Hrdlorez 7 • OurStories.cz ~ naše povídky

Prebudenie

04.04.2021 (11:00) • MillieFarglot • Povídky » Na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 394×

Mala pocit, že ju niekto odstrihol od vonkajšieho sveta. Zvuky okolo nej potemneli, avšak vnímala všetko, čo sa dialo s je telom.

Horúčava začala postupovať celým jej telom od chodidiel až po hlavu, akoby ju postupne pohltili plamene. Nemohla sa pohnúť... ani zobudiť. Teplo sa stupňovalo, až sa stalo neznesiteľným. Chcela kričať o pomoc, no svoje telo nedokázala ovládať. Bola lapená niekde v temnote, avšak pri vedomí.

Okrem neúnosného tepla ju začala bolieť hlava. Mala pocit, že jej niekto chcel naschvál rozpučiť hlavu, tlačenie pochádzalo z oboch strán spánkov. Zároveň by prisahala, že objem jej mozgu sa minimálne zdvojnásobil a snažil sa explodovať.

Všetok tlak sa postupne presunul do očí a celej tváre. Pálčivá bolesť zasiahla sánku, ktorú by prirovnala k trhaniu všetkých zubov naraz. Bolo to niečo nepredstaviteľné. Ak by mohla kričať, určite by ju počuli minimálne na druhej strane kontinentu.

Chcela umrieť. Netušila, kto ju tak trestal, no dúfala, že to čochvíľa ukončí. Už nezáležalo na tom, či to prežije. Kvôli svojej zvedavosti a dôverčivosti by prišla o život tak či tak. Mohla čakať, že to bude práve kvôli Graysonovi.

Začala mať tušenie, že Chris si na nej vybíjal zúfalstvo za to, že mu NSA nedovolilo vziať ju do Centrály. Ešte nikdy nemala zlomenú nejakú kosť, preto nevedela, aká je to bolesť. No to, čo cítila teraz, jej pripadalo ako lámanie niekoľkých zároveň a postupné vyberanie jednotlivých orgánov.

Takto zvrátený musel byť jedine on.

***

Nevedela ani odhadnúť, koľko času prešlo v jednotlivých fázach bolesti. Keď sa začala postupne vytrácať, počula svoj zrýchlený dych a v ušiach sa ozýval jej tlkot srdca. Necítila už nič, bála sa však otvoriť oči. Čo by videla ako prvé? Zrejme obrovské množstvo svojej krvi.

Pochybovala, že to bol len obyčajný sen.

Na začiatok skúsila pohnúť nohami, čo zvládla bez väčších problémov. Počula zalapanie po dychu, ktoré jej nepatrilo. Musela to byť osoba, čo jej spôsobila všetky bolesti. Bola vďačná, že to prestalo, no na druhej strane ho chcela zniesť z tohto sveta. Za tú krátku chvíľu v nej začal kypieť hnev.

Necítila sa rovnako, no zatiaľ nedokázala identifikovať, čo konkrétne bolo iné. Sťažka preglgla, celé ústa mala vyprahnuté. Zarazila sa, keď jazykom ucítila dva predĺžené zuby, ktoré pri dotyku nepríjemne brneli. Zmenilo sa jej celé telo? Vymenili končatiny?

Bude vyzerať ako monštrum?

Nabrala odvahu a otvorila oči. Pred sebou zbadala Timothyho a nie Chrisa, ktorého tam očakávala. V tomto svetle mal však oveľa tmavšie vlasy a jemnejšie črty tváre. Následne si spomenula na slová, ktoré počula tesne pred tým, než sa jej toto všetko stalo. Tim ju chcel premeniť, no niekto sa ho od toho snažil odhovoriť. Pravdepodobne jeho argumenty vyhrali. Keď si uvedomila, že z nej vlastne spravil upíra, stúpol jej adrenalín.

Ešte nikdy sa nehnevala tak, aby to prešlo do zúrivosti. Tentoraz sa začala celá chvieť.

Nechcela to! Nežiadala ho o to!

Spustila nohy z postele a kým si uvedomila, čo vlastne robí, schytila Tima pod krkom a pritisla ho k stene. Prsty mu dala okolo krku a hoci bola od neho o dosť nižšia a chudšia, netušila, kde sa v nej vzala toľká sila. Počula tiché vrčanie a až o chvíľu zistila, že tento zvuk vydávala ona.

Prekvapilo ju, že sa vôbec nebránil. S úžasom ju pozoroval svojimi modrými očami. Mala sto chutí ho zabiť za to, čo jej robil niekoľko posledných hodín. Zaslúžil by si to za nesplnenie svojej úlohy.

Dvere sa otvorili a niekto zrúkol: „Preboha, veď ho zabiješ!“

V tom úplne zmeravela, pretože to bol Timothyho hlas. Tlak v rukách okamžite povolil, ruky zvesila vedľa svojho tela. Odtiahla sa od tej osoby, čo bola vedľa nej a otočila sa. Zostala v úplnom šoku. Zmätene pozrela raz na jedného, a potom na druhého. O krok od nich cúvla. Vyzerali takmer rovnako.

Oliver. Musel to byť on. Nevyzeral ako Timov brat, skôr ako jeho dvojča.

„Ženská!“ Oliver si šúchal krk a len neveriacky krútil hlavou. Ak by vopred vedela, ako Timothyho brat vyzerá, určite by mu neublížila.

„To si chcela zabiť mňa? Veď som ti zachránil život, Nina.“

Venovala mu neveriacky pohľad. „Prosím? Neprosila som ťa, aby si ma zachránil, nieto aby si ma premenil. Jediné, čo som chcela, bolo sa odtiaľto dostať čo najďalej a už vás nikdy nevidieť“ Zúrivosť ju ešte stále neprechádzala, preto takmer kričala. Všetok rešpekt, ktorý voči nemu a všetkým upírom mala, z nej razom opadol. Teraz už nemalo význam hádať sa o svoj život. Bolo neskoro.

„Ešte mi poďakuješ,“ odsekol, akoby bola najväčšia nevďačnica na svete. Založil si ruky vbok a očami ju prebodával.

Chcela odtiaľ v momente odísť. Zastavil by ju niekto?

Prežila by vôbec, ak by to urobila?

Postupne si začínala spomínať na Timove komplikácie s polovičným upírom a na zákaz tvorenia upírov. Ako Grayson zareaguje, keď zistí, že ju premenili? Bude mať Timothy ešte väčšie problémy? Zrazu mala milión otázok. Nebola si istá, či by na ne od niekoho dostala odpoveď.

Emócie sa v nej menili zo sekundy na sekundu. Všetky pocity prežívala oveľa intenzívnejšie. Pred chvíľou bola neskutočne nahnevaná, teraz sa chcela schúliť do klbka a plakať. Oči jej zaliali slzy, preto sa odvrátila od bratov a posadila sa na posteľ. Lakte položila na kolená a hlavu zložila do dlaní. Celý život sa jej zrútil ako domček z karát. Svojich rodičov a sestru už pravdepodobne neuvidí, kvôli upírom nemala kam ísť. Všetko, čo doteraz poznala, bolo nadobro preč. Hrdlo jej stiahlo a cítila, že slzy už dlho neudrží.

Bratia boli stále ticho, nemala odvahu sa na nich pozrieť. Pociťovala značnú vinu na tom, do akej situácie sa dostala. Keby neušla, zrejme by práve boli na ceste do Centrály, stretla by sa s Graysonom a všetko by bolo iné. Každý ju utešoval tým, že na upíra ju nepremení, keďže bol vydaný zákaz. Teraz zavarila nielen sebe, ale aj ostatným.

Tim a Oliver sa medzi sebou potichu rozprávali, preto sa snažila rozptýliť. Prezrela si izbu, v ktorej sa nachádzala. Bola pomerne malá, okrem postele v nej bola ešte jedna lavica na sedenie, zopár medicínskych prístrojov a malá skrinka. Vyzeralo to ako nemocničná izba. Nemala ani páru o tom, kde sa nachádzala.

Jej želanie bolo, aby sa okamžite premiestnila domov. Chcela objať svoju mamu a povedať jej, ako veľmi ju ľúbi. Potom by sama sebe sľúbila, že už nikdy nevytrčí päty z domu, minimálne v noci.

Zasiahla ju ďalšia vlna emócii. Zatvorila oči a jej slzy si našli vlastnú cestu. Vzlykla. Pocítila, že si k nej niekto prisadol na posteľ a zároveň druhá osoba z miestnosti odišla.

„Bude to len lepšie. Začiatky sú najhoršie, no nakoniec budeš rada, že si jednou z nás.“ Oliverov hlas ju veľmi prekvapil. Myslela si, že to bol on, kto odišiel. Kým bola človek, poriadne sa s ním nestretla. Teraz sa ju snažil utešiť. Neúspešne.

„Určite bol aj iný spôsob, akým ste ma mohli zachrániť.“ Chcela ešte dodať, že keby ju nechali umrieť, nemala by im to za zlé.

Nahlas si povzdychol. „Je pravda, že som ťa chcel zachrániť prevozom do nemocnice. Tim s tým nesúhlasil. Stratila si veľké množstvo krvi a pri páde si si poškodila chrbticu. Keby si to aj zázrakom prežila, mala by si doživotné následky. Môj brat konal proti zákonu len preto, aby ťa zachránil. Mala by si mu byť vďačná.“

„V prvom rade, ocitla som sa v tomto svete len vďaka môjmu stratenému priateľovi, ktorý je očividne niečo extra a v druhom rade, sú to síce pekné slová, no všetko, čo som kedy poznala, je preč. Ako mám existovať bez svojej rodiny?“ Celá hruď sa jej ešte stále chvela v nápore emócii, ktoré sa v nej miešali jedna radosť. Bola unavená, zmätená, hladná a mala obrovskú chuť do niečoho udrieť, rozbiť to... a niekomu ublížiť. Narovnala sa a zotrela si slzy z tváre. Oči jej padli priamo na prsty, na ktorých boli krvavé šmuhy. „Čo to, dopekla...“ zalapala po dychu a pozrela sa Olivera.

„Oh, slzy upírov sú krvavé.“ Postavil sa a podal jej zo skrinky balík papierových vreckoviek. „Ak chceš prežiť, budeš sa v tomto svete musieť naučiť existovať. Možno ti to bude trvať pár mesiacov, možno pár rokov. Každý jeden z nás si tým prešiel.“

Nahlas sa nadýchla a vydýchla.

Nemala ani páru o tom, aká bytosť sa z nej stala.

Nasledovala Olivera a vyšla z miestnosti. Ocitli sa na dlhej chodbe, na oboch koncoch boli obrovské presklené okná. Štýlom sa podobala na budovu, z ktorej ušla, takže ju museli priviezť naspäť. Zišli po schodoch a zamierili do izby pre darcov, kde spala.

Cestou si všimla, že celé jej oblečenie bolo špinavé od blata, trávy a krvi, preto ako prvé vošla do kúpeľne. Ešte stále bola zmätená a nesústredená.

Odvážila sa pozrieť na seba do zrkadla a vzápätí to oľutovala. Neboli to len tmavohnedé vlasy, ktoré kontrastovali s jej bledou pokožkou. Jej pozornosť upútalo niečo celkom iné. Okolo očí mala bordové machule, dokonca si svoju vlastnú krv všimla aj na perách. Pootvorila ústa a zbadala dva špicaté zuby. Boli biele, takmer žiarili. Spodná pera ju bolela na miestach priamo pod ňou. Zdalo sa jej, že sa zarezali priamo do nej.

Prstami sa zo zvedavosti dotkla špicatých zubov. Zaboleli, no dalo sa to vydržať. Presne takto citlivé zuby mala, keď nosila zubný strojček. Nepríjemná a tupá bolesť, nič nemohla požuť a bola z toho nervózna. Teraz to bolo menej intenzívne, no nevedela si predstaviť, ako s tými zubami bude žiť.

Lem trička mala celý nasiaknutý krvou, avšak na krku nemala ani stopy po Chrisovom uhryznutí. Okamžite ho vyzliekla a hodila do koša. Rovnakým smerom putovali aj nohavice s početnými trhlinami a špinou. Vošla do sprchy, pustila na seba horúcu vodu a rozplakala sa. Takto si svoju existenciu nepredstavovala ani v najhoršej nočnej more.

***

Keď vyšla z kúpeľne, Oliver sedel na jej posteli a čakal ju. Mala pocit, že na ňu dával pozor, aby opäť neutiekla.

„Čo sa bude diať teraz?“ opýtala sa ho. Naozaj bola vydesená zo všetkého, pretože netušila, čo ju čaká a ako bude jej život teraz vyzerať. Môže odtiaľto odísť? Bude môcť vidieť svoju rodinu? Milovala slnko, no teraz mohla naň rovno zabudnúť. Pri pomyslení na tieto veci sa takmer opäť rozcítila.

„Najskôr sa pôjdeš napiť, potom ťa niekto zasvätí do nového života.“ Založila si ruky na hrudi. Oliver povedal tie slová tak, že teraz sa stala pre nich príťažou a spoločnosť jej robil len z donútenia. Keby jej hneď na začiatku dali na výber, s upírmi a Graysonom by nechcela mať spoločné nič.

„Ty si tiež upír, môžeš mi to povedať.“ Mykla plecom, akoby to predsa nebolo jasné. Ak sa ku nej ide správať nepríjemne, dá mu na to pádny dôvod.

„Ja som polovičný upír, môj život je odlišný. Taktiež to je príliš veľa informácii na tak málo času. Prvý rok života upíra je rizikový.“ Takmer zabudla, že Oliver bol iný ako ostatní.

„Ako to myslíš?“

„Tvoje zuby. Tie budeš schopná schovať až po roku. Medzi ľuďmi musíš byť veľmi opatrná. V noci sa to dá skryť, ale je to riskantné. Odhalenie sa pred človekom je trestané smrťou.“ U niektorých upírov si predĺžené zuby všimla, u väčšiny vôbec. Teraz jej to už dávalo zmysel.

„Chris a vy ste nemali najmenší problém s tým, aby som sa o vás dozvedela,“ namietla a pozrela naňho. Pery mal stisnuté do úzkej linky a bradu vystrčenú. Bolo nad slnko jasnejšie, že aktuálne bola najotravnejšia osoba na svete a jeho pohár trpezlivosti pretiekol ešte predtým, než ho takmer prizabila.

„Ja chápem, že chceš nájsť niekoho, koho by si vinila z tvojej premeny. Môžeš sa hnevať na kohokoľvek chceš, no vďaka Graysonovi by si sa o nás dozvedela tak či tak. Ale to je jedno. Tvoj prípad je o to horší, že je v platnosti zákaz vytvárať nových upírov. Budeš sa musieť vyhýbať mnohým z nášho druhu.“

„Kedy bol vydaný ten zákon?“ opýtala sa . Určite existovala možnosť, ako sa vyhnúť problémom.

„Pred piatimi mesiacmi.“

„Tak to by nemal byť problém.“

„Nina, berieš to príliš na ľahkú váhu,“ povedal a zívol si. „Tu nejde len o ten zákon. Keď Grayson kontaktoval NSA, bola si človekom. On to vedel. Ak by zistil, že si upír, bol by problém. Tu ti nepomôže žiadne obídenie zákona. Teraz však poď, nech si môžem ísť ľahnúť. Som unavený.“

Bola príliš zmätená na hádanie sa s niekým o veciach, o ktorých nemala ani tušenie. Potrebovala si to všetko utriediť v hlave a zvyknúť na novú realitu.

Grayson o nej vedel a zaujímal sa o ňu, no prečo by kvôli nej neporušil zákon? Upírovi, ktorého stretla len nedávno, to nerobilo najmenší problém. Ak k nej prechovával ešte nejaké city, mohol to spraviť tiež. Cítila sa trochu dotknuto za to, že práve ona musí prísť za ním, aby zistila, čo od nej vlastne chce.

Potichu nasledovala Olivera až do miestnosti s obrovskými presklenými oknami. Na pohovke sa nachádzala mladá žena, spokojne si čítala jednu z kníh. Keď si ich všimla, pousmiala sa.

V tom momente si uvedomila, čo myslel tým, že sa najskôr pôjde napiť.

Nie. Absolútne nie.

„Nemyslím, že to je dobrý nápad. Nie som... smädná. Nevezmeš ma radšej na palacinky? Mám naozaj chuť na niečo sladké. Tým myslím normálne jedlo,“ dodala, keď sa na ňu nechápavo pozrel a hlavou opäť kývol k tej žene. Po tom, ako vyslovila tie slová, sa jej zdalo, že Oliver trochu pobledol.

„Nie, to sa mýliš! To máš len zlý pocit, ktorý sa zamieňa za chuť na sladké,“ povedal a do jeho hlasu sa vkradli obavy a nervozita. „Na palacinky môžeš rovno zabudnúť, tvoj žalúdok by to momentálne nezvládol a videla by si ich druhýkrát.“ Spomenula si na Richardove slová. Telo upíra predsa dokázalo v obmedzenom množstve zvládnu aj normálnu potravu.

Mala obavy z toho, že ak by okúsila krv, už by nechce prestať. Nechcela, aby sa z nej stal netvor. Na druhej strane ju k tej dievčine nepriťahovalo absolútne nič, čo si nevedela vysvetliť.

„Krv naozaj nechcem, Oliver. Ako ti mám povedať, že nie som smädná a pri pomyslení na to mi naskakuje husia koža. Zrejme som divný upír.“ Mykla plecami.

Oliverovi sa z tváre vytratila farba a vyzeral, že každú chvíľu to s ním sekne. Oboma rukami si pošúchal tvár a znovu na ňu pozrel. Pristúpil k nej natoľko, až jej narušil osobný priestor a priložil prsty na krk. Tmavomodré oči od ohromenia mal rozšírené a ústa pootvorené.

„Timothy mal pravdu, dočerta! Naozaj ti bije srdce.“

Nevedela, ako na to zareagovať. Bolo to dobré znamenie?

„Si polovičný upír, Nina. Všetci sme v ešte väčšom probléme, než sme boli doteraz.“

Autor: MillieFarglot (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování