OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Hra Padlých - Nenávisť - 4. časť



Hra Padlých - Nenávisť - 4. časťAllia sa víťazoslávne pozerá, ako jej sestra stráca nervy.
Príchod domov a návšteva, ktorú po toľkých rokoch nečakala. A znova spomienky na minulosť.

2. kapitola

Ako to začalo

 

Spokojne som sledovala ako Arwen naštvane vypochodovala z telocvične. Nemusí byť predsa vo všetkom najlepšia. Hus jedna tvrdohlavá.

„Dobrá hra,“ povedal ten blondiak, ktorý si ma vybral do tímu.

„Podobne,“ usmiala som sa.

„Ešte sme sa nepredstavili. Som Alex.“

„Allia,“ potriasla som mu rukou. To, že už viem ako sa volá som radšej nedodávala. 

„Zdá sa, že volejbal ťa baví,“ poznamenal a pozrel na mňa nádhernými modrými očami. 

„Je to moja obľúbená hra.“ Ani som to nestihla dopovedať a už sa k nám prihnal Brian.

„Zdá sa, že niekto nám tu prekazil náš obvyklý zápas,“ povedal a zahľadel sa na mňa.

„Obvyklý?“ nechápala som.

„No... väčšinou je to len hra medzi nami,“ odvetil a ukázal na seba a Alexa.

„Oh, tak prepáč, že som zranila vaše city,“ odvetila som s výrazom, že ma to nesmierne mrzí a zamierila do dievčenskej šatne. Predtým som však žmurkla na Alexa. 

Zamierila som k svojím veciam a začala sa prezliekať. Zámerne som to robila pomaly, nechávajúc si tričko ako posledné. Nechcela som riskovať, že niekto uvidí jazvy, alebo lepšie povedané, maličké výčnelky, ktoré zostali z mojich kedysi nádherných krídel. Keď som usúdila, že si to nikto nevšimne rýchlo som sa prezliekla do svojho čierneho trička na ramienka, dobre zakrývajúceho chrbát. Skontrolovala som krátku sukňu , rozpustila si vlasy, zhrabla kabelku a šla von.

Skoro som však narazila do akého si svalovca, čo sa opieral so o dvere. Bol to Brian. Kto iný?

„Nechceš mi dať aspoň na chvíľu pokoj?“ precedila som spomedzi stisnuté zuby. Super! Som tu prvý deň a hneď na mňa nalepí ten najväčší idiot z celej školy.

„Nepovedala si mi svoje meno.“

Mala som sto chutí mu jednu tresnúť a oklamať ho. No nechcelo sa mi niečo si vymýšľať a ani si hneď vyrobiť zlú povesť. Tak som len pretočila očami a asi po stý krát som sa predstavila.

„No vidíš ani to nebolelo.“ Usmial sa a v tmavých očiach mu zasvietilo.

„Ak ma dnes ešte oslovíš, tak mi ver, že niekoho tu niečo bude bolieť,“ upozornila som ho nevinne.

„Tak dobre.“ Zdalo sa, že to konečne pochopil. Hurá!!

Vykročila som a pozrela do rozvrhu. Ešte dve hodiny. Angličtina a španielčina.

„A nešla by si potom na obed?“ spýtal sa opäť Brian s diabolským úsmevom, keď ma predbehol a obrátil sa.

Zasmiala som sa. Vytrvalosť mu rozhodne nechýba

„Prepáč, ale nie. Ja už plány mám,“ zaklamala som a konečne mu ušla.

Vyšla som z na chodbu kde vládol totálny chaos. No fajn... a kam teraz?

Našťastie sa našla jedna ochotná duša, ktorá mi poradila. Ako sa ukázalo tieto posledné hodiny som mala s Alexom. Aspoň niečo príjemné v tento deň.

Strhla som na zvonenie. Naša sympatická španielčinárka nám zaželala pekný deň a energetiky vyšla z triedy. Ja som si povzdychla od úľavy. Konečne!!

Rozlúčila som sa s Alexom a nasadla do svojho milovaného čierneho Nissanu gtr.

Zastala som pred malým hnedobielym domčekom, ktorý krášlil naokolo sa tiahnuci brečtan. Spodok zdobili aj kamene rôznych farieb. Otvorila som železnú bránku a moje sandále klopkali po chodníku taktiež vykladanom kameňmi. Otvorila som dvere a vošla do veľkej príjemne oranžovej obývačky s nábytkom vo farbe kávových zŕn. Závesy krásnej červenej farby vytváralo vďaka slnku útulné svetlo.

„Ahoj, All,“ ozval sa z rohu nádherný zamatový hlas. Podskočila som a pozrela na miesto, odkiaľ ten hlas vychádzal.

„Sam!“ vykríkla som napoly vystrašene, napoly šťastne.

Usmial sa od ucha k uchu svojím úprimným úsmevom, ktorý som mala tak rada. Okamžite som sa mu vrhla do náručia. Cítila som ako ma jeho silné ruky jemne zvierajú. Bože ako úžasne voňal. Tak nádherne citrusovo. 

„Čo tu robíš?“ spýtala som sa a postrapatila mu svetlohnedé vlasy. Jeho modrosivé oči trocha zvážneli.

„Čo je? Čo sa deje?“ pýtala som sa a radšej sa posadila na gauč. Sadol si na stôl oproti mne.

„Niečo sa chystá,“ povedal po dlhej odmlke. „Každý je napätý. Každým dňom nám do radov pribúdajú ďalší Bojovníci. Z toho, čo som počul, to súvisí nejako z ostanými bytosťami a týmto mestom.“

„Aha...“ to ma trocha znepokojilo. Ale zatiaľ som si nevšimla nič zvláštne.

„Takže si ma prišiel varovať.“

„V podstate, ale chcel som aj vedieť, ako sa máš.“

Usmiala som sa. „No... ide to, len sa vyskytol istý problém.“

„Aký?“ Jeho obočie sa stiahlo ako mračno nad sivomodrými očami.

„Arwen chodí na rovnakú školu.“

Trochu vypúlil oči a prikývol.

„Takže môžem čakať, že ak prídem nabudúce, nemusíš tu sedieť,“ poznamenal.

„No... ja tu možno budem, ale ona nie,“ pokrčila som plecami.

Pozrel sa na mňa. Asi chcel povedať, že to by som neurobila, ale zastavil sa hneď ako otvoril ústa. Vedel, že by som toho bola schopná. Tie časy, keď sme sa my dve mali rady sú dávno preč.

Namiesto toho sa ku mne naklonil.

„Nechcete s tým prestať? Nevideli ste sa tri tisíc rokov. Myslel som, že to je dostatočný čas na rozmýšľanie.“

„To nezáleží len na mne. To by mi najprv musela odpustiť. A ty veľmi dobre vieš, že to sa nestane.“

„Ani keď jej povieš, že ťa to mrzí?“

Trasľavo som sa zasmiala vysokým smiechom. „To by ma to najprv muselo mrzieť.“

Jeho tvár skamenela. Chladne som sa naňho pozrela. Samozrejme, čo som čakala. On to nepochopí. Nikto to nemôže pochopiť. Okrem toho, prečo by ma to malo mrzieť? To, ako mi povedal, že miluje Arwen a mňa nie... Vtedy sa mi zrútil celý svet. Moje vnútro sa rozbilo na milión kúskov a každý ten kúsok si našiel cestu do môjho srdca. Jediné, čo som chcela, jediné, čo mi hučalo v hlave bolo, že takto to neskončí. Prečo ona? Prečo nie ja? Prečo ona musí mať všetko a ja nič? Potom ako mi pobláznil hlavu, ako tvrdil, že ma ľúbi a že chce byť so mnou mi povie, že miluje ju. Pamätám si len ako som šla a za ním. A potom ako prišla Arwen...

Z myšlienok ma vytrhol jeho dotyk. Jemne ma chytil za ruku. Ten dotyk pre mňa znamenal všetko. Pozrela som sa mu do očí. On jediný zostal so mnou. Aj keď opovrhoval tým, čo som urobila, stále bol pri mne. Aj potom ako som prišla na Zem.

„Urobila som dobre,“ vyslovila som ticho. „Klamal mi. Povedal, že chce byť so mnou, no potom mi zlomil srdce. Každý, kto to pozná by chcel urobiť to isté. “ pozrela som mu do očí a hneď sa odvrátila. Nemohla som zniesť ten pohľad aj keď nič neprezrádzal. No poznala som ho príliš dobre na to, aby som uhádla na čo myslí.

„Možno. Ale aj tak to od teba nikto nečakal,“ povedal.

Uškrnula som. „Samozrejme. Kto by to čakal od Ochrankyne však? A to ma tiež štve. Akoby som tak nemala právo na hnev. Každý čakal, že budem oddaná, pokojná a neviem aká. Že ma nikdy nič nemôže rozhodiť. Akoby ani jeden z nás nemal nijaký normálny mozog, kde je miesto aj pre trocha prudkosti.“

„V tvojom prípade to rozhodne nebolo trocha,“ zamrmlal. Uprela som naňho mrazivý pohľad, ale tvárila som sa, že som to nepočula.

Náhle sa mi vybavila spomienka na deň keď som sa stala Ochrankyňou. Bol to taký úžasný pocit. Mohla som sa pohybovať medzi najvyššími. Môcť sa na nich dívať a obdivovať ich, môcť ich chrániť... bol to môj splnený sen. Bol. 

„Chýba ti to však?“ spýtal sa akoby mi čítal myšlienky.

Prikývla som. Dala by som všetko na svete za to, aby som sa mohla vrátiť. Aspoň na okamih. Ale bolo to nemožné. Už som začala nový život. Aj keď nebol dokonalý, bol dobrý a to bolo to najlepšie v čo som mohla dúfať.

„Mal by som ísť,“ povedal. Hodiny ukazovali presne dve.

„Jasné. Povinnosti Ochrancu volajú.“ Pokúsila som sa o úsmev. Zdvihol mi bradu a pobozkal ma na čelo.

Objala som ho.

„Dávaj si pozor, All,“ zašepkal mi do ucha.

„Neboj,“ usmiala som sa.

Otvoril dvere a prešiel na druhú stranu. Hneď ako prešiel prefrnkla okolo dodávka a keď sa mi naňho umožnil výhľad bol už preč. 


Dúfame, že sa vám táto časť páčila. Ďalšia bude z pohľadu Arwen. Čo cíti k Allii? A aký má problém?


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Hra Padlých - Nenávisť - 4. časť:

2. Perla přispěvatel
05.01.2013 [19:52]

PerlaKilly: veľmi ďakujeme. No a samozrejme, že vedľajšie postavy sú zaujímavejšie... keďže ide o chlapcov. No a s tým opakovaním slov... určite sa polepšíme. Emoticon Emoticon

1. Killy
05.01.2013 [18:32]

Veľmi sa mi to páči!! Emoticon Skvelý nápad a naozaj dobré rozpracovanie postáva. Páčia sa mi vedľajšie postavy - sú ešte zaujímavejšie ako Arwen a Allie. Na čom by ste mohli popracovať je občasné opakovanie sa slov, ale tu ide skôr o to aby ste si článok viackrát prečítali. Emoticon Emoticon Len tak ´dalej!!! Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!