OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Môj skutočný život 4. kapitolka

02.02.2010 (16:00) • DarkPassion • Povídky » Na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 574×

3.kapitolka

Mesačná noc

„Okej, idem ja.“

„Kam?!“ zachraptila som. Neviem čo ma to napadlo. Ale bála som sa. Nechcela som aby šiel.

„Predsa do obývačky. V hosťovskej je Tomm. Dúfam.“ Pohľad mal niekde v diaľke, no to som ho prerušila.

„Okej, v obývačke spím ja.“ Schmatla som bundu a už už som mala ruku na kľučke.

„Nikam nejdeš!“

„Vidíš, že by som nešla?“ otočila som sa naspäť k dverám. No v tom do mňa letel vankúš.

„Takže ty takto!“ smiala som sa a hádzala do neho vankúš. Tak vznikla vankúšová bitka.

Obaja sme udychčaný padli medzi vankúše na zemi. Okolo nás padali pierka.

„To boli moje posledné vankúše.“ V tom zablikala žiarovka a bum... bola tma.

„Myslím, že to bola tvoja posledná žiarovka.“ Smiala som sa a ...

... zrazu som cítila jeho dych na mojej tvári. Otočila som sa a videla len obrysy jeho tváre. Zodvihla som ruku a jemne mu prešla bo tvári. Skúmala som záhyby jeho krásnej tváre. Prosím?! Čo som to práve povedala?! S.p.a.m.ä.t.a.j  s.a INES! Ale bolo to tak. Chcela som sa ho dotýkať. Okúsiť chuť jeho pier.

„Dan?“ Šepla som do tmy.

„Prosím?“ Jeho dych ma šteklil na tvári.

„To tu budeme takto?“

„Mhm, vyzerá to tak.“ Z tónu jeho hlasu som vedela, že sa usmieva.

„Niečo vymyslím počkaj.“ Prudko som si sadla. Dnes bol predsa spln! Bude krásne svietiť mesiac. Vstala som a prebojovala sa cez tú hŕbu vankúšov až k oknu. Odostrela som a dnu  vnikli lúče mesiacu

„Šikulka.“  Usmial sa. V lúči mesiacu mal striebristé vlasy. Jeho oči však žiarili ako mačacie. Všimol si, že si ho obzerám a vstal. Poškrabal sa na hlave a mala som pocit, že sa červená.  Zasmiala som sa a on do mňa hodil vankúš.

„To ti ešte nestačilo?!“

„Jasné, že nie!“ Zasmial sa a hodil do mňa ďalší. Takto sme sa bili ešte pol hodinku potom som vyčerpaná padla k jeho nohám.

„Už dosť. Vzdávam sa, vyhral si.“

„To som chcel počuť.“

„Ale nabudúce...“ vetu som nechala  ležať vo vzduchu.

„Nabudúce ťa zničím ako dnes.“ Zasmial sa a ja som mu postrapatila vlasy.

„Nie si unavená?“

„Trošku.“ Priznala som.

„Tak môžeme ísť spať.“

„Môžem si dať ešte sprchu?“

„Jasné. Osušky sú tam.“

Kývla som a šuchtala sa do kúpeľne. Tešila som sa na sprchu, ktorá zahasí oheň v mojom tele. Po dneskajšom fiasku budem ešte dlho otrasená! Vliezla som do sprchy a umyla sa jeho sprchovým gélom. Voňal nádherne tak ako on. Bol čokoládový, milujem tú vôňu. Teplé kvapky dopadali na moju nahú pokožku. Pomaličky putovali po mojom tele.

Ked som mala dosť vyliezla som zo sprchy a pozrela sa do zrkadla. Na krku sa mi  urobili škaredé modriny o jeho rúk. Ako som tam stála v uteráku napadlo mi, že nemám čo na seba. Otvorila som dvere na malú škárku a očami hľadala Dana.

„Dan?“

Zrazu stál pri dverách. Vyľakala som sa a dvere pustila. Jemu sa poskytol pohľad na moje telo v osuške. Ďakujem ti bože za tú osušku!

„P... prepáč. Potrebovala si niečo?“ Videla som ako sa snaží pozerať sa mi do očí. Moja tvár bola spaľovaná ohňom.

„Nemám čo na seba.“

„Hneď niečo nájdem.“ Vbehol do izby a za pár minút predo mnou stál.

„Je to síce trošku veliké tričko ale malo by ti to byť ako nočná košeľa.“

„Tak spávam aj doma.“ Usmiala som sa a vytisla mu bozk na líce. To bolo čo ?! Som čistý blázon.

Obliekla som si ho a bolo mi akurát nad stehná. Ešte že mám oholené nohy! V duchu som sa zasmiala. Vyšla som a on už ležal na posteli, no hneď z nej zliezol.

„Pekne tam ostaň môj pekný!“

„Ale čo. Už si ma to aj privlastňuje.“

„Odkedy som TO?!“ Nadurdene som vystrčila bradu a ruky si zložila na prsiach.

„Od vtedy od kedy neposlúchaš!“ zamračil sa.

„Ak si tam neľahneš Dan!“ Stál predo mnou a ruky mal taktiež ako ja zložené na prsiach.

„Tak?“ zodvihol jedno obočie a ja som zavrčala. Sotila som do neho a on padol do postele, lenže aj so mnou lebo ma stihol stiahnuť! Ležala som na ňom a tričko sa mi vyhŕňalo hore.

„Prepáč.“ Usmiala som sa a zliezala z neho. Chytil ma za ruku a nechcel pustiť.

„Tak čo keby sme spravili kompromis?“

„Počúvam.“

„Budeme tu spať obaja.“

Chvíľu som rozmýšľala. Nezdalo sa mi to vhodné ale tiež som nechcela  tu v izbe ostať sama.

„Dobre.“ Ľahol si do postele a ja vedľa neho. Zakutrala som sa pod perinu a slastne si vzdychla. Konečne pohodlie a odpočinok. Len sa bojím, že v snoch bude zase ON.

„Dobrú noc.“

„Aj tebe Izzy.“ S úsmevom na tvári som zaspávala.

Mala som 8 rokov a prechádzala som sa po Zoo ocko ma držal za ruku a pozorovali sme spolu zvieratká v klietkach. Bolo mi ich ľúto ale ocko vždy hovoril, že  im tu nie je až tak zle, no neverila som mu.

„Tak moc ťa ľúbim Ines.“ Povedal ocko a pobozkal ma do vlasov. Mala som rada ked ma objímal. Ked sme sa smiali a vymýšľali hlúposti. No nevedela som čo ma čaká. Tie prekliate roky zúfalstva a bolesti.

„Aj ja teba.“ Usmiala som sa a ťahala ho k ďalšej klietke.

Zrazu sa sen zvrtol. Do mojej reality. Do skutočnosti, ktorá ma bolela.

Stál predo mnou a na tvári úsmev, ktorý sa mi vysmieval. Čo sa s ním stalo? Prečo to všetko robí? Prečo?

Mama bola v kuchyni a varila večeru. Otec do nej začal zapárať a ona sa obarila.

„Mami!“ vystrašene som sa pozeral na scénu.

„Si taká hlúpa.“ Vrieskal po nej.

„A ty si zbabelec!“ zavrešťala som. Otočil sa na mňa a vedela som prečo sa tak chová. Bol totálne opitý. Oči mal sklenené a tvár červenú od zlosti. Pristúpil ku mne a vrazil mi facku. Padla som na zem  plakala no vtedy došiel môj brat.

„Ešte raz ju udrieš.“ Zavrčal na môjho oca. Bolo to prvý krát. Prvý krát čo sa môj brat nechoval slušne.

Videla som ako sa bijú. Mlátili sa a môj brat nemal šancu. Nemal ju a dobre som to vedela.

„Dosť.“ Kričala som. Brat dostal poslednú ranu, ktorá ho zhodila na zem. Mama plakala držala môjho brata.

„Nenávidím ťa! Nenávidím. Si obyčajný hajzel!“ kričala som a a búchala mu do hrude. Cítila som ako sa mi ústa napĺňajú krvou. Pozrel sa na mňa svojimi desivými očami a ja som vykríkla.

Metala som sebou a plakala. Došiel. Znovu došiel ničiť môj spánok zabíjať môj čas.

„Izzy ššš to bude dobré. Bol to len zlý sen.“ Hladil ma Dan po tváry. Zavesila som sa mu okolo krku a tíško plakala.

„Len zlý sen.“ Šeptala som mu do nahej hrude.

„Len zlý sen.“ Zopakoval kľunde. Odsunula som sa od neho ale stále ho držala za ruku. Moje viečka ešte pár krát padli, no na koniec som znovu dopadla do temnej ríše.

Konečne sa mi spalo kľudne. Bol pri mne Dan a ja som  nemohla myslieť na nič iné. Nemyslela som na spaľujúcu bolesť len na to, že je vedľa mňa. Otvorila som oči a pár krát klipkala. Štípali ma ešte z plaču a k tomu slnečné lúče neboli moc príjemné. Zodvihla som sa na lakťoch a zistila, že to na čom leží nie je matrac.

„Ježiš prepáč Dan.“ Ospravedlňujúco som sa na neho pozrela a on sa iba usmial.

„To je dobré Izzy.“ Pohladil ma po tvári a ja som si znovu položila tvár na jeho hruď.

Bolo mi príjemne a cítila som sa bezpečne.

„Koľko je hodín?“

„9:30.“

„Si hore už dlho?“

„Od vtedy, čo si sa večer zobudila.“ Usmial sa na mňa.

„Prepáč mi naozaj. Sľubujem, že už u teba nikdy neprespím.“

„Čože?“

„Sľubujem.“

„Ja nechcem aby si mi sľubovala niečo čo ja sám nechcem. Naozaj mi to nevadilo ja toho veľa nenaspím.“ Zosunula som sa z jeho tela a sadla si vedľa neho. Tričko som mala dosť vyhrnuté tak som si ho stiahla dole.

„Naozaj?!“

„Naozaj.“ Usmial sa.

„Myslíš, že Kika a Tommy sú už hore?“

„Tommy už určite a Kika neviem.“

„Tak dám sa trošku do poriadku a hneď som tu.“ Usmiala som sa a vytackala sa z postele.

„Budem čakať.“

Vošla som do kúpeľne a uvidela ten výbuch na mojej tvári. Obliekla som si džínsy a nechala si tričko v ktorom som spala. To moje bolo  celé od krvy. Zhnusene som sa na to tričko pozrela a pocítila nutkanie ho vlastnoručne spáliť. Ked som sa aspoň trošku učlovečenčila vyšla z kúpeľne no Dan tu nebol. Čakala som a čakal, no on tu nebol. Pomaličky som otvorila dvere a skontrolovala či tu je čistý vzduch. Ked som tu nikoho nevidela vyliezla som von z izby a šla prehliadnuť teritórium. Zrazu som počula zašušťanie.  Nadskočila som a otočila sa. Bol to len Granko.

„Ahoj ty chlpáčik. Nesmieš ma takto strašiť.“ Pohladila som ho za ušami. Pozrel sa na mňa so svojimi očkami a mával chvostíkom. Teraz som počula kroky no zrazu ustali.

„Ehm, ehm.“ Otočila som sa a uvidela niekoho kto mi naháňal hrôzu. Pozeral sa na mňa z odporom a znechutenosťou.

„Vy ste boli s Danom?“

„Á... áno.“

„Tak tu máte peniaze a choďte prosím preč.“ Podal mi bankovky a mne padla sánka. Čo si o mne myslí? Že som nejaká štetka?

Zrazu vyšiel spoza rohu Dan a pozeral sa na nás dvoch. Zaťal päste a šiel ku mne. Ja som tam stála ako stolný stĺp a pozerala na toho chumaja, ktorý mi práve dal peniaze.

To je ale výter.

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Môj skutočný život 4. kapitolka: