Hrdlorez 14 • OurStories.cz ~ naše povídky

Ako dopadne návšteva Centrály?

01.08.2021 (16:00) • MillieFarglot • Povídky » Na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 441×

Niekoľkokrát si premerala Graysonovu tvár, aby sa ubezpečila, že toto nie je žiadny vtip. Srdce jej zovrela neviditeľná ruka a rozbila ho na niekoľko kúskov. Minúty, ktoré teraz strávila v jeho blízkosti, jej pripomenuli, ako veľmi ho milovala a koľko bolesti jej priniesol jeho nečakaný odchod. Hoci sa v živote pohla ďalej, opäť doňho nakráčal, akoby sa nič nestalo.

„Prosím?“ opýtala sa ho prekvapene a myseľ jej šla na plné obrátky. Nechápala, prečo si myslel, že ona je tá správna osoba, čo mu s tým dokáže pomôcť.

Zhlboka sa nadýchol a tvár mu od neželanej reakcie zosmutnela. „Chcem ťa poprosiť o to, aby si mojim rodičom vysvetlila, že už nie som medzi živými. Mohol by som za nimi poslať kohokoľvek iného, no nepresvedčil by ich nikto. Akékoľvek dôkazy zariadim, o konkrétnej príčine smrti sa môžeme pozhovárať potom. Najprv potrebujem vedieť, či si ochotná to pre mňa a moju rodinu spraviť.“

Keby nesedela na mäkkej pohovke, padla by na zadok.

„Žiadaš priveľa,“ šepla. V spomienkach zablúdila k výsluchu na policajnej stanici. Na jej pomery tam strávila príliš veľa času, ktorý bol úplne zbytočný. Keby sa ozval už skôr, mohol ju od týchto stresujúcich situácii uštedriť. „Stačil jeden prekliaty rozhovor so mnou a tvojimi rodičmi pred tým, než si učinil svoje rozhodnutie, Grayson. Pár minút. Oveľa skôr by sme uvítali vedomie, že stále žiješ, ale už sa s nami nestretneš, než to, čo si urobil. My, ľudia, sme silní a poradili by sme si s tým.“ Od rozrušenia sa jej v hrdle urobila hrča. Odvrátila od neho pohľad a potriasla hlavou. Musela sa upokojiť a nenechať sa ovplyvniť emóciami, no bolo to náročné. Brada sa jej začínala chvieť, čo bola predzvesť plaču.

„Povedal som ti, že to bolo kvôli vašej bezpečnosti. Keby som šiel najskôr za mojimi rodičmi, nepovedali by ti nič, preto som sa rozhodol o rozhovor s tebou.“ Drobnú útechu videla v tom, že nekontaktoval svojich rodičov, ale ju. Dobre vedel, aký vzťah s nimi mala. Boli dôvodom, prečo sa s Graysonom chcela rozísť, avšak milovala ho natoľko, aby si s nimi nejako poradila. „Pred premenou som sa bál, že by ste ma mohli presvedčiť na liečbu. Možno som slaboch, no nechcel som si dávať falošnú nádej.“

„Si,“ vydýchla.

„Čo bolo, už nezmením. No chcem túto kapitolu života už nadobro uzavrieť. Ak mi pomôžeš, budem tvojim dlžníkom do konca života.“

„Keď to urobím, už ťa nikdy neuvidím?“ kontrolovala. Verila v kladnú odpoveď. To bola jediná možnosť, kedy by súhlasila. Najradšej by si vyjednala iné podmienky, ktoré zahrňovali koniec lovu na polovičných. O tom mohla akurát tak snívať.

Skleslo prikývol. „Áno. Samozrejme, nebudem sa brániť tomu, že by sme ostali v kontakte. Nech sa rozhodneš akokoľvek, budem to rešpektovať.“

„Dobre.“ Ak to znamenalo, že bude mať od neho pokoj, bola za všetkými desiatimi.

„Vážne?“ prekvapene sa spýtal. „Ďakujem.“

Ďalej jej povedal o jeho fiktívnej smrti. Vybral si autonehodu. Našli by sa tam dôkazy o jeho živote za posledný rok v New Yorku. Keby sa niekto rozhodol o podrobné študovanie jeho prípadu, nenašiel by nič zaujímavé. Bol by ako ihla v kope sena. Mal tam kúpený byt, zmluvu s nejakou spoločnosťou, pre ktorú pracoval a spolubývajúceho, čo bol platený dostatočne na to, aby potvrdil, že celý príbeh o jeho odchode z domu sedí. Mal to premyslené do najmenších detailov.

Jeho smrť by bola nehoda, pri ktorej by auto dostalo šmyk a narazilo do stromu. Nič, do čoho by mali byť zapojení aj nevinní ľudia.

„Prečo si si na toto vybral práve mňa?“ Nedávalo jej to žiadny väčší zmysel. Mohol nafingovať svoju smrť aj bez jej pomoci, jeho rodičia a ona by sa to dozvedeli tak či tak.

„Pretože moji rodičia by to pred tebou s najväčšou pravdepodobnosťou zatajili. No nebudem ti klamať. Bol za tým aj iný dôvod. Jeden z upírov, ktorí ťa tu priviedli, spáchal trestný čin, za čo som ho potrestal. Nakoniec vysvitlo, že to bolo krivé obvinenie a chcel som sa mu osobne ospravedlniť.“ Zo slov, ktoré vyslovil, jej prešiel mráz po chrbte. Bol to Timothy a jeho čin bola premena Olivera. Stalo sa to už pred niekoľkými rokmi, prečo ho tento prípad zaujímal už teraz?

Zarmútilo ju, že tu šlo len o jeho a prácu. Nechýbala mu. Zaujímal sa len o svoj biznis, o jeho osobu. Nespýtal sa jej, ako sa za posledný rok mala, aká bola cesta z Virgínie do Centrály. Naozaj si myslel, že je ešte stále zaslepená láskou k nemu? Tá náklonnosť pominula pred niekoľkými mesiacmi a už sa nikdy nevráti naspäť.

„Taktiež som ťa chcel uchrániť pred upírmi. NSA zaistí, aby si bola v bezpečí. Za ten rok sa mi podarilo narobiť zopár nepriateľov.“ O tom nepochybovala. Na zaistenie bezpečnosti bolo príliš neskoro a s jeho nepriateľmi mala tú česť sa stretnúť.

„Dobre.“

Podal jej pevný kúsok papiera s jeho menom a telefónnym číslom. Jeho okraje mali strieborné lemovanie a úhľadné písmo by spoznala snáď aj o polnoci. „Predtým, ako pôjdeš za mojou rodinou, mi zavolaj. Dohodneme si detaily. Dávam ti toľko času, koľko potrebuješ.“ V jeho hlase počula, že hoci na ňu netlačí, bol by rád, keby to vybavila čo najskôr. Problém bol, že domov sa vrátiť zatiaľ nemohla.

Postavila sa a bola vďačná za to, že ich rozhovor trval tak krátko. Bola vyčerpaná z neustáleho kontrolovania sa, aby o sebe neprezradila tajomstvo, ktoré skrývala za perami. Ak by ich pootvorila o niečo viac, zbadal by jej predĺžené zuby. Pokojne by sa stavila o to, že ak by sa tak stalo, okamžite by na to zareagoval alebo ju zabil. Grayson bol však stále nadšený z jej návštevy a zároveň skleslý, pretože na určité veci nereagovala podľa jeho očakávania.

Z ramien jej odpadol obrovský balvan, dýchalo sa jej ľahšie.

„Ešte raz ti ďakujem,“ povedal a rýchlym krokom prešiel k dverám. Cestou si ju obzrel a pohľadom zablúdil k jej krku, akoby kontroloval, či tam nemá odtlačky zubov. Keby tušil, čo všetko si kvôli nemu vytrpela... Ako by reagoval?

Jedna jej časť ho chcela objať a uistiť sa, že nie je len výplod jej fantázie. Tá rozumná časť by ho najradšej zhodila z útesu rovno do pekla. Bola to krásna predstava. Prešla okolo neho a na znak pozdravu len kývla hlavou. On sa doširoka pousmial a sledoval, ako odchádzala.

Rozlúčka bez zbytočných emócii jej hrala do karát.

Cítila, že ako náhle sa dostane do auta, nechá citom voľný priebeh.

***

Keď si sadla na zadné sedadlo, pritiahla si kolená k hrudi a objala ich. Pozerala pred seba a jej myseľ bola prázdna, neodvážila sa myslieť na to, že je po všetkom. Ešte stále sa nachádzala v areáli Centrály a nemohla si dovoliť poddať sa plaču. Potrebovala zo seba dostať všetky emócie, ktoré sa v nej počas stretnutia s Graysonom nahromadili a vyčkávali v nej ako tichá bomba.

Morris zostal stáť pred autom a stačil mu jediný pohľad na jej tvár, aby sa na nič nevypytoval. V tichosti počkali na Timothyho, potom sa rozlúčili a každý sa pobral svojím smerom. Dúfala, že Tim sa za ten čas skutočne stretol s Graysonom a dočkal sa ospravedlnenia za svoje zranenie. O tom, čo sa na Centrále udialo, neprehovoril ani jeden z nich. V tichosti vyzdvihli Olivera a pokračovali v ceste domov.

Prekvapilo ju, aká bola z toho rozhovoru vyšťavená. Oprela si hlavu o sedadlo a zatvorila oči. Imaginárne si uznanlivo poklepkala po pleci, že odviedla skvelé divadielko. Bola na seba pyšná, že všetci upíri odišli z Centrály bez ujmy na zdraví.

O pár minút zaspala.

Do Woodstocku sa vrátili tesne pred svitaním. Ako prvé zamierila do kuchyne, aby sa napila a najedla. Celú noc na jedlo ani nepomyslela, teraz už nemala žalúdok taký stiahnutý. Nachystala si cereálie s jogurtom a vyšla na terasu. Potrebovala byť chvíľu osamote, aby si utriedila myšlienky. Mala pocit, že práve zvládla najťažšiu skúšku svojho života.

Sledovala, ako z oblohy zmizli všetky hviezdy a nahradila ich ohnivá oranžová farba. Bolo jej chladno, no odmietala ísť naspäť. Čelila by milión otázkam, na ktoré už dnes nemala žiadnu energiu. Prekvapilo ju, že sa nepoddala plaču. Všetky emócie v sebe po ceste domov udusila a upokojovala sa, že Graysona už nikdy v živote neuvidí.

Chcela mať túto situáciu s Centrálou čo najskôr za sebou. Aby mohla navštíviť Graysonových rodičov, v prvom rade sa musí ukázať doma. Zahrať ďalšie divadlo. Vyhnúť sa Sonii. Kedy bude vlastne môcť odísť z tohto domu?

Dvere na terasu sa zrazu otvorili a z domu vyšiel Oliver. V jednej ruke mal dva sklenené poháre, v druhej fľašu bieleho vína a cez rameno prehodenú hrubú vlnenú deku. V tichosti položil všetky veci na lavičku vedľa nej, rozprestrel deku a dal jej ju okolo ramien. Potom otvoril fľašu a jej obsah nalial do pohárov. Jeden jej podal.

Prekvapene naňho hľadela.

„Ak nie si vínový typ, môžem priniesť niečo iné.“

„Nie, nie, trafil si sa,“ odvetila a s vďačným pohľadom si ho od neho vzala. Bolo jej jedno, aký druh alkoholu jej ponúkol, v tejto situácii by priala všetko. „Niečo oslavujeme?“

„Keďže sme sa z Centrály všetci vrátili v jednom kuse, môžeme osláviť napríklad to.“ Obaja sa zasmiali a jemne štrngli pohármi. Odpila si malý dúšok a až teraz pochopila všetky tie etikety na vínach. Skutočne vedela rozoznať aj najjemnejšiu príchuť, ktorá bola do nápoja pridaná. V tomto prevládala citrusová príchuť, ktorú milovala.

Oliver jej nepokladal zvedavé otázky, len vedľa nej ticho sedel a pomaly odpíjal zo svojho pohára. Takáto spoločnosť sa jej páčila. Bola príšerne unavená a nechcela myslieť na nič.

Nakoniec predsa len popustila uzdu fantázie a predstavovala si, ako bude vyzerať jej život teraz. Graysona sa ešte tak úplne nezbavila, to jej pripomínal kus papiera v zadnom vrecku nohavíc. Bude musieť zvládnuť ešte jeden rozhovor, no na ten mala dostatok času. Musela premyslieť, ako tú novinu povie ďalej. Jej rodina to zvládne v poriadku, skôr sa bála o Graysonových rodičov. Pokojne by dala ruku do ohňa za to, že ju opäť obvinia z vraždy. Rozmýšľala, ako by sa teraz vyhla nepríjemným otázkam z ich strany. Ako to všetko vie práve ona? Prečo má toľko informácii? Vedela, že by to nenechali len tak a opäť by do toho zaplietli políciu a celý vyšetrovací tím.

Keď sa z toho všetkého dostane, mala by dobehnúť všetky zameškané veci do školy, nájsť si prácu aspoň na čiastočný úväzok a nejaké bývanie v okolí. Nebola pripravená zanechať svoj doterajší život a pohnúť sa vpred. V tom videla najväčší problém.

„Nad čím rozmýšľaš?“

Pozrela sa naňho. Mala pocit, že ju celý ten čas pozoroval a ona si to nevšimla. Vyzeral spokojne, no unavene. Svoj pohár vína mal už takmer dopitý.

„Nad všetkým. Dúfam, že si Grayson nič nevšimol. Bojím sa, aby vám kvôli mne nehrozilo ďalšie nebezpečenstvo.“ Predstavovalo to len malý zlomok toho, čo ju trápilo.

„Keby zistil pravdu, predpokladám, že by si tu teraz nesedela. Nemusíš sa trápiť, už máš po tom.“ Vystrel ruku a dlaň jej položil na líce. Bola príjemne teplá, no ten dotyk bol pre ňu zvláštne elektrizujúci. „Neviem si ani predstaviť, aké to pre teba muselo byť... vidieť ho. Myslela si si, že je mŕtvy?“

Mykla plecom, pretože už ani netušila, čo si o Graysonovi myslieť. „Neviem. Jeho zmiznutie spájali s únosom a vraždou, a to všetko pripisovali práve mne. Graysonove telo sa nikdy nenašlo, jeho rodina nemala žiadne dôkazy, že som ho zniesla zo sveta práve ja. Akoby som toho bola schopná.“ Oliverove oči sa hrôzou rozšírili a videla, ako sa jej chce niečo opýtať, no neprerušil ju. „Jeho rodičia ma proste nemali radi. Som obyčajné dievča, z obyčajnej rodiny.“ V očiach ju začali páliť slzy, ktoré sa drali na povrch. Bolo jej ľúto, že ani ich láska im nepreukázala dostatočný dôvod na to, aby ju schválili ako dobrú priateľku pre svojho jediného syna.

„Nina, si všetko, len nie obyčajná.“ Rukou, ktorú mal na líci, ju upokojujúco pohladil.

Zažmurkala, aby rozohnala slzy. „Potrebovali niekoho, koho by vinili z jeho zmiznutia a ja som bola perfektná voľba. Dúfala, som, že sa jeho telo nájde s dôkazmi o mojej nevine. Keby Grayson nebol mŕtvy a po čase sa objavil, vzbudilo by to viac otázok a ja by som opäť skončila na policajnej stanici, pretože jeho rodina by mi nikdy nedala pokoj. Takže áno, myslela som si a bola som zmierená s tým, že je mŕtvy. Som hrozný človek, keď niekomu prajem smrť... A teraz. Teraz sa bojím.“ Bála sa, pretože bude musieť čeliť jeho rodičom s tou otrasnou historkou o jeho fingovanej smrti.

Oliver len nesúhlasne potriasol hlavou, v šoku z toho, s čím sa mu práve zdôverila. „Teraz patríš do našej rodiny, Nina, takže na to nie si sama. Nech ťa už Grayson požiadal o hocičo, zvládneme to spolu. Nechápem, ako si niekto mohol myslieť, že by si vedela zabiť niekoho, na kom ti záleží. A nie si zlý človek. Chcela si mať tú kapitolu života za sebou a nájsť vnútorný pokoj. Je rozdiel priať niekomu smrť a naozaj to uskutočniť.“

Nedal jej šancu na to, aby na jeho slová nejako zareagovala, čo bolo dobré. Pretože na jazyku mala poznámku o tom, ako chce Graysona v momentálnej situácii zabiť. Naozaj. Bol pre nich najväčšou hrozbou Naklonil sa bližšie k nej. Jeho blízkosť s ňou robila divy, Oliver to dobre vedel. Zatajila dych a čakala, čo sa rozhodol testovať. Tentoraz by sa stavila o schopnosť odolávať krvi. Bola smädná a intenzívne si uvedomovala vôňu jeho krvi, ktorá jej spôsobovala závraty.

Pozrela na jeho a tvár a pohľad jej padol na krištáľovo modré oči, v ktorých badala oranžové odlesky úsvitu. Videla v nich obrovskú úľavu. Oliverov život taktiež závisel od jej stretnutia s Hrdlorezom. Keďže šlo všetko podľa plánov, spolu s bratom sa už viac nemuseli báť, že by ich Centrála začala hľadať.

Oliver si ju pritiahol bližšie k sebe a urobil niečo prekvapujúce. Niečo, čo potrebovala, a ani o tom netušila. Oboma rukami ju pevne objal a privinul si ju k svojej hrudi. Bolo to viac ako akýkoľvek prejav náklonnosti.

Autor: MillieFarglot (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování