OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Len porozumieť - Časť 2.

12.01.2014 (15:00) • mima33 • Povídky » Na pokračování • komentováno 11× • zobrazeno 1077×

Časť 2.

Celý deň ubehol ako voda. Na Sam čakali ešte tri prednášky, ktoré dopadli slávnejšie, ako tá prvá, kde ju z rovnováhy vyviedol profesor Cesare. Ale mohla mu zazlievať niečo z toho, čo povedal? Na jednej strane áno, pretože to bolo vrcholne hnusné a profesori by sa k svojim študentom mali chovať slušne a nedovoľovať si. Na druhej strane nie, lebo si vedela celkom predstaviť, čo sa asi o nej musel dopočuť a aké meno si tým u neho vyslúžila. Teraz jej nezostávalo nič iné, ako ho presvedčiť, že sa mýli, keď si myslí, že Sam nemá na to, aby študovala na MSU. Možno to nepovedal nahlas, ale zaručene si to myslel.

Napokon Samin deň bol lepší aj vďaka Dominice, ktorá neprestajne o niečom mlela a vďaka tomu sa čas ako keby zrýchlil. Po skončení poslednej prednášky sa dokonca ponúkla, že Sam odvezie a brunetka nezaváhala a ponuku prijala. Mohli by z nich byť celkom dobré priateľky a kamarátka sa Sam zíde – hlavne preto, že to nevyzerá na práve pokojné obdobie a jediný, s kým môže Sam hovoriť je Jessie, ktorý ako poslucháč nestojí za nič a miesto toho, aby človeku poradil a vytiahol ho z depresie ho uvrhne do ešte väčšej.

„Ďakujem za odvoz,“ povedala Sam, keď zastavili pred Jessieho domom a Dominica sa usmievala ako slniečko na hnoji – brunetka sa dokonca divila, že ju z toľkého škľabenia sa nebolia mimické svaly, keďže za celý deň jej úsmev z tváre nezišiel hádam ani raz.

„Za málo,“ odvetila a Sam sa vydriapala z auta.

„Tak zajtra,“ zvolala na svoju novú kamarátku a vybrala sa dnu.

Pred dverami však zastala a úpenlivo premýšľala, či sa neutečie skryť niekam do mesta a nepočká, kým Jessie nezaspí. Nevedela, či má na neho náladu a najhoršie bolo, že nemala potuchy, akou náladou oplýva on. Od rána sa mohlo stať všeličo a možno ho v práci niekto naštval a on je preto ešte viac nabrúsený. Možno si to bude chcieť vybiť na Sam a možno je na ňu od rána nahnevaný ešte viac, hlavne preto, lebo ho celý deň ignorovala a ani jeden z jeho päťdesiatich hovorov neprijala. Začínala sa kvôli tomu cítiť previnilo, ale vziať to späť už nejde.

Takže v duchu prosila boha, aby večer prežila bez ujmy a zatlačila kľučku. Dvere sa otvorili a Sam obalil teplý vzduch, ktorý stade prúdil. Do nosa jej udrela príjemná vôňa pečeného mäsa a zemiakov. Nechápavo sa zamračila a potichu vošla dnu. Na chodbe sa vyzula a precupotala cez obývačku. Chcela sa skryť vo svojej izbe a stráviť tam zvyšok večera. Nie len preto, lebo na ďalší deň mala prednášku s profesorom Cesareom a chcela sa naučiť všetko, čo im dnes povedal, ale aj preto, lebo mala divný pocit z tej vône, čo sa tiahla po dome. Buďto tu Jessie niekoho má, alebo... nie, iná možnosť nejestvuje.

A predstava, že si sem jej brat dovliekol ďalšiu pipku, ktorá ho chce len kvôli jeho postaveniu a peniazom bola mizerná a Sam sa z toho robilo zle. Jej brat si zaslúžil niekoho lepšieho, niekoho ako Diana a preto nikdy nemala rada jeho priateľky a zaryto ich všetky vždy ignorovala.

„Ahoj,“ ozval sa Jessieho hlas, čím ju zarazil.

Zastala na schodoch a odrazu si pripadala ako nejaký zlodej, ktorý sa vkradol do cudzieho domu a pri jeho bielení ho ktosi načapal. Príšerná predstava a najhoršie bolo, že Sam sa niečo podobné naozaj stalo a pri tých spomienkach ju zalial rumenec hanby.

„Ahoj,“ pošepla a otočila sa na Jessieho, ktorý postávala medzi dverami a tváril sa neisto.

Teória, že tu má novú priateľku razom padla, lebo na sebe mal staré tepláky a špinavé tričko – pokiaľ dobre videla, mal ho od kečupu a nejakých ďalších surovín.

„Celý deň si mi nedvíhala,“ spustil, no jeho tón neznel ani trochu obviňujúco. Ruky si žmolil a očami kmital po celej miestnosti, no Sam sa vyhýbal. „Bál som sa o teba,“ dodal a zamračil sa, keď tie slová opustili jeho pery.

Tak fajn, definitívne jej pripadal divný, ale povedať mu to nemohla, lebo by vyletel ako vždy a momentálne pôsobil, že ma zmierlivú náladu a očividne varil, čo nebolo u neho vôbec normálne. Vlastne sa brunetka bála o žalúdky ľudí, ktorí by tú patlaninu mohli dať do úst.

„Prepáč, nemala som čas,“ vydýchla a ucítila, ako sa do nej zaryli výčitky. „Vieš, nebol to práve najlepší deň v histórii mojich dní,“ pokúsila sa o odľahčujúci tón, čo nezabralo, lebo Jessie sa hneď zamračil.

„Čo sa stalo,“ vyzvedal a pristúpil o krok k nej.

Keď na neho v tom momente hľadela, pôsobil ako ten starý, dobrý Jessie, ktorý si robí starosti o každého človeka na planéte. Obavy, ktoré pociťovala sa vyparili a Sam zišla dolu zo schodov a zvažovala, či mu povedať o tom profesorovi.

„Ale nič,“ zaklamala. „Len to bolo náročné a dlhé. Cítim sa hrozne vyčerpane,“ hovorila a pokúsila sa o udržanie si úsmevu na perách.

Jessie si ju obzeral skúmavým pohľadom a z jeho výrazu bolo jasné, že jej to nezožral, no nepovedal nič a len prikývol. „Navaril som večeru. Celý deň si nič nejedla, musíš byť vyhladovaná,“ prehodil a zmizol za dverami kuchyne.

Sam zostala stáť naprostred obývačky a hľadela za ním, ako za dajakým prízrakom. Keď nad tým teraz uvažovala, naozaj okrem toho koláča nič nejedla a žalúdok jej to hlasno pripomenul, keď začal protestovať, až si ho oboma rukami objala. Ale jesť niečo, čo navaril Jessie... ale asi by nemala byť veľmi prieberčivá a suma sumárum, jesť to budú obaja.

Prešla teda do kuchyne, kde sa Jessie skláňal nad linkou a obzeral si svoj výtvor, z ktorého sa ešte parilo. Nevoňalo to najhoršie a možno to bude aj jedlé. Nemala by byť hneď taká nedôverčivá, nie je to od nej fér a možno ju prekvapí.

Zastavila sa vedľa neho a obzrela si jeho veľdielo v pekáči. Vyzeralo to ako zapekané čosi so zemiakmi a cibuľkou. Skepticky si to obzerala a Jessie sa popritom škeril.

„Sadni si, ja naberiem,“ zavelil a hneď sa do toho aj pustil. Vybral taniere, príbory a hojne nakladal, až mala brunetka chuť ho okríknuť, aby to nepreháňal.

Keď ju počastoval spýtavým pohľadom, rezignovala a prešla k stolu. Usadila sa na svoje obvyklé miesto a ruky si založila pred sebou. Palcom klopkala po doske a hrýzla si do jazyka. Dobre naladený Jessie bol pozitívny výjav, no nebolo to časté a preto ju to zarážalo a vyvádzalo z mieri. Už bola zvyknutá, že vrčí a mračí sa na všetko, čo sa okolo neho mihne.

„A čomu vďačíme za tvoju dobrú náladu?“ nevydržala a spýtala sa, i keď si nebola istá, že je najlepší nápad do neho vŕtať.

Práve sa snažil odrezať plát mäsa a zarazene na ňu vytiahol obočie. „Nemám zlú náladu stále,“ odvetil len a ďalej sa venoval krájaniu toho čohosi.

Sam zomkla pery do úzkej linky a stiahla obočie. „Nemáš dobrú náladu nikdy,“ zašomrala po niekoľkých sekundách, keď sa jej bratovi podarilo odkrojiť kus mäsa a preložil – teda prehodil – ho na tanier.

„Preháňaš,“ odvrkol a jeho tón znel ako obvykle – naštvane a podráždene. No zrejme si to hneď uvedomil a usmial sa, i keď aj idiotovi by bolo jasné, že je to strojený úsmev, do ktorého sa nevkradla ani len štipka úprimnosti. „Snažím sa ti ospravedlniť a ty mi to sabotuješ,“ jedoval sa, keď pred ňu pokladal tanier a so svojou porciou si sadol vedľa nej.

Sam sa zámerne ďalej pozerala na neho a príboru sa ani nedotkla. „Ty mne?“ začudovala sa. „Mala som za to, že ty si naštvaný na mňa,“ povedala celkom úprimne a vykrivila pery.

Jessie sa zachichotal a zavrtel hlavou. „Ráno som aj bol, ale iba trošku,“ dodal rýchlo, keď si všimol Samin pohľad typu: Vedela som to. „Mala si pravdu,“ vydýchol nakoniec a napichol jeden zemiak na vidličku a predtým, ako si ho vložil do úst, ho obzrel z každej strany.

„A v čom, konkrétne, som mala pravdu?“ vyzvedala, možno s trošku zlomyseľným tónom, čo blondiaka pobavilo a v očiach sa mu roztancovali iskierky.

„Vo všetkom, zrejme,“ prehodil a vrátil sa späť k svojmu tanieru.

Sam na neho ďalej pozerala a nemohla uveriť vlastným ušiam. Jessie dal jej za pravdu – keby jej niekto len pred dvoma dňami povedal, že sa niečo také udeje, rovno by ho poslala na psychiatriu, aby sa dal liečiť, pretože také dačo pokladala za nemožné. Ale jej blonďavý braček bol očividne plný prekvapení.

„Prečo neješ?“ spýtal sa a zazrel na Sam, ktorá si nedôverčivo prezrela jedlo, ktoré jej naložil na tanier. A že jej tam toho naložil ako pre drevorubača netreba opomínať.

„Však jem,“ sykla a zvnútra si zahryzla do líca.

Vzala do rúk vidličku a rovnako ako Jessie sa najskôr pustila do zemiakov. Z jedného si odhryzla a napodiv nechutil nijako zle. Len bol mierne presolený. Ďalšie na rade bolo mäso, zrejme bravčové, ale tým si nebola istá, pretože bolo akési bez chuti – teda ak nerátala to, že z toho doslova razilo víno.

„Čo to vlastne je?“ Spýtavo sa otočila na Jessieho, ktorý ju zaujato pozoroval a pôsobil nervózne.

„Našiel som ten recept na internete,“ oznámil a neisto sa pozrel na mäso, na svojom tanieri. „Je to nejedlé?“ Tvár vykrivil do úškľabku a vidličkou do neho pichol.

Sam sa neubránila úsmevu a zároveň pokrútila hlavou. „Je to bez chuti, ale myslím, že sa neotrávime,“ prehodila žartovne, čím u Jessieho vyvolala presne takú reakciu, akú chcela. Rozosmial sa, až sa mu celé telo roztriaslo.

Sam síce nebola žiadna šéfkuchárka, ale u Masona sa často nudila a keď ju nechal samu a zmizol niekam preč, bez toho, aby jej oznámil dátum a čas svojho príchodu, tak varila. A ku podivu sa jej jedlá dali jesť a jej samej občas aj chutili. Ale ešte mala určite čo vylepšovať.

„Aspoň že tak,“ povedal, keď popadol dych a odsunul tanier čo najďalej od seba.

Sam nasledovala jeho príklad a podoprela si rukami bradu. Oči nespúšťala z Jessieho, ktorý zasa neprestajne civel na jednu z podložiek, ktoré boli poukladané po stole.

„Vieš, nechcem sa veľmi starať, ale ako si sa rozhodol?“ Prerušila ticho Sam. Nemohla zniesť, že ani jeden nič nevraveli.

Jessie akoby ledabolo mykol plecom a špičkou jazyka si navlhčil pery. „Viem, že som zbabelec, nemusíš mi to hovoriť,“ začal a bolo na ňom vidno, že veľmi opatrne volí slová. „Lenže vždy pri predstave, že by som šiel za ňou ma prepadá podivný pocit. Nechcem jej svojím príchodom ublížiť...“

Sam to nevydržala a neslušne mu skočila do reči. „Prečo by si jej ním mal ubližovať?“ podivila sa nechápavo. „Je to hlúposť, Jess a ty to vieš,“ upozornila ho mamičkovským hlasom a vztýčeným prstom mu šermovala pred nosom.

„To teda nie je,“ protestoval svojhlavo. „Nie je to také jednoduché, ako sa zdá. Nie pre mňa! Bol som pri nej a videl som ju trpieť. Bola ako nejaké mačiatko, ktoré akútne potrebuje nový domov a lásku, bol som rozhodnutý jej všetko dať. Dal by som jej celý svoj život a potom sa to pokazilo,“ hlas sa mu postupne znižoval, až prešiel do šepotu a Jessie sklonil hlavu. „Celá jej rodina tu zomrela, Mason ju uniesol a ubližoval jej a v nemocnici sa k nej chovali ako k psychopatovi miesto toho, aby jej pomohli. Všetky jej utrpenia sa sústreďujú na toto mesto. Na mňa. Nechcem v nej svojou návštevou vyvolať všetky tie príšerné spomienky a pripomenúť jej bolesť, ktorú si tu vytrpela.“

Ako ho tak počúvala, snažila sa ho pochopiť a možno niekde v kútiku duše aj jeho vyznanie vzala, ale stále v nej zostalo veľa sebeckosti, ktorá sa sústredila na Jessieho. Chcela pre neho šťastie a to šťastie bola Diana, tak prečo by ho nemala posielať, aby ju našiel? Ak by jej to dovolil, sama by sadla na lietadlo a keď aj za vlasy, dotiahla by ju k nemu. Spravila by aj nemožné, aby bol šťastný a spokojný, pretože ho milovala a či sa jej to páčilo alebo nie, keď videla, že trpí, trpela s ním a už ju to nebavilo znášať.

„Milovala ťa a ja sa stavím, že ťa miluje stále,“ konštatovala a tón jej hlasu nepripúšťal žiadne protesty. „Neviem v akom stave je teraz, ale dám krk na to, že pokiaľ by si za ňou prišiel, neodmietla by ťa a ani by si jej tým nespôsobil žiadne muky, ako si ty myslíš,“ hovorila a prebodávala ho pohľadom.

Po chvíľke k nemu natiahla ruku a preplietla si s ním prsty. Robila to tak často, že keď sa dotkla jeho pokožky, vo vnútri sa jej rozlialo to príjemné, známe teplo a cítila sa bezpečne a doma. Len Jessie v nej dokázal vyvolať tie pocity a za to ho mala ešte radšej. Vďaka nemu sa dostala von z problémov, aj keď mu to nikdy nepovedala. Veľmi málo sa pred ním otvárala a skoro vôbec s ním nehovorila o svojich pocitoch, iba keď sa jej spýtal a aj vtedy mu odpovedala len stručne a obyčajne jedným alebo dvoma slovami.

„Skutočne si to myslíš?“ spýtal sa a spoza dlhých mihalníc na ňu hľadel. Tvár mal stále sklonenú k zemi a voľnou rukou klopkal do stoličky, čo sa ozývalo po celej miestnosti, keďže tam panovalo temer hrobové ticho.

Sam prikývla a povzbudzujúco ho potľapkala po pleci. „Samozrejme, ja vždy hovorím, čo si myslím!“ oznámila a hrdo zdvihla bradu. To gesto, samo o sebe, jej pripadalo vtipné.

Jessie si ju pár sekúnd obzeral, až si vzdychol. „Kedy si tak strašne dospela?“ divil sa a Sam ľahostajne pohodila rukou.

„No keď som sa prebrala z drogového amoku,“ odpovedala, ale nevyznelo to presne tak, ako zamýšľala.

„Mal som ti vtedy pomôcť a nie pred všetkým zavrieť oči,“ prehodil a stisol jej silno ruku.

Sam cmukla. „To nie. Nepočúvala by som ťa. Nezabúdaj, že vtedy som ťa neznášala!“ upozornila ho na fakt, ktorý mu bol zrejmý.

Jessie však nesúhlasil a prišiel so svojou teóriou. „Ja to vidím tak, že si mi závidela,“ vyhlásil samoľúbo a na tvári sa mu usadil tak povýšenecký výraz, že to nemohol myslieť vážne, ani keby chcel.

Sam ho laškovne tresla päsťou do hrude a on na ňu vyplazil jazyk. Z ničoho nič pôsobil ako bezstarostný človek, ku ktorému proste úsmev patrí.

„No tak to priznaj,“ vyzval ju a odhodlane čakal.

Najskôr ju napadlo, že v rámci zábavy mu na to kývne, ale nakoniec vstala od stola a pobrala sa ku chladničke. „Urobím nám niečo na večeru,“ oznámila a Jessie sa uvoľnene oprel na stoličke, pričom zazrel smerom k pekáču na kuchynskej linke.

„Omeletu,“ poprosil a Sam sa hneď do toho pustila.

Zvyšok večera to bol ten Jessie, akého každý poznal. Milý, s úsmevom na tvári a tancujúcimi plamienkami v očiach farby oceánu.  

V ďalšej časti na nás čaká jedna nová a jedna stará, dobre známa, postava. Pomaličky sa to už rozbehne, tak majte so mnou, prosím, strpenie.

Mimi :D

Autor: mima33 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Len porozumieť - Časť 2.: