nami. Vieš ona tak nejako bude  chodiť s nami do triedy tiež. Prestupuje a...“ skočila mi do reči Lili.

„Po prvé nehovor o mne za mojím chrbtom a s kým voláš?“ Skackala okolo mňa. Rukou som jej zakryla ústa a potom som ďalej volala.

„Počkaj!“ Sykla som a ona mi vyplazila jazyk.

„Dobre tak kde sa stretávame?“

„Hm... čo tak klzisko?“

„Super budeme tam.“ Zložila som a pozerala sa na nadurdenú Lili a zvedavú Kiku. Ona zase je?! To vám poviem Kika bol iný žráč! Lili sa ešte tak tak držala ale to vám poviem boli to buldozéry, čo sa týka jedla!

„Tak čo? Kto to bol a kam ideme?“

„Bol to Dan však?“ Usmiala sa Kika.

„No hej bol. Včera sa, že vraj zľakli. A obaja sa nám ospravedlňujú a prišiel im tretí brat Sam. Všetci traja sú rovnako starý.“

„Tretí brat? Do frasa o čo ide? Ak mi to nepoviete idem počítať veveričky sama!“ Bručala Lili.

„Ale dobre. Sadni si a pozorne počúvaj.“ Chytila sa slova Kika.

„Dobre, dobre.“ Usmiala sa a sadla si do tureckého sedu.

„Spoznali sme ich v triede. Sú to naozaj fešáci a myslím si, že aj ten tretí bude na zakusnutie...“ mrkla na ňu Kika a pustila sa ďalej do našej minulosti.

„No išli sme do kina. Ja som išla s Tommom a Izzy s Danom.“

„To nemyslíš vážne Izzy išla hneď prvý deň do kina? Nemala si horúčku?“ Krochkala Lili. Zamračila som sa a Kika len nad nami krútila hlavou. Naozaj sme sa niekedy chovali ako malé deti ale ja som ich ľúbila. Oni dve boli moja druhá rodina.

„Už mi neskáč do reči! Otázky prímam potom. Takže kde som skončila? Hm, no  áno. Boli sme v kine a chlapci nás odprevadili na zastávku...“ A bla bla bla. Všetko čo poznáte. Nič zaujímavé! Keď skončila Lili žiarili očičká ako malej mačičke.

„Tak to som zvedavá na toho tretieho. Myslíte že by som mala šancu? Viete čo nemala ... hej hej nemala.“

Obe sme ju zhodili naspäť do vankúšov a mračili sa.

„Jasné, že máš si krásna, milá, atraktívna a šialená!“ Rozhodila Kika ruky.

„Ja a šialená neviem kto je tu večný vtipálek.“ Zložila si ruky na prsiach.

„Ak neprestanete zavolám Marka a ...“

„Nie Marka nie!“ Pišťali obe. Mark bol strašne prasa, bol schopný uvaliť si v miestnosti , že sme sa museli skladať na čističku vzduchu!

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Môj skutočný život 7. kapitolka: